home > Homílie

Nedeľa Krista Kráľa

V nasledujúcu nedeľu slávime slávnosť Krista Kráľa. Oslavujeme kráľa ukrižovaného, odsúdeného a potupeného. No zároveň oslavujeme kráľa, ktorý zomiera ako tvrdohlavo milujúci. Kríž je jeho najväčšou slabosťou, najväčším ponížením, a predsa nikde inde, než na kríži sa nezjavil Kristus väčšmi ako kráľ. Nie je totiž nič kráľovskejšie, než položiť život „ za svojich priateľov “ (Jn 15,13).

„ Spomeň si na mňa “, prosí zomierajúci na vedľajšom kríži pri Kristovi. „ Budeš so mnou “, odpovedá Láska, akoby tým chcela vyslyšať túto modlitbu, akoby tým chcela vyslyšať všetky modlitby. „ Budeš so mnou “, to nie je iba spomienka, o ktorú prosí zločinec, ale objatie. A tu sa začínajú javiť prvé črty kráľovskej tváre: tvár toho, ktorý sa nezaujíma o seba, ale zabúda na seba, a ktorému až po svoj posledný výdych záleží na spáse blížneho. Tvár kráľa, ktorý nemyslí na seba, pokiaľ ide o úzkosť a strach niekoho blízkeho. Tvár toho, ktorý adresuje svoje posledné slová vrahovi a všetkým nám, ktorí v sebe skrývame náchylnosť ku kultúre smrti.

„ Dnes budeš so mnou v raji “. To Ježišovo „ dnes “ nám ukazuje Krista Kráľa. On je Kráľ času a nám, ktorí sme väzňami času, hovorí „ dnes “. Nehovorí o nejakom nejasnom termíne, ale o stretnutí nášho krátkeho nádychu s večným Božím dychom. „ Dnes “ je ten jediný bod, v ktorom sa stretá pominuteľné s večným. „ Dnes “ je ten jediný okamih, v ktorom človek môže prekonať strach z plynutia času. Kristus nám ponúka toto „ dnes “, v ktorom môžeme pocítiť, že nič nie je zbytočné, ale naopak: všetko je v Božích rukách. Utrpenie, radosť, láska, strach, spev i krik, všetko skončí v Božej láske. Zvíťaziť nad strachom z času možno jedine objavením vône večnosti vo všetkom, čo robíme. Pretože náš podiel večnosti spočíva v intenzite a odhodlaní, s ktorými konáme. Večnosť, znamená vložiť celé svoje srdce do toho, čo konám; a vložiť všetko to, čo konám, do Božieho srdca.

Dnes mnohí ľudia myslia na minulosť, ktorá ešte stále nie je dosť minulá. Alebo na budúcnosť, o ktorej si namýšľajú, že bude. Kristus nám ukazuje „ dnes “. „ Dnes “ je deň spásy. „ Dnes “ je deň obrátenia. „ Dnes “ je deň odpustenia. Pretože môj večný život začína „ dnes “!

Posledné Kristove slová nám ukazujú ešte ďalšiu jeho charakteristiku: „ Budeš so mnou “. Dejiny nášho sveta i naša osobná minulosť akoby napredovala pomocou zbavovania sa niekoho, či oddeľovania sa od niekoho. Je tvorená menším, či väčším zbabelým premiestňovaním hraníc svojej viery a svojho presvedčenia. Božie kráľovstvo naopak je víťazstvom lásky, ktorá nevylučuje nikoho, ba naopak všetkých prijíma. Každý z nás je Božím milovaným dieťaťom. Každému z nás je povedané „ dnes budeš so mnou v raji “, pretože Boh uprednostňuje každého. A my sa dostaneme do tohto raja, ak dokážeme prejsť z našej selektívnej lásky do lásky, ktorá dáva prednosť všetkým.

Modliť sa „ príď kráľovstvo tvoje “ je našim každodenným potvrdením, že nádej je silnejšia než brutalita reality. Prosba o „ Božie kráľovstvo “ je uistením, že v človeku je toľko túžby, že ju nič nedokáže uhasiť. A to Božie kráľovstvo sa zjaví práve vtedy, keď sa v ľudských srdciach zrodí taká tvrdohlavo milujúca láska, aká bola v kráľovskom srdci Ukrižovaného. Iba takáto láska totiž dokáže premeniť našu trpkú históriu na dejiny spásy.

Ľubomír Rebek, kňaz Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy