 |  |
2013/03/13
Novým pápežom je Jorge Mario Bergoglio. Zvolil si meno František I.
Habemus Papam! Dnes 13. marca 2013 o 19.06 hod. to svetu oznámil biely dym z komína Sixtínskej kaplnky a hlahol zvonov z Baziliky sv. Petra. Stalo sa tak v piatom skrutíniu 75. konkláve, ktoré sa začalo 12. marca. Ako krátko po 20.-tej hodine oznámil z lodžie Baziky sv. Petra kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran, 265.-tym nástupcom sv. Petra (266. pápež) sa stal Jorge Mario Bergoglio SJ, Argentínčan, narodený 17. decembra 1936. Zvolil si meno František I. Intronizačná svätá omša sa uskutoční v utorok 19. marca, na sviatok sv. Jozefa.
Jeho prvé slová boli:
Bratia a sestry, dobrý večer.
Viete, že úlohou konkláve bolo dať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli ho išli vybrať takmer na koniec sveta. Ale sme tu... ďakujem vám za prijatie. Rímske diecézne spoločenstvo má svojho biskupa: ďakujem!
Predovšetkým chcem, aby sme sa pomodlili za nášho emeritného biskupa Benedikta XVI. Modlime sa všetci spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala.
Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu!
A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám si, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár, priniesla plody pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.
A teraz udelím Požehnanie vám a celému svetu, všetkým mužom a ženám dobrej vôle.
(Požehnanie)
Bratia a sestry
Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia! Uvidíme sa čoskoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne Márii, aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte.
-jk, js-
Biblická reflexia k voľbe pápeža
Páter Francesco Rossi de Gasperis SJ, biblista, vo svojom komentári k voľbe „najvyššieho pontifika” vychádza zo Skutkov apoštolov, konkrétne zo stati o apoštolskom sneme v Jeruzaleme. Text nám v 15. kapitole, štrnástom verši prekladá pred oči Jakuba, ktorý sa ujal slova: „Bratia vypočujte ma! Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: «Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, známe od vekov.»
Evanjelium podľa Lukáša (22, 24-27): «Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.»
Cirkev nemôže byť v Kristovi bez Petra, svojej skaly a hlavy; ani Peter nemôže byť samostatný vodca ako vrchol pyramídy. Je „prvým z nich“, je hlavou jedenástich „a iných, čo boli s nimi“ (porov. Lk 24, 33). Je uprostred „spoločenstva“ ľudí, zjednotených v nasledovaní „Najvyššieho pastiera“ (1Pt 5,4), pastier všetkých pastierov Božieho ľudu. Preto sa Peter stále spomína s ostatnými a ostatní okolo Petra.
Toľko z reflexie biblistu P. Francesco Rossi de Gasperis SJ k voľbe pápeža. –jk-
Brífing s P. Lombardim o udalostiach vo Vatikáne
Po dnešných prvých dvoch skrutíniách a následnom čiernom dyme z komína Sixtínskej kaplnky sa vo vatikánskom Mediacentre v Aule Pavla VI. uskutočnil brífing P. Lombardiho s novinármi. Hovorca Svätej stolice poskytol základné informácie spojené s voľbou nového pápeža. Ako pripomenul, mnohí sa ho pýtajú, čo sa deje v týchto chvíľach v Sixtínskej kaplnke. P. Lombardi odpovedal:
„Pred niekoľkými dňami som čítal svedectvo kardinála Lehmana, v ktorom pre nemeckú redakciu Vatikánskeho rozhlasu hovoril o klíme počas uplynulého konkláve, na ktorom sa zúčastnil. Zdôrazňoval, že vôbec nejde o unáhlený proces, ale naopak, deje sa v ovzduší veľkej zodpovednosti a duchovnosti. Približujete sa pomaly k oltáru, aby ste odovzdali svoj hlas. Lístok držíte tak, aby bol dobre viditeľný – ako to predpisuje apoštolská konštitúcia – potom sa odovzdáva hlas vyslovujúc prísahu: «Volám za svedka Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, že svoj hlas dávam tomu, o ktorom som presvedčený, že podľa Božej vôle má byť zvolený». Potom sa pomalým krokom vraciate na miesto a to v prostredí, ktoré je samo o sebe inšpirujúce svojou povahou, v prostredí veľkého očakávania a zodpovednosti, pretože pred vami dominuje ten Michelangelov Posledný súd“. – js –
Hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi SJ odpovedá na vaše otázky
Na našej sociálnej sieti Facebook (Vatikánsky rozhlas – slovenská redakcia) sme ponúkli možnosť položiť otázku riaditeľovi Tlačového strediska Svätej stolice P. Federicovi Lombardimu SJ. Spomedzi otázok, ktoré ste nám zaslali, vyberáme ďalšiu: Cirkev verí, že je to Duch Svätý, ktorý vyberá nového pápeža počas konkláve. Ako to vysvetliť dnešným ľuďom, ktorí v to neveria, pretože vidia politikov, ktorí si delia posty na základe dohôd, obchodov, či politickej príslušnosti?
P. Lombardi odpovedá:
„My veríme, že Duch Svätý, duch Boží pomáha kardinálom počas konkláve správne vybrať. Kardináli sa aj kvôli tomu musia ponoriť do atmosféry hlbokého rozlišovania, načúvania Duchu Svätému a s pomocou svojich síl, svojej inteligencie, úsudku, objaviť, kto z nich je najlepším kandidátom pre túto službu. Boh totiž nekoná sám, bez nás, Boh vždy žiada našu spoluprácu. A my, ktorí sa s pomocou modlitby snažíme pochopiť aká je Božia vôľa, uskutočňujeme našimi skutkami to, čo Pán od nás chce v tomto svete. Cirkev je vtelená, žije na tejto zemi prostredníctvom ľudí, ktorí sa snažia celým srdcom uvádzať do života evanjelium. Tak dostávajú Božiu pomoc, aby to robili dobre. V tomto zmysle to nie je o tom, že práca kardinálov a práca Ducha Svätého sú akoby oddelené, ale Duch Svätý koná keď kardináli začnú načúvať Božej vôli, a tak čo najlepším spôsobom začnú hľadať cez úsudok, správne informácie toho, kto sa svojimi čnosťami a schopnosťami najviac hodí pre ohlasovanie evanjelia v dnešnom svete. Teda obidve veci nie sú oddelené. Nemôžeme si myslieť, že Duch Svätý vyrieši všetky problémy, ak my budeme konať veci veľmi zle. My sa musíme snažiť robiť veci čo najlepšie a Duch Svätý nám pomôže dosiahnuť náš cieľ.“
Predbežný priebeh druhého dňa konkláve
Z komína Sixtínskej kaplnky vyšiel prvý obláčik dymu včera večer o 19.41 hod. Bol čierny, čo znamenalo, že medzi 115 kardinálmi voličmi nedošlo v prvom hlasovaní k dvojtretinovej zhode, potrebnej k voľbe nového pápeža. Dnešný 13. marec bude teda ďalším dňom očakávania. Pre kardinálov voličov sa začal presunom z Domu sv. Marty do Apoštolského paláca. V Paulínskej kaplnke spoločne slávili svätú omšu o 8.15, o 9.30 hod. vstúpili do Sixtínskej kaplnky, kde po modlitbe breviára budú nasledovať dve skrutíniá. Ak nebude ani prvá voľba dnes dopoludnia úspešná, lístky nebudú spálené hneď po hlasovaní. Veriaci na Námestí sv. Petra, ako aj tí, ktorí sledujú túto udalosť prostredníctvom médií, môžu dnes čierny dym z komína Sixtínskej kaplnky – v prípade neúspešných oboch dopoludňajších skrutínií uvidieť okolo 12.00 hod. V prípade, žeby bola zhoda 77 hlasov dosiahnutá už pri prvom dnešnom hlasovaní, biely dym – znamenie úspešnej voľby – by sa mohol objaviť už medzi 10.30 – 11.00 hod.
Kardináli opustia Sixtínsku kaplnku v čase obeda okolo 12.30 a vrátia sa do nej popoludní o 16.00 hod. Popoludňajšie skrutíniá sa začnú okolo 16.50 a približne o 19.15 sa kardináli pomodlia vešpery, potom sa vrátia do Domu sv. Marty. Dym po popoludňajších skrutíniách možno očakávať okolo 19.00 v prípade neúspešnej voľby. Ak sa kardináli na mene nového pápeža zhodnú, biely dym by sa mohol objaviť už medzi 17.30 – 18.00 hod. -jk-
Opäť čierny dym, Cirkev naďalej v očakávaní
Druhý čierny obláčik dymu dnes o 11.38 hod. oznámil svetu, že ani dnešné dve dopoludňajšie hlasovania kardinálov nerozhodli o novom nástupcovi sv. Petra. Nebola dosiahnutá dvojtretinová väčšina hlasov, potrebná k voľbe pápeža. Kardináli voliči pokračujú v hlasovaní popoludní dvoma voľbami. V prípade, že pápeža zvolia, biely obláčik dymu by sme mohli očakávať medzi 17.30 až 18.00 hod. V prípadne, že sa nezhodnú na mene novej hlavy Katolíckej cirkvi počtom hlasov 77, môžeme očakávať opäť čierny dym, a to okolo 19.00 hod., teda po druhom popoludňajšom skrutíniu. -jk-
Funkcia kardinála protodiakona
Protodiakon je titul vyhradený prvému kardinálovi diakonovi; ide o prvenstvo v zmysle dátumu vymenovnia. Ako sa uvádza v Kódexe Kánonického práva, kolégium kardinálov sa člení na tri rády: biskupský, presbyterský a diakonský. Do biskupského patria kardináli, ktorým Rímsky veľkňaz udeľuje titul prímestskej cirkvi, ďalej sem patria východní patriarchovia, ktorí boli zaradení do kolégia kardinálov. Každému kardinálovi presbyterského a diakonského rádu Rímsky veľkňaz prideľuje titulárny chrám alebo diakoniu v meste.
Na kardinála protodiakona čaká úloha oznámiť úspešnú voľbu pápeža zvolaním slávnej frázy Habemus Papam. Táto funkcia nie je však spojená len s konkláve. Protodiakon kladie tiež pálium na plecia nového pápeža počas omše začiatku pontifikátu. Taktiež odovzdáva pálium metropolitom alebo ich zástupcom v mene pápeža. Táto slávnosť sa traduje 29. júna na slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla. Pálium, tkané z vlny jahniat a oviec, má vtkaných päť červených krížov, symbolizujúcich päť Kristových rán a sú na ňom pripevnené tri spony, ktoré predstavujú tri klince, ktorými bol Kristus pribitý na kríž.
Aktuálnym kardinálom protodiakonom je od 21. februára 2011 Jean-Louis Pierre Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. –jk-
P. Spadaro: Jednoduchý malý komín symbolom očakávania Cirkvi na celom svete
V dnešnej ére internetu je celý svet upriamený na obyčajný komín. Tento obraz od včerajšieho večera dominuje vo všetkých medzinárodných médiách, ktoré uprene a neprestajne – aby nestratili ani chvíľku – sledujú tento malý objekt na streche Sixtínskej kaplnky. Komín sa tak stáva nielen takpovediac komunikačným prostriedkom medzi konkláve a svetom, ale aj symbolom nádeje veriacich na celom svete. Toto očakávanie bieleho dymu sa ešte znásobuje a umocňuje vďaka moderným komunikačným prostriedkom a sociálnym sieťam. O tejto kuriozite v našom digitálnom svete hovorí páter Antonio Spadaro, riaditeľ jezuitského časopisu Civiltà Cattolica:
„Je to veľmi zaujímavé a mnohí sa o tom zmienili aj na sociálnych sieťach, že digitálne prostredie, teda internet, nám umožňuje vidieť komín z ľubovoľného miesta na Zemi, a to dokonca aj prostredníctvom našich telefónov. Je to teda možnosť ako byť účastní na tejto udalosti, čo sme doteraz nemali. Prvá bola samozrejme televízia, ale to vyžadovalo určité podmienky, napr. byť priamo na mieste. Dnes sme dokonca upovedomení, ak sa niečo stane. To potvrdzuje skutočnosť, že internet dáva reálnu podobu dávnym túžbam, odpovedá na potrebu zdieľania, ktorú človek vždy mal. Marshall McLuhan v roku 1973, teda už dávno, hovoriac o učiteľskom úrade Cirkvi v elektronickom veku, povedal, že podmienky, ktoré sú spojené s jeho vykonávaním v 20. storočí, majú veľmi silnú analógiu s prvými desaťročiami Cirkvi. Bezprostrednosť vzťahu medzi kresťanmi, ktorá sa prežívala vtedy, je žitá aj v dnešnom svete, v ktorom sa informácie šíria rýchlosťou svetla. Obyvateľstvo sveta, a teda aj všetci kresťania vo svete, teraz koexistujú vo veľmi malom priestore a v prítomnom okamihu.“
V súvislosti s obrazom tohto komína a pohľadom napr. na tablety páter Antonio Spadaro hovorí o syntéze inovácií a tradície ako o niečom, čo mala Cirkev takpovediac vždy v génoch. Podľa jeho slov „skutočná inovácia má prastaré korene a je založená na tradícii“. Tradícia sa nesmie zamieňať s konzervovaním či ustrnutím:
„Tradícia poukazuje na potreby, na túžby, ktoré človek vždy mal a má. Takže v tomto zmysle existuje isté napätie očakávaní, túžob, ktoré vyplýva z veľkej nádeje. Koniec koncov pápež je postavou, ktorá sa vzťahuje na celé ľudstvo, ale ide tiež nad časový horizont, pretože vo chvíli, keď je zvolený, poukazuje sa na výzvy, ktorým bude potrebné čeliť nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti.“
Na námietku, či nemôže byť voľba pápeža oznámená priamo prostredníctvom SMS alebo nejakou digitálnou formou páter Spadaro argumentoval, že nato, aby mohli elektronické prostriedky toto silné symbolické gesto odovzdať ďalej, musia pojať jeho hmotnú podstatu. Bez tohto by sme stratili hodnotový rozmer, samotnú symbolickú dimenziu. Komunikovanie cez digitálne prostredie, prenášanie udalostí do domov predpokladá túto udalosť, ktorá musí mať svoj fyzický rozmer. –jk-
Výber z tlače vo svete
„Čakanie na pápeža má tvár mladých,“ – takýto je titulok jedného z príspevkov dnešného vydania talianskeho denníka Avvenire. Na všetkých kontinentoch generácia Svetových dní mládeže, teda „mladí, ktorí sa narodili počas pontifikátu pápeža Wojtylu a vyrastali s Benediktom XVI. zažívajú v týchto dňoch s chvením očakávanie už vopred istého priateľa,“ píše denník. Ponúka pohľad na názor mladých v rôznych krajinách, od Poľska, cez Francúzsko a Argentínu až po Spojené štáty americké. Američania by chceli pápeža, ktorý by „cestoval, hovoril ich jazykom a využíval sociálne siete“. „Som nadšená myšlienkou, že by to bol pápež, ktorý by silne prehovoril k mojej generácii, a ktorý by vedel znovu zažať našu vieru,“ tvrdí 18-ročná americká dievčina. Za špeciálne označuje toto konkláve Poliak Grzegorz, pretože za nového pápeža sa v tomto prípade modlí aj žijúci emeritný.
Aj International Herald Tribune dnes píše o očakávaniach ľudí, podľa ktorých by mal nový pápež nariadiť veľké zmeny v sociálnej oblasti, ale venovať sa aj otázke postavenia žien v Cirkvi a ich svätenia. Vatikán má v tomto smere jasné stanovisko, ale je si vedomý „dôležitej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v živote Cirkvi“. Americký denník zameral pozornosť aj na laikov. „Modernizujúce reformy Druhého vatikánskeho koncilu“ otvorili dvere laikom, ale aj dialógu s inými cirkvami. Ľudia si želajú, aby sa v tomto smere pokračovalo aj naďalej. Želajú si mladšieho pápeža, ktorý je pripravený na zmeny, uvádzajú noviny.
Francúzsky denník Le Monde sa opätovne zameriava na profil budúceho pápeža v článku s názvom „Kardináli hľadajú pápeža“. Pozornosť venuje aj menám niektorých kardinálov. Poukazuje na výzvy, ktorým by mal nástupca po Benediktovi XVI. čeliť: väčšia decentralizácia, väčšia kolegialita pri prijímaní rozhodnutí, pravidelnejšie stretnutia s pápežom. Voliči v Sixtínskej kaplnke „hľadajú evanjelizátora, ktorý bude schopný znížiť sekularizáciu“, píše Le Monde. – mf –
Spravodajstvo Vatikánskeho rozhlasu pre Slovákov už aj na Facebooku
Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu sa v uplynulých dňoch rozhodla sprístupniť svoje spravodajstvo aj na sociálnej sieti Facebook. Od soboty 9. marca 2013 tak informácie o dianí vo Vatikáne, ako aj fotografie a videozáznamy ponúka na svojej profilovej stránke Vatikánsky rozhlas – slovenská redakcia. „Vatikánsky rozhlas je multimediálna inštitúcia, a ako taká, prijíma to, čo ponúka súčasnosť, aby sa šíril hlas Svätého Otca a evanjeliové posolstvo do celého sveta a ku každému. Sociálne siete sú výbornou príležitosťou na to, ako sa ešte viac priblížiť k našim poslucháčom,“ tvrdí vedúci slovenskej redakcie P. Jozef Šofranko, SJ. Redakcia v prvých dňoch ponúkla svojim priaznivcom možnosť položiť otázky hovorcovi Svätej stolice P. Federicovi Lombardimu. Tie potom posunula priamo jemu. Niektoré z odpovedí už odvysielala a v textovej podobe zverejnila aj na sociálnej sieti. Na internetovej stránke www.radiovaticana.va tiež prostredníctvom služby Vatican player prináša online prenosy zo všetkých udalostí, ako aj záznamy. Počas konkláve sú prenosy vysielané na stránke:
http://it.radiovaticana.va/trasm_spec.asp.
Slováci by v budúcnosti chceli pokračovať v doterajšej línii, a teda v snahe zefektívniť nielen samotné vysielanie, ale využívať aj iné komunikačné prostriedky na šírenie „hlasu Svätého Otca“. Taký bol prvotný cieľ založenia Vatikánskeho rozhlasu pápežom Piom XI. v roku 1931. Slovenská redakcia si v decembri minulého roka pripomenula 65. výročie pravidelného vysielania. Pri tejto príležitosti ich vtedy prijal na audiencii aj Benedikt XVI., dnes už emeritný pápež. – mf –
Akú Cirkev bude viesť nový pápež?
Päť kontinentov a rôzne tváre kresťanstva. Zem ponúka zmiešaný obraz o katolicizme: od starej Európy, ktorá si vyžaduje oživenie viery, cez Spojené štáty americké a Kanadu, až po Áziu a Afriku, ktorých spoločenstvá podávajú silné, no často ťažké svedectvá. Nový pápež tak bude musieť čeliť viacerým výzvam a problémom, ktoré sužujú Cirkev prítomnú na všetkých kontinentoch, no v rozličných podobách.
Európa je v súčasnosti multietnickým a multináboženským kontinentom: spolu s 555-miliónmi kresťanov (269 mil. katolíkov, 170 mil. pravoslávnych, 80 mil. protestantov a 30 mil. anglikánov) na ňom žije 32 mil. moslimov, 3,4 mil. židov, 1,6 mil. hinduistov či 1,5 mil. budhistov. O Európe založenej na hodnotách sa však v súčasnosti hovorí ako o kontinente s nevyhnutnou potrebou novej evanjelizácie. Kým v minulosti ona sama vysielala ohlasovateľov evanjelia na iné kontinenty, dnes ich potrebuje rovnako alebo možno ešte viac ako oni. Výzvou pre ňu ostáva dať zmysel viere, odpovedať na rastúcu náboženskú nezávislosť, ako aj nadobudnúť dôveru a transparentnosť predovšetkým v krajinách ako je Írsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko a Anglicko, ktoré poznačili prípady zneužívaní zo strany kléru.
Veľkú úlohu zohráva pri týchto výzvach aj Rada európskych biskupských konferencií, ktorá zjednocuje biskupov – predsedov z 34 krajín. Za posledných 15 rokov sa v Európe zmenila aj klíma ekumenických vzťahov. Cirkvi spolupracujú pri takých témach ako sú ochrana životného prostredia či pravidlá vývoja, ktorý rešpektuje stvorenie, zachovanie ľudského života od jeho počatia po prirodzený koniec.
Rast počtu katolíckych veriacich v Afrike má doslova expanzívny charakter: z 1,9 mil. v roku 1900 na 130 mil. v roku 2000. Okrem toho viac ako 600 biskupov a 30-tisíc kňazov. Na kontinente však žije aj mnoho moslimov, severnú časť obývajú spoločne viac či menej vo vzájomnej tolerancii. Afrika má ale rozmanitú podobu: od otvorenejšieho Egypta, cez Sudán, kde platí islamské právo, až po krajiny, v ktorých je prítomnosť katolíkov len tolerovaná. Kontinent čelí viacerým výzvam, predovšetkým v sociálnej oblasti: veľká chudoba, rozšírené endemické ochorenia ako napr. aids, korupcia, zaťaženie zahraničným dlhom, nedostatok zdravotníckych a vzdelávacích štruktúr. Podľa tanzánskeho teológa Laurentiho Magesa je však rovnako dôležité rešpektovať tamojšie kultúry, ich tradície, pohľad na svet a život. Je to istý príklad aj pre globalizovaný Západ opierajúci sa o materialistickú kultúru.
Pri ďalšom vývoji tohto kontinentu je nevyhnutná spolupráca afrických, európskych a severoamerických biskupov, ako pri znižovaní dlhu, tak pri výmene misionárov a kňazov: mnohí z nich absolvujú formáciu na katolíckych univerzitách v západných krajinách.
Katolícka cirkev v Severnej Amerike má 67 miliónov pokrstených a kvantitatívnu tendenciu rastu. Veriaci tohto kontinentu predstavujú 6 % svetovej katolíckej populácie (po Brazílii, Mexiku a Filipínach zastávajú štvrté miesto) a 12 % biskupov pochádza práve odtiaľ. Až tridsať percent veriacich ale predstavujú migranti z juhu či stredu Ameriky, ktorí výrazne menia podobu Cirkvi. Posledné desaťročie poznačili škandály spojené so zneužívaním zo strany kňazov, zväčša išlo o prípady zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Biskupi ale prijali prísnejšie opatrenia v snahe predchádzať takýmto prípadom. Najurgentnejšie problémy sa však týkajú prítomnosti Cirkvi vo verejnom živote. V hre je sloboda svedomia, zdravotnícka reforma, ako aj obrana tradičnej rodiny v súvislosti s legalizáciou homosexuálnych manželstiev. Ďalšia z výziev tohto kontinentu sa týka aj reštrukturalizácie diecéz. Hoci počet katolíkov rastie, kňazi nedokážu pokryť všetky pastoračné potreby.
Polovicu katolíkov vo svete tvoria veriaci zo Strednej a Južnej Ameriky. Brazília, Mexiko a Argentína patria, čo sa týka počtu, medzi krajiny s najväčšou prítomnosťou veriacich. Len v samotnej Brazílii ich žije 160 miliónov. Napriek tejto skutočnosti sa Latinská Amerika nachádza v zovretí náboženských siekt, ktoré majú veľmi horlivú a aktívnu propagandu. Kontinent je tak poznačený nielen veľkým sociálnym kontrastom, ale aj kontrastom náboženským. Veľkými otázkami súčasnosti sú sociálna spravodlivosť, solidarita a ľudské práva. Na teologickej úrovni sa kresťanstvo snaží premietať aj do reality domorodého obyvateľstva. Aj preto bola počas generálnej konferencie biskupstva v Aparecíde v máji 2007 vyhlásená „kontinentálna misia“, s cieľom znovunavrátiť vieru do centra cirkevného života. Toto všetko však záleží aj od toho, aká bude budúcnosť Latinskej Ameriky v politickej, sociálnej a ekonomickej oblasti.
Blízky východ, juhovýchodná Ázia a Čína predstavujú tri rozsiahle oblasti s osobitnými výzvami pre súčasnú Cirkev. Geopolitická situácia na Blízkom východe vedie Cirkev k tomu, aby sa zameriavala na udržanie svojej prítomnosti napriek konfliktom a šíriacej sa migrácii a sociálnej emarginácii katolíkov v Iraku, Sýrii a v Palestíne. Príliv migrantov v Libanone a na Západe má zničujúci dopad na miestne cirkvi, chudobné a marginalizované, sužované islamistickým radikalizmom. Medzináboženský dialóg má čoraz náročnejšie pozadie na pochopenie toho, aká je úloha Cirkvi na mieste, kde spolu žijú odveké svetové náboženstva a kde sa kresťanstvo zrodilo, no dnes predstavuje len slabú menšinu.
Podľa štatistík žijú v Ázii 4 miliardy ľudí, z toho 100 miliónov katolíkov, čo predstavuje 2,9 % celkového obyvateľstva. Ich väčšia časť sa koncentruje na Filipínach. Problémom Ázie je dialóg a vzťahy s inými náboženstvami, situáciu komplikujú aj sekty a ďalšie hnutia, ku ktorým prechádzajú viacerí katolíci. V čínskom univerze musí Cirkev čeliť vládnej politike, ktorá sa snaží zotročiť katolicizmus pod štátnou nadvládou. Katolíci tak zažívajú skúsenosť podzemnej Cirkvi, zatiaľ čo Vietnam zaznamenal pokroky vo vzťahu medzi štátom a Cirkvou. Výnimkou sú Filipíny, kde je katolicizmus rozšírený, čeliť ale musí sociálnym skutočnostiam, ako je korupcia, rozšírený čierny obchod a chudoba.
Oceánia, tzv. kontinent na vode, predovšetkým Austrália a Nový Zéland, ako dve obrovské moderné krajiny v plnom raste sú v kontraste s inými štátmi Mikronézie. Na kontinente však vládne aj extrémny rozdiel v sociálnej a politickej sfére, a to aj vo vzťahu medzi hospodárskym rozvojom a požiadavkami domorodých skupín obyvateľstva, v oblasti ekológie či politických štruktúr, ktoré by vedeli spojiť modernosť a tradíciu. Cirkev je tak rozhodnutá konať proti nespravodlivosti, korupcii, útokom na život a novým podobám chudoby. (Zdroj: CdS) – mf –
Vysielanie z 13. marca 2013
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved