 |  |
2014/04/18
Pápežský kazateľ na Veľký piatok: Judáš a Ježišove milosrdenstvo
Vatikán 18. apríla 2014 - Veľkopiatkové obrady slávenia pamiatky utrpenia a smrti Pána, ktoré dnes viedol Svätý Otec v Bazilike svätého Petra, sa začali o 17. hodine. Po úvodnej prostrácii v momente hlbokého ticha nasledovala bohoslužba slova, ktorej dominovali Pašie podľa sv. Jána. Homíliu predniesol kazateľ pápežského domu, páter Raniero Cantalamessa. Zameral sa v nej na postavu apoštola Judáša, pričom tragický príbeh jeho zrady ukázal vo svetle Kristovej lásky a milosrdenstva. Pri otázke, prečo sa Judáš stal zradcom, pápežský kazateľ poukázal na vážne ohrozenie ľudského srdca naviazanosťou na peniaze, vychádzajúc zo slov Jánovho evanjelia, ktoré hovorí, že Judáš, ktorý nosil mešec, bol zlodejom (porov. Jn 12,6). Láska k peniazom, ako hovorí Písmo, je koreňom všetkého zla (porov. Tim 6,10), pripomenul ďalej kazateľ:
„Za každým zlom v našej spoločnosti sú peniaze, alebo prinajmenšom „aj“ peniaze.“ Peniaze sa stavajú na miesto Boha, stávajú sa opakom, akýmsi „anti-bohom“ a nastáva tak zákerné prevrátenie všetkých hodnôt: «Všetko je možné tomu, kto verí», hovorí Písmo (Mk 9,23), zatiaľ čo svet hovorí: Všetko je možné tomu, kto má peniaze! Ony sú tým biblickým Molochom, ktorému prinášali na obetu malé deti (porov. Jer 32,35), alebo tým Aztéckym bohom, ktorému bolo potrebné denne priniesť určitý počet ľudských sŕdc, pokračoval pápežský kazateľ. Dal to do súvisu s viacerými súčasnými prejavmi túžby po hromadení majetkov, ktorá neváha ničiť ľudské životy ťažením z predaja zbraní a obchodovania s ľudskými orgánmi, pričom pripomenul aj súvislosť honby za ziskom so vznikom súčasnej hospodárskej krízy.
To, že falošný boh peňazí nakoniec človeka sám zničí, ilustroval páter Cantalamessa na tragickom príbehu o smrti boháča, ktorý sa zachoval z rozprávania sv. Františka z Assisi. Boháča, ktorý pri svojej smrti nemá z čoho vrátiť to, o čo obral druhých, nakoniec preklínajú ešte aj jeho príbuzní a priatelia za to, že im nezanechal viac.
„Judášova zrada pokračuje v dejinách a ten, kto je zradený, je naďalej Ježiš. Judáš zapredal toho, ktorý je hlavou, jeho nasledovníci zapredávajú jeho telo, pretože chudobní sú Kristovými údmi. «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40). No Judášova zrada nepokračuje len tými vykričanými prípadmi, o ktorých som sa zmienil. Hoci je pre nás pohodlné si to myslieť, nie je to tak.“
Pripomenul pritom nasledovné slová z homílie známeho talianskeho kazateľa dona Prima Mazzolariho na tému „Náš brat Judáš“: «Dovoľte mi, aby som chvíľu premýšľal nad Judášom, ktorého mám vo svojom vnútri, nad Judášom, ktorého azda máte vo vnútri aj vy.» Ježiša možno zradiť aj pre iné odmeny ako tridsať strieborných. Krista zrádza ten, kto zrádza vlastného manžela či manželku. Ježiša zrádza Boží služobník, ktorý nie je verný svojmu stavu, alebo ktorý miesto toho, aby pásol stádo, pasie sám seba. Ježiša zrádza každý, kto zrádza vlastné svedomie.“
Raniero Cantalamessa napokon v súvislosti s Judášovou smrťou poukázal na evanjeliové posolstvo o nespochybniteľnosti Božieho milosrdenstva: „Kto môže povedať, čo sa odohrávalo v jeho duši v posledných momentoch jeho života? «Priateľu», to bolo posledné slovo, ktorým sa na neho Ježiš obrátil v záhrade, na ktoré nemohol zabudnúť, tak ako nemohol zabudnúť na jeho pohľad.“
Páter Cantalamessa sa podelil aj s nasledovnou skúsenosťou: „Ako každý rok som si chcel v predvečer Veľkej noci vypočuť „Matúšove pašie“ od Bacha. Obsahujú jeden detail, pri ktorom sa zakaždým zachvejem. Pri ohlásení Judášovej zrady sa všetci apoštoli Ježiša pýtajú: «Som to ja, Pane?» «Herr, bin ich´s?». Predtým, než sa započúvame do Kristovej odpovede, rušiacej každú vzdialenosť medzi udalosťou a jej pripomienkou, tam skladateľ vkladá chorál, ktorý sa začína takto: «Som to ja, ja som zradcom! Ja musím konať pokánie!» «Ich bin´s, ich sollte büßen». Ako všetky chorály tohto diela, aj tento vyjadruje pocity ľudu, ktorý počúva; je to pozvanie, aby sme aj my vyznali svoj hriech.“
„To, čo je najväčšie na Judášovom príbehu, nie je jeho zrada, ale to, ako na ňu Ježiš odpovedá... Tak ako vyhľadal Petrovu tvár po jeho zapretí, aby mu odpustil, ktovie, či azda nehľadal aj tú Judášovu tvár počas svojej cesty s krížom. Keď z kríža prosí: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34). Porovnanie s apoštolom Petrom pápežský kazateľ uzavrel týmito slovami: „Najväčším Judášovým hriechom nebolo to, že Ježiša zradil, ale že pochyboval o jeho milosrdenstve. Ak sme ho, kto viac a kto menej, nenasledovali v zrade, nenasledujme ho v tomto jeho nedostatku dôvery v odpustenie. Jestvuje sviatosť, v ktorej je možno spoľahlivo zakúsiť Kristovo milosrdenstvo: sviatosť zmierenia. Aká nádherná je to sviatosť! Je príjemné zakusovať Ježiša ako učiteľa, ako Pána, no ešte väčšia slasť je zakúsiť ho ako Vykupiteľa: ako toho, kto ťa vyťahuje z priepasti, ako Petra z mora, kto sa ťa dotýka, tak ako to urobil s malomocným, a povie ti: «Chcem, buď uzdravený»!“ (porov. Mt 8,3). Spoveď nám umožňuje zakúsiť na sebe samých to, čo Cirkev hovorí o Adamovom hriechu vo veľkonočnom Exultete: «Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ!»“ -mf, jb-
Tvít Svätého Otca: Nie je ľahké nasledovať Ježiša na kríž
Nasledovať Ježiša zblízka nie je ľahké, pretože cesta, ktorú si volí, je cesta kríža. (Tvít pápeža Františka 18. apríla 2014) -jb-
Obr: Záber z dramatizovanej krížovej cesty počas Svetových dní mládeže na Copacabane v Riu de Janeiro 26. júla 2013.
Krížovú cestu si pozrú veriaci takmer na celom svete
Vatikán 18. apríla – Pápež František bude dnešnú krížovú cestu v Koloseu sledovať v tichosti, bez toho, aby predniesol tradičný prejav. V jej závere tak len z terasy na Palatínskom pahorku udelí svoje apoštolské požehnanie veriacim. Uviedol to dnes počas brífingu vo vatikánskom tlačovom stredisku jeho riaditeľ P. Federico Lombardi SJ, keď novinárom predstavil nasledujúce veľkonočné slávnosti, ktorým bude predsedať Svätý Otec.
Krížová cesta, ktorá sa začne o 21.15 hod. by mala byť oproti minulému roku o polhodinu dlhšia, jej koniec sa predpokladá na 23. hod. Meditácie venované aj sociálnym problémom, ktoré pripravil Mons. Bregantini, arcibiskup diecézy Campobasso-Boiano, počas krížovej cesty prednesú známi talianski herci Virna Lisiová a Orazio Coclite. Modlitby bude čítať novinárka talianskeho denníka Corriere della Sera Simona De Santisová. Pri kríži sa dnes vystriedajú ľudia každého veku a pôvodu, počas jednotlivých zastavení si ho budú podávať robotníci a podnikatelia, cudzinci, bezdomovci, väzni, ako aj rodiny, deti a starší, chorí a pod. Vatikán počíta s veľkou účasťou veriacich, pri tejto príležitosti tak v oblasti Fori Imperiali pri Koloseu už boli umiestnené aj dve veľkoplošné obrazovky. Priamy prenos z krížovej cesty dnes budú prostredníctvom televízie sledovať aj veriaci vo viac ako päťdesiatich krajinách na celom svete.
Ako ďalej pripomenul P. Lombardi, na veľkonočnú vigíliu pápež, ako zvyčajne, pokrstí aj desiatich katechumenov. Piati z nich pochádzajú z Talianska, ďalší z Bieloruska, Senegalu, Libanonu, Francúzska a Vietnamu. Pokiaľ ide o Veľkonočnú nedeľu, Svätý Otec ju bude na Námestí sv. Petra celebrovať sám, neprednesie počas nej homíliu, iba posolstvo Urbi et Orbi (Mestu a svetu), ktoré zaznie na konci slávnosti, bez pozdravov v jazykoch. Veriacim potom udelí svoje požehnanie. –mf–
Svätý Otec slávil pamiatku Pánovej večere v kruhu chorých
Vatikán 18. apríla - Svätý Otec František slávil na Zelený štvrtok vo večerných hodinách svätú omšu na pamiatku Pánovej večere v rehabilitačnom zariadení pre telesne postihnutých. Centrum „Santa Maria della Provvidenza“ patrí Nadácii dona Carla Gnocchiho. Tu spolu s pápežom Františkom koncelebrovali predseda nadácie Mons. Angelo Bazzari a kaplán centra don Pasquale Schiavulli. Na eucharistickej slávnosti boli prítomní pacienti, ich rodinní príslušníci, dobrovoľníci, zamestnanci oboch centier Ríma, Santa Maria della Pace a Santa Maria della Providenza. K nim sa pripojili aj delegácie zo všetkých ostatných 27 centier nadácie v Taliansku. Liturgiu sprevádzali spevom pacienti a dobrovoľníci zariadenia. Po čítaniach z Knihy Exodus (Ex 12,1-8.11-14) a z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (1 Kor 11,23-26) nasledoval úryvok z Jánovho evanjelia (Jn 13,1-15) a homília Svätého Otca. Sústredil sa v nej na našu vzájomnú službu inšpirovanú láskou, ako na dedičstvo, ktoré nám zanechal Ježiš:
„Počuli sme, čo Ježiš urobil pri poslednej večeri. Bolo to gesto na rozlúčku. Je to ako dedičstvo, ktoré nám zanecháva. On je Boh a stal sa sluhom, naším služobníkom. Toto je to dedičstvo: aj vy si máte navzájom slúžiť. On kráčal touto cestou z lásky: aj vy sa máte navzájom milovať a byť si služobníkmi, a to v láske. Toto je dedičstvo, ktoré nám zanecháva Ježiš. Robí gesto umývania nôh, symbolické gesto. Robievali to otroci, sluhovia pozvaným hosťom, ľuďom, ktorí prichádzali k obedu, k večeri, pretože v tom čase boli cesty iba samá hlina a keď sa vošlo do domu, bolo nevyhnutné umyť si nohy. Ježiš urobil toto gesto, prácu otroka, sluhu. A toto zanecháva ako dedičstvo medzi nami. My jedni druhým máme byť služobníkmi. Preto Cirkev v dnešný deň, keď slávi pamiatku poslednej večere, keď Ježiš ustanovil Eucharistiu, robí aj obrad umývania nôh, ktorý nám pripomína, že aj my máme byť služobníkmi jedni druhým. Teraz ja urobím toto gesto, ale my všetci v našom srdci myslime na druhých a myslime aj na to, ako môžeme lepšie slúžiť druhým ľuďom. Pretože tak to chcel od nás Ježiš.“
Počas obradu umývania nôh Svätý Otec umyl nohy klientom centier nadácie bl. dona Gnocchiho. Vo svojej krehkosti a utrpení symbolizovali nevyhnutnú potrebu blízkosti kresťanského spoločenstva, ktoré je pozvané poznať v nich trpiaceho Krista a venovať mu svoju pozornosť, solidaritu a lásku. Išlo o dvanásť osôb s postihnutím trvalým či prechodným, charakteru ortopedického, neurologického a onkologického, vo veku od 16 do 86 rokov, podľa pôvodu Taliani i cudzinci, jeden z nich moslimského vierovyznania.
V závere eucharistickej slávnosti sa Svätému Otcovi za tento jeho prejav blízkosti voči trpiacim poďakoval predseda Nadácie dona Gnocchiho Mons. Angelo Bazzari, ktorý v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal: „Tento dar je určite nežným pohladením pápeža svetu utrpenia, svetu obývanému tými najkrehkejšími a najzraniteľnejšími. Gesto, ktoré chce istotne zasiať nádej, aby sa potom stalo vzorom pre napodobňovanie, bolo kompasom pre orientáciu v nadväznosti nielen na nášho zakladateľa, ale na celé dielo počas tých viac ako 60 rokov života nadácie.“ -jk-
Svätý Otec na Zelený štvrtok obedoval s rímskymi kňazmi
Vatikán 18. apríla – Na Zelený štvrtok, v deň, keď si Cirkev pripomína ustanovenie eucharistie a sviatosti kňazstva, sa Svätý Otec stretol so skupinou kňazov rímskej diecézy. Navštívil ich v obydlí substitúta vatikánskeho Štátneho sekretariátu, ktorým je arcibiskup Angelo Becciu. Kňazi sa tam zišli po slávnostnej Omši svätenie olejov, ktorej predsedal pápež v Bazilike sv. Petra. V ich kruhu strávil viac ako 1,5 hodiny. Arcibiskup Becciu následne pozval Svätého Otca k obednému stolu spolu s desiatimi kňazmi. Ako ďalej informoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano, celé stretnutie sa nieslo vo veľmi srdečnej atmosfére. Biskup Ríma si pozorne vypočul skúsenosti kňazov, predovšetkým tých, ktorí pôsobia v osobitne ťažkom prostredí a povzbudil ich, aby pokračovali vo svojom poslaní. –mf–
Veľkonočné vajíčka od pápeža pre detských pacientov
Vatikán 18. apríla – Malí pacienti v Detskej nemocnici Bambino Gesù neďaleko Vatikánu dnes dostali špeciálny veľkonočný darček od Svätého Otca: 150 čokoládových vajíčok. Pápež si želal vyčariť úsmev na tvárach detí pri príležitosti Veľkej noci, pri nemocnici tak dnes zaparkoval kamión naložený sladkosťami. Tie boli odovzdané malým pacientom v tamojšej herni, ako aj ležiacim na oddelení detskej onkológie.
Detskú nemocnicu Bambino Gesù, ktorá patrí Vatikánu, pápež František navštívil pred Vianocami v decembri 2013. Stretol sa tam s detskými pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi na viacerých oddeleniach. –mf–
Foto: Záber z návštevy pápeža Františka v Detskej nemocnici Bambino Gesù 21. decembra 2013
Kardinál Sandi o význame tohtoročnej zbierky pre Svätú zem
V dnešný deň Veľkého piatku sa v diecézach na celom svete začala Zbierka na podporu Svätých miest, ktorá je prejavom solidarity s kresťanmi vo Svätej zemi. Zozbierané milodary sa prostredníctvom biskupstiev dostanú Kustódii Svätej zeme, ktorá ich použije na udržiavanie svätých miest a na pomoc kresťanom vo Svätej zemi. O význame tejto iniciatívy hovorí v rozhovore pre denník L´Osservatore Romano prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri:
„Zbierka na podporu svätých miest je jedným z najvýznamnejších prejavov záujmu pápeža o cirkev v Jeruzaleme a v celej Svätej zemi. Jej úmyslom je delenie sa o duchovné a materiálne dobrá medzi cirkvami. V prípade Svätej zeme ide však skôr o výmenu: vymieňame si vzájomnú modlitbu a dedičstvo pamäti na podporu spoločného poslania. Z nej dostávame ozvenu prvého ohlasovania evanjelia, uchovávanú našimi bratmi a sestrami vo viere, zjednotenými so svojimi pastiermi. Niet divu, že pápež počas novembrového plenárneho zasadnutia našej kongregácie povedal, že každý katolík má dlh vďačnosti voči cirkvám, ktoré žijú v tomto regióne. Sme im dlžní úctu, pretože v nich sú naše počiatky.“
Prečo práve Veľký piatok?
„Pretože je to deň Ježišovho mlčania. Je to deň, ktorý pripomína úplnosť darovania sa. Deň, v ktorom vyhlasuje: «je dokonané». A keď je všetko dokonané, môže hovoriť len láska vo svojej plnosti. Nikdy predtým sa mi nezdali tak naplnené láskou chvíle ticha, ktoré na Svätopeterskom námestí na Kvetnú nedeľu tohto roku potvrdzovali moment smrti v pašiovom podaní Ježišovho umučenia. Myslel som v tej chvíli na pátra Fransa van der Lugta, holandského jezuitu zavraždeného pred pár dňami v Homse v Sýrii. A na všetky, žiaľ zabudnuté, nevinné obete , ktoré vo Svätej zemi stále zvlažujú krvou ohlasovanie pokoja, ktorý prichádza od Boha. Myslel som na radosť pravoslávnych rehoľných sestier sýrskeho mesta Maalula, ktoré boli nedávno oslobodené. Ale cítil som v mojom srdci bolesť kvôli sýrsko-pravoslávnemu biskupovi Youhannaovi Ibrahimovi, ktorého osobne poznám, a grécko-pravoslávnemu metropolitovi Boulosovi Yazigimu, uneseným, keď sa snažili oslobodiť dvoch kňazov, grécko-pravoslávneho Mahera Mahfouza a 27-ročného Michela Kayyala, katolíka arménskeho obradu, bývalého študenta Pápežského arménskeho kolégia. Stále sa modlime za nich a za pátra Paola Dall'Oglia, rímskeho jezuitu, o ktorom sa už dlho nič nevie. Neuspokojme sa s tým, že ich budeme považovať za stratených!“
Keď spomíname Sýriu, je tu riziko postupne si navyknúť na drámu, ktorú krajina zažíva viac než tri roky?
„Isto, situácia v Sýrii je najväčším problémom. Avšak nemali by sme zabúdať na katolíkov v Jeruzaleme, Palestíne a Izraeli, rovnako ako v iných oblastiach Blízkeho východu, ako je Egypt a Irak. Potom Ukrajina, kde gréckokatolíci prechádzajú zaťažkávacou skúškou. Je však nepopierateľné, že vysokému napätiu čelí práve Sýria. Napriek zmätku v údajoch a ešte viac v zodpovednostiach, nedávna správa o ďalšom použití smrtiacich zbraní, ako aj o šírení násilia, ktoré zasiahlo najslabšie časti spoločnosti, ťažké útoky na kresťanské dediny, znesvätenie kostolov a vážne narušovanie praktizovania kultu a cirkevného života, najmä v oblasti sociálnej, výchovnej a charitatívnej, vyžadujú udržať v bdelosti svoje svedomie. Neslobodno zanedbať nič z toho, čo sa dá podniknúť na ochranu ľudských práv, včítane náboženskej slobody. Týmto právam, ktoré sú žiaľ vo veľkej miere pošliapavané, je potrebné čím skôr dať znovu uplatnenie v praxi.“ -jk-
Ku krížovej ceste v Koloseu: Utrpenie ako bozk od Pána
Vatikán 18. apríla – Drámy súčasného sveta, dôsledky hospodárskej krízy, problémy a bieda južného Talianska. To sú len niektoré z tém, ktoré Mons. Giancarlo Bregantini, arcibiskup diecézy Campobasso-Boiano, rozvíja v meditáciách ku krížovej ceste v Koloseu. So začiatkom o 21.15 hod. jej bude v dnešný Veľký piatok predsedať Svätý Otec. V štrnástich zastaveniach venuje taliansky arcibiskup pozornosť nielen Kristovmu utrpeniu, ale aj samotnému vzkrieseniu:
„Sila tradičnej krížovej cesty spočíva v tom, že nezahŕňa pätnáste zastavenie. Zo všetkých zastavení tak musí vychádzať moc vzkriesenia! Celá krížová cesta je popretkávaná touto dualitou: bolesť a nádej, slzy a ten, kto ich utiera, skúsenosti drámy a tiež odvahy. Tak celá krížová cesta je plná vzkriesenia. Všetky uvedené príklady predstavujú opis novodobých drám. Čo je teda, aj v tomto prípade, nádejou? Skutočnosť, že Ježišovi leží na srdci táto ťarcha, nezbavuje sa jej, ani ju neponecháva bez odpovede, ale prijatím kríža prijíma aj krízu a ukazuje nám cestu, aby sme sa s problémami dokázali vysporiadať, nenechali sa nimi gniaviť, ale pristúpili k nim zodpovedne, a to najmä tým, že ťarchu krízy ponesieme spoločne. Povzbudzujem napríklad k hospodárskym kontraktom založeným na solidarite, aby tam, kde sa nejaký podnik nachádza v ťažkostiach, mohol takýmto spôsobom prekonať krízu. Aj mnoho iných podobných príbehov.“
Je medzi zastaveniami aj také, ktoré sa vás dotýka osobitným spôsobom?
„To, ktoré je o matke, pretože v ňom som videl aj moju mamu, videl som v ňom každú mamu, videl som tam zvlášť mamy pri postieľkach svojich detí. Pôsobil som ako kňaz vo väzniciach a v nemocniciach. Vďaka skúsenostiam vo väzení som sa naučil, že všetci ťa môžu sklamať, ale nie mama; v nemocnici som videl istú mamu až do takej miery pomáhať svojmu nezdravému synovi, že tento chlapec, keď odchádzal, povedal: «Teraz už rozumiem, kto je moja mama.» Venujem toto zastavenie mamám v Ohňovej zemi, ktoré stratili deti v dôsledku rakoviny.“
Aké posolstvo ste chceli adresovať kresťanom prostredníctvom týchto meditácií ku Krížovej ceste?
„Že nikdy netrpíme nadarmo, že Kristus je tou tvárou, ktorá osvecuje, a človek je tou tvárou, v ktorej je stelesnený. Taký je aj názov: «Tvár Krista, tvár človeka». Preto je veľmi pekné môcť povedať: «Trpím spolu s mojím Pánom. Utrpenie je jeho bozkom. Zmluva, ktorú s ním vytváram, ma pobáda, aby som bol jeho spojencom». Ďalším posolstvom je to, ktoré je tak veľmi zdôrazňované v Evangelii gaudium: «Utrpenie druhého má zachraňujúci vplyv na moje utrpenie. Nevidím zmysel v zahľadení sa do seba a maznaní svojich rán, ale nádej nachádzam, keď hľadím na utrpenie iného.» Dvanáste zastavenie, ktoré sa vzťahuje na sedem Ježišových slov, nie je ničím iným, ako naučiť sa vykúpeniu z vlastného utrpenia skrze utrpenie druhých. Slovo za slovom, krok za krokom, schodík po schodíku napĺňa Kristus túto nádhernú skúsenosť dať zmysel utrpeniu. A dovoľte mi z Vatikánskeho rozhlasu vysvetliť, prečo posledný riadok dvanásteho zastavenia obsahuje tak trochu tajomnú vetu, ktorá znie: «V Bohu sa všetky úlomky skladajú do jednoty». Túto vetu mi povedala veľmi dojímavým spôsobom jedna profesorka matematiky, ktorá zomierala na rakovinu. Aby som ju utešil, nehovoril som vágne slová, ale prečítal som jej a skomentoval sedem Ježišových slov na kríži. Hoci sa na mňa spočiatku nahnevane pozrela, akoby chcela povedať «Tento mi tu prišiel rozprávať zvyčajné veci, zatiaľ čo ja umieram», no keď sa započúvala do siedmich Ježišových slov, rozžiarila sa, v srdci sa jej rozjasnilo, počúvala ma s dojemnou pozornosťou, a keď som jej vyrozprával všetkých sedem Ježišových slov, tak ako sú podané v tomto zastavení, dodala na záver: «Teraz chápem, prečo sa v Bohu všetky úlomky skladajú do jednoty ».“ –mf–
Vysielanie z 18. apríla 2014
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved