|
|
 
|
25. Nedeľa v období cez rok
Milí priatelia. V prvom čítaní nasledujúcej nedele budeme z knihy proroka Izaiáša počuť nasledujúce pravdy: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“ Tieto slová sú najlepšou prípravou na čítanie evanjeliového podobenstva, ktoré je jedným z najdiskutovanejších z celého Nového zákona. Ježiš v ňom prirovnáva Nebeské kráľovstvo k hospodárovi, ktorý zavčas rána vyšiel na námestie najať robotníkov do svojej vinice. Ako bolo vtedy zvykom, prácu i plácu si dohodli na jeden konkrétny deň. Keď hospodár vyšiel okolo deviatej hodiny, našiel iných záhaľčivo postávať, nuž aj tých pozval pracovať na svoju vinicu s poznámkou, že im potom zaplatí, čo bude spravodlivé. Vyšiel aj okolo dvanástej i tretej hodiny popoludní, a urobil podobne. Posledný raz vyšiel na námestie okolo piatej, keď sa pracovný deň už pomaly končil. Aj vtedy našiel postávajúcich ľudí. Oslovil ich výčitkou: „A vy tu prečo zaháľate celý deň?“ Dostal odpoveď: „Nikto nás nenajal.“ Poslal teda aj ich do svojej vinice. Keď prišiel večer, čas výplaty, zaplatil každému, počnúc poslednými, po jednom denári, plácu, ktoré bola vtedy bežná. Na námietky tých, ktorí sa namáhali celý deň a znášali horúčavu poludnia, hospodár odpovedá: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojim robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ Počúvajúc tieto slová isto sa v nás búri náš cit pre spravodlivosť. A určite právom, keby šlo o realitu zamestnávateľsko – zamestnaneckých vzťahov. Ježiš nás však hneď na začiatku upozorňuje, že toto podobenstvo je o Nebeskom kráľovstve. Hovorí sa tu o dobrote Boha, Boha, ktorý povoláva, a povoláva každého a v každú hodinu. Nikto nieje vylúčený z jeho lásky, nikomu nechýba šanca. Spravodlivosť meria zásluhy, avšak dobrota hľadí na potreby. Poslední sa možno previnili tým, že nehľadali prácu, alebo ju nehľadali dosť dôsledne, avšak nebeský hospodár pozerá viac na ich núdzu, než na ich vinu. Má súcit s ich biedou. Posolstvom tohto podobenstva je obraz dobroty Boha, ktorý je tak veľkodušný, že dáva účasť na svojom Kráľovstve aj mýtnikom a hriešnikom. Počúvajúc Ježišovo podobenstvo si mnohí ľudia vo svojej zvrátenosti a hlúposti povedia, že je teda šikovnejšie zaradiť sa medzi tých robotníkov poslednej hodiny, a nie k tým prvým, ktorí sa musia namáhať celý deň – a musíme si povedať otvorene, že žiť svoj život dôsledne po kresťansky je naozaj často namáhavé. Chcú teda žiť svoj život nezávisle na Božej vôli, nezávisle na Božích projektoch, no a Nebeské kráľovstvo si dúfajú zabezpečiť spoveďou tesne pred smrťou. O tejto možnosti však naše podobenstvo nehovorí. Hovorí o prvom dni, keď človek dostáva povolanie, keď sa dozvedá o možnosti ísť pracovať za večnú odmenu. O druhom dni, keď už robotníci vedia, kde sa vinica nachádza a že sú pozvaní, o tom by už hovorilo iné podobenstvo, myslím, že dosť odlišné. Ty, robotník deviatej hodiny, neboj sa o ten čas, ktorý si stratil, kým si nemal vieru. Nemusíš nadrábať ako divý, Pán vo svojej veľkodušnosti má aj pre teba odmenu. Ty, robotník dvanástej a tretej hodiny, netráp sa až toľko, že si doteraz žil len napoly. Je tu ktosi, kto tú druhú polovicu doplní, on tebou nepohŕda, nemusíš ani ty pohŕdať sám sebou. Ty, beznádejný, ktorý si bol nájdený až o piatej, neboj sa. Veľa si v minulosti stratil, Boh sám ti však ponúka budúcnosť. Milí priatelia. Pán Boh nás vo svojom slove upozorňuje: „Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami a moje cesty nie sú vašimi cestami. Učme sa však postupne – vedení Duchom Svätým – myslieť tak, ako ON a kráčať po jeho cestách. Miroslav Klimant, kňaz Banskobystrickej diecézy
|
      
 
|
|
 |
|||||||||
 |
 |
|||||||||
|
 |
|||||||||
|
 |
