 |  |
29/03/2012
Benedikt XVI. je opäť vo Vatikáne - 23. apoštolská cesta sa skončila
Vatikán (29. mar. 2012, RV) – Po vyše 10 hodinovom leteckom transporte z Kuby sa Svätý Otec vrátil dnes 29. marca 2012 krátko pred poludním do Vatikánu. Tým sa 23. apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI., ktorá – podľa slov hovorcu Svätej stolice pátra Federica Lombardiho SJ „dala Mexiku a Kube novú nádej“ – ukončila. Podľa slov prezidenta Raúla Castra, ktoré vyslovil počas včerajšieho rozlúčkového ceremoniálu, „pápež zanechal ostrov pod kvapkami dažďa, ktorý chýbal a bol potrebný, ale s nádejou, že svetlo Pána bude posilňovať kubánsku dušu, jej najušľachtilejšie hodnoty pre budovanie spoločnosti širokých obzorov, obnovenej a zmierenej.“ –jk-
Pápež Benedikt XVI. sa stretol s Fidelom Castrom
Vatikán/Kuba (29. mar. 2012, RV) – Po svätej omši, ktorú v stredu 28. marca 2012 na Námestí revolúcie v Havane slávil Benedikt XVI. v závere svojej návštevy Kuby, sa v priestoroch nunciatúry okolo 12.30 miestneho času (19.30 nášho času) uskutočnilo veľmi srdečné asi polhodinové stretnutie Benedikta XVI. s bývalým prezidentom Fidelom Castrom.
Podľa hovorcu Svätej stolice P. Federica Lombardiho SJ bol to veľmi intenzívny a živý rozhovor. Bývalý kubánsky vodca sa veľmi zaujímal o pohľad pápeža Benedikta XVI. na aktuálne najväčšie otázky súčasného sveta:
„Toto je jeho súčasná situácia, keď nemá viac politickú zodpovednosť. Teda chcel sa stretnúť so Svätým Otcom, aby mu položil niekoľko otázok, niektoré z nich sa týkali Cirkvi, služby Svätého Otca, iné všeobecne situácie ľudstva dnes: jeho výziev, problémov, na ktoré má veda poskytnúť odpovede, problémov medzináboženského dialógu... Toto by mala byť cesta, na ktorej človek môže nájsť riešenie veľkých otázok. Svätý Otec odpovedal, samozrejme zo svojej perspektívy, že pokiaľ ide o prínos, ktorý dáva náboženský pohľad na človeka a svet, možno nájsť svetlo a orientáciu, predpoklady pre hľadanie týchto ciest, spôsobov riešenia v dnešnom svete.“
K skutočnosti, že Fidel Castro docenil blahorečenie Matky Terezy a Jána Pavla II. P. Lombardi dodal:
„Sú to dve veľké osobnosti, ktoré on poznal a osobne sa s nimi stretol a voči ktorým má veľkú úctu a obdiv.“
Pápež vyjadril opäť svoju radosť, že môže byť na Kube a uznanlivo hovoril o srdečnosti, s akou bol v krajine prijatý. Bývalý kubánsky vodca zas povedal, že celú cestu sledoval v televízii. Obaja spolu žartovali ohľadom veku. Fidel Castro má takmer 86 rokov, o rok viac ako Benedikt XVI. Pápež, ktorý 16. apríla dovŕši 85 rokov, poznamenal: „Som starec, a ešte smiem vykonávať svoje povinnosti“.
Benedikt XVI. na otázky Fidela Castra ohľadom Cirkvi odpovedal hovoriac o cestách, o stretnutiach s ľuďmi, o službe univerzálnej Cirkvi. Na nadnesené problémy ľudstva súčasnej doby pápež odpovedal konštatovaním absencie Boha a zásadným významom vzťahu medzi vierou a rozumom. Nakoniec bývalý kubánsky vodca požiadal pápeža o zaslanie kníh pre lepšie prehĺbenie týchto tém, ktorých sa počas stretnutia dotkli, na čo Benedikt XVI odpovedal, že bude na to pamätať, aby mu boli texty odposlané. Potom Fidel Castro predstavil pápežovi svoju manželku Daliu a dve deti.
Fidel Castro sa v minulosti dvakrát stretol s pápežom Jánom Pavlom II.: vo Vatikáne v roku 1996 a potom v roku 1998 počas historickej návštevy pápeža Wojtylu na Karibskom ostrove. Nedávno poznamenal, že „veľmi rád“ by pozdravil pápeža Benedikta XVI., „človeka, ktorý pri kontakte s deťmi a jednoduchými ľuďmi vzbudzuje v nich pocity blízkosti.“ „Rozhodol som sa požiadať o pár minút jeho času, keďže viem, že je veľmi zaneprázdnený“ – povedal Fidel Castro – „keď som sa dozvedel, že aj on by bol potešený týmto jednoduchým stretnutím“ –jk-
Pápežov hlas zaznel po prvý krát na havanskom námestí pred 53. rokmi
Vatikán/Kuba (29. mar. 2012, RV) –Benedikt XVI. včera slúžil svätú omšu na Námestí revolúcie v Havane. Po pápežovi Jánovi Pavlovi II. v roku 1998 je tak druhým pápežom, ktorý predsedal Eucharistickej slávnosti na tomto, pre Kubu význačnom mieste. Avšak hlas pápeža na tomto námestí nezaznel len z úst týchto dvoch nástupcov sv. Petra. Pápež Ján XXIII. pred 53 rokmi predniesol osem minútový príhovor k veriacim Kuby, ktorí sa zhromaždili na svätej omši slávenej na tomto námestí pri príležitosti Národného katolíckeho kongresu v dňoch 28. a 29. novembra 1959. Bolo to tesne po kubánskej revolúcii vedenej Fidelom Castrom. Ján XXIII. sa prihovoril v priamom prenose vysielanom na vlnách Vatikánskeho rozhlasu. Tento moment zaznačil do archívnych materiálov aj prezident kubánskeho archívu Štátnej rady Eugenio Suárez, ktorý napísal „bol to moment veľkých emócií, keď na vlnách Vatikánskeho rozhlasu zaznel hlas pápeža Roncalliho, ktorý pozdravoval a žehnal kubánsky ľud“. Svedkovia tejto udalosti, ale aj historici pripomínajú, že na svätej omši bol prítomný aj mladý Fidel Castro, vodca revolúcie, spolu so všetkými hlavnými veliteľmi povstaleckých jednotiek, ktoré zvrhli režim Fulgencia Batistu. - js -
Historický záznam príhovoru Jána XXIII. si môžete vypočuť tu: 
Kongregácia pre náuku viery vydala vyhlásenie o kánonickom postavení samozvaných ukrajinských biskupov
Vatikán (29. mar. 2012, RV) – Po dlhom študovaní kauzy samozvaných gréckokatolíckych „biskupov“ v ukrajinskom Pidhirci, vydala dnes Kongregácia pre náuku viery oficiálne vyhlásenie, v ktorom neuznáva platnosť biskupských vysviacok Eliáša Dohnala OSBM, Markiana V. Hitiuka OSBM, Metoděja R. Špiřika OSBM, a Roberta Oberhausera a ani prípadné vysviacky, ktoré títo samozvaní biskupi vykonali alebo v budúcnosti vykonajú. Neuznanie vysviacky kongregácia zdôvodňuje tým, že vlastní dokumenty, ktoré spochybňujú ich plnú platnosť. Kongregácia zároveň vyhlasuje, že na základe ich pretrvávajúceho falošného obviňovania cirkevných autorít, predovšetkým predstaviteľov Svätej stolice a miestnej Ukrajinskej cirkvi, ich zatvrdilého konania, spôsobujúceho zmätok a rozdelenie v Božom ľude, bola potvrdená exkomunikácia týchto samozvaných „biskupov“ na základe Kódexu kánonov východných cirkví 1459 §1.
Preto Kongregácia svojim vyhlásením upozorňuje veriacich, predovšetkým tých krajín, z ktorých exkomunikovaní pochádzajú, že sa pod všetkými kánonickými dôsledkami nesmú pripájať k tejto skupine, ktorá je mimo spoločenstva s Cirkvou. Veriaci sú pozvaní, aby sa modlili za členov tejto skupiny, aby sa vrátili do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. – js –
Komentár Jozefa Kováčika: PC v praxi
Dnešný komentár s názvom PC v praxi pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS:
PC. Možnože vám, ktorí ste vyrástli v období kedy vznikali počítače sa vynára obraz osobného počítača, čiže personal computer. A veľkým fanúšikom Steva Jobsa, zakladateľa veľkej počítačovej firmy, sa pri tejto skratke vybaví presný opak toho, čo si oni predstavujú pod pojmom dobre fungujúci počítač.
Omyl, dnešná doba nás vymaňuje z počítačového sveta. Hoci možno skratku PC veľmi nevnímame, ukrýva sa za ňou pomerne tvrdý diktát a tyrania, ktorú pociťujeme v médiách i vo verejnom živote už takmer na každom kroku. Ide totiž o skratku PC, teda “political correct”. Tzv. “politická korektnosť”. Slovníky o nej píšu ako “o koncipovaní mediálnych prejavov takým spôsobom, aby spôsobil čo najmenej potenciálnych urážok, najmä v súvislosti s menšinovými skupinami v spoločnosti. Politická nekorektnosť je naopak opozícia voči politickej korektnosti alebo uvádzanie informácií, ktoré oponujú koncepcii politickej korektnosti.” Toľko definícia. Chceme ukážku z praxe? Koncom mesiaca priniesli médiá správu o tom, že francúzska vláda vyhovela feministickým organizáciám, podľa ktorých by sa pri oslovovaní nemalo poukazovať na slobodný alebo manželský stav žien. Zakázala teda vo verejnej komunikácii oslovenie Mademoiselle, teda slečna. Počujete dobre. Nie odporučila, nie diskutovala, zakázala.
Informovala o tom kancelária premiéra, ktorý všetkým úradom v krajine galského kohúta nariadil vyškrtnutie tohto pojmu z oficiálnych dokumentov.
Médiá zdôvodnili, že “nariadenie vlády je výsledkom dlhodobých aktivít tamojších feministických organizácií, ktoré takto žiadali o odstránenie významového rozdielu medzi oslovením slečna a pani. Podľa nich by sa totiž pri oslovovaní žien rovnako ako u mužov nemalo poukazovať na ich slobodný alebo manželský stav. Doterajšia prax bola podľa nich diskriminačná a sexistická.” A čuduj sa svete, médiá neprotestujú, nečudujú sa, nepíšu komentáre proti nariadeniam. Stačí však málo, obyčajné stretnutie biskupa a predstaviteľa štátu, aby sa vyrojili štvavé prejavy, články, komentáre, sociologické názory o tom ako sa Cirkev mieša do politiky a narúša zaužívané formy štátu… Medzi základné výrazy, ktoré political correct považuje za neprípustné patria i Vianoce /je potrebné ich podľa nich nahradiť výrazom zimné sviatky, aby neurážali nekresťanov/, z tlstých sa stávajú plnoštíhli, z pacienta klient zdravotníckeho zariadenia, a úplne neprípustné sú koncovky v pomenovaniach povolaní, ktoré končia na –man. Podľa jazyka korektnosti ich treba všetky nahradiť príponou –person. Ide o známu “gender” politiku, teda pomenovania bez určenia, či ide o mužský, alebo ženský rod. No a najviac som sa pobavil v oficiálnom slovníku politickej korektnosti na označení hlúpy. Jeho alternatíva je totiž “alternatívne inteligentný”.
Ide na vás hrôza? Tí, ktorí hlásajú slobodu slova vždy a za každú cenu vytiahnu zbrane tvrdého kalibru, ak má niekto opačný názor, ako oni sami. V odbornej literatúre sa často používa prípad J.P. Rushtona.
Keď začal v Kanade publikovať výsledky svojich výskumov, podľa ktorých sa ľudské rasy líšia vo viacerých prvkoch, došlo k týmto reakciám:
premiér Ontaria žiadal jeho prepustenie z vysokej školy,
vyšetrovanie políciou,
útoky v prominentných novinách a televíznych staniciach, kde bol démonizovaný,
nielen ľavicová tlač, ale aj jedno popredné pravicové periodikum odmietli uverejniť platený inzerát na jeho knihu.
Odborníci poukazujú na to, že žiadny z týchto útokov sa nezakladal na racionálnej argumentácii, ktorá by vyvrátila Rushtonove tvrdenia, ale išlo o emocionálne útoky na jeho „odpornú osobnosť“. Sociológovi Michaelovi Levinovi sa vyhrážali smrťou, nachádzal v pošte exkrementy, bol terčom podpaľačstva a urážlivých telefonátov. Anthony Browne definuje politickú korekntosť ako “ideológiu, ktorá klasifikuje určité skupiny ľudí ako obete, ktoré potrebujú ochranu pred kritikou a ktorých priaznivci veria, že iný prístup nie je možné tolerovať. Vo svojom výskume uvádza, že politická korektnosť vznikla ako reakcia na prevládajúce ideológie, ale postupne sa ideológiou stala ona sama. Podľa neho ide o marxizmus, ktorý sa z ekonomiky dostal do kultúrnej sféry.
Podľa pravidiel vzniku a potreby “political correct” mám dojem, že nastala doba, kedy by mali neoliberálni ľavicoví strážcovia korektnosti vyhlásiť novú ohrozenú skupinu. Kresťanov, ktorí sa stávajú stále viac obeťou nekorektnosti. Tí to ale majú vo svojich génoch. Našťastie. Prajem vám, drahí poslucháči, požehnané prežívania Veľkonočných sviatkov. Kým nám ich médiá dovolia tak verejne nazývať.
Vysielanie vo formáte Real Media: 29. marec 2012
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2011 - All rights reserved