 |  |
2014/04/03
Pápež František dnes prijme anglickú kráľovnú Alžbetu II.
Vatikán 3. apríla - Po rannej svätej omši o 7.00 v Dome sv. Marty dnes čaká Svätého Otca viacero stretnutí. Po tom, ako sa o 10.30 stretne s predsedom vlády afrického ostrovného štátu Kapverdy, prijme o 11.00 prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata. Na 11.30 má naplánované stretnutie so skupinu biskupov z Rwandy pod vedením arcibiskupa Kigali Mons. Thaddéa Ntihinyurwu. Členovia Konferencie biskupov Rwandy prišli do Ríma na návštevu Ad limina apostolorum. Zo strany médií je dnes najviac očakávané stretnutie Svätého Otca Františka s Jej Výsosťou anglickou kráľovnou Alžbetou II. spolu s jej manželom Vojvodom z Edinburgu a sprievodom, ktoré sa uskutoční o 15. hod popoludní v priestoroch komplexu Auly Pavla VI. vo Vatikáne. -jb-
Pápež František prijal anglickú kráľovnú Alžbetu II.
Vatikán 3. apríla - Zo strany médií bola dnes najsledovanejšou udalosťou vo Vatikáne návšteva Jej Výsosti anglickej kráľovnej Alžbety II., ktorú Svätý Otec prijal spolu s jej manželom Vojvodom z Edinburgu. Kráľovná Alžbeta v Ríme najprv absolvovala návštevu u Talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana so slávnostným obedom. Stretnutie s pápežom Františkom sa uskutočnilo o 15. hod popoludní v priestoroch komplexu Auly Pavla VI.
Dnešné stretnutie Svätého Otca s anglickou kráľovnou Alžbetou II. bolo prvým od jeho zvolenia na pápežský stolec. Počas inauguračnej svätej omše 19. marca 2013 totiž Spojené kráľovstvo reprezentoval Vojvoda z Gloucesteru. Historicky to bola štvrtá návšteva predstaviteľa kráľovskej rodiny vo Vatikáne. Prvá audiencia britského kráľovského páru sa uskutočnila v roku 1961, keď boli vo Vatikáne prijatí pápežom Jánom XXIII. V rokoch 1980 a 2000 ich prijal aj pápež Ján Pavol II. Posledné stretnutie britskej kráľovskej rodiny s pápežom sa uskutočnilo 16. septembra 2010 v škótskom Edinburgu, počas apoštolskej cesty Benedikta XVI. vo Veľkej Británii.
Medzi britské kráľovské tituly patrí aj titul „obranca viery“. Zvrchovaný vládca monarchie nie je teda len hlavou štátu a Britského spoločenstva národov, tzv. Commonwealthu, ale aj hlavou Anglikánskej cirkvi, ktorá je členom Anglikánskeho spoločenstva (cirkví). Táto skutočnosť má svoj pôvod v Akte o supremácii z roku 1534, ktorým kráľ Henrich VIII. definitívne potvrdil oddelenie od Rímskej cirkvi. Akt zaväzuje britské občianske aj náboženské autority podriadiť sa korune. Anglikánske cirkev je aktuálne jedinou z 27 cirkví Anglikánskeho spoločenstva, ktorá má priamy vzťah so štátom, aj keď toto puto je len formálne.
V Anglikánskej cirkvi má úlohu prímasa arcibiskup z Canterbury, ktorý má v rámci Anglikánskeho spoločenstva medzi prímasmi rôznych provincií postavenie prvého medzi rovnými, primus inter pares, pričom nemá nad nimi žiadnu právnu autoritu. Kráľovná Alžbeta II. má 87 rokov. Na trón zasadla v roku 1952 vo svojich 26 rokoch. Spolu s Vojvodom z Edinburgu Philipom Mountbattenom má štyroch potomkov. -zk-
Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra
Vatikán 3. apríla – Cirkev má od dnešného dňa troch nových svätých. Sú nimi apoštol Brazílie sv. Jozef de Anchieta (1534-1597), rehoľný kňaz Spoločnosti Ježišovej pôvodom z Kanárskych ostrovov, ďalej zakladateľka uršulínskeho kláštora v Québecu sestra Mária od Vtelenia (1599-1672), narodená vo Francúzsku s rodným menom Maria Guyartová a napokon biskup kanadského Québecu František Laval (1623-1708), pôvodom z Francúzska. Pri dnešnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata Svätý Otec František všetkých troch zapísal do zoznamu svätých a rozšíril ich kult na univerzálnu Cirkev.
Pápež František takto opäť využil spôsob tzv. „ekvipolentnej“ kanonizácie, podobne ako predtým 9. októbra 2013 v prípade sv. Angely z Foligna a 17. decembra 2013 v prípade sv. Petra Fábera. Tento spôsob v minulosti použili aj jeho predchodcovia. Benedikt XVI. takto 10. mája 2012 svätorečil Hildegardu z Bingenu a Ján Pavol II. takto blahorečil 3. októbra 1982 dominikána Fra Angelica, františkána Salvatora Lilliho a zakladateľku Malých sestier chudobných, sestru Máriu z Kríža.
V dnešný deň Svätý Otec dal zároveň súhlas na publikovanie ďalších trinástich dekrétov v rámci kanonizačných procesov, v piatich prípadoch ide o uznanie zázraku a v ôsmich prípadoch o uznanie hrdinských čností. -jb-
Obr. Apoštol Brazílie sv. José de Anchieta
Ratifikácia zmluvy medzi Svätou stolicou a Kapverdskou republikou
Vatikán 3. apríla - Dnes ráno Svätý Otec prijal v Apoštolskom paláci premiéra africkej Kapverdskej republiky Josého Mariu Nevesa. Premiér sa neskôr stretol aj so štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a
sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Dominiqueom Mambertim. Kardinál Parolin a kapverdský premiér následne pristúpili k vzájomnej výmene ratifikačných nástrojov zmluvy medzi Svätou stolicou a Kapverdskou republikou, o právnom štatúte Katolíckej cirkvi v krajine, podpísanej v meste Praia 10. júna 2013.
Zmluva, ktorá upevňuje priateľské putá a
spoluprácu medzi oboma stranami, stanovuje základný právny a normatívny rámec. Uznáva nedeľu ako deň odpočinku a reguluje rôzne oblasti spoločného záujmu ako sú: ochrana miest kultu a slávenia, občianska platnosť manželstva uzavretého pred Cirkvou, vyučovanie náboženstva na školách, asistenčné a charitatívne aktivity Cirkvi, pastoračná starostlivosť v armáde, vo väzenských štruktúrach a v nemocniciach a iné. Zmluva nadobudne platnosť v tridsiaty deň po výmene ratifikačných nástrojov. -zk-
Slová pápeža Františka rwandským biskupom 20 rokov po genocíde
Vatikán 3. apríla 2014 - Cirkvi záleží na obnove zmierenej spoločnosti v Rwande – povedal pápež František biskupom Rwandy počas audiencie v rámci ich návštevy Ad limina apostolorum. Konala sa práve v dňoch, keď si vnútrozemská africká krajina susediaca s Ugandou, Burundi a Kongom pripomína 20. výročie genocídy viac ako milióna jej obyvateľov. Svätý Otec v dnešnom príhovore biskupom uznal, že ešte stále existujú hlboké rany, ktoré musia byť zahojené, a preto zdôraznil nevyhnutnosť prekonávania predsudkov a etnických rozdielov a pokračovať na ceste zmierenia.
„Dvadsať rokov po týchto tragických udalostiach zostane určite zmierenie a hojenie rán aj naďalej prioritou cirkvi v Rwande. A ja vás povzbudzujem, aby ste vytrvali v tomto úsilí cez mnohé iniciatívy. Odpustenie hriechov a skutočné zmierenie by sa po toľkom utrpení mohlo zdať nemožné pri pohľade čisto ľudskými očami, ale je možné prijať ho ako dar Krista, cez život viery a modlitby, aj keď je to cesta dlhá a vyžaduje si trpezlivosť, dialóg a vzájomnú úctu. Cirkev má teda svoje miesto v obnove zmierenej rwandskej spoločnosti, so všetkou silou svojej viery a kresťanskou nádejou. Tak do toho, odvážne, vydávajúc svedectvo pravde.“
Slovami Ježišovej veľkňazskej modlitby za Cirkev pápež František povzbudil rwandských biskupov, aby sa snažili o zjednotenie v láske, ktoré je kľúčom evanjelia, a musí byť hlboko v srdci každého človeka: „«Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.» Cirkev musí hovoriť jediným jazykom, prejavovať svoju jednotu a upevňovať spoločenstvo s univerzálnou Cirkvou a Petrovým nástupcom.“ Poukázal tiež na potrebu posilňovať vzájomnú dôveru medzi Cirkvou a štátom. Ako poznamenal, vhodnou príležitosťou k tomu je 50. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Rwandou a Svätou stolicou, ktoré pripadne na 6. júna tohto roku.
Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol význam apoštolského pôsobenia miestnej cirkvi, najmä rehoľných spoločenstiev, v oblasti vzdelávania mladých ľudí. Rovnako ocenil úlohu laikov pre výzvy evanjelizácie a charitatívnu činnosť. Dôraz položil na ich duchovnú, ľudskú a intelektuálnu formáciu. Do pastoračnej starostlivosti biskupov osobitne zveril kňazov a tiež rodiny, na ktorých sa podpisuje vplyv sekularizácie. Biskupov povzbudil, aby im boli nablízku a sám vyjadril v závere stretnutia svoju blízkosť národu Rwandy, zverujúc ho pod ochranu Panny Márie z Kibeho. -jk-
Pápež vo štvrtkovej homílii: Modlitba je zápas s Bohom, ktorý mení naše srdce
Modlitba je zápasom s Bohom a má byť slobodná a naliehavá, ako úprimný dialóg s priateľom. Takáto modlitba mení naše srdce, pretože nám dáva lepšie poznať, aký je Boh reálne. Takto by sa dala zhrnúť homília pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše v Dome Santa Marta. Sústredil sa v nej na dnešné čítanie z Knihy Exodus (Ex 32, 7-14), konkrétne na dialóg Boha s Mojžišom na hore Sinaj, kde chce Boh potrestať svojich ľudí, pretože si urobili modlu, zlaté teľa. Mojžiš sa naliehavo modlí k Pánovi, aby ho odviedol od tohto zámeru. Tá modlitba je skutočným zápasom s Bohom. Zápasom vodcu ľudu za záchranu svojho národa, ktorý je Božím ľudom. Mojžiš hovorí pred Pánom slobodne a učí aj nás, ako sa modliť bez strachu, slobodne a naliehavo. Mojžiš je nástojčivý, je odvážny. Modlitba musí byť aj vyjednávaním s Bohom, predkladaním argumentov - zdôraznil Svätý Otec. Mojžiš nakoniec presvedčí Boha a dnešné liturgické čítanie hovorí, že «Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu». Svätý Otec vzápätí položil otázku:
„Kto sa tu zmenil? Pán? Myslím si, že nie! ... Tým, kto sa zmenil, je Mojžiš, pretože Mojžiš bol presvedčený, že Boh by to bol urobil, veril, že Pán by zničil tento ľud, a vo svojej pamäti hľadá spomienky na to, ako bol Pán dobrý voči svojmu ľudu, ako ho vyslobodil z otroctva v Egypte a viedol ho ďalej s prísľubom. S týmito argumentmi sa snaží Boha presvedčiť, no v tomto procese znovuobjavuje pamäť svojho ľudu a nachádza Božie milosrdenstvo. Tento Mojžiš, ktorý sa bál, bál sa, že Boh učiní túto vec, nakoniec zostupuje z hory s veľkou pravdou vo svojom srdci: Náš Boh je milosrdný. Vie odpúšťať. Stiahne naspäť svoje rozhodnutie. Je Otcom.“
Ako pokračoval pápež František, Mojžiš toto všetko vedel, no toto poznanie mal viac či menej zastreté. V modlitbe ho však nanovo objavuje. Toto v nás spôsobuje modlitba:
„Modlitba mení naše srdce. Dáva nám lepšie pochopiť, aký je náš Boh. Preto je dôležité hovoriť s Pánom, ale nie prázdnymi slovami, ako pohania – hovorí Ježiš. Nie, treba hovoriť reálne: ‚Pozri sa, Pane, mám tento problém, v rodine, s mojím synom, potom s týmto a s tamtým... Čo mám robiť? Veď sa pozri, nemôžeš ma nechať takto!‘ Toto je modlitba! Že si takáto modlitba vyžaduje veľa času? Áno, chce to čas.“
Je to čas potrebný na lepšie spoznanie Boha, podobne ako je to vo vzťahu s priateľom. Pretože Mojžiš – ako hovorí Biblia – sa rozprával s Pánom tak, ako hovorí priateľ s priateľom:
„Biblia hovorí, že Mojžiš hovoril s Pánom tvárou v tvár, ako s priateľom. Taká musí byť modlitba: slobodná, neodbytná, s predkladaním dôvodov. Pánovi sa môžeme aj trochu posťažovať: ‚Nuž, toto si mi sľúbil, a neurobil si to...‘ Rovnako ako keď sa rozprávame s priateľom, pri tejto modlitbe si otvárame srdce. Mojžiš zostúpil z vrchu vnútorne posilnený: ‚Lepšie som spoznal Pána.‘ A s touto silou, ktorú mu dala modlitba, pokračuje vo svojej úlohe viesť ľudí do zasľúbenej zeme. Modlitba posilňuje, oduševňuje. Nech nám Pán všetkým dá túto milosť, pretože modlitba je milosť.“
„V každej modlitbe je prítomný Duch Svätý“, pripomenul napokon pápež František. „Nedá sa modliť bez Ducha Svätého. Je to on, kto sa modlí v nás, mení naše srdce, je to on, kto nás učí hovoriť Bohu ‚Otec‘. Prosme Ducha Svätého, aby nás naučil modliť sa, ako sa modlil Mojžiš, vyjednávať s Bohom, v slobode ducha, s odvahou. A Duch Svätý, ktorý je vždy prítomný v našej modlitbe, nech nás vedie touto cestou.“ -jk-
Foto: Pápež Ján Pavol II. v Jeruzaleme 23. marca 2000 v rozhovore s priateľom Jerzym Klugerom, ktorý pochádza z rodiny obetí holokaustu.
Pápežov tvít: Musíme reagovať na biedu v našom okolí
Nesmieme si privyknúť na situácie úpadku a biedy okolo nás. Kresťan musí reagovať. (Tvít pápeža Františka z 3. apríla) -jb-
Čilský biskup Vera o blízkosti Cirkvi ľuďom po zemetrasení
Čile 3. apríla - „Ľudia, živý chrám Pána, sú pre nás absolútnou prioritou v tejto chvíli“ – povedal Mons. Guillermo Vera, biskup Iquique v Čile. Hovoriac o ťažkej situácii, v ktorej sa nachádza mnoho ľudí, postihnutých 1. apríla zemetrasením, biskup vyjadril ľuďom svoju blízkosť. Nielen slovami útechy, ale aj osobným kontaktom, sprevádzaním a rozhovormi s kýmkoľvek, kto bol na ceste. Spolu so svojimi spolupracovníkmi navštevoval chorých v nemocniciach a stretával sa s
ľuďmi vo farnostiach a katolíckych školách. Po upokojení situácie biskup Vera predsedal svätej omši v katedrále mesta Iquique za obete, ktoré si zemetrasenie vyžiadalo. -jk-
Foto: Núdzový tábor v Iquique, 1.950 km severne od Santiaga, pre tých, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku otrasov a následného cunami.
Životopis apoštola Brazílie sv. Jozefa de Anchietu
Jezuitský misionár zo 16. storočia je uctievaný ako apoštol Brazílie a je považovaný za jedného zo zakladateľov brazílskych metropol Sao Paulo a Rio de Janeiro, ako aj za otca brazílskej literatúry. Jozef (José) de Anchieta pochádzal z Kanárskych ostrovov pri severozápadnom pobreží Afriky. Narodil sa 19. marca 1534 v mestečku S. Cristobal de la Laguna na ostrove Tenerife. Po dosiahnutí základného vzdelania prešiel študovať logiku na univerzitu v portugalskom meste Coimbre. V tomto meste vstúpil aj do jezuitskej rehole 1. mája 1551. Keďže prejavoval záujem o misie a pritom mal zdravotné ťažkosti, predstavení ho už po dvoch rokoch poslali do brazílskych misií, aby sa tam zotavil a zároveň aby privykol na misionársky život.
Na brazílsku pôdu vystúpil v prístave Bahia 8. júla 1553. O rok neskôr sa vydal na misionársku cestu s prvým brazílskym jezuitským misionárom Manuelom de Nobrega. Šli na juh, kde v lokalite Piratininga založili jezuitské kolégium. Keďže v ňom začali činnosť na sviatok Obrátenia sv. Pavla, nazvali ho podľa tohto apoštola. Neskôr prijalo toto meno celé veľké rozrastajúce sa mesto. Tak brazílski dejepisci zaraďujú medzi zakladateľov veľkomesta Sčo Paulo jezuitských misionárov Manuela de Nobrega a Josého Anchietu.
Mladý misionár Anchieta ostal niekoľko rokov vyučovať gramatiku v novom kolégiu. Medzi žiakmi mal nielen deti portugalských kolonizátorov, ale aj mladých domorodcov z kmeňov Tupí a Guaraní. So záujmom sa oboznámil nielen s ich spôsobom života, ale aj s ich rečou tak, že mohol zostaviť užitočné príručky v ich reči.
Provinciál Nobrega čoskoro zistil, že v Josém má cenného spolupracovníka. Preto si ho v r. 1563 pribral na mierové rokovania medzi Portugalcami a divými Tamoyos, ktorí s podporou francúzskych kalvínov-hugenotov prepadávali kolóniu sv. Vincenta. Rokovania trvali dlho a José Anchieta musel ostať medzi ľudožrútmi ako rukojemník.
Po prekonaní nebezpečného poslania prijal v r. 1566 kňazskú vysviacku. V r. 1567 bol spoločníkom pátra de Nobrega pri zakladaní mesta Rio de Janeiro. Hneď nato sa stal na desať rokov predstaveným misie sv. Vincenta, odkiaľ mal viesť misionársku prácu medzi domorodcami Tapuyas.
V období rokov 1578–1586 bol brazílskym provinciálom. Po odovzdaní tejto funkcie svojmu nástupcovi odišiel do strediska Reritiba v kapitanáte Sv. Ducha (Espiritu Santo) pri východnom pobreží. Tam vykonával civilizačnú a misionársku prácu medzi pralesnými kočovníkmi, ktorých privádzal k usadlému kresťanskému životu. V tejto práci zakončil svoj život ako 63-ročný v júni r. 1597. Neskôr dali lokalite Reritiba na počesť obetavého misionára meno Anchieta.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Jozefa (Josého) Anchietu 22. júna 1980 za blahoslaveného. Do zoznamu svätých ho zapísal pápež František 3. apríla 2014. Brazílčania ho uctievajú ako apoštola Brazílie a zakladateľa brazílskej literatúry. Okrem gramatiky v jazyku tupí napísal viaceré kázne, spevy a básne, ako aj drámy s náboženským obsahom v portugalčine, latinčine a v domorodých jazykoch tupí a guaraní. Zachovali sa dve jeho dlhé latinské básne. Jednu o Panne Márii s takmer 2900 veršami zložil v ľudožrútskom zajatí. Keďže nemal iné pisárske možnosti, napísal ju do piesku na morskom brehu a naučil sa ju naspamäť. Po prepustení na slobodu ju prepísal na papier. Druhú, ešte dlhšiu báseň s historickým obsahom sa podarilo objaviť až v r. 1958 v Rio de Janeiro. Okrem toho sa zachovali početné listy a správy, ktoré približujú dramatický vývoj brazílskych misií v druhej polovici 16. storočia.
Spoločnosť Ježišova sa za svätorečenie svojho člena poďakuje Pánovi eucharistickou slávnosťou. Vo štvrtok veľkonočnej oktávy 24. apríla o 18. hodine jej bude v kostole sv. Ignáca z Loyoly v centre Ríma za účasti biskupov a predstaviteľov Brazílie a Kanady predsedať samotný pápež František. (Zdroj: www.jezuiti.sk) -jb-
Vysielanie z 3. apríla 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved