 |  |
2014/04/04
riešení krízových situácií
Pápež v piatkovej homílii: Prenasledovanie prorokov sa deje aj dnes
Pri ohlasovaní evanjelia musíme počítať prenasledovaním, povedal pápež František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Zdôraznil, že dnes je viac mučeníkov ako v počiatkoch Cirkvi, a vyzval veriacich, aby sa nebáli nepochopenia a prenasledovania. Upozornil nato, že bezbožní, ktorých srdce sa odvrátilo od Boha, sa chcú zmocniť náboženstva. Svätý Otec vyšiel v homílii z prvého čítania z knihy Múdrosti (Múd 2, 1a.12-22), kde Ježišovi nepriatelia stroja proti nemu úklady, hanobia ho, ničia jeho povesť. Stavia sa proti ich skutkom, karhá hriechy proti Zákonu, obviňuje ich z priestupkov proti tomu, čo učia. V priebehu dejín spásy boli proroci vždy prenasledovaní, Ježiš to farizejom hovorí. Vždy v dejinách spásy , v čase Izraela, aj v Cirkvi – dodal Svätý Otec – boli proroci prenasledovaní. Boli prenasledovaní, lebo hovorili: „Pomýlili ste si cestu! Vráťte sa na cestu Božiu.“ A to sa ľuďom, ktorí majú moc na tejto pomýlenej ceste, nepáčilo – poznamenal pápež a pokračoval komentujúc evanjelium dňa (Jn 7, 1-2.10.25-30):
„Dnešné evanjelium je jasné, nie? Ježiš sa v týchto posledných dňoch ukrýval, pretože ešte neprišla jeho hodina. On vedel, aký by mal byť jeho koniec. A Ježiš je prenasledovaný od začiatku. Spomeňme si, keď sa na začiatku svojho verejného účinkovania vrátil do svojej krajiny, vošiel do synagógy a kázal. Po veľkom obdive hneď začnú: ‚Ale my vieme, odkiaľ je. Tento je jedným z nás. Z akého poverenia prichádza, aby nás učil? Kde študoval?‘ Diskvalifikujú ho! Je to tá istá reč, či nie? ‚Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je‘. Diskvalifikovali Pána, diskvalifikovali proroka, aby im vzali autoritu!“
Ježiš odišiel z tohto nábožensky uzavretého prostredia, z tejto klietky. Prorok bojuje proti ľuďom, ktorí zatvárajú do klietky Ducha Svätého. A preto je prenasledovaný, vždy! Proroci sú všetci prenasledovaní, neprijatí, odsunutí stranou. Nedajú im priestor! „Táto situácia sa neskončila smrťou a vzkriesením Ježiša Krista pokračuje v Cirkvi! Prenasledovaním zvonku a prenasledovaním zvnútra! Keď čítame životopisy svätých, vidíme, koľko nedorozumenia, koľko prenasledovania svätí podstúpili, pretože boli prorokmi.
„Aj mnoho mysliteľov v Cirkvi bolo prenasledovaných. Teraz v tomto momente myslím na jedného, nie tak ďaleko od nás, človeka dobrej vôle. Prorok, ktorý svojimi knihami vyčítal Cirkvi, že zišla z Pánovej cesty. Čoskoro bol predvolaný, jeho knihy išli na index, zbavili ho katedry a tento človek tak skončí svoj život. Nebolo to tak dávno. Prešiel čas a dnes je už blahoslavený! Včera bol heretikom a dnes je blahoslaveným? Áno, pretože včera tí, ktorí mali moc, ho chceli umlčať, pretože sa im nepáčilo, čo hovoril. Dnes sa Cirkev, vďaka Bohu kajá a hovorí: ‚Ten človek je dobrý!‘ Ba čo viac, je na ceste svätosti: Je blahoslavený!“
„Všetci ľudia, ktorých Duch Svätý vyberie, aby povedali pravdu Božieho ľudu, sú prenasledovaní,“ skonštatoval ďalej Svätý Otec. Ježiš je toho skutočným obrazom, ikonou. Pán vzal na seba všetky prenasledovania svojho ľudu. A aj dnes sú kresťania prenasledovaní. Trúfam si povedať, že dnes je azda rovnaké alebo ešte väčšie množstvo mučeníkov, ako v prvých časoch, pretože tejto svetáckej spoločnosti, tejto spoločnosti trochu pohodlnej, ktorá nechce problémy, hovoria pravdu, ohlasujú Ježiša Krista, - poznamenal Svätý Otec:
„Trest smrti alebo väzenie hrozí dnes v niektorých oblastiach za prechovávanie Evanjelia v dome, či za vyučovanie katechizmu! Hovoril mi jeden katolík z týchto krajín, že sa nesmú spoločne modliť. Je to zakázané! Môžu sa modliť jedine osamote alebo v skrytosti. Oni však chcú sláviť Eucharistiu. A ako to urobia? Zorganizujú narodeninovú oslavu a pri nej slávia Eucharistiu, pred začiatkom oslavy. A darí sa im to! Keď vidia prichádzať políciu, rýchlo všetko skryjú a pokračujú blahoželaniami ako pri oslave. Po odchode polície potom dokončia Eucharistiu. Musia to takto robiť, pretože platí zákaz modliť sa spoločne. Dnes!“
Táto história prenasledovania je Pánovou cestou, je cestou tých, ktorí nasledujú Pána. Aj sa končí tak ako u Pána: vzkriesením, ale skrze kríž! Svätý Otec potom spomenul pátra Mattea Ricciho, evanjelizátora Číny, ktorý nebol prijatý, nebol pochopený. Ale bol poslušný ako Ježiš! Vždy tu budú prenasledovania a nedorozumenia! Ale Ježiš je Pán, kríž je výzvou našej viery. Nech nám Pán dá milosť, aby sme šli jeho cestou, a ak sa to stane, aj s krížom prenasledovania, povedal pápež František v závere dnešnej homílie. -jk, jb-
Svätý Otec v tvíte: S Ježišom sa náš život stáva zmysluplným
„S Ježišom život nadobúda svoju plnosť. S ním je ľahšie nájsť zmysel všetkého.“ Túto myšlienku z apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium ( EG 266) rozoslal dnes pápež František cez sociálnu sieť Twitter. -jk-
Štvrtá pôstna kázeň R. Cantalamessu o sv. Levovi Veľkom a kristológii
V piatok 4. apríla o 9. hodine si pápež František spolu s členmi Rímskej kúrie v kaplnke Redemptoris Mater v Apoštolskom paláci vypočul štvrtú pôstnu kázeň pátra Raniera Cantalamessu. Pápežský kazateľ sa tentoraz zameral na osobnosť cirkevného otca sv. Leva Veľkého, pápeža, ktorý žil na prelome 4. a 5. storočia. Podrobnejšie priblížil najmä jeho kristologickú náuku, týkajúcu sa viery v Krista ako pravého Boha a pravého človeka. V tejto súvislosti citoval najvýznamnejšie pravdy viery, ako ich nachádzame vo formuláciách Chalcedónskeho koncilu. -jb-
Svätý Otec v nedeľu rozdá veriacim vreckové Evanjeliá
Ako dar Svätého Otca veriacim budú v túto nedeľu 6. apríla rozdávané pútnikom zhromaždeným k modlitbe Anjel Pána vreckové Evanjeliá. Počas nedeľného poludňajšieho stretnutia s veriacimi a tiež pri viacerých ďalších príležitostiach nás pápež František opakovane vyzval, aby sme vždy mali pri sebe malú knihu Evanjelií a často ju brali so rúk, čítali a rozjímali o slovách a skutkoch Ježiša. Svätý Otec chce pripravovanou nedeľnou iniciatívou napomôcť naplneniu tejto svojej výzvy.
Podobne ako pred niekoľkými mesiacmi pápežský almužník Konrad Krajewski s mnohými dobrovoľníkmi rozdával veriacim na vatikánskom námestí „Misericordin“, nastávajúcu 5. pôstnu nedeľu bude zadarmo rozdaných niekoľko tisíc vreckových Evanjelií. Ponúkať ich bude 150 skautov, rímski seminaristi, sestry Matky Terezy a ďalší dobrovoľníci. Pápežský úrad pre rozdeľovanie almužien chce byť takto predĺženou rukou pápeža v skutkoch charity materiálnej i duchovnej.
Pôjde o špeciálny nepredajný výtlačok Vatikánskej tlačiarne, pripravený pre túto príležitosť. Obsahuje štyri Evanjeliá a Skutky apoštolov. Na jeho titulnej stránke je citácia prvých slov Apoštolskej exhortácie pápeža Františka Evangelii gaudium. «Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom.» Na vnútornej strane obálky sa nachádza modlitba Korunky Božieho milosrdenstva a modlitba bl. kardinála Johna Henryho Newmana „Drahý Ježišu...”, ktorú Matka Tereza odporúčala sestrám modliť sa každý deň. -jk-
Pápežov dar pre anglickú kráľovskú rodinu predstavuje svätého kráľa Eduarda
Súčasťou včerajšieho stretnutia pápeža Františka s britským kráľovským párom dňa 3. apríla 2014 vo Vatikáne bola aj výmena darov. Kráľovná Alžbeta II. venovala pápežovi veľký darčekový kôš s pochúťkami pripravenými z úrody kráľovských majetkov, obsahujúci marmelády, nápoje a iné domáce výrobky. Pápež venoval Jej Výsosti faksimile vzácnej listiny uchovávanej vo Vatikáne, vydanej v roku 1679 pápežom Inocentom XI. Obsah tohto dokumentu sa vzťahuje na svätého Eduarda Vyznavača, anglického kráľa z 11. storočia (1003 - 1066), ktorý patrí do rodokmeňa britskej kráľovskej rodiny. Nábožný a spravodlivý kráľ Eduard bol v Anglicku uctievaný ako svätý už od 12. storočia a v roku 1679 bol jeho kult rozšírený na celú univerzálnu Cirkev práve spomenutou pápežskou listinou. Sv. Eduard Vyznavač je zakladateľom slávneho Westminsterského opátstva v Londýne, kde je aj pochovaný, a je považovaný za patróna kráľovstva. Svätý Otec odovzdal britskému kráľovskému páru aj ďalší dar, určený najmladšiemu kráľovskému vnúčaťu, princovi Georgeovi z Cambridge, ktorý sa narodil v júli minulého roka. Ide o kráľovské jablko zo vzácneho sýtomodrého kameňa „lapis lazulli“, na vrchu so strieborným krížom známym ako „kríž sv. Eduarda“. Jeho Výsosti Vojvodovi z Edinburgu Svätý Otec venoval medailový triptych pontifikátu. -jb-
Liturgické slávenia na Veľký týždeň 2014
Mons. Guido Marini, majster pápežských liturgických slávení, zverejnil program Svätého Otca Františka na Svätý týždeň 2014. Začne sa Kvetnou nedeľou 13. apríla, na ktorú pripadá aj 29. svetový deň mládeže, slávený na diecéznej úrovni pod mottom «Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo» (Mt 5,3). V túto Nedeľu utrpenia Pána bude pápež František predsedať eucharistickému sláveniu na námestí sv. Petra so začiatkom o 9.30, spojenému s tradičným požehnaním olivových ratolestí a procesiou.
Na Zelený štvrtok 17. apríla 2014 je Úradom pre pápežské liturgické slávenia oznámená len ranná svätá omša svätenia olejov (Missa Chrismatis), ktorú bude Svätý Otec celebrovať v Bazilike sv. Petra o 9.30 spolu s kardinálmi, patriarchami, biskupmi a kňazmi Rímskej diecézy.
Obrady umučenia Pána na Veľký piatok sa vo vatikánskej bazilike začnú o 17.00. Vo večerných hodinách od 21.15 sa bude v rímskom Koloseu za účasti pápeža Františka konať pobožnosť krížovej cesty. Po nej sa Svätý Otec prihovorí zhromaždeným veriacim.
Na Bielu sobotu bude Svätý Otec predsedať v Bazilike sv. Petra Veľkonočnej vigílii so začiatkom o 20.30. Eucharistické slávenie Vzkriesenia Pána na Veľkonočnú nedeľu sa na Námestí sv. Petra začne o 10.15. Pápež František po jeho ukončení udelí z balkóna baziliky požehnanie Urbi et orbi. -jk-
Modlitbové úmysly Svätého Otca na apríl
Všeobecný: Aby vlády podporovali ochranu stvorenstva a spravodlivé rozdelenie prírodných zdrojov.
Evanjelizačný: Aby vzkriesený Pán napĺňal nádejou srdcia tých, ktorí sú skúšaní bolesťou a chorobou.
Úmysel našich biskupov: Za dar lásky, aby sme dokázali milovať Boha i našich blížnych čistým a láskavým srdcom, ktoré nie je zaťažené egoizmom.
Slovenské sväté omše v Ríme počas Veľkej noci
Duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme o. Ľubomír Majtán informoval, že Slováci, ktorí sa budú nachádzať v Ríme počas Veľkonočných sviatkov, budú mať možnosť zúčastniť sa na slovenských svätých omšiach a obradoch v kaplnke Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda na ulici Via M. D. Brun Barbantini 31 v nasledujúcich časoch:
13. 4. (Kvetná nedeľa) o 7:30
14. - 16. 4. (feriálne dni Veľkého týždňa) o 7:30
17. 4. (Zelený štvrtok) o 18:00
18. 4. (Veľký piatok) o 15:00
19. 4. (Biela sobota) o 19:00
20. 4. (Veľkonočná nedeľa) o 7:30
Ako ďalej informoval, zvyčajné slovenské nedeľné sväté omše organizované Slovenskou katolíckou misiou v centre Ríma v Kostole sv. Hieronyma (San Girolamo della Carità) neďaleko námestia Piazza Farnese sa v období od Kvetnej nedele do konca apríla nebudú konať. Opäť budú pokračovať od 4. mája. -jb-
Ukrajina obnoví svoje zasvätenie Bohu na príhovor Bohorodičky
V nedeľu 6. apríla sa vo všetkých kostoloch Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi bude konať obnova aktu zasvätenia sa Bohu na príhovor Panny Márie. Do tohto aktu sa zapoja aj ukrajinské gréckokatolícke komunity v rôznych častiach sveta. „Pokračujúc v službe môjho veľkého predchodcu pri oltári Kyjeva a Halyče túžim v spoločenstve s celou Cirkvou na Ukrajine a na celom svete obnoviť akt zasvätenia ukrajinského ľudu na mocný príhovor presvätej Bohorodičky“ – povedal vyšší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Vo svojom pastierskom liste v tejto súvislosti píše: „Nech sa táto modlitba k presvätej Bohorodičke stane dôkazom našej túžby preniesť toto zasvätenie do nášho konkrétneho života. Budeme mu verní osobne i v komunitách, vyprosujúc si na príhovor Theotokos (Bohorodičky) od Pána, aby žehnal náš národ, tak dlho skúšaný utrpením.“ Klerikov i lakov ďalej povzbudzuje vytrvať vo viere a v modlitbe k Panne Márii týmito slovami: „Zostávajúc vždy pod jej ochranou, kiež po odriekaniach a strádaniach Veľkého pôstu dospejeme k žiarivému Vzkrieseniu nášho Pána Ježiša Krista, aby sme boli svedkami a protagonistami obnovy našej milovanej vlasti!“ -jk-
Biskupi na mediálnom kurze o
riešení krízových situácií
Varšava 4. apríla – Ako v krízových situáciách správne komunikovať prostredníctvom médií sa v uplynulých dňoch vo Varšave učili biskupi z viacerých postkomunistických krajín Európy a Ázie. Kurz krízového manažmentu zameraný na médiá pre nich v
dňoch 31. marca do 4. apríla zorganizovalo Európske centrum komunikácie a kultúry vo Varšave vedené jezuitmi, za podpory Komisie Biskupskej konferencie USA na pomoc Katolíckej cirkvi v strednej a východnej Európe. Účastníkom zo Slovenska bol vladyka Milan Lach SJ, pomocný biskup Prešovskej archieparchie. Pod vedením mediálnych odborníkov z
Poľska, Írska a USA si biskupi osvojovali zásady správneho postupu v prípade vypuknutia mediálneho škandálu či inej krízovej situácie. Na workshopoch vedených poľskými tlačovými a televíznymi žurnalistami mali možnosť precvičiť si spôsob vyjadrovania pre rôzne typy médií, napr. ako vystupovať pred televíznou kamerou. V rámci teoretickej časti školenia vystúpil aj biskup Blase J. Cupich z americkej diecézy Spokane, ktorý sa zameral najmä na pravidlá riešenia pedofilných škandálov, pričom čerpal zo skúseností, ktoré pomohli Cirkvi v USA v komunikácii s médiami. So skúsenosťami sa podelil aj bývalý hovorca írskych biskupov John Dardis SJ.
O tom, aký je prínos tohto podujatia pre jeho účastníkov, hovorí vladyka Milan Lach SJ: 
„Aby sme sa médií nebáli, aby sme boli transparentní, aby sme skutočne hovorili o veciach, ktoré sú, lebo každé mlčanie a
zamlčiavanie vecí ešte viac provokuje novinárov, k tomu, aby boli viac ostrejší a agresívnejší.“ Najviac ho oslovila myšlienka, „aby sme boli otvorení, aby sme naozaj s úsmevom aj s
otvorenosťou ponúkali radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi, o evanjeliu, tak ako hovorí pápež František, v tejto dobe novej evanjelizácie tomuto svetu, svetu, ktorý je hladný po láske, po nádeji a po pokoji.“
Medzi účastníkmi boli zastúpení aj biskupi z
Poľska, Ukrajiny, Litvy, Lotyšska, Albánska, Kazachstanu, Arménska, Azerbajdžanu a Turkmenistanu. Podľa slov riaditeľa Európskeho centra komunikácie a kultúry vo Varšave-Falenici Wojciecha Mikulskeho SJ, by toto podujatie, ktoré bolo prvým svojho druhu pre biskupov spomenutej geografickej oblasti, by nemalo zostať posledným. -jb-
Zamyslenie P. Bubáka k 5. pôstnej nedeli
Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD k 5. pôstnej nedeli cyklu A (Jn 11,1-45): Prečo Ježiš plakal?
Čo myslíte, milí priatelia, ktorý verš je vo sv. Písme najkratší? Je to verš 35-ty z 11-tej kapitoly evanjelia sv. Jána, z príbehu o vzkriesení Lazára, ktorý si budeme čítať v nasledujúcu, piatu pôstnu nedeľu. Keď Ježiš prišiel aj so svojimi učeníkmi k hrobu svojho priateľa Lazára, evanjelista Ján hovorí: „A Ježiš zaslzil.“ (Edákrusen ho Iēsous.) Tieto tri slová sú považované za najkratší verš celej Biblie. Prečo? Prečo tí, ktorí delili sv. Písmo na kapitoly a verše, nepričlenili túto krátku vetičku k inej vete, ale považovali za potrebné, ho vyčleniť a urobiť z nej samostatný verš?
Zrejme preto, že tieto slová, alebo informácia, ktorú nám tieto slová sprostredkovávajú, boli také dôležité, že sa nedali prehliadnuť. Museli sa preto vyčleniť a postaviť pred nás ako samostatný text, ktorý nám ako čosi špeciálne má slúžiť ako podnet k hlbokej meditácii.
Tak poďme teda meditovať! Prečo vlastne Ježiš plakal? Ježiš vedel, že situácia s Lazarom nie je beznádejná. Vedel, že Lazár bude vzkriesený. Mal o tom istotu. Prečo teda neprišiel na toto miesto v dobrej nálade, prekypujúci radosťou, a presvedčujúci všetkých, ktorí plakali, že niet dôvod plakať? Prečo namiesto tohto bol, ako hovorí evanjelista, „silne rozrušený“. A potom plakal. Prečo? Keď som nad tým rozmýšľal, napadli ma pre to štyri možné dôvody.
1. Prvým dôvodom mohol byť súcit. Ježiš bol človekom, hlbokých citov a vždy – ako nám ho predstavujú evanjelisti – mal hlboký súcit s tými, ktorí trpeli, ktorým sa ubližovalo alebo ktorým čosi chýbalo. Len si spomeňme, ako mu bolo ľúto zástupov, ktoré boli ako ovce bez pastiera (Lk 7, 13) alebo pohnutý súcitom vystrel svoju ruku nad chorého (Mk 1, 41), alebo ako ho prenikol smútok (Mt 26, 37), alebo ako milosrdný Samaritán, ktorý je vlastne osobou Ježiša bol preniknutý súcitom, keď zbadal zraneného človek a pomohol mu. Niektorí by mohli namietať, že ak by Ježiš bol súcitný, nebol by urobil to čudné rozhodnutie úmyselne prísť do Betánie neskoro a tak nechať Lazára zomrieť ba dokonca pochovať. Alebo že mohol Lazára uzdraviť z diaľky, ako to urobil napríklad so sluhom stotníka. Keď sa pozrieme do evanjelia lepšie zistíme, že Ježišove dôvody na toto všetko boli dobré a úplne v zhode s tým, čo zamýšľal: to znamená chcel zjaviť Božiu slávu. Preto chcel, aby prípad Lazárov vyzerať úplne zúfalo a aby sa na ňom ukázal prst Boží.
Toto všetko však nebolo dôvodom na to, aby sa nestotožnil s tými, ktorí v tej chvíli trpeli a aby ich utrpenie zobral naľahko. Ježiš nemal zaľúbenie v súžení a smútku. Utrpenie iných sa ho silne dotýkalo a preto sa radoval s radujúcimi a plakal s plačúcimi. Ježiš plakal preto, lebo plakali všetci a on sa chcel s ľuďmi v tom, čo prežívali zjednotiť a nie odbaviť to nejakým sofistikovaným výrokom, ktorý by city tých, ktorí tam boli označil za nepatričné. Boh je s nami v tom, čo prežívame a cez naše trúchlenie nad stratami nám pomáha hľadať riešenie.
2. Druhým dôvodom na Ježišov plač mohlo byť nešťastie, ktoré prináša hriech. Ježiš bol Božím Synom a ako taký prišiel na tento svet, aby zničil dielo diablovo, a zasadil smrtiacu ranu smrti. Hriech a jeho ovocie privádza Boha do hlbokého smútku. Hriech od čias Adama a Evy ukazuje svoju silu: je to smrť a rozklad. V skutočnom zmysle človek zomiera kvôli dedičnému hriechu. Lazár zomrel, lebo bol členom ľudského rodu, ktoré si na seba priviedlo takýto osud. Ježiš vedel, že Lazára vzkriesi, ale vedel i to, že Lazár jedného dňa predsa zomrie. Dôsledky hriechu sú silné. V morálnom zmysle je to podobné. Nemravný život má podobný priebeh ako smrť telesná. Postupne nás rozloží, až začneme páchnuť až nakoniec skončíme na cintoríne, izolovaní od každého. Ježiša nad týmto naším osudom zaplakal.
3. Tretím možným dôvodom Ježišovho plaču bola cena, ktorú sa Ježiš práve chystal zaplatiť za vzkriesenie nielen Lazárovo ale každého človeka, ktorý v neho uverí. A malo to byť vzkriesenie nie krátke, ako bolo to, ktoré sa Ježiš chystal poskytnúť Lazárovi. Malo to byť vzkriesenie trvalé, tzn. mal to byť večný život. Ježiša od jeho kríža delilo už iba pár dní a nikto nevedel, čo prežíval vo svojom vnútri. Lazár a všetci naokolo prežívali Lazárovo vzkriesenie keď prišlo ako veľkorysý dar Božej milosti. No nebol zadarmo. Ježiš mal zomrieť hroznou smrťou, aby tento dar mohol zaplatiť. Najťažšia časť jeho smrti nebolo ukrižovanie, hoci toto bolo hrozné. Najťažšie bolo stať sa hriechom. Ježiš, ktorý nepoznal hriech, sa stal hriechom – Lazárovým hriechom, hriechom každého, kto v neho uveril, aby sa tak tento človek mohol cez Ježiša stať pred Bohom spravodlivým.
4. A konečne štvrtým možným dôvodom, prečo Ježiš plakal bolo to, že Ježiš vedel, že vzkriesenie Lazára bude bezprostrednou príčinou, poslednou kvapkou do nádoby trpezlivosti náboženských predstaviteľov s ním. Bude pre nich dôvodom, aby sa zmobilizovali a konečne začali veci definitívne riešiť. Ježiš teda vedel, že život daný Lazárovi, bude začiatkom jeho cesty smrti. Čo väčšina z nás bude v nedeľnom evanjeliovom príbehu snáď najviac obdivovať bude tá nezlomná viera a dôvera Ježiša vo svojho Otca. Ježiš pred svojím Otcom prehlasuje, že nikdy nepochyboval, že ho vypočuje a že teda cez neho urobí ďalšie zo svojich znamení, tzn. že vzkriesi Lazára, aby ľudia v neho uverili. Ježišova viera je pre nás vzorom, pretože viera väčšiny z nás je taká malá. Ježiš nemal problémy s vierou. Jeho zápas sa týkal čohosi iného. Jeho zápas spočíval skorej v tom, čo sa stane, keď ho Boh vypočuje a Lazára vzkriesi. Ježiš vedel, že stojí pred voľbou: buď bude žiť Lazár, alebo on. Priviesť Lazára k životu znamenalo pre neho nastúpiť cestu k smrti, spustiť lavínu, ktorá bude mať rýchly priebeh. A toto nebolo pre neho ľahké prijať. Avšak aj napriek tomu sa rozhodol pre život Lazára a tým nás všetkých a svoju smrť.
Tieto štyri veci, nám milí priatelia, ponúkajú nielen odpoveď na to, prečo Ježiš plakal ale snáď aj odpoveď na otázku, ako Boh hľadí na naše utrpenie a smrť. Boh nás od nich neuchráni, pretože utrpenie a smrť nie sú jeho dielom, ale sú dielom naším. Boh je však v celom tomto procese s nami, je plný súcitu, plače s nami a hľadá riešenie, ktoré je dobré pre nás, no ktoré jeho stojí veľa. Robí to však z lásky, lebo je nám tak, ako bol Lazárovi, priateľom. A pravý priateľ je ten, ktorý dáva sa svojich priateľov i život.
Aká bude moja odpoveď na toto jeho priateľstvo?
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved