 |  |
30/07/2010
Slová Svätého Otca po filme „Päť rokov Pápeža Benedikta XVI.“
Vatikán (30. júla, RV) – Pápež Benedikt XVI. si včera v podvečer – ako sme vás už informovali - pozrel v Apoštolskom paláci v Castel Gandolfe film „Päť rokov Pápeža Benedikta XVI.“ z produkcie Bavorskej televízie. Film rozpráva o pontifikáte Benedikta XVI. od jeho zvolenia až po dnešok. Po tom, čo si Svätý Otec film pozrel sa prítomným prihovoril:
„V tejto chvíli môžem povedať jediné – ďakujem Bavorskej televízii za túto mimoriadnu duchovnú cestu, vďaka ktorej sme mohli nanovo prežiť výrazné a vrcholné chvíle týchto piatich rokov mojej Petrovej služby a života samotnej Cirkvi. Pre mňa osobne to bolo veľmi dojímavé – vidieť niektoré momenty, najmä ten okamih, keď Pán vložil na moje plecia Petrovu službu, bremeno, ktoré by nik nemohol niesť sám, len svojimi vlastnými silami, ale ktoré unesie len preto, že nás, aj mňa nesie Pán. Vo filme sme videli - ako sa mi zdá -, bohatstvo života Cirkvi, mnohorakosť kultúr, chariziem, rozličných darov, ktoré v Cirkvi žijú a aj to, ako v tejto mnohorakosti a veľkej rozličnosti neustále žije samotná Cirkev, a Petrov primát má tento mandát vyjadrovať, udržiavať viditeľné a konkrétne jednoty v tejto historickej, konkrétnej mnohorakosti, v tejto jednote prítomnosti, minulosti, budúcnosti a večnosti.
Videli sme, že Cirkev aj dnes, napriek tomu, že veľmi trpí, ako vieme, je Cirkvou radostnou, nie je Cirkvou, zostarenou, ale videli sme, že je Cirkvou mladou, a že viera vytvára radosť. Preto sa mi zdala veľmi zaujímavá a veľmi pekná myšlienka, že ste všetko zasadili do leitmotívu 9. symfónie, teda Ódy na radosť Ludwiga van Beethovena, ktorá vyjadruje, že za celými dejinami stojí fakt, že sme už oslobodení. A páčilo sa mi aj to, že film sa končí záberom na Matku, na Božiu Matku, ktorá nás učí pokore, poslušnosti a radosti z toho, že Boh je s nami.“
V závere ešte Benedikt XVI. pozdravil a poďakoval sa režisérovi filmu a jeho spolupracovníkom aj po nemecky. –sg-
55. výročie mučeníckej smrti blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej
Slovensko (30. júla, RV) – Liturgickej slávnosti dnes, v deň spomienky na blahoslavenú sestru Zdenku Schelingovú, pannu a mučenicu, predsedal v Bratislave - Podunajských Biskupiciach apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana.
Milosrdné sestry Svätého kríža, inštitút, ktorého členkou bola aj sestra Zdenka, pozývajú na túto púť do Podunajských Biskupíc, kde sú uložené telesné pozostatky blahorečenej, každý rok od blahorečenia sestry Zdenky Jánom Pavlom II. v roku 2003, teda už po siedmykrát. Tohto roku je to aj pri príležitosti 55. výročia jej mučeníckej smrti. Dnešná slávnosť sa začala o 16.00 hod. a zúčastnil sa na nej bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, Bratislavský gréckokatolícky eparcha, vladyka Peter Rusnák, kňazi, rehoľníci, sestry Inštitútu milosrdných sestier svätého a množstvo pútnikov z radov laikov. Mons. Mario Giordana v homílii odovzdal pozdrav a apoštolské požehnanie Svätého Otca, a potom sa pozastavil pri myšlienke z Lukášovho evanjelia: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23):
„Idea kríža je čosi podstatné v našej kresťanskej viere. Veď to na kríži Boh ukázal svoju milosrdnú tvár, keď dovolil, aby na ňom zomrel jeho Syn a tak spasil svet. Vďaka krížu poznáme, ako hovorí svätý apoštol Pavol, «šírku, dĺžku, výšku a hĺbku» (Ef 8, 18) lásky, ktorou nás Boh miluje.“
Úcta ku krížu musí byť podľa slov apoštolského nuncia „predovšetkým záležitosť nášho vnútra, srdca i citu. Podobne, ako to napríklad urobil Svätý Otec, blahej pamäti, Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska v roku 2003, keď práve v čase beatifikácie sestry Zdenky a grécko-katolíckeho biskupa Vasiľa Hopka v Petržalke, začal svoju homíliu slovami: Ave, o, Crux, spes unica – Buď pozdravený, svätý kríž, ty naša jediná nádej“.
„Áno, tento znak máme mať vo veľkej úcte a veľmi ho máme milovať, pretože z neho nám plynie nádej, že aj na nás v našom živote sa vyleje bohatstvo božieho milosrdenstva, aby zotrelo naše hriechy, aby prikrylo našu nevernosť a našu ľudskú slabosť, a aby nás priviedlo tam, kde budeme navždy, naveky, zakúšať, aký dobrý je Pán, to znamená do jeho nebeského kráľovstva. Skúsenosť nám ale hovorí, že kríž je prítomný v našom živote aj iným spôsobom. Ako ťažkosti, ktoré nachádzame na ceste každodenného života, a ktorým musíme čeliť. Nebolo by dobré, keby sme sa im chceli vyhnúť. A práve toto mal Ježiš na mysli, keď povedal: «Kto chce ísť za mnou ..... nech vezme každý deň svoj kríž». Úprimne nasledovať Ježiša znamená prijať tieto ťažkostí a očami viery ich vnímať, ako vôľu božiu, ktorú nám nie vždy je ľahko pochopiť. Takýto kríž z jednej strany môže byť často veľmi ťažký, ale na druhej strane práve toto je cesta, ktorá vedie k zakúseniu tej veľkosti božej dobroty a jeho milosrdenstva.“
Ďalej Mons. Giordana v homílii poukázal na kríž v živote blahoslavenej sestry Zdenky. Ona cítila, že Boh ju pozýva, aby Ježišov kríž objala v rehoľnom inštitúte, ktorý sa mimochodom volá Inštitút milosrdných sestier Svätého Kríža. Už z tohto názvu sa dá vyčítať, že Pán si ju povolal do rehole, ktorej členky si berú za cieľ stať sa nositeľkami milosrdnej lásky, ktorá je ovocím Ježišovho kríža. Medzi takouto láskou a krížom je úzka spojitosť. Keď totiž pracovala ako zdravotná sestra, všetci chorí mohli pocítiť dobrotu jej srdca. A nebolo to len preto, že mala možno takú povahu. Bolo to najmä preto, že tých, ktorým slúžila, chcela vedome obdarovať niečím, čo sama bohato zakúšala vo svojej duši. Vieme, že nie vždy je ľahké byť blízko pri tých, ktorí sú ťažko chorí a trpia. Aj jej práca si vyžadovala veľa námahy, ale snažila sa dať do toho všetko. Dokonca prosila Pána Boha, aby ju nikdy neopustila obetavosť v službe blížnym. Lebo vedela, že všetko to, čo je v živote ťažké, je vlastne Ježišov kríž, ktorý nám on dáva, aby sme ho vernejšie nasledovali. Pred takýmto krížom neušla ani vtedy, keď sa jej zdal príliš ťažký, ba môžeme povedať, že z ľudského hľadiska až neznesiteľný. Neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu a peripetiám, aby zachránila kňaza pred nespravodlivým prenasledovaním. A neskôr, keď ju za jej odvážny počin komunistická moc uväznila, všetko utrpenie a ponižovanie hrdinsky znášala v duchu veľkej pokory. V závere apoštolský nuncius povedal:
„Dovoľte mi ešte raz, milovaní bratia a sestry, v tej súvislosti pripomenúť slová Svätého Otca Jána Pavla II, ktoré povedal vtedy v bratislavskej Petržalke, keď hovoril práve o tom tajomstve božej lásky zjavenej sa skrze kríž v živote blahoslavenej sestry Zdenky. Svätý Otec vtedy povedal: «Bolo to práve rozjímanie nad tým veľkým tajomstvom, čo dalo silu jak biskupovi Hopkovi, tak sestre Zdenke v utrpení a v ťažkých chvíľach vo väzení. Kríž sa pre nich stal cestou k životu večnému, prameňom vnútornej sily a nádeje, a taktiež skúškou ich lásky k Bohu a blížnemu. O, Crux, ave spes unica!». A my všetci, milovaní bratia sestry, máme v sestre Zdenke jedinečný príklad hodný nasledovania. Prehlbujme stále viac a viac, tak ako to robila ona, to umenie milovať Kristov kríž, ktorý nás tak často sprevádza na cestách nášho života, že ho môžeme pokojne nazvať našim spoločníkom a priateľom. Sám Ježiš, ktorý dal sestre Zdenke silu ho niesť, nech svojou milosťou posilňuje aj nás, keď nám ho položí na plecia. A buďme si istí, že ak ho budeme niesť v duchu viery, stane sa veľkým požehnaním pre každého osobne, pre naše rodiny, našu krajinu i pre celú Kristovu Cirkev. Amen.“ -jk-
Na Slovensku vznikla Katolícka zdravotnícka únia
Slovensko (30. júla, RV) – Na Slovensku vznikla Katolícka zdravotnícka únia (KZÚ). Občianske združenie, vôbec prvé svojho druhu, chce zjednotiť katolíckych odborníkov v oblasti medicíny. Na návšteve Ríma bol v uplynulých dňoch zástupca novovzniknutej únie, Lukáš Murajda, pôsobiaci na Ústave verejného zdravotníctva Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Slavka Golisová sa ho opýtala na význam vzniku takejto únie na Slovensku: 
Zamyslenie na 18. nedeľu v Cezročnom období
Pripravil: Juraj Vittek, kňaz Bratislavskej arcidiecézy a duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Ucitel, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedicstvo.
S takouto požiadavkou sa obracia ktosi zo zástupu na Ježiša. Kladie mu konkrétny sociálno-ekonomický problém, aby ho vyriešil. Ježiš mu odpovedá: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami? Ježiš poukazuje, že jeho prínos do ľudského spoločenského spolužitia je na inej úrovni ako je úroveň konkrétnych sociálnych či politických riešení a rozhodnutí. Podobne odpovedá pápež Benedikt XVI. v encyklike Láska v pravde, v ktorej sa vyjadruje k problému súčasnej hospodárskej krízy: „Cirkev nemá možnosť ponúknuť technické riešenia a nenárokuje si „ani najmenej miešať sa do politiky štátov“.“ (č. 9) Ježiš však odpovedá na otázku spôsobom, ktorý môžeme terminológiou pápeža Benedikta XVI. nazvať „integrálnym“. Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Ak chceme spravodlivé riešenia ekonomicko-sociálnych a politických problémov, musíme rátať s hlavnou prekážkou ich riešenia, s hriechom. Dôležitým momentom úvah Benedikta XVI. v spomínanej encyklike je práve tento typ úvahy: „Múdrosť Cirkvi vždy pripomínala, že treba mať na zreteli dedičný hriech aj pri interpretovaní sociálnych skutočností a pri budovaní spoločnosti: „Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť, náchylnú na zlé, je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov.“ Všimnime si, že spomínaný ktosi zo zástupu zostáva anonymný a jeho dialóg s Ježišom je dialógom, v ktorom chýba zainteresovaná stránka, teda jeho brat. Vzťahy medzi nimi asi neboli veľmi vrúcne, práve naopak. Išlo tu skôr o majetok. A práve tu nachádza Svätý Otec hlavnú trhlinu sociálno-ekonomického fungovania trhu: „Kým existuje vzájomná a všeobecná dôvera, trh je ekonomickou inštitúciou, umožňujúcou stretnutie medzi ľuďmi ako ekonomickými činiteľmi. Bez vnútorných foriem solidarity a vzájomnej dôvery trh nemôže plne vykonávať svoju ekonomickú funkciu. Dnes sa vytratila práve táto dôvera, a strata dôvery je skutočne vážna strata.“ (č. 35) Prvú vec, na ktorej treba začať pracovať v spoločenskom a ekonomickom živote, sú práve vzťahy. „Ľudské stvorenie má duchovnú prirodzenosť a realizuje sa v medziosobných vzťahoch. Čím autentickejšie ich prežíva, tým viac dozrieva aj jeho osobná identita. Hodnota človeka rastie, keď nadväzuje vzťahy s druhými a s Bohom, a nie keď sa izoluje.“ (č. 53) Spomínaný dotyčný z dnešného evanjelia neprichádza za Ježišom s tým podstatným problémom: „Rozsýpajú sa nám rodinné vzťahy a nevieme sa dohodnúť ani na dedičstve.“ Nie je práve toto základným problémom našich čias, od ekonomických a politických špičiek až po naše rodiny, susedov a kolegov v práci? Neinvestujeme naše sily v prvom rade do zárobku a nezanedbávame pritom základné ľudské autentické priateľské, rodinné, či pracovné vzťahy? Nestávame sa tak úžasne sociálne zraniteľnými, lebo sme vzťahovo izolovaní a naše istoty sú zamerané len na to, čo môžeme vlastniť? Ježiš konštatuje : Aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. Svätý Lukáš pre „život“ používa grécky výraz zoé, ktorý používa vždy v spojení „večný život“. Myslí na život v jeho transcendentnom zameraní na Boha. „Náboženská sloboda neznamená náboženský indiferentizmus.“ Bolo by fatálnou chybou zabudnúť na to, že „bez Boha človek nevie, kam má ísť, a nedokáže ani pochopiť, kým je.“ (č. 78) Naše kresťanské náboženstvo predstavuje Boha-Trojicu, ktorý je čistou vzťahovosťou v dokonalej jednote. Je náboženstvom „Boha s ľudskou tvárou“ (č. 55), a vychováva k pravému humanizmu, lebo humanizmus, ktorý vylučuje Boha, je nehumánnym. Ak si budeme myslieť, že problémy našej spoločnosti majú iba ekonomický rozmer, a spoločnosť ovládne náboženský indiferentizmus, nebudeme schopní nájsť ozajstné riešenia.
Jednou z charakteristík tejto našej doby je potreba všetko poisťovať. Od zdravotných a sociálnych poistiek až po poistenie pre prípad zlého počasia na dovolenke... Niekedy sa poisťovanie stáva doslova mániou. Najrozšírenejšia je však životná poistka. Proti čomu a pre koho je taká poistka? Proti smrti? Určite nie. Slúži pre toho, kto zomrie? Tiež nie. Zabezpečuje odškodnenie pre pozostalých. Božie kráľovstvo je tiež poistením, je životným poistením, ktoré slúži nielen pre pozostalých, ale aj pre toho, kto zomrie. Je to jediné reálne životné poistenie. Ak sa budeme spoliehať len na svoj majetok a to, čo v živote môžeme zarobiť, tak sme zabudli na najdôležitejšiu životnú poistku, ktorá prináša pravú ľudskú istotu a stabilitu. A Boh nám povie: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude? Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pre Boha nie je bohatý.
Vysielanie vo formáte podcast: 30. júl 2010
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved