Vatikán 19. apríla – Všetci kresťania majú „povinnosť“ a „poslanie“ evanjelizovať, prosiac o milosť byť „poslucháčmi Ducha Svätého“, aby „vychádzali smerom von“, prejavujúc „blízkosť ľuďom“ a vychádzajúc „nie z teórie, ale z konkrétnych situácií“. Týmito slovami sa dá vyjadriť hlavná myšlienka príhovoru pápeža Františka, ktorý predniesol počas dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Vychádzal z prvého čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 8,26-36.38-40), v ktorom Pánov anjel hovorí Filipovi: «Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá».

Svätý Otec vysvetlil, že po Štefanovom umučení, „prepuklo veľké prenasledovanie“ kresťanov a „učeníci sa rozpŕchli na všetky strany“, do Judey i do Samárie. Ale ako dodal, práve tento „vietor prenasledovania“ prinútil učeníkov ísť „ďalej“.

„Tak ako robí vietor so semienkami rastlín – nesie ich ďalej a zasieva, tak sa to stalo aj tu: oni išli ďalej, so semienkom Slova, a zasievali Božie slovo. A takto sa, môžeme žartujúc povedať, zrodila „Propaganda fide“ [pozn.: dnešná Kongregácia pre evanjelizáciu národov]. Takto, tlačení prenasledovaním, vetrom, uskutočňujú učeníci evanjelizáciu. Tento úryvok, ktorý sme dnes čítali zo Skutkov apoštolov, je niečo nádherné. Je to ozajstná rozprava o evanjelizácii. Takto evanjelizuje Pán. Takto Pán ohlasuje. Takto chce Pán, aby sme evanjelizovali.“

Pápež František zdôraznil skutočnosť, že to bol Duch Svätý, kto pobádal Filipa – a pobáda rovnako i nás – k evanjelizácii. A tá je podľa slov Svätého Otca založená na troch kľúčových slovách: „vstaň“, „priblíž sa“ a „vychádzaj z konkrétnej situácie“.

„Evanjelizácia nie je starostlivým plánom prozelytizmu typu: „Pôjdeme tam a tam a získame toľko a toľko obrátencov.“ Nie. Je to Duch Svätý, ktorý ti hovorí ako máš ísť a prinášať Božie slovo, prinášať meno Ježiš. A začína tým, že povie: „Vstaň a choď.“ Vstaň a choď na toto miesto. Neexistuje evanjelizácia, ktorá sa vykonáva „z kresla“. „Vstaň a choď.“ Je to neustále vychádzanie. „Choď.“ Buď v pohybe. Choď na miesto, kde máš ohlasovať Slovo.“

Svätý Otec pripomenul mnohých mužov a ženy, ktorí opustili vlasť a rodinu, aby išli do ďalekých krajín a priniesli tam Božie slovo. A mnohokrát „neboli fyzicky pripravení, pretože nemali protilátky, aby odolávali chorobám v týchto krajinách“, zomreli mladí alebo „umučení“. Ide o „mučeníkov evanjelizácie“, citoval pápež František vyjadrenie istého kardinála.

Svätý Otec ďalej vysvetlil, že nie je potrebná akási „príručka evanjelizácie“, ale sa žiada „blízkosť“, priblížiť sa „aby sme videli, čo sa deje“ a treba vychádzať „zo situácie“, nie z nejakej „teórie“.

„Nedá sa evanjelizovať teoreticky. Evanjelizácia sa deje cez osobný dotyk, od človeka k človeku. Vychádza sa zo situácie, nie z teórie. Ohlasuje sa Ježiš Kristus. Odvaha pochádzajúca od Ducha povzbudzuje ku krstu. Choď ďalej a ešte ďalej, až pokiaľ nepocítiš, že jeho dielo je zavŕšené. Takto sa robí evanjelizácia. Tieto tri slová sú kľúčom pre všetkých nás kresťanov, ktorí máme evanjelizovať naším životom, naším príkladom a tiež našimi slovami. „Vstaň“, „priblíž sa“ - čiže blízkosť - a „vychádzaj zo situácie“, z tej konkrétnej. Je to jednoduchý spôsob, avšak je to Ježišov spôsob. Takto evanjelizoval Ježiš. Vždy kráčajúc, vždy na ceste, vždy blízko ľudí a vždy vychádzal z konkrétnych situácií, z konkrétnosti. Evanjelizovať sa dá len s týmito troma postojmi, avšak v sile Ducha. Bez Ducha Svätého ani len tieto tri postoje nepomôžu. Je to Duch, čo nás núti vstať, priblížiť sa a vychádzať zo situácie.“ -ab-

Vatikán 19. apríla – „Chcel by som vyjadriť svoju hlbokú úctu a vďaku za dôležitý prínos pre život Cirkvi, o ktorý sa za takmer 1500 rokov benediktíni zaslúžili v každej časti sveta“. Takto sa dnes pápež František prihovoril členom Konfederácie benediktínov, ktorých prijal na osobitnej audiencii pri príležitosti 125. výročia jej založenia. Približne 400 mníchov a mníšok na čele s ich opátom prímasom Gregorym Polanom prijal v Klementínskej sále Apoštolského paláca.

Konfederáciu benediktínov založil v roku 1893 pápež Lev XIII., aby sa tak vytvorila bližšia spolupráca medzi jednotlivými kongregáciami, ktoré zoskupovali autonómne opátstva a prioráty. Sídlom opáta prímasa, ktorý je na čele konfederácie, je opátstvo sv. Anzelma v Ríme, ktoré je centrom benediktínskych štúdií. Spomínajúc založenie benediktínskej konfederácie Svätý Otec povedal:

„Vzdávame vďaky Bohu za túto inšpiráciu, pretože to benediktínov z celého sveta priviedlo k tomu, aby hlbšie prežívali ducha jednoty s Petrovým stolcom, ako aj vzájomne medzi nimi“.

Svätý Otec vo svojom príhovore spomenul benediktínsky štýl života charakterizovaný modlitbou, prácou a štúdiom, meditáciou nad Božím slovom pri lectio divina a láskou k liturgii, pričom povedal:

„Vaša láska k liturgii ako základnému dielu Boha v mníšskom živote, je nevyhnutná predovšetkým pre vás samotných, dovoľujúc vám zotrvať v živej prítomnosti Pána. Je tiež vzácna pre celú Cirkev, ktorá z nej v priebehu storočí mala osoh ako z pramenitej vody, ktorá zavlažuje a zúrodňuje, podporujúc na úrovni osobnej či na úrovni spoločenstva, schopnosť prežívať stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom“.

Pápež František v duchu svojej novej apoštolskej exhortácie Gaudete et exsultate zdôraznil aj nevyhnutnosť rozlišovania:

„Svätý Benedikt bol – ako ho nazýva svätý Gregor Veľký – žiarivou hviezdou v jeho dobe poznačenej hlbokou krízou hodnôt a inštitúcií, pretože vedel rozlišovať medzi tým, čo je v duchovnom živote nevyhnutné a druhoradé, kladúc pevne do centra Pána. Kiež by ste aj vy, jeho deti v tomto našom čase, mohli praktizovať rozlišovanie, aby ste rozpoznali to, čo pochádza od Ducha Svätého a čo pochádza od ducha sveta či ducha diabla. Rozlišovanie, ktoré «si nevyžaduje len dobrú schopnosť rozmýšľať a zdravý rozum, [ale ktoré] je aj darom, o ktorý treba prosiť Ducha Svätého, pretože bez múdrosti rozlišovania nemôžeme urobiť nič; bez múdrosti rozlišovania sa môžeme ľahko premeniť na bábky vydané napospas momentálnym sklonom» (porov. Apošt. exhort. Gaudete et exsultate, 166-167).

Ďalšou charakteristikou benediktínov je ich pohostinnosť. Ich kláštory sú dnes podľa Svätého Otca akýmisi oázami na znovuobjavenie Boha, stratenej harmónie a poriadku života:

„V tejto dobe, v ktorej sú ľudia tak zaneprázdnení, že nemajú potrebný čas na počúvanie Božieho hlasu, vaše kláštory sa stávajú akoby oázami mužov a žien každého veku, pôvodu, kultúry a náboženstva, kde môžu objaviť krásu ticha a znovu nájsť seba samých, v harmónii so stvorenstvom, dovoľujúc Bohu, aby znovu nastolil správny poriadok v ich životoch.“

Pápež František benediktínskym mníchom a mníškam zároveň poďakoval za ich úsilie v oblasti ekumenizmu a medzináboženského dialógu, ako aj za ich službu na poli vzdelávania. -zk-

Milosrdenstvo otvára dvere srdca, pretože nám dáva cítiť sa bratmi a sestrami, deťmi jedného Otca. (Tvít pápeža Františka 19. apríla 2018)

Vatikán/Slovensko 19. apríla – Kauza blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka z rehole vincentínov sa posunula do pracovnej fázy. V stredu 18. apríla na pôde vatikánskej Kongregácie pre kauzy svätých úradne otvorili zapečatený spis z ukončenej diecéznej fázy, doručený kongregácii v závere februára.

Formálny akt otvorenia dokumentácie vykonali na základe dekrétu prefekta dikastéria kardinála Angela Amata SDB a za prítomnosti generálneho postulátora rehole vincentínov P. Giuseppeho Guerru CM. Spis v rozsahu 2515 strán bude teraz podrobený skúmaniu za účelom potvrdenia validity právneho procesu.

Po získaní potvrdenia validity bude môcť postulátor úradne požiadať Kongregáciu pre kauzy svätých o pridelenie relátora, ktorý si dôkazové materiály preštuduje a vypracuje tzv. „positio“. Tento kľúčový dokument procesu dokazovania mučeníctva bude potom podrobený posudzovaniu v komisiách.

Boží služobník Ján Havlík, bohoslovec Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, zomrel v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia za náboženskú činnosť. Pochádzal z Vlčkovian neďaleko Skalice, ktoré sú dnes súčasťou obce Dubovce.

Diecézna fáza trvala necelých päť rokov. Uzavrel ju 24. februára 2018 bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský pri slávnostnom zasadnutí Arcibiskupského tribunálu v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave - Ružinove.  -jb-

Vatikán 19. apríla – V máji 2018 vydá Vatikán v spolupráci so Slovenskom poštovú známku pri príležitosti 1150. výročia pápežského schválenia používania slovanskej reči v liturgii ako štvrtého liturgického jazyka popri hebrejčine, gréčtine a latinčine.

Grafickú predlohu známky vytvoril pre túto príležitosť grafik a rytec František Horniak na základe obrazu maliara Dušana Kállaya. Zobrazuje moment prijatia sv. Cyrila a Metoda v Ríme pápežom Hadriánom II., ktorému odovzdali relikvie sv. Klementa a starosloviensky preklad štyroch evanjelií.

Zobrazenie sa inšpiruje mozaikami z apsidy Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. V centrálnej časti známky sa nachádzajú prvé štyri verše Markovho evanjelia v staroslovienčine podľa predlohy Zografského kódexu, skvostu slovanskej literatúry z 10. storočia nájdeného v kláštore na hore Athos. -ab-

Slovensko 19. apríla – Novým veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici sa stane Marek Lisánsky, ktorý vo funkcii vystrieda Petra Sopka. Ako informovala Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Marek Lisánsky spolu s ďalšími troma dezignovanými veľvyslancami v iných krajinách si včera z rúk prezidenta Andreja Kisku prevzal poverovacie listiny.

Nový veľvyslanec pri Svätej stolici začne svoju misiu po odovzdaní poverovacích listín pápežovi Františkovi. Presný termín ich odovzdania zatiaľ nie je známy. Peter Sopko bol veľvyslancom pri Svätej stolici od septembra 2013. -ab-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: