 |  |
2014/07/03
Svätý Otec tvítuje mladým: Nevzdajte sa svojich snov
Drahí mladí, nevzdajte sa svojich snov o spravodlivejšom svete! (Tvít pápeža Františka z 3. júla 2014) -zk-
Svätá stolica schválila Medzinárodnú asociáciu exorcistov
Vatikán 3. júla - Kongregácia pre klerikov dekrétom z 13. júna 2014 právne uznala Medzinárodnú asociáciu exorcistov. Na základe kánona 322 paragrafu 1 Kódexu kánonického práva schválila jeho stanovy a priznala mu súkromnú právnu subjektivitu ako súkromné medzinárodné združenie veriacich, podľa kánona 116 paragrafu 2, so všetkými právami a povinnosťami stanovenými samotným zákonníkom. Asociácia v súčasnosti združuje približne 250 exorcistov z tridsiatich krajín.
Schválenie Medzinárodnej asociácie exorcistov Svätou stolicou „je dôvodom k radosti nielen pre nás v združení, ale pre celú Cirkev“, povedal jej predseda páter Francesco Bamonte, ktorý pripomína, že Boh povoláva niektorých kňazov „do tejto vzácnej služby exorcizmu a oslobodenia“ s úlohou „sprevádzať s pokorou, vierou a láskou“ tieto osoby, „ktoré potrebujú špeciálnu duchovnú a pastoračnú pozornosť“, aby ich podporili a povzbudili na ceste oslobodzovania a tiež preto, aby sa v nich oživila nádej.“ Páter Bamonte tiež pripomína, že „exorcizmus je formou lásky, v prospech trpiacich osôb; bez pochýb patrí k skutkom telesného a duchovného milosrdenstva“.
Prvotná myšlienka o založení združenia exorcistov pochádza od pátra Gabriela Amortha z Talianska, rehoľníka Spoločnosti sv. Pavla. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa začali rapídne šíriť okultné praktiky a rastúci počet veriacich sa obracal s prosbou o pomoc na exorcistov. V roku 1991 tak vzniklo Talianske združenie exorcistov, kde sa exorcisti mohli vzájomne podeliť o svoje myšlienky a skúsenosti a následne ľuďom poskytnúť lepšiu pomoc. Neskôr boli pre exorcistov organizované medzinárodné konferencie, ktoré sa opakovali s pravidelnosťou dvoch rokov. Na tomto medzinárodnom stretnutí si exorcisti zvolili svojho predsedu, ktorým sa stal páter Amorth. V roku 2000 ho nahradil páter Giancarlo Gramolazzo z Kongregácie dona Orioneho. Po jeho smrti v roku 2010 sa predsedom stal kapucín Cipriano de Meo, ktorého v roku 2012 vystriedal Francesco Bamonte z rehole Služobníkov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, exorcista rímskej diecézy. -zk-
Kardinál Tauran sa stretol s delegáciou hinduistov
Rím 3. júla - Pravda, láska a súcit sú základnými hodnotami všetkých náboženstiev a každú osobu môžu premeniť na šíriteľa pokoja: to je zhrnutím slov predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg kardinála Jeana-Louisa Taurana počas jeho včerajšieho stretnutia s predstaviteľmi hinduistického náboženstva vedených Morarim Bapom, známym hinduistickým kazateľom. Hinduistickí predstavitelia sa v talianskom hlavnom meste zúčastňujú na stretnutí na tému „Dosiahnutie pokoja vo svete prostredníctvom náuky Ježiša Krista a chápanie pozitívneho vplyvu Katolíckej cirkvi“, ktoré organizuje britská charitatívna organizácia Lord Dolar Popat Foundation.
Ako povedal kardinál Tauran, „veriaci rozličných náboženstiev môžu spoločne prispieť k všeobecnému dobru, k budovaniu spravodlivej spoločnosti a pevného a trvácneho pokoja vo svete“, šírením „kultúry stretnutia a solidaritou ako aj odstránením škandalóznych situácií nerovnosti, chudoby a nespravodlivosti“. -zk-
Zverejnili logo Svetových dní mládeže 2016 v Krakove
Vatikán 3. júla – Svetové dni mládeže 2016 v Krakove už majú svoje oficiálne logo. Verejnosti ho dnes na tlačovej konferencii predstavil krakovský arcibiskup metropolita, kardinál Stanislaw Dziwisz. Autorkou loga, ktorému dominuje žltá, biela a červená farba s prvkami v modrých odtieňoch je Monika Rybczyńska. Obsahovo sa logo viaže k myšlienke Matúšovho evanjelia „Blahoslevení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7), ktoré vybral ako motto pre 31. ročník SDM pápež František. Na bielom pozadí lemovanom červenou farbou, ktoré naznačuje Poľsko, sa vyníma žltý kríž s grafickými prvkami evokujúcimi srdce a objatie. Ústredná časť farebne korešponduje s farbami lúčov na obraze Božieho milosrdenstva podľa vízie sv. Faustíny Kowalskej. Žltý kruh zosobňuje mladých, ktorí o dva roky prídu do poľského Krakova v rámci svojho spoločného putovania za Kristom. -jb-
Kardinál Tomko pri návšteve Ukrajiny: „Deti sú vaším najväčším bohatstvom“
Vatikán 3. júla – Kardinálovi Jozefovi Tomkovi venoval denník L´Osservatore Romano v dnešnom vydaní kompletnú zadnú stranu pri príležitosti jeho tohtoročných 90. narodenín a tiež v súvislosti s jeho nedávnou návštevou Ukrajiny v úlohe osobitného pápežského legáta na oslavách 25. výročia prinavrátenia slobody Mukačevskej gréckokatolíckej eparchii. V kňazskom seminári v Užhorode, kde sa uchovávajú telesné pozostatky blahoslaveného mučeníka Teodora Romžu, kardinál Tomko počas slávnostnej eucharistie 28. júna odovzdal veriacim apoštolské požehnanie Svätého Otca Františka. V homílii okrem iného pripomenul svoju blízkosť k ukrajinskému národu: „Hoci prichádzam z Ríma, pochádzam zo susedného Slovenska; prichádzam k vám preto ako blízky jazykom a mentalitou, ako aj v spoločnej viere a láske.“
Ústrednou témou jeho homílie bola osobnosť mukačevského biskupa bl. Teodora Romžu, zavraždeného v r. 1947 sovietskou tajnou službou. Kardinál poukázal na jeho pôvod z chudobnej rodiny, avšak „bohatej na vieru a odvahu“, pričom pripomenul, že základný kameň, na ktorom stála jeho cesta ku svätosti bol položený práve v rodine. V tejto súvislosti povzbudil prítomných rodičov, aby „nezabúdali, že deti sú ich najväčším bohatstvom“. Zacitoval aj slová Žalmu 116 „Pane, som tvoj sluha, syn tvojej služobnice,“ ktoré si blahoslavený Teodor zvolil za svoje životné motto už ako mladý kňaz. Mučeník bl. Teodor Romža, ktorý pochádzal z Veľkého Bočkova na Podkarpatskej Rusi, zomrel ako 36-ročný, po troch rokoch biskupskej služby. Pápež Ján Pavol II. ho blahorečil 27. júna 2001 počas svojej apoštolskej návštevy Ukrajiny.
V rozhovore pod titulom „Najlepšie roky môjho života“ ďalej vatikánsky denník prináša spomienky emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov na významné úseky jeho služby Svätej stolici. Slovenský kardinál popisuje jej najvýznačnejšie momenty počnúc augustom 1961, čo je už takmer 53 rokov. O období 1985-2001, keď vyše tri funkčné obdobia viedol Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, povedal: Bolo to „šestnásť najnáročnejších rokoch mojej činnosti v Kúrii, ale aj najkrajších v mojom kňazskom živote.“ „Bola to nádherná skúsenosť,“ hodnotí svoje pôsobenie 90-ročný kardinál, pričom odpovedá aj na otázky o vzťahu so sv. Jánom Pavlom II. a so súčasným emeritným pápežom Benediktom XVI.
Po splnení svojho poslania v závere júna na Ukrajine sa kardinál Jozef Tomko v týchto dňoch zdržiava na Slovensku, kde navštívil aj svoje rodisko Udavské. V sobotu 5. júla bude predsedať archijerejskej svätej liturgii s myrovaním v rámci eparchiálnej odpustovej slávnosti sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach. V nedeľu 6. júla bude na Mariánskej hore v Levoči sláviť hlavnú odpustovú svätú omšu o 10. hodine. -jb-
(Obr.: J. E. kardinál Jozef Tomko spolu s mukačevským eparchom Milanom Šášikom 28. júna 2014 v Užhorode na oslavách 25. výročia prinavrátenia slobody Mukačevskej gréckokatolíckej eparchii. Foto: K. Chavaga)
Myšlienky Svätého Otca pre kňazov – 2. časť
V rámci cyklu „Myšlienky Svätého Otca pre kňazov“ si všimneme otázku identity kňaza v duchu Dokumentu z Aparecídy. Budeme sledovať myšlienky Svätého Otca Františka z listu, ktorý adresoval osobitne kňazom, s tým, že sú aktuálne pre všetkých veriacich.
Keď konferencia v Aparecíde hovorí o Cirkvi ako o spoločenstve učeníkov a misionárov (203, 316, 324), osobitne poukazuje na to, čo je vlastné (200-285) kňazskej duchovnosti vzhľadom na ľud, aby ľud žil v Kristovi. Tento život je zakotvený vo vlastnej identite, kultúre, štruktúrach, v procesoch výchovy a podobne (192-195). S akými výzvami sa tu kňaz stretáva? Povieme si o nich postupne. Svätý Otec na úvod upozorňuje, že práve vďaka týmto výzvam sa totožnosť kňaza nedá chápať staticky. Kňaz je človekom, ktorý je v dynamickom napätí. Pápež František hovorí, že to, kým je vlastne kňaz, nemožno vysvetliť formou nejakého statického opisu, ale jedine poukázaním na polarity, ktoré kňaza určujú. A tvrdí, že práve vďaka tomu, že kňazská existencia je existenciou «v napätí», vylučuje sa chápanie kňazstva ako „cirkevnej kariéry“, ktorá má svoje mechanizmy rastu, postupu, odmien a podobne.
Aká je teda kňazská identita vo vzťahu k cirkevnému spoločenstvu? Ako zdôrazňuje Svätý Otec, Aparecída ju definuje dvomi charakteristikami. Na prvom mieste je „darom“ (193,326). To, že kňaz je darom, stojí v protipóle s pozíciu „delegáta“ či „reprezentanta“. A po druhé, ide tu o vernosť Majstrovmu povolaniu. A toto stojí v protiváhe s predstavou o „správcovstve“ či „manažovaní“ (372). Ide vždy o iniciatívu Boha, o pomazanie Duchom Svätým, o zvláštne zjednotenie s Kristom ako Hlavou, o pozvanie nasledovať Majstra. Aby sme tu jasne vnímali Božia iniciatívu, dokument z Aparecídy zdôrazňuje dve charakteristiky kňaza: je „vyvolený“ a je „poslaný“. Je „vyvolený-poslaný“. Ide tu horizont istej „pasivity“, v ktorom je hlavným aktérom Pán. Toto jasne podmieňuje aj oblasť osobnej autonómie kňaza a
oblasť jeho činnosti. Keďže je „vyvolený-poslaný“, jeho kňazská identita je identitou pastiera, ktorý sa necháva viesť. Je pastierom, ktorý je sám vedený. Alebo inými slovami, je vodcom, ktorý je vedený. Je vedeným vodcom.
Neslobodno ďalej zabúdať na to, aký úzky je vzťah medzi kňazskou identitou a jeho príslušnosťou k ľudu. Identita značí príslušnosť. Kňaz patrí do Božieho ľudu, bol z neho vybratý, k nemu je poslaný a tvorí jeho súčasť. Aparecída zdôrazňuje túto cirkevnú príslušnosť u všetkých učeníkov misionárov (156), keďže predstavuje ich spolu-povolanie do spoločenstve Cirkvi a zakladá sa na „viere v Ježiša Krista, ktorá sa odovzdáva prostredníctvom cirkevného spoločenstva, z ktorého vytvára univerzálnu Božiu rodinu v katolíckej Cirkvi. Pápež František v tejto súvislosti približuje rozpoloženie človeka, ktorý nemá účasť na tejto príslušnosti k
spoločenstvu a jeho stav definuje ako izoláciu a osamelosť. Hovorí o izolovanom „ja“ takého človeka. Niet väčšej škody pre kňaza, ako keď sa v duchu oddeľuje od cesty Božieho ľudu. Toto má dopad na jeho identitu. Dokument z Aparecídy, uvádza aj príklady takéhoto takzvaného izolovaného povedomia kňaza.
Takéto prípady odporujú tvrdeniu o význame spoločenstva (156) a o neodmysliteľnosti začlenenia kresťana do niektorej konkrétnej komunity, v ktorej môže trvalým spôsobom prežívať svoje povolanie byť učeníkom ako i spoločenstvo s nástupcami apoštolov a s pápežom. Dokument zjavne hovorí o konkrétnom spoločenstve. Definuje ho ako partikulárnu Cirkev, alebo ako spoločenstvá v jej vnútri, ktorými sú napríklad farnosti. Ako upozorňuje, nejde o akési duchovné spoločenstvá bez tradícií a koreňov. Pri zohľadnení týchto skutočností je zjavné, pripomína Svätý Otec, že kňazské ministérium, ktoré vychádza z posvätného stavu, nesie so sebou neodvolateľný komunitný rozmer.
Svätý Otec sa vo svojich myšlienkach dotýka aj otázky kňazského celibátu. Pripomína, že aj Dokument z Aparecídy mu pripisuje komunitný rozmer, na ktorom sa zakladá voľba tohto slobodne prijatého záväzku. Celibát si vyžaduje zrelé prijatie vlastnej afektivity a sexuality a ich úprimné a radostné prežívanie na ceste spoločenstva (196, 195).
Akým spôsobom je možné uskutočniť spomenuté výzvy kňazskej identity a jej spoločenskej dimenzie, ktoré Aparecída definuje a rozvádza? Realizátorom je v prvom rade Duch Svätý, ktorý vytvára Cirkev z rozličných povolaní a uschopňuje ju k misijnej činnosti, konštatuje sa v Dokumente. Podľa Svätého Otca je to práve Duch Svätý, ktorý privádza k otvorenosti a nie k nejakej pohodlnej intimite. Spôsobuje premenu na ľudí veľkorysých a tvorivých, ktorí sú šťastní, pretože smú ohlasovať evanjelium a angažovať sa v misijnej službe (285). Duch Svätý je zároveň i podnecovateľom cirkevného spoločenstva, ktorého je kňaz súčasťou. A ešte viac, Duch chráni celistvosť Cirkvi a bráni ju pred dvomi deformáciami, ktoré sa môžu prejaviť ako strata orientácie pri pochopení viery, zredukujúc ju na gnostický prúd a ako nebezpečenstvo, že členovia Cirkvi prestanú „byť poslaní“, začnú konať na vlastnú päsť a upadnú do rozličných spôsobov spoliehania sa na seba a sebestačnosti.
(Číselné odkazy sa vzťahujú na tzv. Dokument z Aparecídy, ktorý zhrnul závery V. generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku CELAM 13. - 31. mája 2007 v brazílskej Aparecíde) -jb, aj-
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved