 |  |
2013/08/05
Výročie posviacky Santa Maria Maggiore, obľúbenej baziliky pápeža Františka
V dnešný deň, ktorý je výročím posvätenia hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, Santa Maria Maggiore, sa tu každoročne slávi svätá omša a vešpery s tradičným dažďom lupienkov bielych ruží. Je pripomienkou zázračného sneženia, od ktorého pochádza jej druhý názov: Bazilika Panny Márie snežnej. Uchováva vzácny obraz Panny Márie Salus populi Romani, pred ktorým sa pápež František modlil tesne pred začiatkom jeho nedávnej prvej apoštolskej cesty do Brazílie, aj po jej úspešnom ukončení.
Svätý Otec upozornil na blížiaci sa sviatok už včera po modlitbe Anjel Pána: „Zajtra si ako Rimania pripomenieme našu Matku, Salus Populi Romani: poprosme ju, aby nás chránila.“ Po modlitbe Zdravas Mária – na výzvu pápeža – pútnici na vatikánskom námestí venovali našej Matke aj búrlivý potlesk.
Bazilika Santa Maria Maggiore, jedna zo štyroch pápežských, je najstaršou západnou mariánskou svätyňou. Legenda hovorí, že 5. augusta 358 sa pápežovi Libériovi zjavila vo sne Panna Mária a žiadala ho, aby dal na mieste, ktoré bude ráno pokryté snehom, postaviť chrám. Rovnaký sen mali v noci zo 4. na 5. augusta aj vznešení a zbožní manželia, ktorí boli bezdetní, a preto sa rozhodli venovať majetok Panne Márii. Modlili sa, aby im zjavila, akým spôsobom to majú urobiť. Zbožný šľachtic so svojou manželkou pochopili, že to, čo videli v noci, nebol len prelud, a ponáhľali sa za pápežom. Stavba chrámu na Eskvilínskom vŕšku bola dokončená za Sixta III., krátko po koncile v Efeze v roku 431, na ktorom bola Panna Mária vyhlásená za Božiu Matku. Stal sa materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Odtiaľ pochádza názov bazilika Santa Maria Maggiore (väčšia).
Obraz Panny Márie s Dieťatkom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu) je byzantskou ikonou na dreve, namaľovanou asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieva si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590, keď zúril v Ríme mor, pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa tento obraz dostal, nákaza zmizla. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Táto rímska bazilika je navštevovaná aj kvôli jasličkám, ktoré sú donesené z betlehemskej maštaľky.
Bazilika Santa Maria Maggiore je spojená aj s históriou nás Slovanov. Práve tu v roku 867 pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka – popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. –jk-
Tweet pápeža Františka o svetle viery
„Svetlo viery osvecuje všetky naše vzťahy a pomáha nám prežívať ich v zjednotení s Kristovou láskou, aby sme ich žili tak ako On.“ (Tweet pápeža Františka z 5. augusta 2013) –mf–
Hirošima zostáva výzvou pre budovanie základov pokoja
„Telo, ktoré sa stalo obeťou ľudskej krutosti a násilia, je to isté telo, ktoré bolo vzkriesené a oslávené. Tak sa vo Vzkriesenom Kristovi ľudské násilie premieňa a prináša radosť učeníkom.“ Tieto slová zazneli dnes ráno v katedrále v Hirošime z úst kardinála Petra Turksona pri slávení eucharistie. Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj pricestoval na pozvanie miestnej konferencie biskupov, ktorá každoročne v týchto dňoch organizuje iniciatívu Desať dní za pokoj na pamiatku obetí atómových bômb v Hirošime a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945.
Kardinál Turkson sa počas tohto týždňa v Japonsku zúčastní na viacerých modlitbových a medzináboženských stretnutiach. Cieľ týchto stretnutí objasnil páter Michael Czerny SJ, sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj: „Prvá vec, ktorú je nutné zdôrazniť je, že náboženstvo nie je nikdy príčinou vojen, k vojnám dochádza z iných dôvodov. Náboženstvo býva využívané, manipulované. Toto je dôležité rovnako ako to, že budovanie pokoja by malo byť úlohou celej ľudskej rodiny, spoločne so všetkými náboženstvami. Sme, prirodzene, pútnikmi – bratmi a sestrami –, ktorí chcú spoznať Boha, každý svojím vlastným spôsobom, a spoločne budovať pokoj.“
Iniciatíva Desať dní za pokoj je výzvou k budovaniu pokoja aj v tomto roku, keď si Cirkev pripomína 50. výročie encykliky pápeža Jána XXIII. Pacem in terris. Páter Czerny o jej význame hovorí: „Ján XXIII. sa neobmedzil iba na odsúdenie vojny, ale celú encykliku venoval budovaniu pokoja. Týchto desať dní zasvätených pokoju je tak pripomienkou toho, že nestačí sťažovať sa na katastrofy, ale pokoj je potrebné budovať.“
„Aby vojna už nikdy nebola tolerovaná“ - to sú pamätné slová pápeža Jána Pavla II. z Hirošimy z roku 1981. Ako vysvetlil Michael Czerny, „blahoslavený Ján Pavol II. chcel zdôrazniť fakt, že vojna je naša ľudská zodpovednosť, nie je to Boží trest či prírodná katastrofa: je to výsledok našich hriechov, a tak sme za ňu zodpovední.“
Hoci od zhodenia amerických bômb na Hirošimu a Nagasaki uplynulo už 68 rokov, pre mnohých, ktorí útok prežili, sa vojna dodnes neskončila. Ako hovorí sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, pokračuje v rodinách obetí a v životoch tých, ktorí trpia následkami ožiarenia a genetickými ochoreniami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu: „Hriech má takto dlhé trvanie a náš boj spočíva v evanjelizácii súčasnej situácie. Úloha, ktorú máme v Hirošime a Nagasaki je rovnaká ako v Sýrii, Kolumbii, na Blízkom východe a kdekoľvek, kde musíme obnovovať ľudskú rodinu po šialenstvách vojny.“–jb, mf–
Oficiálne potvrdené 69. zázračné uzdravenie v Lurdoch
Biskup Pavie Mons. Giovanni Giudici dňa 19. júla 2013 oficiálne potvrdil zázrak uzdravenia 67-ročnej Danily Castelliovej, ktorá v roku 1989 navštívila Lurdy. Prípad detailne posudzovala osobitná komisia, ktorá sa stretla celkovo päťkrát. Komisia hodnotí niekoľko hlavných kritérií: od uzdravenia musí ubehnúť minimálne šesť rokov, musí byť náhle a trvalé, a rovnako to musí byť uzdravenie z takej choroby, ktorá je nevyliečiteľná, ťažká alebo život ohrozujúca.
Zázračné uzdravenie Talianky Danily Castelliovej, ktorá od svojich 34 rokov bojovala s nádorom, je tak 69. oficiálne potvrdeným zázrakom v histórii svätyne v Pyrenejách. Práve pri Massabielskej jaskyni sa tam v roku 1858 trinásťročnej Bernadette Soubirousovej zjavila Panna Mária, neskôr bola na tomto mieste na žiadosť Panny Márie postavená kaplnka. Dnes patria Lurdy medzi najznámejšie pútnické miesta, ročne ich navštívi približne milión pútnikov. –mf–
(Zdroj: L´Osservatore Romano)
Vysielanie z 5. augusta 2013
Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved