home > Homílie

21. nedeľa v Cezročnom období

V nedeľnom evanjeliu (Lk 13, 22-30) sa na Ježiša ktosi z prítomných obracia s otázkou, či iba malý počet ľudí bude spasených. Ježiš odpovedá : „Usilujte sa vojsť tesnou bránou... Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.“ Ježiš ilustruje situáciu obrazom ľudí, ktorí klopú na dvere, ale hospodár ich nepozná, hoci oni sa k nemu hlásia. Nepatria však k jeho ozajstným priateľom, nezblížili sa s ním vtedy, keď mali príležitosť, nevošli k nemu už predtým tesnou bránou. Zachovali sa podobne ako nemúdre panny z iného Ježišovho podobenstva (Mt 25, 12).

Nedeľné evanjelium nám hovorí, že spása je záležitosťou intímneho vzťahu s Bohom, nie iba povrchnej známosti s ním. Na to, aby sa náš vzťah k Ježišovi a k Bohu stal naozaj hlbokým, Boh používa výchovné prostriedky. Toto je témou čítania z Listu Hebrejom (Hebr 12, 5-7.11-13), ktorý prirovnáva náš postupný vnútorný rast k prísnej rodičovskej výchove, ktorá, hoci je dieťaťu nepríjemná, je veľmi osožná pre jeho šťastnú budúcnosť.

Čo znamená “vojsť tesnou bránou”? Brána do neba nie je v prvom rade bránou sebazapierania, ale je v prvom rade bránou lásky. Sebazapieranie a sebaovládanie nám slúžia ako prostriedky na to, aby sme naozaj žili láskou. Ježiš o tesnej bráne do neba nepovedal “čím tesnejšie, tým lepšie”. Nejde tu o priamu úmernosť, že čím viac sebapremáhania robíme, tým istejšia by mala byť naša spása. V takom prípade by sme si bránu stavali sami. Ale za takou bránou by nás nečakal Boh. Vieme, že Ježiš nemilosrdne kritizoval farizejov za to, že kladú ľuďom na krk neprimerané bremená pridávaním predpisov a noriem. My kresťania chceme vojsť tesnou bránou, ktorú nám vytýčil Boh. Z iných miest Svätého Písma vieme, že cesta k spáse vedie cez zachovávanie prikázaní. Tesná brána je brána Božích prikázaní, a nadovšetko prikázania lásky.

Ježiš hovorí, že sa nám treba usilovať vojsť spomínanou bránou, a to zo všetkých síl. Lukáš použil grécky výraz ( agonizesthe) , ktorý znamená usilujte sa, namáhajte sa zo všetkých síl, zápaste až po nasadenie posledných síl . Azda by sa to dalo prirovnať k lietadlu. Aby sa odlepilo od zeme a nabralo výšku, pilot musí naplno zapnúť všetky motory. Nestačí na polovicu, treba naplno. Celé lietadlo sa počas stúpania do výšky len tak trasie. No postupne stúpa a prediera sa až ponad oblaky. Spomeňme si, že niečo podobné o vynaložení všetkých síl hovorí prikázanie lásky k Bohu v knihe Deuteronómium: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celou svojou silou (Dt 6,5).

Láska je spojená s odvahou riskovať, tak ako výstup na hory, alebo ako cesta lietadlom. Vchádzať tesnou bránou neznamená vzdať sa náročnej túry alebo letu, len aby sa nedajbože niečo nestalo. Horolezec pri výstupe na končiar sa musí dobre sústrediť, aby sa držal trasy, ktorý je schodná, aby sa nepošmykol, aby nezodpovednosťou neohrozil tých, ktorí vystupujú spolu s ním. Cesta takejto zodpovednej lásky je ako kráčanie tesnou bránou do neba.

Čítanie z Listu Hebrejom nám hovorí, že Boh nás vychováva ako múdry otec, ktorý používa účinné výchovné metódy. Tieto metódy sú dobré aj napriek tomu, že sú náročné a často aj nepríjemné. Veď ako často sa práve len cez vlastný neúspech dopracujeme k poznaniu, že sme dlho žili príliš zameraní na seba a preto sa nám stratila radosť zo života a veci sa začali kaziť naším zavinením. Chýbala nám láska. Taký neúspech bol bolestivý, ale nakoniec sa ukázal ako požehnanie. Boh nás takto vychováva.

Každá naša životná skúška, každá skúsenosť zápasu s hriechom, každá konfrontáciou s pravdou, každá intímna skúsenosť s Bohom na dne našej duše je cenná pre večnosť. Je to naše postupné vyhmatávanie verají tesnej brány, ktorou raz vykročíme istým krokom do Božieho náručia.

Jozef Bartkovjak SJ