Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2014/04/20

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Urbi et orbi: Pápež František vyprosoval pokoj celému svetu
  • Pápež František pri veľkonočnej vigílii: „Kde je moja Galilea?“
  • Veľkonočný tvít Svätého Otca
  • Rubrika

  • Veľkonočný príhovor kardinála Jozefa Tomka
  • Dnešné vysielanie

  • Týždenný prehľad z 20. apríla
  • Vysielanie z 20. apríla 2014
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Urbi et orbi: Pápež František vyprosoval pokoj celému svetu

    Vatikán 20. apríla 2014 - Na Námestí sv. Petra bohato vyzdobenom kvetmi začal Svätý Otec slávenie Eucharistie Veľkončnej nedele obradom pokropenia vodou posvätenou počas vigílie. Slávnostným prednesom po latinsky a grécky zaznel úryvok z Evanjelia podľa Jána o tom, ako sa apoštoli Peter a Ján vidiac prázdny hrob presvedčili o Ježišovom vzkriesní. Účastníci bohoslužby, ktorí zaplnili priestor od baziliky až po ulicu Via della Conciliazione, sa potom započúvali do liturgického byzantského spevu Stichiry Paschy, ktorý je vo východnom obrade súčasťou Veľkonočnej utierne. Po Kréde nasledovali spoločné modlitby v jazykoch hindi, po francúzsky, čínsky, nemecky a kórejsky. Po skončení svätej omše pápež František nasadol do bieleho džípu, aby pozdravil veriacich na námestí. Potom sa presunul na loggiu Vatikánskej baziliky, odkiaľ predniesol veľkonočné posolstvo Mestu a svetu. Prinášame ho v plnom znení:


    Posolstvo Svätého Otca Urbi et orbi

    «Christus surrexit, venite et videte!» (Kristus vstal z mŕtvych, poďte a pozrite!)

    Drahí bratia a sestry, požehnané a sväté Veľkonočné sviatky!

    V Cirkvi, rozšírenej po celom svete, opäť zaznieva zvesť anjela ženám: «Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Nieto ho tu, lebo vstal..., poďte, pozrite si miesto, kde ležal.» (Mt 28, 5-6). Nebojte sa! Pán vstal z mŕtvych!
    Toto je vrchol evanjelia, toto je tá výnimočná radostná zvesť: ukrižovaný Ježiš vstal z mŕtvych! Táto udalosť je základom našej viery a našej nádeje. Keby Kristus nevstal z mŕtvych, kresťanstvo by stratilo svoju hodnotu; celé poslanie Cirkvi by vyčerpalo svoj podnet, pretože odtiaľto vyšlo a vždy vychádza. Posolstvo, ktoré kresťania prinášajú svetu, je, že Ježiš, vtelená Láska, zomrel na kríži pre naše hriechy, ale Boh Otec ho vzkriesil a urobil ho Pánom nad životom a smrťou. V Ježišovi láska zvíťazila nad nenávisťou, milosrdenstvo nad hriechom, dobro nad zlom, pravda nad lžou, život nad smrťou.
    Preto všetkým hovoríme: „Poďte a pozrite sa!“ V každej ľudskej situácii poznačenej krehkosťou, hriechom a smrťou, je dobrá zvesť nielen slovom, ale svedectvom nezištnej a vernej lásky; znamená vyjsť zo seba a ísť naproti inému; byť nablízku tomu, kto je zranený životom; deliť sa s tým, komu chýba najpotrebnejšie; zostať po boku chorého, starého či vyradeného... „Poďte a pozrite sa!“ Láska je mocnejšia, Láska dáva život, Láska dáva vykvitnúť nádeji na púšti.

    S touto radostnou istotou v srdci sa dnes obraciame k tebe, zmŕtvychvstalý Pane. Nauč nás hľadať ťa, aby sme ťa všetci mohli stretnúť, aby sme vedeli, že máme Otca a nie sme sirotami, že ťa môžeme milovať a klaňať sa ti.
    Pomôž nám odstrániť ranu hladu, prehlbovanú konfliktami a mnohými plytvaniami, ktorých častými spoluvinníkmi sme aj my. Urob nás schopnými chrániť bezbranných, najmä deti, ženy a starších, ktorí sú predmetom využívania a odvrhnutia. Daj, aby sme dokázali vyliečiť bratov a sestry, zasiahnutých epidémiou eboly v Guinei Conakry, Sierra Leone a Libérii, a postihnutých mnohými inými chorobami, ktoré sa šíria z dôvodov nedbalosti a extrémnej chudoby. Poteš tých, ktorí dnes nemôžu sláviť Veľkú noc so svojimi drahými, nakoľko boli nespravodlivo odtrhnutí od svojich blízkych; mnohých kňazov i laikov, ktorí boli v mnohých častiach sveta unesení. Poteš tých, ktorí zanechali svoju vlasť ako migranti za nádejou na lepšiu budúcnosť, za dôstojným životom a nezriedka i za slobodou vyznávania vlastnej viery.

    Prosíme ťa, oslávený Ježišu, aby prestala každá vojna, každá nevraživosť, veľká či malá, dávna či nedávna. Prosíme ťa zvlášť za Sýriu, milovanú Sýriu, aby tí, čo trpia následkami konfliktu, mohli dostať potrebnú humanitárnu pomoc a aby strany zainteresované v konflikte viac nepoužívali silu na zasievanie smrti, najmä voči bezbrannému obyvateľstvu, ale aby mali odvahu vyjednať tak dlho očakávaný pokoj.
    Oslávený Ježišu, prosíme ťa, poteš obete bratovražedného násilia v Iraku a podpor nádej plynúcu z obnovenia rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Prosíme ťa, aby skončili rozbroje v Stredoafrickej republike a aby sa zastavili kruté teroristické atentáty v oblastiach Nigérie a násilnosti v Južnom Sudáne. Prosíme ťa, aby sa všetky úmysly vo Venezuele obrátili k zmiereniu a bratskej svornosti.
    Pre tvoje zmŕtvychvstanie, ktoré tento rok slávime spoločne s cirkvami, ktoré sa riadia juliánskym kalendárom, ťa prosíme, aby si osvietil a inšpiroval snahy o upokojenie na Ukrajine, aby všetky zainteresované strany, za podpory medzinárodného spoločenstva, podnikli každé možné úsilie na zabránenie násiliu a pre vytvorenie budúcnosti krajiny v duchu jednoty a dialógu, aby ako bratia mohli dnes volať „Christos voskres!“

    Za všetky národy zeme ťa, Pane, prosíme: Ty si zvíťazil nad smrťou, daruj nám svoj život, daruj nám svoj pokoj! «Christus surrexit, venite et videte!» (Kristus vstal z mŕtvych! Poďte a pozrite!)

    Drahí bratia a sestry, požehnanú Veľkú noc!


    ***

    Po posolstve Svätého Otca kardinál-diakon Jean-Luis Tauran uviedol slávnostné požehnanie Svätého Otca určené všetkým prítomným i tým, ktorí boli v spojení prostredníctvom médií. Potom pápež František so štólou na pleciach udelil všetkým veriacim požehnanie Urbi et orbi, spojené so získaním úplných odpustkov. Na záver pápež poďakoval za kvetinovú výzdobu pochádzajúcu z Holandska a rozlúčil sa želaním dobrej chuti k obedu. Slávnosť Veľkonočnej nedele vo Vatikáne ukončili zvuky vatikánskej hymny v podaní dychového orchestra a pochod Švajčiarskej gardy a Vatikánskeho žandárstva vo sviatočných uniformách.

    Zajtra, vo Veľkonočný pondelok, sa Svätý Otec napoludnie pomodlí z okna Apoštolského paláca spolu s veriacimi na Svätopeterskom námestí mariánsku modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná. -jb-

    inizio pagina

    Pápež František pri veľkonočnej vigílii: „Kde je moja Galilea?“

    Svätý Otec František v sobotu 19. apríla 2014 predsedal veľkonočnej vigílii v Bazilike sv. Petra, pri ktorej udelil krst desiatim katechumenom. V homílii sa zameral na Ježišove slová z Matúšovho evanjelia, ktorými vzkriesený Pán odkazuje učeníkom, aby sa vrátili do Galiley, kde sa s ním opäť stretnú. Ako vysvetlil, „ísť do Galiley“ znamená vrátiť sa na miesto svojho prvého stretnutia s Pánom, oživiť v sebe celý príbeh svojej viery, znovuobjaviť svoj krst ako živý prameň a načerpať tak novú energiu pre kresťanský život: „Je to návrat k prvotnej láske, aby sme prijali oheň, ktorý Ježiš zapálil vo svete, a aby sme ho priniesli všetkým, až po samý kraj zeme.“

    Nasleduje plné znenie homílie:

    „Evanjelium o vzkriesení Ježiša Krista začína cestou žien k hrobu na úsvite dňa po sobote. Idú k hrobu uctiť si Pánovo telo, ale nájdu ho otvorený a prázdny. Mocný anjel im povie: «Nebojte sa!» (Mt 28,5) a prikáže im, aby išli zaniesť učeníkom správu: «Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley» (v. 7). Ženy sa ihneď vydajú na cestu a sám Ježiš im ide v ústrety a povie im: «Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia» (v. 10).

    Po smrti Majstra sa učeníci rozpŕchli; ich viera bola rozbitá na kúsky, zdalo sa, že je všetkému koniec, istoty padli, nádeje vyhasli. Ale teraz tá správa žien, aj keď neuveriteľná, prichádza ako lúč svetla do tmy. Správa sa šíri: Ježiš vstal ako povedal... A tiež príkaz, aby išli do Galiley; dvakrát ho ženy počuli, najprv od anjela, a potom od samého Ježiša: «Nech idú do Galiley, tam ma uvidia.»

    Galilea je miesto prvého povolania, kde sa to všetko začalo! Treba sa vrátiť tam, vrátiť sa na miesto prvého povolania. Ježiš kráčal po brehu jazera, keď rybári spúšťali siete. Povolal ich a oni všetko zanechali a išli za ním (porov. Mt 4,18-22). Vrátiť sa do Galiley znamená pripomenúť si všetko, počnúc krížom až po víťazstvo. Pripomenúť si všetko – kázanie, zázraky, novú komunitu, oduševnenia a úteky, až po zradu. Pripomenúť si všetko počnúc od konca, ktorý je novým začiatkom, od tohto najvyššieho skutku lásky.

    Aj každý z nás má takú ‚Galileu‘ na začiatku svojej cesty s Ježišom. ‚Ísť do Galiley’ znamená niečo pekné, znamená to pre nás znovuobjavenie krstu ako živého prameňa, načerpanie novej energie pre korene našej viery a nášho kresťanského života. Vrátiť sa do Galiley znamená v prvom rade vrátiť sa tam, na to žiarivé miesto, kde sa ma na začiatku mojej cesty dotkla Božia milosť. Práve od tejto iskry môžem zapáliť oheň pre dnešok, pre každý deň, a priniesť teplo a svetlo svojim bratom a sestrám. Od tejto iskry sa zapáli pokorná radosť, radosť, ktorá nie je zraňovaná bolesťou a zúfalstvom, radosť dobrá a tichá.

    V živote kresťana existuje po krste aj iná, viac bytostná Galilea: skúsenosť osobného stretnutia s Ježišom Kristom, ktorý ma povolal, aby som ho nasledoval a mal účasť na jeho poslaní. V tomto zmysle vrátiť sa do Galiley znamená uchovávať si v srdci živú spomienku na toto povolanie, keď Ježiš vstúpil na moju cestu, milosrdne sa na mňa pozrel a požiadal ma, aby som ho nasledoval; obnoviť si spomienku na tú chvíľu, kedy sa jeho oči stretli s mojimi, na okamih, keď mi dal pocítiť, že ma miluje.

    Dnes, v túto noc, sa môže každý z nás sám seba opýtať: čo je tou mojou Galileou? Kde je tá moja Galilea? Mám ju v pamäti? Zabudol som na ňu? Kráčal som cestami a chodníkmi, na ktorých som na ňu zabudol. Pane, pomôž mi. Povedz mi, ktorá je to tá moja Galilea. Vieš, že sa tam chcem vrátiť, aby som sa stretol s tebou a nechal sa objať tvojím milosrdenstvom.

    Evanjelium Veľkej noci je jednoznačné: musíme sa tam vrátiť, aby sme videli vzkrieseného Ježiša a stali sa svedkami jeho vzkriesenia. Nie je to krok dozadu, nie je to nostalgia. Je to návrat k prvotnej láske, aby sme prijali oheň, ktorý Ježiš zapálil vo svete, a aby sme ho priniesli všetkým, až po samý kraj zeme.

    «Galilea pohanov» (Mt 4,15, Iz 8,23): horizont Vzkrieseného, horizont Cirkvi; mocná túžba po stretnutí... Vydajme sa na cestu!“

    Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ

    inizio pagina

    Veľkonočný tvít Svätého Otca

    Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja! (Tvít pápeža Františka 20. apríla 2014)


    inizio pagina

    Rubrika



    Veľkonočný príhovor kardinála Jozefa Tomka

    Veľká noc je jeden z najväčších kresťanských sviatkov. Na niektorých miestach sa svätí na úsvite tretieho dňa po veľkom piatku. Naznačuje noc, ktorá končí svetlom, oslobodenie z tmy, novú nádej a istotu. Je to sviatok jari, života, víťazstva nad smrťou, radosti. Tak sa odráža v našich srdečných želaniach a pozdravoch. Pre nás kresťanov ozajstná príčina našej veľkonočnej radosti sa dá vyjadriť jedným slovom: vzkriesenie. Je to ponajprv skutočnosť, že Ježiš z Nazaretu vstal z
    mŕtvych a už neumiera. Zároveň však nám pripomína naše vzkriesenie.

    Jeho zmŕtvychvstanie má nesmierny význam aj pre našu vieru. Je to väčší zázrak ako všetky ostatné, lebo nikto mŕtvy si nemôže sám dať znovu život. Tým menej človek, ktorého toľkí videli umierať na kríži, ktorému rímsky stotník prebodol pre istotu kopijou srdce. Ale na úsvite tretieho dňa ten istý Ježiš z Nazaretu už nebol v hrobe, „z mŕtvych vstal jak predpovedal“, ukázal sa mnohým svedkom, dokonca aj skupine okolo päťsto učeníkov, neveriaceho Tomáša vyzval, aby sa dotkol jeho prebodnutého boku, jedol s učeníkmi, za štyridsať dní ich poučoval. Apoštol Pavol z Tarzu stretol v gréckom Korinte pochybovačov o posmrtnom živote vôbec, ktorí popierali možnosť vzkriesenia, preto Korinťanom tvrdí, že viera vo vzkriesenie Ježiša Krista je podstatná pre kresťanov: „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15,12). Aj prvých kresťanov v Ríme Pavol utvrdzuje vo viere, keď im píše, že Kristus „vzkriesený z mŕtvych už neumiera“ (Rim 6,9).

    Na Veľkú noc Ježiš Kristus teda svojim zmŕtvychvstaním posilňuje našu vieru, najmä vieru v posmrtný život, lebo on premohol smrť a ostáva živý ako Boh aj ako človek. Ježiš z Nazaretu nielen dal svoj život za pravdu, ktorú nám hlásal, ale vykonal čosi omnoho viac: jediný z celého ľudstva bol schopný vrátiť sa zo smrti k životu. Takému učiteľovi môžeme naozaj veriť, keď nás poučuje o Bohu, o stvorení, o hriechu, o vykúpení, o večnosti, o zmysle života.

    Vzkriesenie Ježiša Krista spôsobilo v Jeruzaleme veľký rozruch. S prvým svetlom tej pamätnej nedele správa o prázdnom hrobe a potom stretnutia žijúceho Učiteľa z Nazaretu s Máriou z Magdaly, so ženami, s apoštolmi, s prvými veriacimi - to všetko bolo vzrušujúcim výbuchom radosti a nádeje. Pán naozaj vstal z mŕtvych, bol znovu uprostred nich! On žije! Život premohol smrť. Nastalo nové obdobie, otvorili sa nové horizonty. Obnovila sa životná energia. Po veľkopiatočnej tragédii a sobotnom tichu smrti prišlo nedeľné svetlo. Všetko dostávalo nový zmysel. Dokonca aj kríž, aj utrpenie, aj bolesť. Ako to dvom skleslým pútnikom na ceste do Emauz vysvetlil sám tajomný spolupútnik: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“

    História vzkriesenia sa predlžuje, má dosah aj na dnešok a na budúcnosť. Kristus naozaj vstal z mŕtvych, aby viac neumieral, ale žil. On premohol smrť a ostáva živý ako Boh aj ako človek, ba čo viac, sľúbil nám svoju osobnú trvalú prítomnosť: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

    Toto uistenie vzkrieseného Pána je pre nás dôležité. Ako spomínaní dvaja učeníci na ceste do Emauz, aj my sme pútnici na ceste životom. Môžeme zakúsiť chvíle bolesti a ťažkostí, sklamania z ľudí i z vlastnej slabosti, momenty skleslosti a únavy z každodennej námahy. Aj naša viera v Boha môže niekedy zakolísať: ak Boh žije, prečo dovolí jestvovanie toľkého zla na svete, prečo svojou mocou neprekazí ľudskú zlobu, zabíjanie, najmä hromadné ako je to vo vojne; prečo aj nevinní ľudia toľko trpia; ako je to s posmrtným životom: naozaj žijeme po smrti, keď podľa skúsenosti, „z hrobu sa nikto nevrátil“; aký smer a zmysel máme dať terajšiemu životu?

    Skutočnosť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, má priamy následok aj pre nás. On vstal z mŕtvych ako prvý z ľudí, - ako „prvotina“ podľa Pavlovho výrazu - , teda aj my raz vstaneme, aj nás čaká vzkriesenie k novému životu. Hrob nie je pre nás definitívny koniec. Ako sa naraz zmenil život skleslým emauzským pútnikom, keď poznali vzkrieseného Pána pri lámaní chleba; ako sa im vrátila radosť, istota, nádej. Tak nech je aj pre nás terajší sviatok vzkriesenia obnovením nádeje a radosti. Kristus vstal z mŕtvych, aj my vstaneme!

    My vzkrieseného, teraz žijúceho Krista poznáme z evanjelia aj z určitej duchovnej skúsenosti; máme ho v Eucharistii, ale on je s nami v každej chvíli. Ako hovorí sv. Pavol, „moc jeho zmŕtvychvstania“ (apoštol ju nazýva po grécky „dynamickou“: dynamis), pôsobí v nás, je nám naporúdzi. Oslávený Kristus nás očakáva vo večnosti. Ale On dáva zmysel aj nášmu terajšiemu konaniu a celej našej existencii. Preto sa radujeme, preto žijeme s nádejou, preto s presvedčením vyznávame: „Viem, komu som uveril ...“

    Drahí rodáci, prajem vám všetkým, aby sa radostné „Aleluja“ stalo pre všetkých vašim životným hymnom a inšpiráciou!

    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Týždenný prehľad z 20. apríla

    Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.


    inizio pagina

    Vysielanie z 20. apríla 2014

    Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe


    inizio pagina