 |  |
2014/04/08
Na Zelený štvrtok Svätý Otec zavíta do rehabilitačného centra
Pápež František bude na Zelený štvrtok 17. apríla predsedať večernej omši na pamiatku Pánovej večere v rímskom rehabilitačnom centre „Santa Maria della Provvidenza”. Zariadenie patrí Nadácii dona Carla Gnocchiho a poskytuje starostlivosť i odbornú pomoc osobám s ťažkým postihnutím. Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, na eucharistickej slávnosti so začiatkom o 17.30 sa zúčastnia pacienti rehabilitačného centra v sprievode ich rodín, odborní pracovníci a vedenie zariadenia.
Rímske rehabilitačné centrum „Santa Maria della Provvidenza” je moderné rehabilitačné pracovisko so 150 lôžkami a oddelením pre integráciu neuromotorických pacientov, poskytuje tiež ambulantnú a domácu rehabilitáciu. V tomto roku si pripomína 10. výročie svojej služby v duchu solidarity a charity pokračujúc tak v diele svojho blahoslaveného zakladateľa. Don Carlo Gnocchi (1902-1956), pôvodom z talianskeho regiónu Lombardia, kňaz, vychovávateľ a spisovateľ, sa venoval charitatívnym dielam, najmä na pomoc mladým ľuďom so zdravotným postihnutím. Blahorečený bol 29. októbra 2009.
Na Zelený štvrtok minulého roka slávil pápež František svätú omšu na pamiatku Poslednej večere vo väzení pre mladistvých v Casal del Marmo. -jk-
Pápež v utorkovej homílii: Vieme sa chváliť Kristovým krížom?
Vatikán 8. apríla 2014 - „Niet kresťanstva bez kríža“ – povedal pápež František pri utorkovej rannej svätej omši v Dome Santa Marta. V homílii rovnako zdôraznil, že „neexistuje žiadna šanca oslobodiť sa od hriechu vlastnými silami“, a pripomenul, že kríž nie je ozdobou umiestnenou na oltári, ale je tajomstvom Božej lásky. Pri úvahe nad smrťou a hriechom Svätý Otec vyšiel z dnešného prvého čítania z Knihy Numeri (Nm 21, 4-9): Na ceste púšťou Izraeliti šomrali proti Bohu a proti Mojžišovi, avšak keď Pán poslal ohnivé hady, priznali svoj hriech a prosili o znamenie spásy. Svätý Otec poukázal na súvislosť tejto udalosti s dnes čítaným úryvkom z evanjelia (Jn 8, 21-30), kde Ježiš povedal farizejom: „Zomriete vo svojom hriechu“.
„Nemáme žiadnu šancu vymaniť sa z nášho hriechu na vlastnú päsť. Nie je to možné. Títo zákonníci, ľudia, ktorí vyučovali zákon, nemali o tejto veci jasnú predstavu. Verili v Božie odpustenie, to áno, ale cítili sa silní, sebestační, domnievajúc sa, že vedia všetko. Nakoniec urobili z náboženstva, z uctievania Boha, akúsi kultúru s hodnotami, myslením a predpismi správania, ktoré vedú k dobrej vychovanosti. Uznávali, že Pán môže odpúšťať, vedeli to, ale všetko im to bolo príliš vzdialené.“
Pán na púšti prikázal Mojžišovi, aby urobil hada, postavil ho ako znamenie a ak sa pohryzený naň pozrie, ostane nažive. Ale čo znamená ten had? – opýtal sa pápež. „Had je znakom hriechu“, ako to vidíme už v knihe Genezis, keď had zviedol Evu na hriech. A Boh káže vyzdvihnúť „hriech ako zástavu víťazstva“, poznamenal Svätý Otec a vzápätí dodal, že toto správne nepochopíme, ak nerozumieme tomu, čo nám Ježiš hovorí v evanjeliu. Ježiš povedal Židom: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som.” V púšti bol teda vyzvihnutý hriech, ale je to hriech, ktorý hľadá spásu, pretože tam sa uzdravuje, vysvetlil pápež František s upresnením, že ten, kto má byť vyzdvihnutý, je Syn človeka, Ježiš Kristus, ako pravý Spasiteľ:
„Kresťanstvo nie je filozofická doktrína, nie je nejakým návodom na prežitie, na to, aby sme boli dobre vychovaní, aby sme udržiavali pokoj. Toto sú dôsledky. Kresťanstvo, to je osoba: ten, ktorý bol povýšený na kríž, ten, ktorý sa zriekol seba samého, aby nás zachránil. Stal sa hriechom. A ako bol na púšti vyzdvihnutý hriech, tu bol vyzdvihnutý Boh, ktorý sa stal človekom a stal sa kvôli nám hriechom. A tam boli všetky naše hriechy. Nedá sa porozumieť kresťanstvu bez pochopenia tohto hlbokého poníženia sa Božieho Syna, ktorý sa uponížil a stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži, aby slúžil.“
Ako pokračoval Svätý Otec, to je dôvod, prečo apoštol Pavol, keď vysvetľuje, čím sa chváli – a môžeme aj my povedať, čím sa chválime – hovorí: našimi hriechmi. My sa ani nemáme čím iným chváliť, v tom je naša bieda, poznamenal pápež František. Avšak, ako dodal, pre Božie milosrdenstvo sa chválime ukrižovaným Kristom. A preto „niet kresťanstva bez kríža a niet kríža bez Ježiša Krista.“ Srdcom Božej spásy je „jeho Syn, ktorý vzal na seba všetky naše hriechy, naše pýchy, naše istoty, naše márnomyseľnosti, naše túžby byť ako Boh.“ Preto „kresťan, ktorý sa nevie chváliť ukrižovaným Kristom, nepochopil, čo znamená byť kresťanom.“ Naše rany, ktoré v nás zanecháva hriech, „sa hoja len ranami Pána, ranami Boha, ktorý sa stal človekom, uponížil sa, zriekol sa seba samého.“ Toto je tajomstvo kríža, povedal Svätý Otec:
„Nie je to ozdoba, ktorú musíme vždy dávať do kostolov, na oltáre. Nie je to symbol na naše odlíšenie sa od ostatných. Kríž je tajomstvo, mystérium lásky Boha, ktorý sa ponižuje, robí sa ‚ničím‘, robí zo seba hriech. Kde je tvoj hriech? ‚Neviem, mám ich tu toľko.‘ Nie, tvoj hriech je tam, na kríži. Choď ho hľadať tam, v Pánových ranách, a tvoj hriech bude uzdravený, budú uzdravené tvoje rany, tvoj hriech bude odpustený. Odpustenie, ktoré nám dáva Boh, nie je zmazaním účtu, ktorý uňho máme. Odpustenie, ktoré nám dáva Boh, sú rany jeho ukrižovaného Syna, vyzdvihnutého na kríži. Kiež nás on pritiahne k sebe a kiež sa necháme uzdraviť.“ -jk-
Svätý Otec na Twitteri: Obnovme ducha kontemplácie
Je potrebné obnoviť ducha kontemplácie, aby Božia láska ohriala naše srdcia. (Tvít pápeža Františka z 8. apríla 2014) -jk-
Vyjadrenie Spoločnosti Ježišovej k vražde P. Van der Lugta v Homse
Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Adolfo Nicolás a Generálna kúria jezuitov v Ríme vydali k vražde 75-ročného holandského pátra Fransa Van der Lugta SJ, ku ktorej došlo v sýrskom meste Homs 7. apríla 2014, nasledovné vyhlásenie:
„Páter generál a Generálna kúria po vypočutí správy o zavraždení pátra Fransa Van der Lugta vyjadrujú svoje zdesenie nad brutálnou vraždou muža, ktorý zasvätil svoj život chudobným a núdznym, a to najmä v meste Homs, a ktorý ich nechcel opustiť ani vo chvíľach najväčšieho nebezpečenstva. Neustále hovoril o pokoji a zmierení a otvoril dvere všetkým, ktorí ho prosili o pomoc, a to bez rozdielu rasy či náboženstva. «Nevidím moslimov alebo kresťanov, hovorieval, ale iba ľudské bytosti. Som jediný kňaz a jediný cudzinec v tomto meste, ale necítim sa ako cudzinec.» Páter Frans prišiel do Sýrie v roku 1966 a od tej doby sa vždy snažil o zjednotenie Sýrčanov rôzneho pôvodu tým, že ich povzbudzoval k dialógu. Dúfame a prosíme Pána, aby jeho obeta priniesla ovocie pokoja, a aby bola ďalším podnetom pre umlčanie zbraní a zbavenie sa nenávisti.“ -jk-
Jezuiti v Sýrii: Zostať s ľuďmi je naším poslaním
Sýria 8. apríla – Aj po včerajšom zavraždení 75-ročného jezuitu P. Fransa Van der Lugta v sýrskom Homse dosiaľ neidentifikovanými útočníkmi, sú miestni jezuiti odhodlaní pokračovať vo svojej misii. O situácii hovorí sýrsky páter Ghassan Sahoui SJ, spolubrat zavraždeného pátra z komunity v Homse: „Je pravda, že máme smútok, no zároveň, keď sa pozrieme na jeho život prežitý v starom meste Homse, vidíme tu poslanie a výzvu pre všetkých kresťanov neopúšťať svoje územie a zotrvať.“
Ako hovorí, zatiaľ niet nijakých informácií o dôvode vraždy. V predchádzajúcich mesiacoch páter Frans verejne vyzval k tomu, aby medzinárodné spoločenstvo nezabudlo na Homs a na ľudí, ktorí v ňom trpia. Páter Ghassan vysvetľuje: „Hovoril o zložitej situácii, ktorá stále pokračuje, nemajú dokonca ani čo jesť.“
Na otázku, či jezuiti nemajú strach zotrvať v Homse po tejto udalosti a aj po stále nevyjasnenom minuloročnom únose ďalšieho jezuitu P. Paola Dall’Oglia talianskeho pôvodu, o ktorého osude chýbajú aktuálne správy, páter Ghassan odpovedá: „Je to naše poslanie zostať tu až do konca. Takže to všetko, čo sa deje, nás nenapĺňa strachom, naopak, sú to príklady, ktoré dodávajú silu: sú pre nás svetlom v tejto veľmi ťažkej a komplikovanej situácii.“
Ako reagovali na to, čo sa udialo miestni ľudia? „Prišli za nami mnohí, biskupi, kňazi, veľa ľudí, mnohí telefonujú, prichádzajú sa s nami modliť a mnohí oplakávajú jeho smrť. My sa usilujeme vysvetliť, že on teraz žije v plnosti toho života, ktorý vždy odovzdával druhým, a ktorý dosvedčoval až do konca, aj svojou krvou.“
Slovenský jezuita P. Peter Girašek, ktorý v minulosti strávil v Sýrii istý čas v rámci svojich štúdií, pričom navštívil aj komunitu v Homse, približuje, v čom spočíva misia sýrskych jezuitov:
„Jeden z najväčších dôrazov je dávaný na humanitárnu službu. V Sýrii pôsobí už niekoľko rokov Jezuitská služba utečencom. Poskytuje pomoc podľa svojich možností, predovšetkým je to distribúcia jedla, ošatenia, ale aj pomoc pri vzdelávaní. Z ďalších činností je to duchovná služba. Tá sa neobmedzuje iba na kostoly a kaplnky, kde jezuiti pôsobia, ale pôsobí aj v rámci dávania duchovných cvičení. Sú tu rozličné skupinky dospelých kresťanov a rodín v rámci Spoločenstiev kresťanského života „CVX“. Takisto mládežnícke skupiny, známe aj pod názvom Magis.“
V Sýrii, kde kresťanská komunita tvorí malú menšinu, sa podľa jeho slov jezuiti často stretávajú s príslušníkmi iných náboženstiev: „Súčasťou rozličných služieb, ktoré jezuiti vykonávajú, je aj určitý rozmer medzináboženského dialógu. Najlepším príkladom je istotne nezištná služba ľuďom v núdzi. Keď pomáhajú utečencom, tam sa nepozerá, či je to moslim, alavita či kresťan, pravoslávny alebo katolík, tam sa v prvom rade pozerá na človeka.“
Páter Girašek, ktorý pôsobí v Bratislave ako sócius provinciála, ďalej na základe svojej skúsenosti spred štyroch rokov z Damasku a spred dvoch rokov v Bejrúte hovorí, že jezuiti na Blízkom východe sa usilujú podporovať dialóg aj na intelektuálnej úrovni. Robia to formou prednášok alebo stretaní s predstaviteľmi jednotlivých náboženstiev, čo je však v súčasnosti najmä v Sýrii veľmi sťažené.
Zavraždený páter Van der Lugt bol holandského pôvodu. P. Girašek vysvetľuje, že v krajinách Blízkeho východu nie je zriedkavé stretnúť Holanďana: „Do tejto provincie patria okrem Sýrie aj Egypt, Libanon, Alžírsko, Maroko... Tým, že kresťania v týchto krajinách, možno až na Libanon, sú menšinou, aj v rámci Spoločnosti Ježišovej bolo pozvanie, aby sa aj jezuiti zo zahraničia podieľali na tejto práci, na apoštoláte práve v Blízkovýchodnej provincii. Pred niekoľkými desaťročiami prišlo aj pomerne veľké množstvo jezuitov z Holandska. Konkrétne som to vnímal, že tí jezuiti sa zžili s tou krajinou.“ Členom Blízkovýchodnej provincie je aj dnes 85-ročný bývalý generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Peter-Hans Kolvenbach, ktorý rovnako pochádza z Holandska. Od roku 2008, keď po 25 rokoch odstúpil z vedenia rehole, žije v rehoľnom dome v Bejrúte.
Čo môžu jezuiti dosiahnuť zotrvávaním v krajine aj za cenu rizika? „My nemôžeme pomôcť ľuďom tým, že by sme vyriešili konflikty, ale môžeme byť s
ľuďmi. Byť s ľuďmi viery, teda stáť pri nich. A práve pri tomto pátrovi jezuitovi to bolo vidieť, môžeme povedať, áno, až do konca, do svojej smrti zavraždením. On sa stal teraz ikonou človeka, ktorý žije s ľuďmi,“ uzatvára páter Girašek. -jb-
Foto: Páter Frans Van der Lugt medzi obyvateľmi Homsu na snímke z 29. januára 2014
Luxemburskí občania sú proti zrušeniu vyučovania náboženstva na školách
Centrum mesta Luxemburg bude v sobotu 26. apríla dejiskom pochodu, zvolaného na podporu požiadavky, aby vo verejných školách veľkovojvodstva bola zachovaná sloboda voľby medzi mravnou a sociálnou výchovou a vyučovaním náboženstva. Legislatívny návrh prezentovaný ministrom školstva Claudem Meischom totiž túto možnosť voľby ruší a nahrádza ju zavedením jednotného kurzu o hodnotách. Proti návrhu sa už v predchádzajúcich mesiacoch postavila arcidiecéza a učitelia náboženstva. Teraz sa k nemu vyjadrujú samotní „bežní občania, alebo rodičia školopovinných detí, ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanskej viere, ale aj tí, ktorí sa nepovažujú za veriacich. Budú pochodovať na obranu slobody výberu, za integrálne vzdelávanie v školách, za účasť rodičov a ich detí na diskusii o otázkach týkajúcich sa výchovy, za súdržnosť rešpektujúcu rôzne svetonázory“. Prostredníctvom internetových stránok iniciatívy bolo zhromaždených 15-tisíc podpisov na podporu manifestu: „V súčasnosti garantovaná sloboda voľby je vyjadrením vzájomného rešpektu a fungujúcej demokracie. Jednota sa vytvára v rozmanitosti, nie uniformitou.“ -jk-
Zdroj: agentúra Sir
Vysielanie z 8. apríla 2014
Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved