 |  |
06/01/2012
Eucharistia zo slávnosti Zjavenia Pána v Bazilike sv. Petra
Vatikán (6. jan. 2012, RV) – Svätý Otec dnes na slávnosť Zjavenia Pána celebroval v Bazilike sv. Petra svätú omšu, pri ktorej vysvätil dvoch nových biskupov: Mons. Charlesa Johna Browna, ktorý bol 26. novembra minulého roku vymenovaný za apoštolského nuncia v Írsku a Mons. Mareka Solczyńskeho, ktorý bol vymenovaný za apoštolského nuncia do Gruzínska a Arménska.
Svätý Otec vo svojej homílii, pri ktorej vychádzal z čítaní dnešnej slávnosti, novým biskupom na príklade troch mudrcov pripomenul podstatu ich povolania a služby. „S príchodom troch mudrcov z východu iba začína cesta ľudstva smerom k Ježišovi Kristovi – k Bohu, ktorý sa narodil v maštali; ktorý zomrel na kríži a po zmŕtvychvstaní, ostáva s nami po všetky dni až do skončenia sveta (porov. Jn 1,9.22). [...] Boli mužmi odvahy, ale aj pokory. Vieme si predstaviť akú námahu museli prekonať na ceste k židovskému kráľovi. Pre nich nebolo rozhodujúce to, čo si o nich myslia vplyvní a inteligentní ľudia. Jediným kritériom pre nich bola pravda sama, nie názory iných ľudí. Ich pokornou odvahou bola schopnosť skloniť sa pred Dieťaťom chudobných rodičov a spoznať v ňom prisľúbeného Kráľa, ktorý bol cieľom ich cesty tak vnútornej, ako aj vonkajšej. [...] Pomocou slávneho vyjadrenia sv. Augustína „Nespokojné je moje srdce Bože, kým nespočinie v tebe“, Svätý Otec dodal: „Aj biskup musí byť mužom s nepokojným srdcom, ktorý sa neuspokojí s bežnými vecami tohto sveta, ale nasleduje nepokojné srdce, ktoré ho vedie k tomu, aby sa vnútorne stále viac blížil k Bohu, aby hľadal jeho tvár a stále viac ho poznával a aby ho stále viac miloval. [...] Drahí priatelia, úlohou apoštolov bolo: spoznať a prijať záujem Boha o človeka a priniesť samotného Boha ľuďom. Toto je aj vašou úlohou. Nechajte sa zasiahnuť Božou túžbou, aby sa Božie rozhodnutie s človekom naplnilo.“ –js-
Slová Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána
Vatikán (6. jan. 2012, RV) – Po skončení eucharistickej slávnosti vo Vatikánskej bazilike sa Svätý Otec prihovoril pútnikom, zhromaždeným na Námestí sv. Petra pod oknami Apoštolského paláca.
Drahí bratia a sestry!
Dnes slávime slávnosť Zjavenia Pána. Je to starobylý sviatok, ktorý má pôvod na kresťanskom Východe a vyzdvihuje tajomstvo zjavenia sa Ježiša Krista všetkým národom, ktoré predstavujú Mudrci prichádzajúci sa pokloniť židovskému kráľovi, práve narodenému v Betleheme, ako nám to opisuje Matúšovo evanjelium (porov. 2,1-12). “Nové svetlo”, ktoré zažiarilo počas vianočnej noci (porov. Prvú vianočnú prefáciu) dnes začína ožarovať svet, ako naznačuje hviezda, nebeské znamenie, ktoré zaujalo pozornosť Mudrcov a viedlo ich po ceste do Judey.
Celé Vianočné obdobie ako aj obdobie Epifánie je charakterizované témou svetla, ktorá je prepojená s úkazom zimného slnovratu na severnej pologuli, keď sa deň vzhľadom k noci začína predlžovať. Ale ešte oveľa viac ako iba kvôli zemepisnej polohe pre všetky národy platí Kristovo slovo: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8,12). Ježiš je slnkom, ktoré sa zjavilo na horizonte ľudstva, aby osvietilo osobnú existenciu každého z nás a všetkých viedlo k cieľu nášho putovania, k zasľúbenej zemi slobody a pokoja, v ktorej budeme neustále žiť v plnom spoločenstve s Bohom a medzi nami navzájom.
Ohlasovanie tohto tajomstva spásy zveril Kristus svojej Cirkvi. „Ono sa – ako píše s. Pavol - prostredníctvom Ducha zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium (Ef 3,5-6). Pozvanie, ktorým sa prorok Izaiáš obrátil na sväté mesto Jeruzalem, môžeme aplikovať na Cirkev: „Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou! Lebo, hľa, tma pokrýva zem a temnota národy, ale nad tebou sa zaskvel Pán a jeho sláva sa zjavila nad tebou“ (Iz 60,1-2). Je zjavné, že svet so všetkým svojim bohatstvom nie je schopný dať ľudstvu svetlo, podľa ktorého by mohlo nasmerovať svoje putovanie. Vidíme to i v dnešných dňoch: zdá sa, že západná civilizácia stratila smer, navigáciu a správny pohľad. Ale Cirkev, vďaka Božiemu Slovu, vidí i v týchto hmlách. Nevlastní technické riešenia, ale jej tvár je otočená k cieľu a ponúka svetlo Evanjelia ľuďom dobrej vôle zo všetkých národov a kultúr.
A toto je i poslaním pápežských veľvyslancov v krajinách sveta a pri rôznych medzinárodných organizáciách. Práve dnes ráno som s radosťou udelil biskupskú vysviacku dvom novým apoštolským nunciom. Zverme Panne Márii ich službu a evanjelizačné dielo celej Cirkvi.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Benedikt XVI. vymenuje 18. februára 22 nových kardinálov
Vatikán (6. jan. 2012, RV) – Pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána Svätý Otec oznámil svoje rozhodnutie zvolať na 18. februára slávnostné verejné konzistórium, pri ktorom vymenuje 22 nových kardinálov. Medzi nimi bude aj pražský arcibiskup Dominik Duka, ktorý pre Vatikánsky rozhlas k svojej nominácii povedal: 
Osemnásti z novo ohlásených kardinálov majú vek menej ako 80 rokov, čo znamená, že majú právo voliť pápeža v prípadnom konkláve. 10 menovaní sa týka predsedov jednotlivých dikastérií Rímskej kúrie. Medzi nimi je napr. Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, Francesco Coccopalmerio, predseda Pápežskej rady na výklad zákonov, Manuel Montiero de Castro, ktorý bol včera vymenovaný za vyššieho penitenciára Apoštolskej penitenciárie a ďalší. Na zozname sa nachádzajú aj arcibiskupi a biskupi jednotlivých arcibiskupských sídiel ako napr.: Toronta, Utrechtu, New Yorku, Hongkongu, Berlína a Florencie.
Benedikt XVI. ohlásil aj 4 čestné nominácie, ktoré sa udeľujú význačným osobnostiam cirkevného života, starším ako 80 rokov. Medzi nimi je rumunský vyšší arcibiskup Lucian Mureşan a traja profesori: P. Julien Ries – belgický kňaz, emeritný profesor v Louvene; jezuita P. Karl Becker, emeritný profesor dogmatiky na Pápežskej Gregorovej univerzite a augustinián P. Prosper Grech, patrológ a emeritný profesor viacerých rímskych univerzít. –js-
Zmena počtu voliteľov kardinálskeho kolégia
Vatikán (6. jan. 2012, RV) – Kardinál José Saraiva Martins, emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, dovŕšil 80. rok života. Tým sa počet členov – voliteľov – v kardinálskom kolégiu zmenil. Z celkového počtu 192 žijúcich kardinálov, je dnešným dňom 108 kardinálov, ktorí by v prípade konkláve mali právo voliť nového Pápeža. – js –
Na Filipínach vybudujú domovy pre ľudí zasiahnutých povodňami
Filipíny (6. jan. 2012, RV) – Konferencia biskupov Filipín spustila finančnú zbierku na vybudovanie tisíc bytov pre obete ničivých povodní. Pomocou projektu by tak mali vybudovať a poskytnúť ubytovanie ľuďom v prístavných mestách Cagayan de Oro a Iligan, ako aj prechodné ubytovanie pre obyvateľov mesta Mumaguete. Tropická búrka Washi si na ostrove Mindanao v predvianočnom období minulého roka vyžiadala viac ako 1200 obetí a stovky ľudí ostali bez strechy nad hlavou.
Pri realizácii projektu sa filipínski biskupi obrátili aj na miestnu organizáciu Caritas, ktorá prispeje finančnou pomocou, ako to uviedol výkonný tajomník Biskupskej komisie pre sociálne záležitosti, spravodlivosť a
pokoj, páter Edwin Gariguez. Po schválení výstavby, by sa s prvými prácami malo začať v polovici februára. –mf-
Zamyslenie na nedeľu Krstu Pána
Zamyslenie pripravil P. Milan Bubák SVD: Ako vytvoriť dobrého človeka?
My, ľudia sme od nepamäti snívali o ideálnych veciach. Mali to byť veci, ktoré by nemali žiadne chyby a nikdy by nezlyhali. Boli a sú ľudia, ktorí celý svoj život venujú objavovaniu prostriedkov na vylepšovanie života a zdokonaľovanie vecí. V mnohom sa nám aj darí. Nie, že by sme dokázali vytvárať dokonalé veci, ale darí sa nám ich aspoň zdokonaľovať. Hoci nie vždy sme si istí, či to, čo považujeme za dokonalejšie, dokonalejším naozaj aj je. Napríklad také genetické modifikácie potravín. Jablká alebo paradajky vyzerajú navonok síce bezvadne a chuťovo sú tiež vynikajúce, no čo to s nami spraví po rokoch či desaťročiach, to ešte nevieme. Podobne je s mäsom či obilninami. Tým samozrejme nechcem odsúdiť pokrok, no každá snaha o vylepšovanie má svoje limity.
Ako vytvoriť ideálneho človeka? Ľudia si kladú aj túto otázku. Chceme vylepšovať nielen rajčiny a iné potraviny, ale aj, a možno predovšetkým, i ľudí. Túto potrebu cítime zvlášť vtedy, keď stojíme nad troskami, ktoré zapríčinilo ľudské zlo, ako je vojna či teroristický akt.
Pred rokmi sa v televízii objavila inscenácia s názvom „Robotróza“. Jej témou bola presne naša téma: ako vytvoriť ideálneho človeka. Inscenácia bola príbehom istého vedca, genetika Erika, ktorý sa zaoberal otázkou dobra a zla, respektíve dobrých a zlých vlastností v človeku. Predostrel si cieľ riešiť tento problém v génoch: dobré vlastnosti v génoch sústrediť a zlé z nich odstrániť. Tak by podľa neho mal vzniknúť ideálny, dobrý človek.
Príbeh však poukazuje aj na inú vec: na osobu vedca Erika. Na jednej strane je tu jeho veda, jeho otázky a horlivá snaha o ich riešenie. Na strane druhej je tu jeho osobný život, ktorý ani trocha nie je v zhode s jeho životom profesionálnym. Erik žije v jednej domácnosti so svojou manželkou, malým synom a už zostarnutými rodičmi. Doma je neznesiteľným človekom. Na verejnosti sa na neho upierajú pohľady miliónov, ktoré spolu s ním snívajú o ideálnom, dobrom človeku, no on je v súkromí tyran a
surovec. Na svojho otca nemá pekného slova. Manželka, farmaceutka, ktorá ostala kvôli nemu doma z práce, aby on mohol v pohode pracovať a venovať sa svojmu snu, je ustavičným terčom jeho urážok. A malý syn Patrik? Najlepšie to vidieť z jeho slov, ktoré povedal novinárom: „Nechcel by som byť, ako môj otec. Môj otec ma nemá rád!“ Totiž zbil ho tak, že mu museli zašívať obočie.
Riešenie túžby Erika objaviť dobrého človeka vyjadril autor inscenácie na konci príbehu slovami umierajúceho vedcovho otca. Erik práve preberal vysoké vyznamenanie za vedu na medzinárodnom fóre. Starý pán pri tom, pred televízorom, hovorí: „Človek chce robiť okolo seba divy, ale zabúda žiť ľudským životom vo svojom blízkom okolí.“
Na tomto príbehu vidíme paradox, do ktorého sa dostávame mnohí z nás: chceme riešiť – často s plným nasadením – problémy zla vo svete, no sami sme často tyranmi pre svoje vlastné prostredie, v ktorom žijeme, a to bez toho, že by nám to vadilo, alebo že by sme si to pripustili.
Aké je tu ale riešenie? Treba jasne povedať, že problém zla, ako celku riešenie nemá. Kresťanskému učeniu bolo toto vždy jasné. Ježiš napríklad hovorí: „Chudobných budete mať vždy medzi sebou!“ (por. Mt 26,11; Mk 14,7; Jn 12,8). Bola to odpoveď na poznámku Judáša, ktorý mal tzv. konštruktívne poznámky na účet jednania ženy, ktorá prišla drahým olejom ponatierať Ježišovi nohy. Judáš, ako vieme, sa ukázal, ako najhorší spomedzi apoštolov. Veta Ježišova znamená inými slovami len to, čo považujeme za zdravý kresťanský realizmus: chudoba, vraždy, vydierania, mafiánstvo, klamstvá, krádeže... tu budú vždy, lebo v srdci človeka bude vždy zlo. Zlo je podľa kresťanského učenia výsledkom prvotného pádu, ktorý mám Písmo popisuje v knihe Genezis. No nech to bolo akokoľvek, súdnemu človeku je jasné, že čosi s nami nie je v poriadku. Ani vy, ani ja, milí priatelia, nie sme v poriadku. Toto je základný fakt a musí to byť pre náš čin východzí bod.
Čo však s tým? To, že ako ľudstvo nie sme v poriadku, sa nedá riešiť globálne. Ak by to riešil Boh, ako by sme si to často želali, musel by silne naručiť slobodu, ktorú nám každému ale dal do vena, ako nedotknuteľný dar.
Ak by to riešil niekto z nás, bolo by tu nebezpečenstvo manipulácie a omylu. Je tomu tak preto, lebo aj my, každý jeden z nás, máme v sebe zlo, ktoré naše – čo ako pekné snahy – bohužiaľ vždy ovplyvňuje, často dokonca bez toho, že by sme si to uvedomovali. Napríklad pozrime sa na genetiku. Možno by sme súhlasili so snahami Erika: že treba vybrať z človeka zlé gény. Čo je však zlé podľa nás, nemusí byť zlé podľa každého. A tiež dosť často sa stane, že človek práve cez zlé veci v sebe doputuje k dobru. Cesta k dobru je často nevyspytateľná. A tiež, ak by sa odstránili zlé gény, kde by bola zodpovednosť za naše činy, teda znova: kde by bola sloboda rozhodovania? Ak by človek žil len podľa toho, čo bolo do neho naprogramované, bol by ako mašina.
Riešením je len osobné rozhodnutie sa pre dobro. Nie rozhodnutie globálne. Treba sa prestať sústreďovať na to, čo by mali urobiť iní, aby boli lepší, a začať viac myslieť na to, čo by sme mali urobiť my, aby bol svet lepší cez nás, naším vlastným pričinením.
A presne o tomto je krst. Krst je osobné rozhodnutie človeka vydať sa za dobrom. V krste som sa rozhodol zomrieť starému človeku a narodiť sa novému. Krstom som sa rozhodol zomierať starému spôsobu života, svojej prirodzenosti, ktorá ma ťahá k zlu, svojím zlým vlastnostiam a siať do seba veci nové.
Krst nie je statická vec, ako sa to často myslí. To znamená, že krstom som bol oslobodený od dedičného hriechu a začlenený do Cirkvi a hotovo. Už to je urobené a to naveky. Toto chápanie krstu je veľmi nebezpečné. Krst je ako zasiatie semena, o ktoré sa treba ustavične starať, aby prinieslo úrodu.
Nech nám deň Pánovho krstu, milí poslucháči, poslúži ako podklad na rozjímanie o svojom vlastnom krste a tiež o dôslednosti plnenia rozhodnutia, ktoré sme ním urobili: budovať dobro v sebe.
Vysielanie vo formáte Real Media: 6. január 2012
Patkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2011 - All rights reserved