home > Homílie

5. Nedeľa vo Veľkonočnom období

Veľkonočné obdobie, ktoré práve prežívame, nám umožňuje neprestajne uvažovať nad veľkosťou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a ich význame pre náš osobný život.

Bohoslužba slova 5. veľkonočnej nedele nám okrem iných bodov na osobnú reflexiu ponúka v druhom čítaní, v prvom liste svätého apoštola Petra, nádhernú stať, v ktorej svätý Peter nás povzbudzuje zamyslieť sa a zapojiť sa do jedného z najväčších ovocí Kristovho zmŕtvychvstania a ním je účasť na Kristovom kráľovskom kňazstve.

Túto účasť sme získali v okamihu nášho krstu, ktorým každý kresťan napodobňuje a zvestuje Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie tým, že zomiera hriechu a rodí sa pre nový život s Bohom.

Tento nový život s Bohom spočíva v prvom rade v účasti na Kristovom kráľovskom, prorockom a kňazskom úrade.

Kráľovský úrad sa prejavuje v Božom vyvolení, tým, že sme sa stali BOŽÍMI DEŤMI.

Naozaj, od okamihu krstu môžeme a máme volať Boha nie Vaša Výsosť ale Otec. A keďže Boh je naším Otcom, ako jeho adoptívne deti, sme aj dedičia nevýslovného pokladu Božieho kráľovstva, ktoré sa nám krstom otvorilo dokorán a my z toho bohatstva môžeme neustále čerpať tak, aby sa v nás čím viac stvárnil Kristus.

Prorocký úrad sa realizuje prostredníctvom našej povinnosti ohlasovať moc a silu Božieho kráľovstva až do dňa kým Kristus nepríde v sláve.

Nie náhodou vo svätej omši na výzvu kňaza: Hľa tajomstvo viery, ktorým kňaz vyzýva prítomných kresťanov ku kontemplácii Krista prítomného v Oltárnej Sviatosti pod spôsobom chleba a vína, odpovedáme: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.

To tajomstvo viery máme teda starostlivo uchovávať a šíriť ho všade, kde sa nachádzame.

A napokon všeobecný kňazský úrad, ktorý je odlíšený od služobného kňazstva nám umožňuje spoločne s kňazom sláviť najsvätejšiu obetu. Preto kňaz vo svätej omši na začiatku Bohoslužby Eucharistie zvýrazňuje: Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu.

Účasť na všeobecnom kňazstve sa neobmedzuje len spoluúčasťou Božieho ľudu na Kristovej obete svätej omše, ale aj účasťou na akejkoľvek obete, utrpení, premáhaní sa, ktoré podstupujeme každý deň.

Preto nás dnes svätý Peter naliehavo prosí: Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, prijemné Bohu, skrze Ježiša Krista (1 Pt 2,4-9).

Tak ako každá obeta svätej omše má v sebe moc posvätiť nás, aj naše duchovné obete, sebazaprenia, nepochopenia, sklamania, choroby tela alebo duše ak ich spájame s Kristom a obetujeme ich Bohu, majú túto posväcujúcu moc.

Robte všetko, milý bratia a sestry pre Vaše posvätenie, aby Kristus v nás dennodenne rástol a z nás, nášho egoizmu, ubúdalo. Vás, chorí a opustení, zvlášť prosím, aby ste vaše utrpenia neznášali nadarmo, ale aby ste ich obetovali Bohu, plniac tak úlohu všeobecného kňazstva, na úmysly biskupov a kňazov Cirkvi.

Takto môžete pracovať na vašom posvätení a stať sa živými kameňmi svätej Cirkvi.

Každý náš skutok, môže slúžiť pre náš duchovný rast i pre rast našich bratov a sestier, vždy, keď ho obetujeme Bohu.

Nestojme teda na polceste k životu, ktorý nám vydobyl Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním a dajme sa vbudovať aj my ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby sme prinášali duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Amen.

Ľuboslav Hromjak, kňaz Spišskej diecézy