




|

1. pôstna nedeľa
Bratia a sestry!
Pred dvoma dňami sme vstúpili do požehnaného obdobia Veľkého pôstu. Tak, ako po stáročia, Cirkev ho otvorila srarobilým obradom popola a slovami, ktoré musia osloviť každého, kto úprimne hľadá odpoveď na základné otázky o svojej existencii. Možno zložitá problematika vyjadrená jednoduchou otázkou – Kto som ja? Spolu so zrnkami popola, ktoré viditeľne poznačili našu hlavu, sa do našich sŕdc zosypali slová: „ Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš “ (porov. Gen 3, 19). Vari nepoznačili tieto slová naše srdce? Obdivujem Cirkev, ktorá s odvahou hovorí o našej smrteľnosti, ohraničenosti, o hriechu... Ponúka svedectvo pravdy o človeku aj napriek tomu, že naša moderná spoločnosť mnohé aspekty pravdy začala považovať za neslušné. Nehovorí sa viac o smrti, bolesti, hriechu... A z toho uhla pohľadu aj výzva k pokániu, obráteniu znie akosi cudzo, vzdialene.
Napriek tomu chceme poznať zmysel života. Usilujeme sa, hľadáme. Možno tak, ako Calligula v Camusovom románe. Autor vykreslil postavu cisára nie ako zhýralého šialenca, ale ako intelektuála, ktorý cez logiku prírody, zmyslov a žiadostivosti hľadá zmysel života. Dovolí si všetko: pije a hoduje, má všetky ženy. Zabíja svojho najlepšieho priateľa, svojich rodičov, vyspí sa so ženami svojich priateľov, vyhlási za boha celého impéria svojho koňa a všetci musia robiť čo povie. Calligula toto všetko robí preto, aby bol šťastný, aby našiel zmysel života. Nakoniec nenájde nič. Pozrie sa do zrkadla a rozbije ho. Nenašiel nič.
Každý rok na prvú nedeľu pôstu sa stretávame s Ježišom na púšti, kde ho diabol pokúša. V tejto udalosti vidíme, že aj Ježiš musí dať odpoveď na tie isté otázky, ktoré trápia každú ľudskú existenciu. Bol podrobený pokušeniu odcudziť sa, ujsť pred svojou konkrétnou realitou. Nežiť život taký, aký mu Boh pripravil: byť synom tesára, žiť so svojou ovdovelou matkou v chudobnej dedine, v krajine ovládanej Rimanmi, kde náboženstvo bolo podrobené farizejským kazuistikám. Vrhni sa dolu z chrámu a Boh ťa prostredníctvom svojich anjelov zachráni. Všetci čo to uvidia budú užasnutí a uveria ti. Prečo by si mal byť len neznámy tesár z Nazaretu? Toto pokušenie máme všetci. Neprijať svoju ženu, manžela, svoje deti, prácu, ktorú robím. Chceme oveľa lepšie veci a tak neprijímame existenciálnu realitu dneška. A tak je to aj s ostatnými pokušeniami: V pokušení chleba je obsiahnutá otázka – Prečo zbytočne trpieť? Prečo choroby? Musíš byť fit, robiť ako blázon, zarobiť veľa peňazí, zaistiť sa, zabezpečiť si dobré postavenie a parádne auto. A ak bude treba, predáme aj dušu diablovi len aby sme to všetko dosiahli.
Hoci sú tieto slová ťažké a nepríjemné, volajú nás k obráteniu. Bez toho, aby sme si to uvedomili niet obrátenia. Preto Ježiš hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). Preto je pôst požehnaným časom. Je poznačený svedectvom Ježišovho života a silou jeho slova. Je výzvou o objaveniu seba samého v kontexte Stvoriteľovej prozreteľnosti a Stvoriteľa vo svetle jeho lásky, ktorá žiari z Kristovho kríža.
Žil istý učiteľ Izraela, veľmi starý a múdry. Jeho žiaci sa ho raz pýtali: „Učiteľ, ktorá chvíľa je najvhodnejšia, aby sme sa obrátili k Pánovi?“ A on im odpovedal: „Treba sa obrátiť jeden deň pred svojou smrťou.“ Učeníci sa zarazili a spýtali sa: „Dobre, ale kto pozná deň svojej smrti?!“ „Veď práve, nikto! – odpovedal rabbi. – Preto sa musíme obrátiť dnes. Veď zajtra môžeme zomrieť!“ Tento mindraš odpovedá na otázku prečo Pán pri vyslobodzovaní svojho národa z Egypta tak často hovorí: „Zajtra“? Zajtra urobím toto znamenie, zajtra spoznáte, že ja som Pán!
Preto „zajtra“, lebo nám daruje „dnes“. Toto dnes je chvíľa, kedy ho môžeme počúvať a poslúchať. Kto čaká, že mu bude poslušný až zajtra, podobá sa faraónovi! V čase každej rany volal: „Zajtra, zajtra už prepustím ľud!“ Ale sotva pominula skúška, zatvrdil svoje srdce. Preto spievame v žalme : Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ! “ (porov. Ž 94).
Rastislav Dvorový, kňaz Košickej arcidiecézy


|




















|