home > Gréckokatolíci

Antologión

V týchto dňoch sa kresťania rôznych vierovyznaní schádzajú po celom svete na modlitbách, aby takouto formou vyjadrili spoločnú túžbu po jednote cirkvi.

Je známe, že jednota je vyjadrená aj v mnohosti a pestrosti slávenia bohoslužieb. Tu v Ríme je pekným zvykom, že jednotlivé východné katolícke, ale aj nezjednotené východné kresťanské cirkvi počas týždňa modlitieb za jednotu kresťanov slávia svoje bohoslužby, kde možno vidieť, s akou nádherou a úctou vzdávajú vďaky nášmu Otcovi skrze Ježiša Krista vo Svätom Duchu.

Jednou z tradícii, v ktorej sa budú spoločne modliť kresťania tu v Ríme je aj naša, byzantská tradícia. Táto tradícia sa vybudovala postupne v Konštantinopole, v dnešnom Istanbule v Turecku, ktoré sa stalo na začiatku IV. storočia hlavným mestom rímskej ríše.

Zjednotila predchádzajúce kresťanské duchovné dedičstvo, ktoré vzniklo na viacerých miestach: v Sýrii, ale predovšetkým v oblasti Stredozemného mora, v helénskej oblasti, ale aj v jazykovom a kultúrnom zázemí samotnej Sýrie, v Kapadócii a v Malej Ázii. Rozvíjala sa postupne, keď získala dôležité impulzy zo slávnych chrámov a mníšskych centier rozptýlených po Svätej zemi v Jeruzaleme a v blízkych púštiach, alebo zo vzdialenejších miest ako napríklad z Hory Sinaj.

Takýmto spôsobom vznikol nádherný a harmonický súhrn myšlienok a modlitieb, obohatený z prameňov pochádzajúcich z celého kresťanského Východu.

Poklad konštantinopolskej tradície, do ktorej patrí aj naša gréckokatolícka cirkev na Slovensku, je veľmi rozsiahly.

II. vatikánsky koncil ho predstavuje v štyroch rozmeroch: disciplinárnom, teologickom, duchovnom a liturgickom (por. LG 23, OE 1, UR 14).

Ten posledný má výnimočnú dôležitosť, pretože zahŕňa aj tie ostatné a vyjadruje ich formou modlitby, ktorá sprevádza každú chvíľu života kresťana a Cirkvi. Jedným z jej hlavných prejavov okrem Božskej liturgie, je slávenie "Božích chvál" - modlitba časoslova, ktorý posväcuje všetky dni a hodiny dňa.

Liturgické úkony a prejavy, ktoré vyjadrujú tieto bohoslužby v konštantinopolskej tradícii sa obdivuhodne nazhromaždili počas dlhých stáročí.

Kultúrne dedičstvo byzantských cirkví má rôzne prvky. Ako všetky ostatné kresťanské spoločenstvá, byzantská tradícia používa zbierku žalmov - Žaltár a biblické oslavné básne.

Ďalej obsahuje typické dedičstvo, ktoré zahŕňa modlitby a vlastné čítania, ale predovšetkým dôležitý počet chválospevov výnimočnej hodnoty, ktoré sprevádzajú všetky bohoslužby a to najmä utiereň a večiereň. Ich pôvod pochádza pravdepodobne zo Sýrie, konkrétne od svätého Efréma Sýrskeho a z jeho poézie, ktorá je napísaná náučným štýlom v IV. storočí.

Prvý rozkvet hymnografie vo vlastnom byzantskom štýle sa rozvíjal v V. a VI. storočí. Prejavil sa hlavne prostredníctvom Romana Sladkopevca, narodeného v Emese, v Sýrii, ktorý pracoval najprv v Bejrúte a potom v Carihrade, kde zomrel v roku 518.

Jeho básnickým štýlom bol takzvaný kondakion, kondák alebo chválospev s vieroučným obsahom, zloženým z úvodu a z istého počtu rovnakých slôh.

Mnoho z týchto kondákov sa zachovalo v starobylých rukopisoch a v minulých vydaniach. Avšak vo svojej úplnej forme sa zachoval len jeden z nich, ktorý poznáme aj my na Slovensku pod menom "Akatist". Ďalšie existujú už len čiastočne, s úvodom a s prvou slohou, nepoznáme tak ich úplný obsah.

Ďalším dôležitým byzantským literárnym druhom, ktorý sa používa v liturgii aj dnes, je kánon.

Vznikol v VII. storočí, ktorého autorom je Andrej Krétsky, ktorý sa narodil v roku 660 v Damasku, žil v kláštore Svätého hrobu v Jeruzaleme, a neskôr sa stal arcibiskupom na Kréte, kde zomrel v roku 740.

Kánonom sa volá preto, lebo sa skladá z predpísaných, zaradom po sebe nasledujúcich biblických oslavných básni, recitovaných počas slávenia bohoslužieb.

V prostredí Hory Sinaj, týchto spievaných piesní bolo 9 a preto sa neskôr skladali kánony s prislúchajúcimi deviatimi piesňami. Inde však počet piesní mohol byť rozdielny. Najmä v Carihrade to boli často tri piesne, dajúc tak podnet k takejto forme kánonu, nazývaného jednoducho Triodion, čo znamená tri ódy, tri piesne.

Tento básnický žáner - kánon zaznamenal veľký rozkvet. Slávni autori VIII. storočia, ako Germán Konštantinopolský, Ján Damasský a Kosma Majumský, Teodor Studita a jeho brat Jozef, potom v IX. storočí Mitrofán Smirnianský, Jozef Hymnograf, napísali kánony, v ktorých pretavili do básnickej formy najlepšie teologické myšlienky svojej doby.

Mnohí ďalší básnici - skladatelia ich nasledujú až doteraz, vytvoriac vždy nové drahocenné perly, ktoré povzbudzujú a sprevádzajú modlitby veriacich.
Kánony a kondáky tvoria z oslavných básni spolu viacero slôh, ktoré rozvíjajú, jedna po druhej, štruktúrovaný dej, sledujúc tak určitú myšlienku v básnickej forme.

Potom sú ďalšie oslavné básne samostatne oddelené od seba. Každá oddelená oslavná báseň, ale aj každá báseň zoradená spolu, sa všeobecne nazýva tropárion, tropár.

Súhrn takýchto oslavných básni bol zachovaný v rôznych zbierkach - knihách určených k liturgickému sláveniu. Spomeniem len tie najhlavnejšie.

Liturgické texty, ktoré sa používajú počas dvanástich mesiacov v roku na slávenie bohoslužieb a sú zoradené podľa kalendára v dvanástich knihách, sa volajú Minea.

Počas Veľkého pôstu - Svätej štyridsiatnice sa používa takzvaná Trioď postna a počas slávenia Paschy - Trioď cvetna.

Liturgická kniha obsahujúca hymny určené k týždennému cyklu sa volá Oktoich alebo Osmohlasnik. Obsahuje osem odlišných predlôh a každá je vypracovaná podľa ôsmych hudobných hlasov.

Ďalšia kniha, ktorá sa volá Euchologión, obsahuje modlitby kňaza a diakona.

Tieto zbierky kníh boli najprv ručne prepisované v kláštoroch a od vzniku kníhtlače až do teraz boli často vydávané v pôvodnom gréckom, v našom prípade cirkevnoslovanskom jazyku. V súčasnosti sú prekladané do rôznych jazykov a verzii. Sú nezvyčajne textovo bohaté a patrične rozptýlené v početných dieloch.

Aj na Slovensku boli v minulosti preložené niektoré časti týchto textov do slovenského jazyka. Veľkú prácu na tomto poli urobili otcovia redemptoristi.

Ak by sa mali preložiť všetky texty, čo by bolo najideálnejšie, bolo by potrebné preložiť asi 12 tisíc strán textu vo formáte A4. Táto práca je časovo náročná a vyžaduje si odborníkov a dostatočnú trpezlivosť.

Pretože sa všetky texty kompletne používajú zriedkavo okrem veľkých kláštorov, zdalo sa byť veľmi užitočné aj u nás na Slovensku, knižne vydať takzvaný Antologión. Sú to vybrané najdôležitejšie spoločné texty časoslova, Minei a Tiode, ktoré sa modlia počas slávenia bohoslužieb - utierne, večierne, cirkevných hodiniek v chrámoch, ktoré patria pôvodne do konštaninopolských cirkvi, často nazývaných byzantské.

Tento Antologión je rozdelený do štyroch dielov, ktoré korešpondujú štyrom častiam cirkevného roka v byzantských cirkvách: prvý diel od začiatku cirkevného roka, od prvého septembra končí začiatkom Svätej štyridsiatnice, druhý obsahuje texty Svätej štyridsiatnice a Veľkého týždňa, tretí obdobie, v ktorom sa slávi Vzkriesenie Pána až do Päťdesiatnice a posledný pokrýva zvyšné obdobie do konca augusta.

Je zaujímavé, že to čo nás gréckokatolíkov viditeľne spája s bratmi pravoslávnymi je táto byzantská tradícia a jej bohoslužobné texty. Azda aj príprava a vydanie takéhoto Antologiónu z našej strany, by mohli byť konkrétnym ekumenickým príspevkom k zjednoteniu kresťanov na Slovensku.

Milan Lach SJ