Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

16/12/2011

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Posolstvo pápeža Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja
  • Benedikt XVI. o povolaní Ukrajiny ako miesta, kde sa stretáva bohatstvo Východu a Západu
  • Tridsať metrový smrek z Ukrajiny oddnes zdobí Námestie sv. Petra
  • Rozhovor s vladykom Milanom Šášikom biskupom Mukačevskej eparchie
  • Páter Cantalamessa o prvej evanjelizácii amerického kontinentu
  • Rubrika

  • Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. adventnú nedeľu
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie vo formáte Real Media: 16. december 2011
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Posolstvo pápeža Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja

    Vatikán (16. decembra, RV) – Vychovávať mladých k spravodlivosti a pokoju“- to je téma dnes zverejneného Posolstva pápeža Benedikta XVI. k 45. svetovému dňu pokoja, ktorý si pripomenieme 1. januára 2012.
    Svätý Otec nás v ňom vyzýva, aby sme sa na rok 2012 pozerali s postojom nádeje, aj keď v poslednom roku „narástol pocit frustrácie kvôli kríze, ktorá trápi spoločnosť, svet práce a ekonómie; krízy, ktorej korene sú predovšetkým kultúrne a antropologické. Zdá sa, akoby temná prikrývka prikryla naše časy a nedovolí nám jasne vidieť svetlo dňa“. Obracia sa osobitne na mladých „v presvedčení, že oni – so svojím entuziazmom a zápalom pre ideály – môžu svetu darovať nádej“. Prejavy nespokojnosti, nedávno manifestované mnohými mladými v rôznych regiónoch sveta, vyjadrujú – ako zdôrazňuje pápež v posolstve – túžbu po tom, aby mohli s nádejou pozerať smerom do budúcnosti.

    Svätý Otec sa následne obracia na tých, čo sú zodpovední za výchovu. Dnes sú „viac ako kedykoľvek predtým potrební autentickí svedkovia, a nie iba odovzdávatelia pravidiel a informácií, svedkovia, ktorí dokážu vidieť ďalej ako ostatní, pretože ich život poníma širšie priestory.“ Pápež povzbudzuje rodičov, aby napriek ťažkostiam neklesali na duchu: Žijeme vo svete, v ktorom sú rodiny, a dokonca život sám, neustále ohrozované a nezriedka rozdrobené. Pracovné podmienky často krát málo vychádzajú v ústrety úlohám a povinnostiam rodiny, tvrdí pápež a spomína ďalej obavy o budúcnosť, horúčkovité životné tempo. Obracia sa na výchovné inštitúcie, ktoré majú napomáhať mladým ľuďom nájsť svoje vlastné povolanie. Apeluje aj na politikov a vyzýva ich, aby rodinám i výchovným inštitúciám v poslaní viesť mladých k pravde a slobode, spravodlivosti a pokoju pomáhali.

    V závere posolstva pápež Benedikt XVI. povzbudzuje samotných mladých slovami:
    „Buďte si vedomí svojich schopností a nikdy sa neuzatvárajte do seba, ale buďte schopní pracovať v prospech jasnejšej budúcnosti pre všetkých. Nikdy nie ste sami. Cirkev má vo vás dôveru, sprevádza vás, povzbudzuje a túži vám ponúknuť to najcennejšie, čo má: možnosť pozdvihnúť oči k Bohu, možnosť stretnúť sa s Kristom, ktorý je spravodlivosť a pokoj.“ –jk-


    inizio pagina

    Benedikt XVI. o povolaní Ukrajiny ako miesta, kde sa stretáva bohatstvo Východu a Západu

    Vatikán (16. decembra, RV) – Dnes napoludnie prijal pápež Benedikt XVI. na osobitnej audiencii vyše 500 člennú delegáciu z Ukrajiny, pri príležitosti odovzdania vianočného stromu pre Námestie sv. Petra vo Vatikáne. Ide o 30 m vysoký smrek z regiónu Zakarpatie.

    Delegáciu viedli vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, Jeho Blaženosť Svjatoslav Ševčuk, ďalej arcibiskup rímskokatolíckej arcidiecézy Ľvov Mons. Mieczysław Mokrzycki, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Ukrajiny a eparcha Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie sui iuris na Ukrajine vladyka Milan Šášik, prítomní ďalej boli predstavitelia Pravoslávnej cirkvi, vicepremiér Ukrajinskej republiky Borys Kolesnikov a veľvyslankyňa Ukrajiny pri Svätej stolici Tatjana Iževska. Svätý Otec po pozdravoch a slovách vďaky, ktoré adresoval aj civilným predstaviteľom Ukrajiny za podarovanie vianočného stromu, povedal:
    Tento strom zostane vedľa betlehemských jasličiek až do konca vianočných sviatkov, aby bol obdivovaný obyvateľmi Ríma a pútnikmi, ktorí sem prichádzajú zo všetkých kútov sveta, ako významný vianočný symbol Krista. Svojimi vetvičkami, vždy zelenými, vyzýva pokračovať v živote, je tiež znakom ľudovej religiozity vašej krajiny a kresťanských koreňov vašej kultúry. Dúfam, že tieto korene vás budú čoraz viac posilňovať v národnej jednote a povzbudzovať k podporovaniu autentických hodnôt. Po stáročia bola vaša krajina križovatkou rozličných kultúr, miestom stretnutí medzi duchovným bohatstvom Východu a Západu. V tomto neúnavnom zápase o hodnotu viery môžete naďalej pokračovať a odpovedať na toto svojrázne povolanie. ... V čase Adventu nás Cirkev pozýva, aby sme sa pripravili na Narodenie Spasiteľa tým, že zintenzívnime náš duchovný život a vzťah s Kristom. Naša epocha potrebuje svätých kresťanov, zanietených pre svoju vieru!

    Svätý Otec v závere audiencie poprial prítomným požehnané Vianočné sviatky, uistil ich o svojej modlitbe za ich rodiny, za celú Ukrajinu a udelil im svoje apoštolské požehnanie. –jk–


    inizio pagina

    Tridsať metrový smrek z Ukrajiny oddnes zdobí Námestie sv. Petra

    Vatikán (16. decembra, RV) – Slávnostné rozsvietenie vianočného stromu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne – 61 ročného a 30 m vysokého smreku zo Zakarpatia – je sprevádzané pestrým kultúrno-duchovným programom, na ktorom sa prezentuje gréckokatolícky chór z Užhorodu a viaceré folklórne súbory z Ukrajiny. Oficiálny program sa začne o 16.30 hod. za prítomnosti predsedu Governatorátu Mestského štátu Vatikán Mons. Giuseppeho Bertella, jeho sekretára, ako aj zástupcov ukrajinskej delegácie. Po príhovoroch, krátko po 17.00 hod., Mons. Bertello s ukrajinským dieťaťom slávnostne rozsvietia vianočný strom a zaznie hymna Ukrajinskej republiky. Program na námestí sv. Petra bude pokračovať koncertom prítomných ukrajinských hudobno-umeleckých telies.

    Tradíciu betlehema a vianočného stromu na Vatikánskom námestí zaviedol blahoslavený Ján Pavol II. v roku 1982 a je to po prvýkrát, čo strom pochádza z Ukrajiny. –jk-


    inizio pagina

    Rozhovor s vladykom Milanom Šášikom biskupom Mukačevskej eparchie

    Vatikán (16. decembra, RV) – V Ukrajinskej delegácii, ktorá sa dnes zúčastnila na slávnostnej inaugurácii vianočného stromčeka na Námestí sv. Petra, bol aj vladyka Milan Šášik, biskup Mukačevskej eparchie sui iuris. Po poludňajšej audiencii u Svätého Otca, poskytol našej redakcii rozhovor, v ktorom nám povedal:

    Na otázku ako a kde vznikla myšlienka darovať Vatikánu vianočný strom z Ukrajiny vladyka Milan povedal:

    Zároveň vladyka Milan využil príležitosť a prostredníctvom Vatikánskeho rozhlasu našim poslucháčom na Slovensku zaželal:


    inizio pagina

    Páter Cantalamessa o prvej evanjelizácii amerického kontinentu

    Vatikán (16. decembra, RV) – Pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa OFM Cap. pokračoval dnes predpoludním v kaplnke Apoštolského paláca Redemptoris Mater ďalšou, v poradí treťou z adventných kázní. Svätý Otec si spolu s niektorými členmi Rímskej kúrie vypočul zamyslenie na tému „Až do končín zeme“, v ktorom sa páter Cantalamessa zameral na obdobie prvej evanjelizácie amerického kontinentu. – js –


    inizio pagina

    Rubrika



    Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. adventnú nedeľu

    Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD s názvom: Hľa, služobnica Pána:

    Neviem, milí priatelia, či ste aj vy nemali niekedy pocit, že k vám hovorí Boh a pritom ako sa neskôr ukázalo, nebol to Boh ale zlý. Ako rozpoznať, že to, čo v sebe počujeme, je od Boha a nie od zlého? A naopak, ako zistiť, či ľudia ktorí sa uchádzajú o našu priazeň sú vedení Bohom alebo Zlým. Toto nie je vždy jednoduché: Zlý totiž nie vždy používa otvorené zbrane, aby nás zviedol na zlú cestu. Jeho metódy sú často mazané a podvodné. Preto sa hovorí od nepamäti: „Nie je všetko zlato, čo sa blyští!“
    Otázke tzv. rozlišovania duchov sa preto od nepamäti venovalo mnoho duchovných autorov, medzi nimi snáď najznámejším je sv. Ignác z Loyoly. Tern dokonca vypracoval dve série pravidiel na rozpoznanie toho, kto autorom rôznych stimulov a túžob v našom vnútri: či Boh alebo diabol.
    Mohli by sa ale pýtať: jestvuje jeden poznávací znak toho, že za vecou je určite Boh. Áno, jestvuje. A predstavuje nám ho evanjelium nasledujúcej nedele. Evanjelium nám rozpráva o zvestovaní narodenia Pána. K Márii prichádza archanjel Gabriel a pozýva ju, aby sa stala matkou Pána. Ona po snahe vyhnúť sa tejto významnej úlohe, poslanie nakoniec prijme so slovami: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!“
    Silu týchto slov a teda aj pravidla, ktoré nám predstavujú, najlepšie pochopíme, keď si príbeh Márie postavíme do kontrastu s iným príbehom, ktorý sa na tento evanjeliový podobá, s príbehom Evy zo začiatku knihy Genezis. Obe, aj Eva aj Mária, počuli výzvy, či lepšie pozvania. No výsledok bol jasne odlišný: kým Eva priniesla na seba i na svet kliatbu, Mária priniesla požehnanie.
    Možno, že Eva to nemyslela tak zle, ako to nakoniec dopadlo. No mohla vedieť, že pravidlo je takéto: skúmaj pocit, ktorý pozvanie v tebe vyvoláva. Ak ten pocit je pocitom blaha, že budeš veľká, ba že budeš dokonca vládnuť nad druhými, je jasné, že ide o pokušenie. Ak naopak ten pocit je pocitom pokory, ba strachu a nehodnosti, ide o pozvanie k požehnaniu.
    Eva v Knihe Genezis zatúžila byť ako Boh. Teda byť veľká, slávna a mocná. Tento pocit jej musel spôsobovať blaho pri srdci. Takto totiž pôsobí pocit velikášstva. A diabol jej tento pocit potvrdil. Eve mal byť varovaním, no nebol, a preto padla. Mária, naopak, sa pri Božom pozvaní vyhlásila za služobnicu a tak to aj cítila. Preto sa stala požehnaním.
    Z toho vyplýva pre nás jasný dôsledok: ak niekto chápe svoje povolanie ako pozvanie k moci, potom to nie je pozvanie od Boha, ale je to pokušenie od zlého. Znakom toho, že k nám hovorí Boh je pokora a služba. A zasa naopak, znakom toho, že k nám hovorí Zlý je túžba po moci a nadvláde nad inými.
    Toto kritérium, kritérium pokory, sa tiahne Svätým Písmom ako červená niť. Bol prítomný u prorokov, ale aj u falošných prorokov. Tí prví, praví, vždy odpovedali pocitom nehodnosti. Tí druhí sa do vecí hrnuli. A tiahne sa i dejinami v príbehoch mužov a žien, ktorí boli pre seba i pre svet požehnaním alebo kliatbou. Ak by sme mohli vyčleniť najhoršiu neresť, ktorú má diabol v plnosti je to pýcha. Diablovi a jeho nasledovníkom chorobne chýba pokora. Nasledovníci Boha naopak boli vždy ľuďmi pokory.
    Pekne to ilustruje kniha od Márie Lakotta: Klauzúra, vstup zakázaný. Je to skutočný príbeh istej veľkej filmovej hviezdy, ktorá sa rozhodla zanechať kariéru a vstúpiť do kláštora dominikánok neďaleko Los Angeles. Vzbudilo to samozrejme rozruch a preto sa istý ženský magazín rozhodol vec vyšetriť a napísať o tom reportáž. Do kláštora bol však pre klauzúru vstup zakázaný, preto sa vedenie časopisu rozhodlo presvedčiť svoju mladú ambicióznu reportérku Eileen O‘Davisovú, aby požiadala o prijatie do noviciátu, a zvnútra kláštora im poskytovala správy. Po splnení svojej misie by potom z rehole odišla. Táto súhlasila.
    Filmovú hviezdu však akosi nemohla nájsť. Preto začala tipovať. Podľa nej taká filmová hviezda by mala byť extravagantná, excentrická a extrovertná. Tieto vlastnosti našla v jednej sestre, o nej potom informovala magazín. Keď raz za ňou, počas dňa otvorených dverí, ktorý sa konal vždy raz za rok, prišli redaktori, ukázala im na svoj tip. Tá novinárom, nevediac, že to sú novinári, ochotne odpovedala na ich šifrované otázky, dokonca im pózovala pred objektívmi fotoaparátov. Eileen sa ale mýlila: sestra, na ktorú si tipla, nebola hľadaná herečka.
    Iróniou bolo, ako sa neskôr ukázalo, že s tou pravou herečkou, ktorú toľké týždne hľadala, celý čas bývala na jednej izbe. Táto sestra však bola pre ňu príliš skromná, nenápadná a utiahnutá na to, aby ju mohla považovať za bývajú herečku. Zabudla však, alebo možno to ani nevedela, že presne takéto vlastnosti mala hľadať u budúcej rehoľnej sestry. Ak mala mať rehoľné povolanie, ktoré vždy prichádza od Boha, znakom toho je vždy pokora a služba.
    Možno aj my, milí priatelia, chceme spoznať, aké plány má Boh pre nás. Buďte si istí, ak nás niekto volá pozíciám moci, slávy a obdivu, určite to nie je Boh. Platí to o sfére cirkevnej ako aj o sfére profánnej. Povolanie do Boha je vždy charakterizované túžbou slúžiť. Nechcem povedať, že sa nemáme uchádzať aj o vodcovské pozície, napríklad v politike. Aj to musí niekto robiť. No znakom, že tam idem na základe Božieho volania je, že chcem slúžiť iným a zabúdať na seba, teda pocit pokory a nehodnosti, no predsa dôvery v Božiu pomoc.
    V tom zmysle je možné hodnotiť nielen seba a to, čo sa odohráva v našom vnútri, ale i ľudí, ktorí sa v krajine uchádzajú o pozície verejných činiteľov. Nedajme sa zviesť. Aj tu poznávacím znamením, či niekto je vedený Bohom alebo diablom, je túžba slúžiť a milovať.
    Nech nám Pán, podľa vzoru Božej Matky, dá túžbu nasledovať ho v pokore a službe.


    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie vo formáte Real Media: 16. december 2011

    Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe

    inizio pagina