 |  |
2014/04/02
Generálna audiencia: Sviatosť manželstva je zasvätením a poslaním
Vatikán 2. apríla 2014 - Na dnešnej generálnej audiencii Svätý Otec František hovoril v katechéze o manželstve. V duchu knihy Genezis vysvetlil, že manželský pár predstavuje „Boží obraz“, a to obaja spoločne, manžel aj manželka. „Manželstvo je ikonou lásky Boha, ktorý je s nami“, povedal a poukázal na tajomstvo vzťahu Krista a Cirkvi, o ktorom hovorí sv. Pavol v Liste Efezanom (Ef 5, 21-33). Manželstvo ďalej charakterizoval ako zasvätenie sa muža a ženy pre lásku, ktoré v sebe obsahuje poslanie, misiu. Hovoril aj o ťažkostiach, s ktorými sa manželia musia učiť zápasiť, pričom opäť pripomenul „tri čarovné slovíčka: prosím, ďakujem, prepáč“ a vzájomnú modlitbu manželov jeden za druhého.
Pápež Fratišek tak dnes uzavrel cyklus katechéz venovaný sviatostiam. Osobitne pozdravil pútnikov z Poľska a pripomenul dnešné 9. výročie smrti blahoslaveného Jána Pavla II. Veriacich pozval k duchovnej príprave na jeho kanonizáciu, od ktorej nás delí už len niečo vyše troch týždňov: „Očakávanie tejto udalosti nech je pre nás príležitosťou duchovne sa pripraviť a oživiť v sebe dedičstvo viery, ktoré nám zanechal. Pripodobnením sa Kristovi bol pre svet neúnavným hlásateľom Božieho slova, pravdy a dobra. Konal dobro dokonca aj vlastným utrpením. Toto sa stalo magistériom jeho vlastného života, na ktoré Boží ľud odpovedal s veľkou láskou a obdivom. Nech v nás jeho príhovor posilní vieru, nádej a lásku. Nech vás počas tejto prípravy sprevádza moje apoštolské požehnanie.“
Medzi veriacimi, ktorí celkom zaplnili námestie sv. Petra, bola aj skupina slovenských pútnikov. -jb-
Plné znenie katechézy:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes zakončíme cyklus katechéz o sviatostiach, budeme hovoriť o manželstve. Táto sviatosť nás privádza do srdca Božieho plánu, ktorý je plánom zmluvy s jeho ľudom, s nami všetkými, je to plán spoločenstva. Na začiatku knihy Genezis, prvej knihy Svätého písma, sa v zavŕšení rozprávania o stvorení hovorí: «Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril... Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom» (Gn 1,27; 2,24). Božím obrazom je manželský pár, je ním muž a žena, obaja. Nie iba muž, nie iba žena, ale obidvaja. Toto je Boží obraz. A táto zmluva medzi mužom a ženou reprezentuje Božiu lásku, jeho zmluvu s nami. Toto je krásne, ozaj nádherné! Sme stvorení, aby sme milovali, ako odzkadlenie Boha a jeho lásky. A v manželskom zväzku muž a žena uskutočňujú toto povolanie v podobe vzájomnosti a plného a definitívneho životného spoločenstva. Vtedy, keď muž a žena slávia sviatosť manželstva, Boh sa v nich takpovediac odráža, vtláča do nich vlastné črty a nezmazateľný charakter svojej lásky. Manželstvo je ikonou Božej lásky k nám. Prekrásne! Aj Boh je totiž spoločenstvom. Tri Božské osoby, Otec, Syn a Duch Svätý žijú odvždy a navždy v dokonalej jednote, a práve toto je tajomstvom manželstva: Boh vytvára z dvoch manželov jediné bytie. Sväté písmo to mocne vyjadruje: „jedno telo“. Také intímne je zjednotenie muža a ženy v manželstve. A práve toto je tajomstvo manželstva: Božia láska, ktorá sa odráža v manželskom zväzku, vo dvojici, ktorá sa rozhodne žiť spoločne. A preto muž zanecháva svoj domov, dom svojich rodičov, a ide žiť so svojou manželkou a spája sa s ňou tak mocne, že sa stanú podľa slov Svätého písma „jedným telom“. Nie sú dvoma, sú jedným.
Sv. Pavol v Liste Efezanom zdôrazňuje, že v kresťanských manželoch sa odráža veľké tajomstvo: Kristov vzťah s Cirkvou, ním ustanovený snubný vzťah (porov. Ef 5,21-33). Cirkev je Kristovou nevestou, ide tu o tento vzťah. To znamená, že manželstvo zodpovedá špecifickému povolaniu a má byť považované za zasvätenie (porov. Gaudium et spes, 48; Familiaris consortio, 56). Je zasvätením. Muž a žena sú zasvätení pre ich lásku, zasvätení láske. Práve v sile tejto sviatosti manželia prijímajú pravé a im vlastné poslanie, aby počnúc jednoduchými a bežnými vecami mohli vo vernosti a v službe zviditeľniť lásku, ktorou Kristus miluje svoju Cirkev a naďalej za ňu dáva život.
Naozaj nádherný je plán, vložený do sviatosti manželstva! Uskutočňuje sa v jednoduchosti a tiež v krehkosti ľudských podmienok. Dobre vieme, s koľkými ťažkosťami a skúškami sa stretáva život manželského páru... Dôležité je udržiavať živé spojenie s Bohom, ktoré je základom manželského zväzku. Vzťah s Pánom je vždy tým pravým putom. Keď sa rodina modlí, vzťah sa udržiava. Keď sa manžel modlí za manželku a manželka zasa za manžela, vzťah sa stáva silným. Jeden sa modlí za druhého. Je pravda, že v manželskom živote prichádzajú mnohé ťažkosti. Mnohé, však? Keď práca a peniaze nestačia, keď deti majú problémy... množstvo ťažkostí. A neraz sa manžel či manželka trochu znervóznia a hádajú sa medzi sebou. Alebo nie? Škriepia sa? Stále! Vždy je to tak. V manželstve sú vždy hádky. Niekedy aj taniere lietajú, všakže? Smejete sa, ale je to pravda! Nemáme však preto zostať skleslí. Ľudská povaha je taká. Tajomstvo však tkvie v tom, že láska je silnejšia než chvíľa hádky. Preto zvyknem manželom radiť, aby deň, v ktorom sa pohádali, nikdy neskončili bez zmierenia. Nikdy! A kvôli zmiereniu netreba volať Organizáciu spojených národov, aby k vám domov prišli nastoliť pokoj! Stačí malé gesto, pohladenie: „Nuž ahoj, tak zajtra!“ A zajtra sa začne nanovo. Toto je život, ísť ďalej s odvahou k ochote prežívať ho spoločne. A to je veľké a krásne, však? Manželský život je nádherná skutočnosť a máme ju vždy chrániť, chrániť deti. Viackrát som tu už spomenul, že to, čo pomáha manželskému životu, sú tri slová. Neviem, či si ich pamätáte. Tieto tri slová sa majú vždy používať a nemajú doma chýbať: „prosím, ďakujem, prepáč“. Tri čarovné slová.
„Prosím“; aby sa manželský život vyhol nástojeniu. „Prosím ťa, čo povieš, ako sa ti to pozdáva?“ „Dovolíš, prosím ťa?“ - „Ďakujem.“ Vedieť sa poďakovať manželovi, manželke. „Ďakujem za to, čo si pre mňa urobil. Vďaka za to.“ Poďakovanie je nádherné. A keďže všetci robíme chyby, je tu ešte ďalšie slovo, ktoré je niekedy náročné vysloviť, treba ho však povedať: „Prepáč mi, prosím. Prepáč!“ - Ako to teda bolo? „Prosím, ďakujem, prepáč“. Zopakujme všetci! [Spolu s prítomnými:] „Prosím, ďakujem, prepáč“. S týmito troma slovami, s modlitbou manžela za manželku a manželky za manžela, s neustálym zmierovaním sa skôr ako sa skončí deň, bude manželstvo napredovať. Tri čarovné slovíčka, modlitba a neprestajné zmierovanie sa. Pán nech vás žehná a modlite sa za mňa. Ďakujem.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Svätý Otec vyjadril blízkosť zemetrasením postihnutému Čile
„Bol som veľmi zarmútený správou o zemetrasení, ktoré zapríčinilo úmrtia a zranenia, škody na majetku a veľký počet vysídlených osôb v tejto milovanej krajine“ – píše Svätý Otec v telegrame do Čile, ktoré bolo 1. apríla v nočných hodinách zasiahnuté zemetrasením o sile 8,2 stupňa Richterovej stupnice. Státisíce ľudí utekajú zo severného pobrežia krajiny pred hrozbou cunami, ktoré by mohlo zasiahnuť aj Peru, Ekvádor a Havajské ostrovy. Pápež František prostredníctvom arcibiskupa Santiaga de Chile kardinála Ricarda Ezzatiho vyjadruje všetkým Čiľanom svoju sústrasť a blízkosť: „Modlím sa k Bohu, aby daroval večný odpočinok ľuďom, ktorí zomreli, útechu tým, ktorí trpia následkami takej smutnej katastrofy, a súčasne aby vzbudil vo všetkých pocit nádeje tvárou v tvár nepriazni osudu.“ Svätý Otec v sústrastnom telegrame vyzýva kresťanské komunity, štátne inštitúcie a ľudí dobrej vôle, aby v týchto chvíľach poskytli všetkým núdznym účinnú pomoc s veľkorysým duchom a bratskou láskou. -jk-
Mons. Zimowski k dnešnému Dňu autizmu: Nádej vyplýva zo spolupráce a dôvery
„Existuje reálna prekážka integrácie a komunikácie, ktorú kladie autistická osoba sebe a tým, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu.“ Toto bolestné konštatovanie je súčasťou posolstva predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve Mons. Zygmunta Zimowskeho k dnešnému 7. svetovému dňu autizmu. Z neho vyplýva otázka, ako sa postaviť k tejto bolestivej skutočnosti. Odpoveď je zložitá a podľa Mons. Zimowskeho má svoje korene v „etike solidarity, ktorú by sme mali všetci znovuobjaviť a rozširovať“. „Je nevyhnutné ísť cestou integrácie do komunity, búrajúc izolovanie a bariéry vyplývajúce z ochorenia a z predsudkov, a posilňovať medziľudské vzťahy. To možno uskutočňovať aj podporovaním sociálneho angažovania sa, prostredníctvom synergických iniciatív na poli kultúry, informácií, komunikácie a vzdelávania, ktorých cieľom je uľahčiť prechod k skutočnému pochopeniu a prijatiu choroby, ktorá nikdy nepopiera ani nenarušuje dôstojnosť, ktorá prináleží každej osobe.“
Prejavom pozornosti Cirkvi voči tomuto problému bude podľa Mons. Zimowského Medzinárodná konferencia na tému „Autizmus, ochorenie mnohých tvárí: roznecujme nádej“. Bude sa konať vo Vatikáne od 20. do 22. novembra tohto roku pod patronátom Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve za účasti odborníkov a výskumníkov v danej oblasti medicíny z celého sveta. Mons. Zimowski končí svoje posolstvo odvolaním sa na Apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium pápeža Františka, že je nevyhnutné venovať pozornosť tomu, aby sme boli nablízku ľuďom, ktorí sa nachádzajú v nových formách chudoby a krehkosti, v ktorých sme povolaní rozpoznať trpiaceho Krista. -jk-
Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky 50 rokov v službe evanjeliu
Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky si dnes pripomína 50 rokov od svojho založenia pápežom Pavlom VI. Apoštolským listom „In fructibus multis.” Dňa 2. apríla 1964 tak začala svoju činnosť ako Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu. Jej história sa však začala najmenej o 16 rokov skôr, ako uviedol predseda dikastéria Mons. Claudio Maria Celli:
„Sme v období pápeža Pia XII., v roku 1948. Pius XII. venoval osobitnú pozornosť spoločenskému fenoménu, ktorým bol film. Uvedomoval si vplyv, ktorý by film mohol mať na vývoj spoločnosti, vplyv, ktorý sa dotýkal aj náboženského aspektu. Preto sa teda prvá ‚Pápežská komisia pre didaktickú a náboženskú kinematografiu‘ zaoberala kinematografiou, ale cez hodnoty kresťanské, náboženské, morálne, a toto vnímanie pokračovalo počas niekoľkých rokov. V roku 1952 a potom aj v roku 1954 je stále zodpovednosť tejto Pápežskej komisie zameraná na oblasť kinematografie. S Jánom XXIII. v roku 1959 sa berie na vedomie tiež dosah rozhlasu a televízie. V minulom roku sme si pripomínali a slávili 4. december 1963, keď bol schválený koncilový dekrét „Inter mirifica“. Aj Pavol VI. bol pozorný voči modernému vývoju komunikácie a pozorný aj voči hlbokému vplyvu, ktorý by mohli mať nové komunikačné prostriedky na ľudstvo. A tak 3. apríla 1964 Pavol VI. vytvoril Pápežskú komisiu pre spoločenskú komunikáciu. Tým sa otvorilo nové pole pôsobnosti, nové kompetencie. Takže Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu venuje pozornosť tlači, rozhlasu, televízii a filmu.“
Apoštolskou konštitúciou Pastor Bonus bola Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu Jánom Pavlom II. počas konzistória 28. júna 1988 premenovaná od 1. marca 1989 na Pápežskú radu pre spoločenské komunikačné prostriedky, a ako taká je dodnes dikastériom Rímskej kúrie. -jk-
Pravoslávna cirkev v Poľsku sa vracia k juliánskemu kalendáru
V Poľsku sa Pravoslávna cirkev oficiálne vracia k juliánskemu kalendáru. Rozhodnutie, ktoré vstúpi do praxe od 15. júna 2014, bolo prijaté v uplynulých dňoch na zasadaní zhromaždenia biskupov pod vedením varšavského metropolitu Sabbu. Nejde o radikálnu zmenu, pretože 96 pravoslávnych farností v Poľsku sa v skutočnosti už neriadi gregoriánskym kalendárom, zavedeným v roku 1924 synodou v rámci Poľska. Súčasné rozhodnutie však zároveň ponecháva slobodu tým farnostiam, ktoré by chceli ďalej používať gregoriánsky kalendár. -jb-
Vysielanie z 2. apríla 2014
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe 
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved