 |  |
2014/04/06
Pápež František na Anjel Pána: „Božie milosrdenstvo je bez hraníc!“
Námestie sv. Petra sa v nedeľu 6. apríla pred blížiacim sa poludním zaplnilo do posledného miesta. Vyše 60-tisíc veriacich si prišlo vypočuť slová pápeža Františka a prijať jeho symbolický darček, vreckové evanjelium. Už pri príchode si mohli všimnúť skupinky skautov, rehoľných sestier Misionárok lásky a rímskych seminaristov, zásobených čerstvými výtlačkami z vatikánskej tlačiarne. Svätý Otec okrem pôstnej katechézy v duchu dnešného Božieho slova pripomenul aj 20. výročie tragických udalostí v Rwande. Z okna Apoštolského paláca sa prítomným prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto Piatej pôstnej nedele nám rozpráva o vzkriesení Lazára. Je to vrchol úžasných znamení vykonaných Ježišom, gesto priveľké a príliš evidentne božské na to, aby bolo tolerované zo strany veľkňazov, ktorí, keď sa o tom dozvedeli, rozhodli sa, že Ježiša zabijú (porov. Jn 11,53).
Lazár bol už tri dni mŕtvy, keď prišiel Ježiš a sestrám Marte a Márii povedal slová, ktoré sa navždy vryli do pamäti kresťanského spoločenstva. Ježiš hovorí takto: «Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky» (Jn 11,25-26). Na základe tohto Pánovho slova veríme, že život toho, kto verí v Ježiša a riadi sa jeho prikázaním, premení sa po smrti na nový život, plný a nesmrteľný. Tak ako Ježiš vstal z mŕtvych so svojím telom, ale nevrátil sa do pozemského života, tak vstaneme z mŕtvych s našimi telami, ktoré budú premenené na oslávené telá. On na nás čaká u Otca, a sila Ducha Svätého, ktorá vzkriesila jeho, vzkriesi aj toho, kto je s ním zjednotený.
Pred zapečateným hrobom priateľa Lazára Ježiš «zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou» (v. 43-44). Toto autoritatívne zvolanie sa vzťahuje na každého človeka, pretože všetci sme poznačení smrťou, my všetci. Je to hlas toho, kto je pánom života a chce, aby ho všetci «mali v hojnosti» (porov. Jn 10,10). Kristus nekapituluje pred hrobmi, ktoré sme si vybudovali našimi rozhodnutiami pre zlo a smrť, našimi pochybeniami, našimi hriechmi. On pred týmto nekapituluje! Vyzýva nás, takmer nám rozkazuje, aby sme vyšli z hrobu, do ktorého nás uvrhli naše hriechy. Nástojčivo nás volá, aby sme vyšli z temnoty väzenia, v ktorom sme sa uzavreli, keď sme sa uspokojili s falošným, egoistickým a podpriemerným životom. «Poď von!» To je krásna výzva k ozajstnej slobode, výzva nechať sa zachytiť týmito Ježišovými slovami, ktoré dnes opakuje každému z nás. Výzva nechať sa oslobodiť z „obväzov“, z obväzov pýchy. Pretože pýcha nás zotročuje, robí nás otrokmi seba samých, otrokmi toľkých bôžikov, toľkých vecí. Naše vzkriesenie sa začína odtiaľto: keď sa rozhodneme uposlúchnuť tento Ježišov rozkaz a vyjsť von na svetlo, do života, keď z našej tváre spadnú masky – toľkokrát sme zamaskovaní hriechom, a tieto masky musia spadnúť – a keď znovu nájdeme odvahu našej pôvodnej tváre, stvorenej na obraz a podobu Boha.
Ježišov skutok vzkriesenia Lazára ukazuje, kam až je schopná dosiahnuť sila Božej milosti, a teda kam až môže dosiahnuť naše obrátenie, naša premena. A počúvajte dobre: Niet hraníc pre Božie milosrdenstvo, ktoré sa ponúka všetkým! Božie milosrdenstvo, ktoré sa ponúka všetkým, je bez hraníc! Dobre si zapamätajte túto vetu. A môžeme ju vysloviť všetci spolu: [Spolu s prítomnými:] „Božie milosrdenstvo, ktoré sa ponúka všetkým, je bez hraníc!“ Spoločne: „Božie milosrdenstvo, ktoré sa ponúka všetkým, je bez hraníc!“ Pán je vždy pripravený odvaliť náhrobný kameň našich hriechov, ktorý nás oddeľuje od neho, od svetla žijúcich.“
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a za duše zosnulých Svätý Otec udelil požehnanie. Skôr než pozdravil jednotlivé skupiny prítomných, venoval osobitnú myšlienku výročiu rwandskej genocídy.
Pápež pripomenul 50. výročie genocídy v Rwande
„Drahí bratia a sestry, zajtra sa v Rwande bude konať pripomenutie 20. výročia začiatku genocídy, spáchanej proti Tutsiom v roku 1994. V tejto súvislosti chcem vyjadriť moju otcovskú blízkosť rwandskému ľudu, povzbudzujúc ho pokračovať s vytrvalosťou a nádejou v procese zmierenia, ktorý už ukázal svoje ovocie, a v úsilí o ľudskú a duchovnú obnovu krajiny. Hovorím všetkým: Nebojte sa! Budujte vašu spoločnosť na skale evanjelia, v láske a svornosti, pretože len takto sa rodí trvalý pokoj! Vyprosujem pre celý rwandský ľud materinskú ochranu Našej Panej z Kibeho.“ Pápež František pripomenul aj svoje stretnutie s rwandskými biskupmi z predchádzajúceho týždňa. Všetkých prítomných pozval k modlitbe k Našej Panej z Kibeho a pomodlil sa s nimi „Ave Maria“.
Ďalej pripomenul 5. výročie zemetrasenia v Aquile, pripomenul jeho obete, vyjadril duchovnú podporu tým, ktorí dodnes nesú následky, a poukázal na solidaritu ako základ duchovnej i materiálnej obnovy.
Veriacich vyzval aj k modlitbe za obete nákazy vírusom Ebola, ktorá sa rozšírila v Guinei a susedných krajinách, za Božiu pomoc pri boji s hroziacou epidémiou.
Svätý Otec daroval veriacim Evanjelium
Záverečným bodom programu bol už vopred avizovaný darček, vreckový výtlačok knihy evanjelií a Skutkov apoštolov v taliančine. Svätý Otec pripomenul svoju výzvu z predchádzajúcich nedeľných stretnutí s veriacimi zaobstarať si maličké evanjelium, nosiť ho pri sebe a často si z neho čítať: „Rozmýšľal som tiež aj nad starou tradíciou Cirkvi počas Veľkého pôstu, odovzdávať Evanjelium katechumenom, tým, čo sa pripravujú na krst. Teraz chcem venovať vám, ktorí ste na námestí - ale symbolicky všetkým – vreckové Evanjelium. Rozdajú vám ho zdarma... Vezmite si ho a noste ho so sebou a čítajte si ho každý deň: je to sám Ježiš, ktorý tam hovorí. Je to Ježišovo slovo, toto je Ježišovo slovo!“
Kamery priblížili knižku v pápežovej ruke, na obálke s obrazom Ježiša vyučujúceho zástupy.
„A tak ako on, vám hovorím: Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte, rozdávajte evanjeliové posolstvo! No možno niekto z vás neverí, že by toto bolo zadarmo. „Ale koľko to stojí? Koľko mám zaplatiť, otče?“ Urobme jednu vec: na oplátku za tento dar urobte skutok lásky, gesto nezištnej lásky, modlitbu za nepriateľov, zmierenie, voľačo také...“
Svätý Otec ešte dodal: „Dnes sa dá čítať evanjelium aj cez mnohé technické prostriedky. Môžeme nosiť so sebou celú Bibliu v telefóne, alebo v tablete. Dôležité je čítať Božie slovo, najrozličnejšími prostriedkami, ale čítať Božie slovo: je to Ježiš, ktorý tam k nám hovorí. A prijať ho s otvoreným srdcom. Takto dobré semeno prinesie ovocie!“
Vreckový výtlačok obsahujúci štyri evanjeliá a Skutky apoštolov v taliančine rozdávali pri východoch z námestia dobrovoľníci z radov skautov, rímskych seminaristov a tiež sestry Matky Terezy. -jb-
Pápež podaroval farníkom vreckové Evanjeliá
V nedeľu 6. apríla Svätý Otec absolvoval v poradí už šiestu pastoračnú návštevu v rímskej farnosti. Do Farnosti svätého Gregora Veľkého na západnom okraji Ríma zavítal pred 16. hodinou. Ako zvyčajne, stretol sa s jednotlivými skupinami farníkov, osobitne s deťmi a chorými. Vyspovedal niekoľko veriacich a o 18. hod. s celým spoločenstvom slávil eucharistiu. V homílii rozobral evanjelium 5. pôstnej nedele o vzkriesení Lazára a odporúčal veriacim denne si čítať z evanjelia. Na pomoc k uskutočneniu tejto výzvy venoval farnosti vreckové evanjeliá pre každého jej člena. Farníci mu darovali čiernu aktovku podobnú tej, ktorú si niesol do lietadla pri ceste do Brazílie, tentoraz plnú listov, ktoré mu napísali. -jb-
Peter Dufka SJ: Duchovná kultivácia
Dodnes si pamätám stretnutie s viac ako osemdesiatročnou ženou, ktorá mi spontánne začala hovoriť o hriechu svojej mladosti. I napriek tomu, že sa z abortu vyspovedala už niekoľkokrát, pocitu viny sa nezbavila. Boh nám vždy odpustí, keď ho prosíme o odpustenie, ľudia niekedy áno a niekedy nie. Ale príroda nám nikdy neodpustí. Každý hriech totiž hlboko zraní prirodzenosť človeka a to spôsobuje, že sa cítime vinní i napriek vyslúženej sviatosti zmierenia. Pokánie, pôst a obety ozdravujú práve túto zranenú prirodzenosť, ktorej rany čas automaticky nelieči.
Pôstne obdobie nie je však len o očisťovaní minulosti, ale je i o nadobúdaní duchovných dobier, o duchovnom kultivovaní nášho vnútra. Už od prvých storočí jestvovali majstri duchovného života, ktorí sa o nadobudnutie duchovných dobier usilovali s mimoriadnou intenzitou. Podarilo sa im ho dosiahnuť prostredníctvom troch aspektov, ktoré vyjadrujú tri grécke výrazy: amerimnia, nepsis a prosoche. Skúsme si ich preložiť a bližšie všimnúť.
1. Amerimnia - znamená vnútorné ticho, vnútorný pokoj. Najdôležitejšie rozhodnutia v živote človeka sa dejú v tichosti. V tichosti človek uvažuje, reflektuje a robí rozhodnutia. Takéto ticho má však i svojich neprajníkov, ktorí prichádzajú zvonka ale i z vnútra človeka. Zvonka na nás denne dolieha nemálo povinností, starostí a podnetov, ktoré súvisia s naším spoločenským a profesionálnym životom. Zvnútra sa v nás zasa ozývajú rôzne náklonnosti a zlé návyky. Ustrážiť si preto vnútorné ticho, amerimniu, nie je ľahké i preto, lebo sa ľahko zamieňa s iným gréckym slovom, ktoré poznáme aj v slovenčine – s apatheou. Je to istý druh ľahostajnosti, nedbanlivosti a apatie. Avšak amerimnia, vnútorné ticho, je ľahostajnosť, odstup od zbytočných, zavádzajúcich a duchovne škodlivých vecí. Podľa Ján Klimaka sa vzťahuje na veci materiálne i nemateriálne. Hovorí, že nepatrný vlások niečoho dokáže človeka úplne rozrušiť. Minimálna starostlivosť ho úplne oberie o vnútorný pokoj. Podľa neho je potrebné odstrániť všetky zbytočné uvažovania a reči. Toto je vnútorná ozdoba srdca, k akej sv. Peter vo svojom prvom liste povzbudzuje hlavne ženy, keď ich vyzýva, aby si osvojili nezničiteľné atribúty ducha, ktorými sú miernosť a pokoj (1 Pt 3,4): „Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat, ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom.“
Ján Klimak hovorí o tom, ako je potrebné v hĺbke svojho vnútra vytvoriť priestor, v ktorom sa človek cíti dobre. Ide o hlboký, stály pocit človeka, ktorý prežíva tichú radosť z povolania i napriek ťažkostiam, ktoré každodenný život so sebou prináša. Cítiť sa dobre podľa Jána Klimaka znamená v akomkoľvek povolaní kráčať cestou života s vedomím plnenia Božej vôle, v pokoji a tichosti vlastného vnútra zachytávať jeho prítomnosť. Tento pocit nemá nič spoločné s krátkodobým príjemný pocitom, v ktorom sa niektorí ľudia usilujú na chvíľu zabudnúť na svoje povinnosti a starosti. Nemá nič spoločné ani s pocitom, ktorý človek zažíva po dobrom obede alebo po pohári vína.
2. Nepsis - znamená bdelosť, bedlivosť pri bráne nášho srdca. Ide o realizáciu výzvy, ktorou sv. Peter vo svojom prvom liste vyzýva veriacich týmito slovami: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5,8). Pri strážení vnútorného pokoja človek nenaráža len na prirodzené ťažkosti svojho okolia, starosti a povinnosti, na vnútorné rezonancie, ktoré sa práve vo chvíľach ticha ozývajú s väčšou intenzitou. Cíti i nepriateľa našej duše, ktorý chce človeka obrať o vnútorný pokoj.
Evagrio Pontico sa zaoberal sériou účinkov zlých duchov, proti ktorým je potrebné strážiť naše vnútro. Hovoril o duchu chamtivosti, zmyselnosti, hnevu, smútku, lenivosti, márnej slávy a duchu pýchy. Nie sú to len naše prirodzené zlé náklonnosti. Evagrio hovorí o duchovných mocnostiach, ktoré na nás útočia zvonku a chcú nás obrať o duchovné ticho a pokoj. Keď popisuje napríklad ducha lenivosti a nestálosti, hovorí: „Tento nepriateľ našej duše útočí na človeka hneď ráno, často ho vedie k aktivite, ktorá nestojí nijakú námahu a nemá nijaký zmysel. Vedie ho k neužitočným a dlhým rozhovorom, ktoré človeka oberú o vôľové vlastnosti. Dlhé a zbytočné rozhovory hromadia rad iných démonov, z ktorých na prvom mieste je hnev, smilstvo a smútok.“
Exupéry vo svojej knižočke Malý princ popisuje planéty, ktoré táto rozprávková postava spoznávala. Dozvedela sa o planéte prerastenej veľkými stromami, ktorých veľkosť bola ako kostoly a ani stádo slonov ich už nebolo schopné vykoreniť. Tieto stromy, ktoré sa volajú baobaby, však na začiatku mali podobu malého, nenápadného semiačka. Keď začali rásť, jasne sa líšili od iných kvetov a užitočných rastlín. Vtedy ich bolo možné ľahko vykoreniť, ale obyvateľ tej planéty to neurobil. I na planéte Malého princa sa nachádzali semená agresívnych stromov, on ich však vykorenil hneď, ako ich rozoznal od užitočných rastlín. A tak vďaka jeho usilovnosti a bdelosti sa na jeho planéte nachádzali len dobré rastliny.
3. Prosoche – pozornosť, proseuché – modlitba. Už i samotná podobnosť týchto dvoch gréckych slov naznačuje súvislosť. Evagrio bol presvedčený o tom, že pozornosť a vnímavosť človeka veľmi úzko súvisí s modlitbou. Iba vo vnútornom tichu, ktoré si strážime, sa zrodia myšlienky, ktorými sa nám prihovára Boh a ktoré priťahujú dušu človeka. Už len samotné vnímanie myšlienok, ktoré sa rodia v takto pripravenom vnútri, je modlitbou.
Je však niekoľko úrovní tejto pozornosti. Na najnižšej z nich sú recitované slová modlitby, ktoré by mala sledovať sústredená myseľ. Ján Chryzostom hovorí: „Mnohí vkročia do chrámu a recitujú časti modlitieb neužitočne. Nevedia totiž, čo hovoria. Ich ústa sa síce pohybujú, ale ich ucho a srdce nič nepočuje. A dodáva: Ty sám nepočúvaš svoju modlitbu a chcel by si, aby ťa Boh vypočul?“
Druhá úroveň modlitby je známa meditácia a kontemplácia. I tu je rozhodujúcim aspektom pozornosť a vnímavosť človeka. Intelekt sa však necíti nútený sledovať všetko, čo recitujú ústa, ale vyberá si to, čo cíti ako užitočné pre dušu. Celkom prakticky ide o známu zásadu, podľa ktorej sa má človek zastaviť pri tých slovách a pri tých myšlienkach, ktoré ho oslovujú a pri ktorých cíti, že v ňom rezonujú viac ako iné. Podľa duchovných autorov táto rezonancia totiž nevzniká náhodou, ale je to duch Boží, ktorý sa nás dotýka a ktorý sa k nám prihovára osobitným spôsobom.
Tretia úroveň modlitby je stav neustáleho vedomia Božej prítomnosti. Pocit neustálej prítomnosti Boha bolo niečo, po čom túžili mnohí autori a je vyjadrený i v žalmoch. Žalm 16 to napríklad vyjadruje slovami: „Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa“.
Milí priatelia, vnútorným tichom (amerimnia), bdelosťou pri bráne nášho srdca (nepsis) a vnímavou pozornosťou (prosoche) sa skúsme pripraviť na prijatie duchovnych dobier, ktoré nám tajomstvo Veľkej noci ponúka.
Týždenný prehľad zo 6. apríla
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie zo 6. apríla 2014
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved