Vatikán 21. apríla – Láska k Bohu a láska k blížnemu sú „uholné kamene“, na ktorých treba rozvíjať svoje povolanie, „aby ste mohli rásť prehlbujúc stále viac vašu pozornosť voči iným, zvlášť tým najnúdznejším“. Týmito slovami sa prihovoril pápež František asi päťdesiatke predstavených a študentov z Anglického kolégia v Ríme (The Venerable English College), ktorých prijal dnes ráno vo Vatikáne.

Krása prijatia stabilného záväzku s Pánom, dnes sťaženého rozšírenou „kultúrou provizória“ v našom svete, je výzva, nad ktorou sa víťazí posilňujúc vnútorný život, „naučiac sa – povedal pápež seminaristom – zavrieť celu svojho vnútorného priestoru, z vnútra. Takýmto spôsobom sa vaša služba Bohu a Cirkvi posilní a nájdete ten pokoj a radosť, ktorý môže darovať len Ježiš.“

Mladým mužom pripravujúcim sa na kňazské povolanie formáciou v Anglickom kolégiu dal Svätý Otec za príklad ich predchodcov. Anglické kolégium v dobe prenasledovania katolíkov v Anglicku slúžilo na prípravu nových kňazov ochotných ísť do neistých podmienok vo svojej vlasti a šíriť evanjelium. Až 44 kňazov umučených v Anglicku v 16. a 17. storočí pochádzalo práve z tohto kolégia. Patrónom kolégia je sv. Tomáš Becket, ktorý bol zabitý vo svojej katedrále v Canterbury v roku 1170. Svätý Otec citoval slová veľkého svätca Anglicka:

„V kresťanskom živote stojí pred každým z nás jedna významná prekážka: strach. My ju však môžeme prekonať pomocou lásky, modlitby a humoru. Takto dúfam, že nebudete mať strach z ťažkostí a skúšok v neutíchajúcom zápase s hriechom.“

Pápež František povzbudil seminaristov, aby pestovali priateľstvo a poukázal na jeho dôležitosť pre ich službu:

„Pri pestovaní priateľstiev, dobrých a zdravých vzťahov, ktoré vás podržia vo vašej budúcej službe, som si istý, že rozpoznáte, že vaši skutoční priatelia nie sú jednoducho tými, čo s vami súhlasia, ale sú Pánovými darmi na pomoc kráčať smerom k tomu, čo je správne, šľachetné a dobré.“

V závere Svätý Otec poprosil všetkých prítomných o modlitbu. -ab-

Vatikán 21. apríla – Námestie sv. Petra vo Vatikáne dnes zaplnilo viac ako 13 tisíc veriacich z diecéz Bologna a Cesena, ktorí sa prišli Svätému Otcovi  poďakovať za jeho minuloročnú pastoračnú návštevu. Pápež František navštívil obe diecézy nachádzajúce sa v talianskom regióne Emila Romagna 1. októbra 2017. V Cesene si pripomínali 300. výročie narodenia ich rodáka pápeža Pia VI. V Bologni sa Svätý Otec zúčastnil na závere eucharistického kongresu.

Na úvod stretnutia bolonský diecézny biskup Mons. Matteo Zuppi poďakoval pápežovi Františkovi v mene svojom a v mene všetkých veriacich nielen za minuloročnú návštevu a prednesené slová, ale aj za dnešné stretnutie. Za veriacich z Ceseny poďakovanie predniesol diecézny biskup Mons. Douglas Regattieri, ktorý informoval pápeža Františka o tom, aké ovocie prinášajú jeho slová pri októbrovej návšteve. V diecéze rozbehli formačné stretnutia pre laikov ohľadne sociálneho učenia Cirkvi.

Svätý Otec poďakoval prítomným za ich púť k hrobu sv. Petra. Zaspomínal si na spoločne prežité chvíle počas návštevy oboch diecéz. Všetkých povzbudil k svätosti slovami zo svojej apoštolskej exhortácie Gaudete et exsultate, kde v bode 19 píše:

„Pre kresťana nie je možné myslieť na vlastné poslanie na zemi bez toho, aby ho chápal ako cestu ku svätosti, lebo «to je Božia vôľa, vaše posvätenie» (1 Sol 4,3). Každý svätý je jedno poslanie; je to projekt Otca na odzrkadlenie a vtelenie jedného aspektu Evanjelia v určitom okamihu dejín.“

Všetci pútnici sa spolu so Svätým Otcom pomodlili veľkonočnú mariánsku antifónu Raduj sa nebies kráľovná a prijali jeho apoštolské požehnanie. -ab-

Vatikán/Kuba 21. apríla – „Drahí mladí, povzbudzujem vás, aby ste sa zamilovali do Ježiša a aby ste sa čoraz konkrétnejšie angažovali v službe Cirkvi v týchto konkrétnych okolnostiach dnešnej Kuby, a to bez strachu načúvať volaniu Boha v situáciách, ktoré sa vám ponúkajú každý deň.“ Týmito slovami oslovuje pápež František vo videoposolstve mladých Kuby, ktorí sa v piatok zišli v súvislosti s prípravami na Svetové dni mládeže 2019 v Paname a na stretnutie mladých v Santiagu de Cuba.

„Ako dobrí patrioti, (...) milujte vašu vlasť! Buďte veľkodušní a otvorte vaše srdce Pánovi!“ odkazuje mladým pápež cez video. Zároveň ich pozýva využiť medzinárodné i národné stretnutie mládeže na prehlbovanie sa vo viere a budovanie miestnej Cirkvi a vlasti. Pripomína im, že v tomto úsilí nie sú sami, ale opierajú sa o spoločenstvo. -zk-

Ak je človek plný seba, nie je miesto pre Boha. Prosme Pána, aby premenil naše srdce. (Tvít pápeža Františka 21. apríla 2018)

Vatikán 21. apríla – Svätý Otec dnes vymenoval niekoľko nových konzultorov Kongregácie pre náuku viery. K spolupráci s týmto dikastériom pápež František pozval dvoch kňazov a tri laičky.

Z Pápežskej univerzity Gregoriana sú to teológovia Sergio Paolo Bonanni a Michelina Tenace. Z Pápežskej lateránskej univerzity prezident Inštitútu obojakého práva Jesús Arroba Conde, člen rehole klaretínov. Medzi novými konzultormi figuruje aj Linda Ghisoni, ktorá je vo funkcii podsekretára Dikastéria pre laikov, rodinu a život a napokon Laetitia Calmeyn, ktorá prednáša teológiu na Collège des Bernardins v Paríži. -ab-

Vatikán/Poľsko 21. apríla – Svätý Otec vymenoval westminsterského arcibiskupa  kardinála Vincenta Gerarda Nicholsa za svojho osobitného vyslanca na oslavu 600. výročia vyhlásenia Hniezdna (Gniezno) za sídlo poľského prímasa. Slávnosť sa uskutoční v Hniezdne 29. apríla.

Poľsko si tento rok pripomína aj 1050. výročie vzniku prvého biskupstva. Pápež František na túto slávnosť ako svojho osobitného vyslanca menoval pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku. Oslavy sa budú konať v Poznani v dňoch 22. až 24. júna 2018. -ab- 

Vatikán/Česká republika 21. apríla – Ostatky kardinála Josefa Berana, ktoré boli od jeho smrti v roku 1969 uložené v krypte pod Vatikánskou bazilikou, slávnostne previezli do jeho vlasti.

Kryptu Baziliky sv. Petra rakva opustila vo štvrtok po ceremónii za účasti arcikňaza baziliky kardinála Angela Comastriho, kardinálov Jozefa Tomka a Giovanniho Battistu Re, biskupov Jana Vokála, Tomáša Holuba a Zdenka Wasserbauera, českého veľvyslanca pri Svätej stolici Pavla Vošalíka a ďalších zástupcov českého cirkevného a politického života. Prázdne miesto vo vatikánskej krypte bude pripomínať pamätná tabuľa.

Po prevoze do Pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme predsedal v tamojšej kaplnke svätej omši kardinál Jozef Tomko za účasti veriacich českej i slovenskej národnosti žijúcich v Ríme. V piatok podvečer vládnym špeciálom prepravili rakvu z rímskeho letiska do Prahy.

Dnes dopoludnia vystavili rakvu kard. Berana v pražskej Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha pri omši, ktorej predsedal pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka OP. V pondelok, na sviatok sv. Vojtecha uložia rakvu do kamenného sarkofágu v kaplnke sv. Anežky v priestore katedrály.

Pražská arcidiecéza pokračuje v procese blahorečenia svojho niekdajšieho arcibiskupa a českého prímasa, ktorý bol donútený komunistickým režimom prežiť posledné štyri roky života v rímskom exile. Kardinál Beran hrdinsky čelil prenasledovaniu dvoch totalitných režimov: nacizmu aj komunizmu. -jb-

Životopis

Mexiko 21. apríla – Z Mexika dnes prišla ďalšia správa o vražde katolíckeho kňaza. 33-ročný Juan Miguel Conteras García bol usmrtený včera krátko po slávení svätej omše vo farnosti v meste Tlajomulco v mexickom štáte Jalisco. Podľa slov farníkov otec Juan Miguel nahradil pri omši iného kňaza, ktorému sa vyhrážali smrťou. V tejto krajine trpiacej vyčíňaním organizovaných skupín obchodníkov s drogami ide o druhú vraždu kňaza za posledný týždeň, od začiatku roka boli doteraz v Mexiku spáchané štyri podobné vraždy týkajúce sa kňazov.

V tejto súvislosti Konferencia biskupov Mexika vydala komuniké, v ktorom vyjadruje zdesenie a smútok. „Vydávame urgentný apel pre budovanie kultúry pokoja a zmierenia. (...) Tieto ohavné udalosti nás všetkých volajú k oveľa hlbšiemu a úprimnejšiemu obráteniu“, píše sa vo vyhlásení. Mexickí biskupi v ňom zároveň žiadajú kompetentné autority o vyjasnenie prípadu, ako aj o vykonanie spravodlivosti. Tých, ktorí roznecujú nenávisť žiadajú biskupi Mexika odložiť nielen zbrane, a zároveň aj „nenávisť, zášť, pomstu a všetky deštruktívne postoje“. -zk-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. veľkonočnú nedeľu rok B (Jn 10, 11-18): Si pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?

AUDIO:  

V dnešnom evanjeliu Ježiš porovnáva dva rôzne typy pastierov: nádenníka a dobrého pastiera. V čom je hlavný rozdiel medzi nimi? V tom, ako hlboko sú títo dvaja oddaní svojej práci a  ako ďaleko je každý z nich pri vykonávaní povinností, spojených so svojou službou ochotný až ísť. V mysliach nás, ktorí tento text evanjelia poznáme možno nádenník vyznieva tak trocha negatívne. Lenže nádenník nebola v Ježišovej dobe celkom negatívna osoba. Nádenník bol človek, ktorý si potreboval zarobiť na živobytie, alebo ak mal rodinu aj na živobytie svojej rodiny, a tak šiel a hľadal si prácu, ktorá by mu čo najviac vyniesla. Niekedy bola tá práca stálejšia, inokedy bola len príležitostná. Boli dni, kedy sa musel každé ráno postaviť na námestie a tam čakať, kým ho niekto nenajme na nejakú prácu. Život nádenníka určite nebol ľahký. Bol plný neistoty a strachu o budúcnosť.

Nádenník bol teda robotník, ktorý sa za presne dohodnutú sumu peňazí zaviazal svojmu zamestnávateľovi odviesť prácu, ktorú od neho žiadal. Na jednej starne bola dohodnutá pláca, na druhej presne dohodnuté povinnosti. Od nádenníka sa neočakávalo, že urobí niečo viac, než to, na čom sa so svojím zamestnávateľom dohodol.

V prípade nádenníka-pastiera, jeho povinnosťou obyčajne bolo odviesť ovce na pašu, dohliadať tam na ne, aby sa nerozpŕchli alebo aby sa niektorá z nich niekde nezatárala, chrániť ich pred nebezpečenstvom, dbať, aby mali dostatok vody na pitie a potom večer, na záver dňa ich priviesť niekde na bezpečné miesto na prenocovanie. Žiaden nádenník nebol platený za to, aby za ovce, keby sa náhodou ocitli v nebezpečenstve, riskoval svoje zdravie alebo svoj život. Také niečo sa stávalo, keď sa pastier rozhodol ovce prenocovať niekde na pustatine a uprostred noci ich napadla svorka vlkov. V takej situácii by väčšina nádenníkov z miesta ušla a svoje ovce by nechali tam. A žiaden zamestnávateľ by im to nemohol vyčítať ani ich volať na zodpovednosť.

Dobrý pastier by to však, na rozdiel od nádenníka, neurobil. Dobrý pastier nerobil svoju prácu za peniaze, ale z lásky. Jeho motívom bola záľuba v ovciach a vzťah k nim. Ovce neboli pre neho len biznis alebo prostriedok obživy. Ovce boli jeho pasiou, práca s nimi ho bavila, snažil sa ju vylepšovať a zveľaďovať. A keby náhodou prišlo ku kríze, napríklad ovce by napadli vlci, za ovce by bol schopný vystaviť sa dokonca i veľkému riziku. Je jasné, že takáto oddanosť ovciam sa nedala ani prikázať, ani zaplatiť. Buď to niekto chcel robiť a potom to robil slobodne a zadarmo, alebo to robiť nechcel a potom ho k takejto práci nikto nedonútil. Oddanosť a vzťah sú veci, ktoré sa nedajú vymôcť. Môžu byť výsledkom iba slobodného rozhodnutia pastiera.

A presne toto hovorí v dnešnom evanjeliu Ježiš, keď sám seba nazýva dobrým pastierom. Pre neho byť pastierom nie je zamestnanie, ktoré by robil pre to, lebo mu to vynáša zisk. Ani to nie je výsledkom toho, že by mu niekto pod poslušnosťou nariadil stať sa pastierom oviec.

O sv. Filipovi Nerim sa hovorí, že sa raz sestier jedného kláštora kam často chodieval spýtal: „Sestričky, vždy keď sem prídem vidím, že vy ste všetky stále veľmi zamestnané. Umývate chodby, upratujete a robíte ešte množstvo iných vecí. Povedzte mi, čo vás tak motivuje, aby ste toto všetko robili?“ A jedna sestra mu odpovedá: „Viete, páter, my sme nevesty Kristove. A keďže sme sa oddali Ježišovi, tak robíme všetko to, čo nám on prikazuje!“ „Ó, pekne“, hovorí sv. Filip, „váš motív je naozaj veľmi duchovný. Len či by nebolo lepšie, keby ste tieto vaše chodby umývali preto, aby boli naozaj čisté!? Možno by vaša práca bola kvalitnejšia!“

Vidíme, že nariadiť sa dá všeličo a je veľa tých, ktorí toho z duchovného dôvodu urobia úplne zadarmo naozaj veľa. Lenže nie vždy tam musí byť i srdce. A to sa pozná hneď. Srdce je iba tam, kde človek dáva z lásky a dobrovoľne. Tak, ako to urobil Ježiš: „Aj svoj život položím za ovce“, hovorí. „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať.“

A bola to pravda. Keď potom vystupoval na Kalváriu, aby tam za nás zomrel, všetkým muselo byť jasné, že je to tak. Ježiš nešiel na Kalváriu preto, lebo musel. Šiel tam dobrovoľne, lebo chcel. Nikto to od neho nežiadal. Rozhodol sa tak sám.

Toto je, milí priatelia, veľká lekcia pre každého z nás, lebo každý z nás sa vo svojom živote skôr či neskôr ocitneme v roly pastiera. Je pravda, každý z nás je aj ovcou. Ovcami sme, keď nás vedú iní a my sa ich vedeniu ochotne podriaďujme. Ovcami sú napríklad deti, študenti, zamestnanci, farníci, vojaci, občania štátu a mnohí ďalší. Byť ovcou nie je niečo ponižujúce.

Lenže každý z nás je aj pastierom. Pastiermi sme, keď sme rodičmi, učiteľmi, kňazmi, vychovávateľmi, zamestnávateľmi, vedúcimi firiem a inštitúcií alebo politikmi. Pastier je ten, kto má na starosti dobro iného človeka, alebo ktorý iného človeka vedie.

Akým si teda pastierom? Si pre ľudí, ktorých vedieš dobrým pastierom alebo si pre nich iba nádenníkom? Nezabudni: byť nádenníkom nie je nič ponižujúce. Nádenník je človek poctivý, ktorý si svedomito plní svoje povinnosti. Lenže to je málo. Plniť si iba svoje povinnosti nestačí. Nádenník žije a pracuje len pre seba, nikdy nie pre iných, a to je málo.

Je pravda, sú ešte aj horší, než nádenníci. Ježiš spomína v evanjeliu aj týchto ľudí. Nie sú síce spomenutí evanjeliu dnešnej nedele, no v texte sa nachádzajú.  Sú to to zlodeji a zbojníci. „Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. ... Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil.“ Žiaľ každý z nás vie, o kom to Ježiš hovorí. Zbojníci a zlodeji sú tí, ktorí žijú na úkor oviec. Môže to byť otec rodiny, ktorý žije len pre seba a jeho rodina stráda. Môže to byť zamestnávateľ, ktorý ľuďom nevypláca celú mzdu. Môže to byť politik, ktorý si v politike nahonobí nekalým spôsobom majetky, a peniazmi, ktoré patria tým, ktorých má na starosti si naplní iba svoje vrecká. A môže to byť i kňaz, ktorý namiesto duchovnej služby ľuďom slúži iba sebe. Takýmto je beda. Beda pastierom, ako hovorí sv. Písmo, ktorí pasú iba seba.

Ak sme pastiermi, nech naším vzorom musí vždy náš dobrý pastier Ježiš Kristus, ktorý svoje poslanie definoval takto: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.”  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: