Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

28/04/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Aktuálne správy z Vatikánu



Tvít pápeža Františka: Hlboko ma zasiahla smrť malého Alfieho

◊  

Vatikán/Anglicko 28. apríla – Na správu o smrti malého Alfieho Evansa, ktorý skonal dnes v skorých ranných hodinách v liverpoolskej nemocnici, reagoval pápež František vyjadrením sústrasti a podpory jeho rodičom, ktorí až do konca zápasili o rešpektovanie práva svojho synčeka na život. V odkaze cez sociálnu sieť Twitter Svätý Otec napísal:

„Hlboko ma zasiahla smrť malého Alfieho. Dnes sa zvlášť modlím za jeho rodičov, zatiaľ čo jeho Boh prijíma do svojho nežného objatia.“ -ab-

inizio pagina

Vatikán hostí medzinárodnú konferenciu o regeneratívnej medicíne

◊  

Vatikán 28. apríla – Svätý Otec František dnes prijal v Aule Pavla VI. účastníkov medzinárodnej konferencie venovanej regeneratívnej medicíne. Odborníci pochádzajúcich z rôznych kultúr, spoločností a náboženstiev sa zišli na pozvanie Pápežskej rady pre kultúru na čele s kardinálom Gianfrancom Ravasim. Podujatie zorganizovali spoločne s vatikánskou nadáciou Veda a viera (STOQ) a nadáciami CURAStem for Life.

Okolo 500 účastníkov sa prišlo do Ríma podeliť so svojimi skúsenosťami a diskutovať o smerovaní medicíny. Regeneratívna medicína sa zaoberá obnovou buniek, tkanív a orgánov, ktoré sú poškodené chorobou alebo úrazom. Skúma možnosti, ako stimulovať vlastné regeneračné procesy v tele.

Pápež František v úvode svojho príhovoru poďakoval všetkým organizátorom za ich prácu a za dobrú spoluprácu aj s ďalšími zložkami Rímskej kúrie. Vyjadril radosť, že môže vystúpiť pred tak rôznorodým publikom, ktoré sa zišlo, aby uvažovalo ako čo najlepšie pomôcť trpiacemu človeku. Svätý Otec postavil svoj príhovor na štyroch slovesách, ktorými sa dá zo syntetizovať priebeh Konferencie: predchádzať, naprávať, liečiť a pripravovať pre budúcnosť.

„Predchádzať znamená mať prezieravý pohľad upriamený na človeka a na prostredie v ktorom žije“, uviedol pápež František. Často naše zvyky z mladosti ovplyvňujú naše zdravie v dospelosti. Ako príklad uviedol skutočnosť, že „veľkému percentu nádorov a ďalších zdravotných problémov v dospelosti sa dá zabrániť pomocou preventívnych opatrení počas detstva.“ Zvyšovanie vnímavosti medzi ľuďmi a tzv. „kultúra prevencie“ je teda prvým krokom smerom k ochrane zdravia.

V ďalších bodoch „naprávať“ a „liečiť“ Svätý Otec vyzdvihol úlohu vedy pri hľadaní nových poznatkov a technológií v medicíne. Hneď dodal, že s vedou úzko súvisí aj etická zodpovednosť a že „nie všetko to čo je technicky možné a uskutočniteľné je zároveň aj eticky akceptovateľné.“ Pápež František v tejto súvislosti pripomenul dôležité pravidlo z encykliky pápeža Pavla VI. Populorum progressio: „Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný, t. j. musí povznášať celého človeka a každého človeka“.

V oblasti prípravy pre budúcnosť Svätý Otec povzbudil účastníkov konferencie o regeneratívnej medicíne k práci na dvoch poliach. Po prvé je to otvorená interdisciplinárna reflexia a po druhé sú to konkrétne skutky na pomoc trpiacim. -ab-

inizio pagina

Pápež František sa venuje počúvaniu obetí zneužívania v Čile

◊  

Vatikán 28. apríla – Od piatka večera sa Svätý Otec František venuje počúvaniu niektorých z obetí zneužívania zo strany kňazov v Čile. Prípady, ktoré v minulosti neboli dôsledne vyšetrené sa dostali do pozornosti najmä pri januárovej návšteve Svätého Otca v juhoamerickej krajine.

Do Vatikánu pricestovali z Čile traja muži, ktorým sa Svätý Otec venuje pri individuálnych stretnutiach v Dome sv. Marty bez časových limitov. Ako informoval vatikánsky hovorca, rozhovory majú dôverný charakter a neočakáva sa nijaký oficiálny komunikát o ich obsahu. Svätý Otec už vopred oznámil, že chce obete prioritne počúvať v ich bolesti, požiadať o odpustenie a vypočuť si aj ich návrhy opatrení na prevenciu podobných zločinov.

V predchádzajúcom vyjadrení vatikánskeho hovorcu čítame: „Svätý Otec prosí o modlitbu za Cirkev v Čile v tomto bolestivom okamihu, s prianím, aby tieto stretnutia mohli prebiehať v atmosfére pokojnej dôvery a boli zásadným krokom k náprave a k tomu, aby sa navždy zamedzilo zneužívaniam svedomia, moci, a osobitne sexuálnym zneužívaniam v lone Cirkvi.“ -jb-

inizio pagina

Pápež bude na Slávnosť Kristovho Tela a Krvi v rímskej Ostii

◊  

Rím 28. apríla – Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi bude tento rok pápež František netradične sláviť v Ostii, prímorskej časti Ríma. Slávnostnú svätú omšu 3. júna so začiatkom o 18. bude Rímsky biskup celebrovať vo Farnosti  sv. Moniky, na priestranstve pred kostolom. Po nej bude nasledovať eucharistická procesia do Farnosti Panny Márie z Bonarie (Nostra Signora di Bonaria), spojená s eucharistickým požehnaním, ktoré udelí Svätý Otec.

Pápež František tak pôjde po stopách bl. pápeža Pavla VI., ktorý práve na túto slávnosť v roku 1968 viedol eucharistickú procesiu v rímskej Ostii. Pripomeňme, že za posledných 40 rokov v deň slávnosti označovanej aj Corpus Domini pápeži zvyčajne celebrovali pred Bazilikou sv. Jána v Lateráne, odkiaľ viedla procesia do Baziliky Santa Maria Maggiore.

Ostiu, ležiacu v 300-tisícovej juhozápadnej oblasti hlavného mesta, navštívil pápež František už v roku 2015. -zk-

inizio pagina

Mons. Gallagher s veľvyslancami V4: Správne doceniť kresťanské korene Európy

◊  

Vatikán 28. apríla – Sv. Vojtech „rovnako svojím životom, ako aj svojou smrťou položil základy identity a jednoty Európy,“ povedal sv. Ján Pavol II. v roku 1997 pri oslavách  1000. výročia mučeníckej smrti pražského biskupa v poľskom Hniezdne (Gniezno). Tieto slová citoval Mons. Paul Richard Gallagher, sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi v homílii pri omši ku cti sv. Vojtecha – Adalberta za účasti veľvyslancov krajín V4 pri Svätej stolici.

Na slávnosti v piatok 27. apríla v tzv. „Uhorskej kaplnke“ (Magna Domina Hungarorum) pod Vatikánskou bazilikou Slovensko zastupoval veľvyslanec pri Svätej stolici Peter Sopko. Prítomný bol aj rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara spolu s ďalšími rektormi kolégií pre klerikov zo stredoeurópskych národov.

Vatikánsky predstaviteľ na záver homílie pripomenul slová pápeža Františka pri prijatí Ceny Karola Veľkého pred dvoma rokmi, že „iba Cirkev bohatá na svedkov bude môcť nanovo dodať čistú vodu Evanjelia koreňom Európy.“ Mons. Gallagher v tejto súvislosti vyjadril súčasnú úlohu európskych kresťanov týmito slovami:

„Ako občania tohto kontinentu a ako Kristovi učeníci sme preto povolaní doceniť kresťanskú identitu, ktorú nám svätci dosvedčujú. Žiada si to objaviť vlastné korene, milovať ich a doceniť ich bez ich absolutizovania, pretože kresťanská identita je vždy identitou vzťahovou, ktorá sa nenapĺňa sama v sebe, ale v Bohu, a ktorá sa posilňuje kráčaním k Nemu spolu s blížnym, nech by to bol ktokoľvek, kto je nám dnes daný, a krokmi dobročinnej lásky.“ -jb- 

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Ukrajina hostí po prvý raz mládežnícke stretnutie komunity Taizé

◊  

Ukrajina 28. apríla – Dnes sa v Ľvove začína stretnutie komunity Taizé, vôbec prvé na území Ukrajiny. Pre okolo 3000 mladých ľudí z celej krajiny ekumenická komunita pripravila program zložený z modlitieb, workshopov, spoločných zdieľaní až do 1. mája. Ako uvádza komunita Taizé na svojej webovej stránke, pre zorganizovanie stretnutia vo Ľvove sa rozhodla na základe opakovanej účasti tisícov ukrajinských mladých na celoeurópskych stretnutiach Taizé. Aktuálne stretnutie v Ľvove sa nesie v znamení príprav európskeho stretnutia mladých, ktoré sa koncom roka uskutoční v Madride. -ab-

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie pátra M. Bubáka SVD: Človek, ktorý prináša ovocie

◊  

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 5. veľkonočnú nedeľu cyklu B ( Jn 15, 1-8): Človek, ktorý prináša ovocie

AUDIO:  

Možno si ešte pamätáte zo školských lavíc, konkrétne z hodín literatúry, myšlienku tzv. zbytočného človeka. Vo svojich literárnych dielach sa ňou zaoberali najmä ruskí romantickí spisovatelia 19. storočia, napríklad Gončarov vo svojom Oblomovovi, Puškin v Eugenovi Oneginovi či Turgenev v Rudinovi. Zbytočný človek (лишний человек, lišnij čelavek) bol zvyčajne šľachtic alebo príslušník vyššej vrstvy, ktorý bol síce talentovaný a schopný, no aj napriek tomu sa nehodil na žiadnu bežnú kariéru. Buď sa bál riskovať, alebo sa nevedel rozhodnúť, alebo odmietal prevziať zodpovednosť za čokoľvek. V dôsledku toho sa stane lenivým, neúspešným, vo vzťahu k svojmu životu úplne pasívnym a tak vlastne celkom zbytočným. Nič neprodukuje a nič po ňom neostáva. Je to jednoducho človek na ťarchu.

Teória zbytočného človeka nie je len nejakou fikciou, je to realita. Koľko ľudí okolo seba by sme mohli aj dnes sem zaradiť? Sú to obyčajní lenivci, paraziti vyjedači, po ktorých nič neostáva, ľudia nepoužiteľní na nič.

Ako sa takým nestať? Ktorí ľudia sú najlepšími adeptami na zbytočných ľudí? Jestvuje nejaká vlastnosť v našom charaktere, ktorá nás predurčuje k tomu, že sa staneme zbytočnými ľuďmi? Áno, jestvuje. Je to neschopnosť a neochota trpieť. Bez utrpenia a bolesti nejestvuje rast, iba úpadok.

Prijať bolesť však nie je ľahké. Ak sa v našom živote objaví utrpenie, hneď si myslíme, že Boh nás tresce. Mnohí z nás sa na Boha ponosujeme takto: „Prečo to všetko na mňa Boh dopúšťa? Keby som bol dákym zvrhlíkom, alebo pôžitkárom, egoistom alebo parazitom, intrigánom alebo zločincom, podvodníkom, násilníkom či tyranom, ... vtedy by som vedel pochopiť, prečo ma Boh tresce. Lenže ja žijem spravodlivo, plním si svoje povinnosti, poctivo zachovávam zákony, obetujem sa za svoje deti a pracujem od svitu do mrku. Prečo ma teda Boh tresce? Prečo mi moju snahu robiť dobro odpláca toľkými protivenstvami? Čím viac dobra konám, tým väčšmi sa rozmnožuje moje nešťastie. Ako to, že zlým sa darí a dobrí musia často a toľko trpieť. Prečo dobrí smútia a naopak zlí sa smejú?

Odpovedá nám Ježiš: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“

Podľa týchto Ježišových slov cieľom nášho života je prinášať ovocie. Ak neprinášame ovocie, náš život je k ničomu. Človek, ktorý neprináša ovocie je ako suché, alebo divo rastúce drevo; iba zbytočne zaberá miesto. Jediné, na čo sa ešte dá použiť a aj to iba jednorazovo, je oheň.  

Nie je to v bežnom živote naozaj tak? Pozrime sa na prírodu, na záhradníka a vinohradníka. Pýtajme sa ich, prečo nechávajú dub, ktorý rastie vedľa cesty vedúcej do ich záhrady, alebo topoľ či brezu rásť bez povšimnutia? A prečo sa naopak rok čo rok správajú úplne inak k viniču, k jabloniam alebo k marhuliam? Rok čo rok tieto úbohé stromy mrzačia a strihajú!? Prečo sa jedných nedotýkajú, kým iné zraňujú? Niet roka, kedy by sa záhradník nepriblížil k týmto dobročinným rastlinám a nespôsobil im bolesť a pritom kľudne, bez povšimnutia necháva rásť rastliny, ktoré mu neprinášajú žiaden osoh. To nie je tajomstvo. Ak sa plodonosný strom nestrihá, zdivie. Ak sa strihá, stáva sa šľachetnejším a plodonosnejším. No  strom, ktorý nerodí, ostáva v zemi dokiaľ sa nám ráči, no skôr-neskôr skončí v ohni.

Tak je to aj s človekom. Aj on zdivie, ak ho nezošľachťujú protivenstvá. Aj ty sa staneš veľkým egoistom, ak ťa bolesť neprivedie na správnu mieru. To, že nie si tyranom, zvrhlíkom ničomníkom je len preto, že bolesť hneď pri zrode týchto nerestí odrezala ich výhonky a zabránila im, aby pre seba vyčerpali celý tvoj duševný život. To, že nie si nečestný, príživník a nerestník je len preto, že bolesť ti ako dajaká stráž znemožnila prekročiť hranice skazy a neresti. Alebo, že ti včas odhalila a zhabala všetok ilegálny tovar, ktorý si chcel nahromadiť v batožine tvojho srdca. Alebo ti odniesla dakoho z tvojich drahých, aby si sa odpútal od svojho zákopu a vrúcnejšie túžil po tvojej skutočnej vlasti.

Koreňom všetkých nerestí je egoizmus. Najlepšou potravou mu je prospech. Čím väčšmi vzrastá majetok, blahobyt, úspechy, tým väčšmi rastie samoláska a stáva útočnou a nenásytnou.

Preto, kto netrpí, nevie pochopiť iných; a kto nechápe, nevie milovať; a kto nevie milovať je ako planý strom: nevie robiť dobro. Obzrime sa okolo seba a pozorujme ľudí a zistíme, že je to naozaj tak. Ľahký, pohodlný a lenivý život robí z ľudí lenivcov, obmedzencov a nerestníkov. Zastavuje ich vnútorný rozvoj. Kto netrpí, krpatie, pretože nemá kde nadobudnúť skúsenosti. Život poznávame nie z kníh, ale zo skúseností, bojov a utrpení. Nie vek robí človeka dospelým, ale čnosť, ktorú si človek vypestoval v skúsenosti. Lodivod dokáže svoju schopnosť nie v pokojnom mori, ale na mori rozbúrenom. Budeš taký veľký, aká je tvoja bolesť.

Veľmi páči legenda, ktorá popisuje, ako sa z bambusa, stromu krásneho a do seba zaľúbeného stal strom užitočný. K tomu však bolo treba, aby ho záhradník najprv zoťal, potom z neho poobtínal všetky jeho krásne konáre, potom ho doniesol na iné miesto a tam ho rozťal napoly. Až tak sa mohol stať pre neho žľabom, cez ktorý tiekla voda od prameňa na miesto, kde ju záhradník potreboval. Bambus sa pri tom všetkom desil, trpel, vzdoroval záhradníkovým zámerom, ale nakoniec bol šťastný, že mohol byť užitočný.

Tento príbeh pekne a presne vyjadruje zmysel nášho života. Iba inou formou hovorí to, čo aj dnešné evanjelium i viniči a ratolestiach. Zmyslom nášho života je prinášať ovocie. Ak ovocie neprinášaš, alebo jediným tvojím ovocím sú len kyslé plánky, potom si divým, neužitočným a teda vo svojej podstate vlastne zbytočným stromom.

Aby sme sa správne rozumeli: keď hovoríme o zbytočných ľuďoch, musíme byť veľmi opatrní. Bezbožné režimy sa touto myšlienkou tiež radi zaoberajú. Preto za Hitlera končili hendikepovaní ľudia v plynových komorách a dnes mnohí starí ľudia končia eutanáziou. Pre kresťanov život nevládnych nie je životom zbytočným. Životom zbytočným je život človeka, ktorý sa dobrovoľne rozhodne nič neprodukovať a žiť len na úkor iných a to preto, lebo odmieta bolesť rastu, disciplíny, boja so svojimi neresťami a vášňami.

Pane, daj, aby cieľom môjho života bolo prinášať hojne ovocia, nech ma to stojí čokoľvek. Amen.

inizio pagina