home > Homílie

1. nedeľa v pôstnom období

„Boh nie je, ale ja ho potrebujem“, spieva do éteru populárny taliansky spe-vák. Iný sa k nemu pridáva: „Ak Boh nie je, treba ho vymyslieť.“

Moderný človek často skepticky pozerá na Cirkev, náboženstvo a existenciu Boha, avšak nikdy sa mu nepodarí uhasiť v sebe túžbu po svojom Stvoriteľovi. Prahne po Bohu, avšak po Bohu, ktorý je mu blízky.

„Čo keby Boh bol jedným z nás...“ znie refrén známej kresťanskej rockovej piesne. Nie Hodinár, ktorý skonštruoval svet a z diaľky naň nečinne pozerá, nie Počítačový Technik, ktorý dokonale naprogramoval a spustil obrovský vesmírny kompiuter. Ale jeden z nás, ktosi ako človek, blízky všetkým bez rozdielu, ktorý dôverne pozná ľudský život, ba dokonca ho sám na vlastnej koži prežil...

Takéhoto Boha, blízkeho človeku nám dnes predstavuje Matúšovo evanjelium. Jeho meno je Ježiš.

„Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal...“ Aká zvláštna veta. Či chcel Duch Svätý Ježišovi zle? Alebo ho chcel otestovať, odskúšať jeho vernosť, či sa predsa len nezlomí v pokušení? Určite nie!!!

Jediný a zároveň veľmi dôležitý zmysel spomínanej vety je v tom, že Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby zažil všetko to, čo my zažívame – a to až do krajnosti – až po hranicu hriechu. Dokonca i ľstivé diablovo pokúšanie! Až takto je nám ľuďom blízky Ježiš.

Nevyhol sa ničomu, čo je ľudské. Božie Slovo dôsledne zachytáva Pánov zápas s diablom, aby sme vedeli, čo treba robiť vo chvíli pokušenia, ako možno zvíťaziť a nezapredať tak svoju ľudskú dôstojnosť, dôstojnosť Božieho synovstva.

Tri rozličné pokúšania Pána diablom, obdivuhodne súvisia s troma základ-nými negatívnymi charakteristikami súčasnej postmodernej spoločnosti.

Všimnime si prvé pokúšanie:

Keď Ježiš už vyhladol, diabol ho nahováral: „Ak si Boží syn, povedz nech sa z týchto kameňov stanú chleby. A to hneď teraz! Nasýť sa! Ihneď, tu a teraz splň svoju potrebu, veď si predsa Boh!“

Prvá charakteristika postmodernej spoločnosti je paradoxný protiklad: na jednej strane problém hladu vo svete („Ježiš vyhladol“) a na druhej strane konzumná mentalita vo vyspelých štátoch, ktorá hlása: „Splň každú svoju potrebu! Hneď, tu a teraz! Nasleduj svoj inštinkt!“ ako nás presviedča napríklad reklama na Sprite.

Takéto riešenie ľudskej biedy však ešte viac prehlbuje egoizmus, ktorý je jedinou príčinou ľudskej biedy, bolesti a hladu po láske. Kristus ponúka celkom inú odpoveď: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Staňte sa konzumentmi Božieho Slova, ktoré neučí nasycovať sa ale nasycovať iných a tak vyrovnávať priepastné sociálne rozdiely. Sýťte sa celkom zadarmo Božím Slovom a ono vyrieši i všetky vaše osobné problémy.

Kristus nepremenil kamene na chlieb, ale premenil chlieb na svoje Telo, na vtelené Božie Slovo, ponúknuté ako dar, ako pokrm nesmrteľnosti.
Vieme teda, ako premôcť prvé pokušenie konzumizmu? Áno, predsa samotným konzumizmom. Zameraním svojej vrodenej chute konzumovať na ten pravý pokrm: Božie Slovo a Eucharistiu.

Pri druhom pokúšaní diabol postavil Ježiša na vrchol chrámu a vravel: Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu! Aké výstižné zachytenie druhej charakteristiky po-stmodernej kultúry, ktorú sociológovia nazývajú: «útek do virtuálneho (čiže neskutočného) sveta».

„Skoč dolu! Vyskúšaj to! Experimentuj so životom, veď život je hra.“ Tomuto postoju sa učíme už od detstva vstupom do nereálneho sveta videohier, filmov, 3D simulácie, internetu a neosobnej komunikácie prostredníctvom SMS-iek a Chattingu.

Vo virtuálnom svete nejestvuje nutnosť zodpovedného konania ani horká skúsenosť porážky. Stačí vymazať výsledok nevydarenej počítačovej hry, spustiť ju odznova, prípadne vymeniť videokazetu alebo prepnúť nudný televízny kanál.

Ľudské srdce však nemožno oklamať. Neprestane nikdy túžiť po skutočnom reálnom živote, kde nadväzujeme skutočné vzťahy so skutočnými ľuďmi. Diabol je najväčším Majstrom ilúzii, no „Kristus je najväčší realista všetkých čias“, presviedča nás Svätý Otec Ján Pavol II.

Odpoveď Krista na druhé pokušenie je jasná: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! Nebudeš pokúšať život! Život nie je hra, ale úloha! Zodpovedné a vznešené poslanie, krásna a náročná misia lásky.“

A tak Ježiš nezoskočil ani zo strechy chrámu, ani z kríža, ale dokonal svoju ži-votnú úlohu, svoju misiu lásky až do konca.

Po dvoch zdrvujúcich porážkach diabol vytiahol svoj najsilnejší tromf: Ponúkol Ježišovi všetky kráľovstvá sveta a ich slávu ak sa mu pokloní. Pokušenie pý-chy, slávy, moci a bohatstva je najlákavejšie. Rezonuje vo všetkých kultúrach a v každom jednotlivcovi.

Tu už nemožno s diablom ďalej diskutovať: „Odíď satan, len Pánovi svojmu Bohu sa budem klaňať a jedine jemu budem slúžiť!“ Ježiš rázne odmietol všetky koruny moci a slávy a vymenil ich za tú jedinú - korunu pokory upletenú z tŕnia.

A tento Kráľ Kráľov, odetý do vlastnej krvi, z lásky vyliatej za nás, s tŕňovou korunou na hlave a s trsteným žezlom v ruke, si podmanil srdcia miliónov ľudí, premohol každé zlo a zvíťazil nad smrťou.

Nemožno ho nájsť vo virtuálnom iluzórnom svete. Treba ho hľadať v reálnom každodennom živote. Stojí každému z nás po boku, celkom blízko. Stačí otvoriť oči, vystrieť ruku a dôverne ho osloviť: „Ježiš!“...

Ján Kuneš, kňaz Banskobystrickej diecézy