Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2014/04/22

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Postulátori predstavili svätosť budúcich kanonizovaných pápežov
  • Pápež v televíznom rozhovore odpovedal mladým na otázky „na telo“
  • Kardinál Giovanni Battista Re: Tajomstvo nesmiernej sympatie Jána XXIII.
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie z 22. apríla 2014
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Postulátori predstavili svätosť budúcich kanonizovaných pápežov

    Vatikán 22. apríla - Svätosť dvoch duchovných postáv veľkého významu: toto je začiatok a srdce putovania, ktoré privedie veriacich do Ríma budúcu nedeľu. „Prečo sú svätí?“ Prvý zo série brífingov v Tlačovom stredisku Svätej stolice, ktoré budú pokračovať až do kanonizácie bl. Jána XXIII. a Jána Pavla II. dal dnes odpoveď na túto a ďalšie otázky súvisiace s blížiacim sa 27. aprílom. Riaditeľ Tlačového strediska páter Federico Lombardi hovoril o svätorečení ako o „ceste, ktorá pozostáva z etáp“, ku ktorým majú čo povedať najmä postulátori oboch káuz: taliansky františkán Giovangiuseppe Califano OFM pre pápeža Jána XXIII. a poľský kňaz Mons. Slawomir Oder pre pápeža Wojtylu.

    „Svätosť, ktorej vôňu cítia tisíce ľudí po celom svete“ – takto predstavuje bl. Jána XXIII., ktorý zomrel 3. júna 1963, postulátor jeho kauzy. Svätosť Jána XXIII. bola jeho predsavzatím, ktoré pestoval v každom období svojho života, ako kňaz, biskup a pápež, a neustále ho obnovoval, hovorí páter Califano: „Už ako mladý seminarista vo svojich pätnástich rokoch napísal: Obnovujem rozhodnutie, že sa naozaj chcem stať svätým a budem to robiť to cez štyri predsavzatia, ktoré si zaumienim praktizovať: ducha jednoty s Ježišom, uzobranie sa v jeho srdci, modlitba ruženca, byť vždy vo všetkom mojom počínaní prítomný v sebe samom.“

    Je to svätosť, ako hovorí páter Califano, ktorá sa vyznačuje hlbokou pokorou a odovzdanosťou Božej prozreteľnosti. Svätosť jednoduchá, príťažlivá, čitateľná a mierna. „Boh je všetko, ja som nič, toto mi stačí“– hovorieval Roncalli na konci dňa. „Otvoril pre Cirkev nové horizonty zvolaním synody pre Rímsku diecézu a ekumenického koncilu. Bol schopný komunikovať, s obľubou využívajúc jednoduché a bezprostredné formy, s obrazmi, ktoré čerpal z každodenného života, a darilo sa mu okamžite preniknúť k srdciam ľudí,“ povedal Páter Califano. Postavu pápeža Jána ďalej priblížil prostredníctvom dvoch obrazov. Prvým je obraz pastiera a otca, vystihnutý v známom pomenovaní Jána XXIII. ako „Papa buono“ - „Dobrý pápež“. Druhým obrazom je „Poslušnosť a pokoj“. Prívlastok „Papa buono“ však nehovorí o nejakom zjednodušujúcom dobráctve, vysvetľuje postulátor: „Nebolo to nejaké univerzálne a ľahko praktizovateľné dobráctvo, ale išlo o synonymum lásky, pastoračného génia, porozumenia, odpúšťania, utešovania. Praktizovanie toho, ako sa javí Ježiš v evanjeliu.“

    Slová „Poslušnosť a pokoj“ tvorili biskupské heslo Angela Roncalliho. Ako tvrdí postulátor kauzy svätorečenia, sú zároveň zhrnutím jeho života: Zanechať vlastnú zem, konfrontovať sa so svetmi jemu neznámymi aj na miestach, kde prítomnosť katolíkov bola takmer mizivá. A táto poslušnosť mu umožnila odovzdať sa v dôvere Božej prozreteľnosti, odpútať sa od seba a totálne priľnúť ku Kristovi. Tu je opravdivý zdroj dobroty pápeža Jána, pokoja, ktorý šíril vo svete. Tu je koreň jeho svätosti: v evanjeliovej poslušnosti Pánovmu hlasu.“

    Druhého kandidáta svätorečenia priblížil novinárom postulátor Mons. Slawomir Oder. Spomenul aj prvú intuíciu o svätosti neskoršieho Jána Pavla II., keď mu jeho kolegovia na univerzite napísali na dvere: „Budúci svätý“, užasnutí nad jeho schopnosťou modlitby a uvažovania nad hodnotou života, ktoré boli podľa slov postulátora pravdepodobne spojené s detstvom poznačeným utrpením zo straty celej rodiny v krátkom časovom rozmedzí. Azda práve toto jeho úsilie dať kvalitatívnu váhu životu úsilím o dobročinnú lásku bolo skutočnosťou, ktorú ľudia vnímali ako črty svätosti v jeho živote,“ vysvetlil Mons. Oder a spomenul aj tri dôležité duchovné postavy, ktoré v Jánovi Pavlovi II. sformovali vieru, ktorá je mariánska a zrelá: boli to jeho otec, ďalej jednoduchý krakovský krajčír, ktorého volali „Apoštol“, a vtedajší krakovský arcibiskup, ktorý ho prijal do seminára.

    Postulátor ďalej charakterizoval svätosť Jána Pavla II takto: Potreboval ľudí, živú Cirkev. Jednoducho preto, aby cítil ich vieru a živil sa z tejto viery. A mystická hĺbka nútila Jána Pavla II. osobne žiť Božím tajomstvom. Toto je srdcom svätosti Jána Pavla II. Ak by sme chceli nájsť to pravé slovo, ktoré charakterizuje nejakého svätca, tak je to „muž Boží“. Bol človekom, ktorý vedel nachádzať v Bohu zdroj života. Modlitba bola pre neho dýchaním, vodou a každodenným chlebom.“

    Ako vravieval Ján Pavol II., úlohou pápeža, ako aj úlohou Cirkvi, je evanjelizovať a privádzať všetkých ku svätosti. Ak v mladosti Ján Pavol II. prijal a osvojil si posolstvo Božieho milosrdenstva, dôležitou pre neho bola povinnosť splatiť dlh prijatej lásky. Toto je kľúč k pochopeniu celého jeho života, uzavrel postulátor Mons. Slawomir Oder. -jk, jb-

    inizio pagina

    Pápež v televíznom rozhovore odpovedal mladým na otázky „na telo“

    Svätý Otec František je známy tým, že poskytuje rozhovory rozličným médiám, pri ktorých často odpovedá aj na otázky „na telo“, ktoré mu novinári kladú. Ako človek dialógu sa nezdráha odpovedať ani na takéto otázky. Známa je napríklad jeho ústretová odpoveď formou listu na otázky o existencii absolútnej pravdy a o hodnovernosti Cirkvi, ktoré mu adresoval novinár Eugenio Scalfari na stránkach denníka La Repubblica, tradične nie veľmi nakloneného Cirkvi. Pápež František mu neskôr poskytol aj priamy rozhovor pri osobnom stretnutí. Naposledy Svätý Otec odpovedal na priamo kladené otázky pri stretnutí s mladými Belgičanmi, ktorých Svätému Otcovi predstavil biskup diecézy Gent, Mons. Lucas Van Looy SDB. Skupina dvanástich mladých flámskej národnosti sa dala dohromady na Svetových dňoch mládeže v Riu de Janeiro a po tejto skúsenosti sa rozhodla priniesť posolstvo Svätého Otca ostatným mladým vo svojej krajine. Zvolili si spôsob, o ktorom boli presvedčení, že ich vrstovníkov osloví: cez televízne interview s pápežom. Rozhovor, ktorý vznikol pri audiencii, na ktorej ich Svätý Otec prijal 31. marca v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, nahrala flámska televízia VRT, ktorá ho potom odvysielala v rámci Belgicka. Nahrávania sa zúčastnili traja zo skupiny, dve dievčatá a mladý muž. Za pomoci tlmočníčky na ich otázky kladené v angličtine Svätý Otec odpovedal po taliansky. Aké to boli otázky a ako Svätý Otec odpovedal? Vypočujme si niektoré z nich.

    Mladá dievčina sa opýtala takto: „Ja neverím v Boha, ale vaše gestá a ideály ma nadchýnajú. Máte nejaké posolstvo pre nás všetkých, pre mladých kresťanov, pre ľudí, ktorí neveria alebo majú iné vierovyznanie alebo veria inak?“

    Podľa je mňa je potrebné usilovať sa o autentickosť v tom, ako rozprávame. A pre mňa autentickosť je v tomto: zhováram sa s priateľmi. Všetci sme bratia. Veriaci, neveriaci, toho alebo iného vierovyznania, židia, moslimovia, všetci sme bratia. Človek je v centre dejín, toto je podľa mňa dôležité: človek je v centre. V súčasnom momente histórie bol človek vyhodený z centra, odsunutý na perifériu, a v centre – aspoň v tejto chvíli – je moc, peniaze. A my musíme pracovať pre ľudí, pre muža a ženu, ktorí sú obrazom Boha. Prečo mladí? Pretože mladí ... sú tým semenom, ktoré postupom času prinesie úrodu. Ale aj vzhľadom na to, čo som práve spomínal: v tomto svete, kde je v centre moc a peniaze, sú mladí zatláčaní preč. Deti sú odmietané – nechceme deti, chceme ich menej, malé rodiny – nie je tu ochota mať deti. Odsúvaní sú starí ľudia: mnohí starčekovia a starenky zomierajú skrytou eutanáziou, nedostane sa im potrebnej starostlivosti, a tak zomrú. Vytláčaní sú dnes mladí. Predstavte si, napríklad len v Taliansku nezamestnanosť mladých od 25 rokov nadol je takmer 50 percent, v Španielsku 60 percent a v Andalúzii na juhu Španielska 70 percent. Neviem aké je percento nezamestnanosti mladých v Belgicku...“

    „Trochu nižšia: 5 - 10 percent...“

    Nízka, vďaka Bohu. Ale uvažujte, čo znamená generácia mladých, ktorí nemajú prácu! Môžeš mi povedať: Však jesť majú čo, spoločnosť im dá živobytie.“ Áno, ale to nestačí, pretože nemajú skúsenosť dôstojnosti, že priniesli domov chlieb. A toto je moment utrpenia mladých. Vstúpili sme do kultúry odhadzovania: všetko, čo neslúži globalizácii, sa vyradí. Starí ľudia, deti, mladí. Ale takto sa zahadzuje budúcnosť ľudstva, pretože v deťoch, mladých a starých je budúcnosť ľudstva. V deťoch a mladých preto, lebo sú nositeľmi dejín, a starší sú tí, ktorí nám musia dať pamäť ľudstva, ako sa vyvíjala cesta ľudstva. Ak budú vylúčení, budeme mať skupinu ľudí bez sily, pretože nebude mať veľa mladých a detí, a tí budú bez pamäti. A toto je vážne! Preto si myslím, že musíme pomáhať mladým, aby mohli mať svoju rolu v spoločnosti.

    Pýta sa mladý muž: „Všetci sme ľudia a robíme chyby. Čomu vás naučili vaše chyby?“

    Chyby som robil, robím... V Biblii v Knihe múdrosti sa píše, že najspravodlivejší človek pochybí sedemkrát za deň! Chce sa tým povedať, že všetci robíme chyby. Hovorí sa, že človek je jediný tvor, ktorý padá dvakrát pre to isté, pretože sa nepoučí ihneď zo svojich chýb. Niekto môže povedať: ‚Ja som neurobil nič zlé‘, a nepracuje na sebe. Tým sa dostáva k márnivosti, povýšenectvu, pýche. Myslím si, že aj chyby v mojom živote boli a sú veľkými učiteľmi života. Veľkí učitelia ťa veľa naučia. Aj ťa pokoria, pretože niekto sa môže cítiť ako superman a potom robí chyby, a toto ho pokorí, vráti ho na svoje miesto. Nepovedal by som, že zo všetkých mojich chýb som sa poučil, myslím si, že z niektorých som sa nepoučil, pretože som tvrdohlavý, a poučiť sa, to nie je ľahké. Ale z mnohých chýb som sa čomusi podučil, a to mi bolo na osoh. Je tiež dôležité uvedomiť si chyby: Toto som urobil zle, tam som sa mýlil, tam som pochybil... A treba tiež dávať pozor, aby ste neupadli opäť do toho istého omylu, nespadli do tej istej jamy... Dialóg so svojimi vlastnými chybami je jedna dobrá vec, pretože ony ťa učia a dôležité je, že ony ti pomôžu stať sa trochu pokornejším a pokora je veľmi dobrá, osožná pre ľudí, pre nás. Neviem, či to bola postačujúca odpoveď...

    Jedno z dievčat nadviazalo otázkou: „Máte nejaký konkrétny príklad, ako ste sa poučili z nejakej chyby?“

    „Nuž, poviem to, písal som o tom v knihe, je to zverejnené. Napríklad v riadení života Cirkvi. Bol som vymenovaný za predstaveného veľmi mladý a urobil som veľa chýb napríklad autoritárskym postojom. Bol som príliš autoritársky, v 36 rokoch... Potom som sa naučil, že je potrebné viesť dialóg, počúvať, čo si myslia iní... Ale nedá sa to naučiť raz a navždy, nie. Je to dlhá cesta. Toto je jeden konkrétny príklad. A ja som sa naučil zo svojho trochu autoritárskeho postoja, ako rehoľný predstavený, nájsť spôsob, ako takým nebyť...“

    Dievča pokračuje ďalšou otázku: „Ja vidím Boha v ľuďoch. Kde vidíte Boha Vy?“

    „Snažím sa, usilujem sa ho nachádzať vo všetkých okolnostiach života. Hľadám a nachádzam ho v čítaní Svätého písma, nachádzam ho v slávení sviatostí, v modlitbe a aj vo svojej práci sa snažím nájsť ho v ľuďoch, v rôznych ľuďoch... Predovšetkým ho nachádzam v chorých: to mi pomáha, pretože keď som s chorými, pýtam sa, prečo on, a nie ja? Nachádzam ho medzi väzňami: prečo je tento vo väzení a ja nie? A v tomto nachádzam Boha. Pomáha mi, keď sa ho snažím hľadať po celý deň. Nedokážem to, ale snažím sa to robiť, aby som bol v dialógu. Nedokážem to robiť celkom tak. Svätí to robili dobre, ja ešte nie. Ale toto je tá cesta.“

    Ďalšia otázka sa týkala témy strachu: „Ja mávam rôzne obavy, strach. Čoho sa Vy bojíte?“

    Sám seba! Mať strach... Pozri, v evanjeliu Ježiš často opakuje: «Nebojte sa! Nebojte sa!» Hovorí to mnohokrát. A prečo? Pretože on vie, že strach je vec, povedal by som, ‚normálna‘. Bojíme sa života, máme obavy z výziev, ktoré sú pred nami, máme strach stojac pred Bohom. Všetci majú strach, všetci. Netráp sa teda tým, že máš strach. Musíš to tak pociťovať, ale nebáť sa potom premýšľať: ‚Prečo sa vlastne bojím?‘. Vysvetlenie situácie je treba hľadať pred Bohom a sami pred sebou, prípadne sa s niekým poradiť. Strach však nikdy nie je dobrý radca, pretože radí zle. Tlačí ťa na cestu, ktorá nie je dobrá. Práve preto Ježiš mnohokrát opakoval: «Nebojte sa, neboj sa.» A potom, musíme poznať seba samých, každý musí poznať svoje vnútro a hľadať, kde je oblasť, v ktorej by sme mohli urobiť najviac chýb. A z tejto oblasti by sme mali mať trochu strachu. Existuje totiž dobrý strach a zlý strach. Dobrý strach je ako obozretnosť. Je to rozvážny postoj: ‚Pozri, tu , v tomto si slabý, aj v tomto, buď opatrný, aby si nepadol.‘ Zlý strach je ten, o ktorom hovoríš, že ťa akosi paralyzuje, ničí. Ochromuje ťa, nedovolí ti niečo robiť, a tento strach je zlý, je potrebné sa ho zbaviť.

    Mladí sa na záver Svätého Otca pýtajú: „Naša posledná otázka: Máte Vy pre nás nejakú otázku?“

    „Otázka, ktorú vám chcem polož, nie je originálna. Zoberiem ju z evanjelia. Ale myslím, že potom, ako som vás počúval, možno to je tá správna pre vás v tomto momente: Kde je tvoj poklad? To je tá otázka. Kde spočíva tvoje srdce? Na akom poklade spočíva tvoje srdce? Lebo tam, kde je tvoj poklad, tam bude tvoj život. Srdce je naviazané na poklad, na poklad, ktorý máme všetci: je to moc, peniaze, sebavedomie, a mnohé ďalšie..., alebo dobrota, krása, túžba robiť dobro... Toľko pokladov môže existovať... Kde je tvoj poklad? To je tá otázka, ktorú mám na vás, ale musíte si odpovedať vy sami! Keď budete doma...“ -jk, jb-


    inizio pagina

    Kardinál Giovanni Battista Re: Tajomstvo nesmiernej sympatie Jána XXIII.

    Ako je známe, 27. apríla budú medzi svätých zaradené dve významné osobnosti z radov pápežov: Ján XXIII. a Ján Pavol II. Nadovšetko obľúbení a milovaní pápeži, ktorí ostávajú v srdciach ľudí, a ktorí svojou pôsobivou genialitou otvorili nové horizonty na ceste Cirkvi a ovplyvnili dejiny sveta. Dvaja pápeži, navzájom odlišní svojím pôvodom a formáciou, no obaja významní pre svoju šľachetnosť duše, nesmiernu ľudskosť, mimoriadnu spiritualitu a inteligenciu. Aké je tajomstvo nesmiernej sympatie, ktorú pápež Roncalli vzbudzoval u mužov a žien každého národa, zo všetkých oblastí života, či dokonca u tých, ktorí zastávali odlišné náboženské a politické presvedčenie? Odpoveď na túto otázku ponúka vo svojom článku pre denník L´Osservatore Romano taliansky kardinál Giovanni Battista Re, niekdajší prefekt Kongregácie pre biskupov.

    Pápež Ján XXIII., rodák zo Sotto il Monte v oblasti Bergama, fascinoval veľkých i malých svojou prekypujúcou dobrotou, ktorá sa prejavovala aj v spontánnych a dojemných gestách. Tak tomu bolo aj v ten večer, keď bol otvorený Druhý vatikánsky koncil, keď ľuďom zhromaždeným na Námestí sv. Petra povedal, aby, keď sa vrátia domov, pohladili svoje deti a povedali im, že je to „pohladenie od pápeža“.
    Ľudstvo žízni po dobre, láske, ľudskom teple, a keď objaví tieto hodnoty žité s takou intenzitou, aká bola charakteristická pre pápeža Roncalliho, rodí sa spontánny obdiv a sympatia. Dobrota, s akou si pápež Ján XXIII. získal svet, sa opierala o jeho radostnú, pokojnú a optimistickú povahu, ale nemožno zabudnúť, že jeho charakter bol výsledkom úsilia a nepretržitej práce na osobnej cnosti, čerpajúc zo školy evanjelia. Inými slovami, jeho spôsob bytia a života bol ovocím hlbokého života modlitby a asketickej snahy o sebazdokonalenie, ktoré si ako dieťa osvojil v rodine a potom v nich dozrieval a rástol. Keď pôsobil ako nuncius v Bulharsku, svojim rodičom napísal: „Odkedy som odišiel z domu, pred niečo viac ako desiatimi rokmi, prečítal som veľa kníh a naučil som sa mnoho vecí, ktoré ste ma vy nemohli naučiť. Ale tie niekoľké, ktoré som sa naučil od vás, sú pre mňa stále tie najcennejšie a najdôležitejšie. Podopierajú a dávajú hodnotu mnohým ďalším, ktorým som sa naučil neskôr.

    Dobrota pápeža Roncalliho si získavala veľký úspech, pretože bola sprevádzaná múdrosťou a zdravým rozumom. Bola to dobrota osvetlená tou inteligenciou, ktorá vie vždy hľadieť doďaleka. Keď sa Roncalli stal pápežom, začal s iniciatívami, ktoré si podmanili svet, pričom medzi najpozoruhodnejšie patrí zvolanie koncilu. Vždy sa snažil mať priateľské vzťahy s ľuďmi, a tiež s ľuďmi vzdialenými od Cirkvi a od kresťanskej viery. Vo svojom živote bol bezpochyby staviteľom nie múrov, ale mostov. Druhý vatikánsky koncil je v skutočnosti veľkým mostom, ktorý postavil smerom k modernému svetu. Rovnako aj jeho dve nezabudnuteľné encykliky Mater et magistra a Pacem in terris predstavujú dva druhy mostov ku všetkým ľuďom dobrej vôle na tému hospodárstva, práce, sociálnej spravodlivosti a pokoja.
    Roncalli svojou dobrotou – ako apoštolský nuncius, ako patriarcha Benátok a potom ako pápež – dokázal vyriešiť mnoho problémov, pretože jeho dobrota otvárala dvere k dialógu a toto mu pomáhalo nájsť správne riešenia. Bol presvedčený o tom, že hoci nejaký človek možno inklinuje k zlému, prebýva v ňom vždy lúč dobra a kúsok ľudskosti. Ako zvykol hovoriť, v každom mužovi a v každej žene je čosi dobré, aj v tých, ktorí sa zdajú byť tými najhoršími. Z tohto dôvodu mal dôveru nielen v Boha, ale aj v ľudí.

    Keď Cirkev vyhlasuje pápeža Roncalliho za svätého, zo srdca vyviera spontánny hlasitý súhlas: Česť a sláva tomuto pápežovi, ktorý otvoril koncil, dobrorečenie tomuto pápežovi, ktorý ukázal svetu obraz dobra a naznačil všetkým, že jedinou cestou, ktorá vedie k lepšej budúcnosti, je cesta pravdy, spravodlivosti, solidarity a lásky. Nech je požehnaný tento pápež, ktorý naučil svet tomu, že ľudstvo potrebuje predovšetkým lásku a dobrotu. (Zdroj: L´Osservatore Romano, 28. marca 2014) –mf–


    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie z 22. apríla 2014

    Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe

    inizio pagina