 |  |
2014/07/07
Pápež František pri omši s obeťami zneužívania: „Prosím o milosť sĺz“
Vatikán 7. júla - Dnes ráno v Dome sv. Marty slávil pápež František svätú omšu za prítomnosti niekoľkých z obetí sexuálneho zneužívania a tiež členov Pápežskej komisie na ochranu mladistvých. Použil pri tom liturgický formulár za pokoj a spravodlivosť. Svätý Otec predniesol homíliu, ktorú uvádzame v plnom znení:
„Obraz Petra, ktorý vidí Ježiša vychádzať z toho strašného vyšetrovacieho zasadnutia, Petra, ktorého zrak sa stretáva s Ježišovým a on plače. Tento obraz mi dnes vstupuje do srdca, keď sa stretávam s vašimi pohľadmi, mnohých mužov, žien, malých chlapcov a dievčat; cítim Ježišov pohľad a prosím o milosť jeho sĺz. O milosť, aby Cirkev plakala a konala odčinenie za svojich synov a dcéry, ktorí zradili svoje poslanie, ktorí zneužili nevinné osoby. A ja som vám dnes vďačný za to, že ste sem prišli až sem.
Už dlhšie v srdci cítim hlbokú bolesť, utrpenie, dlhý čas skryté, zastierané v spoluvine márne hľadajúcej vysvetlenie, až kým si ktosi neuvedomil, že Ježiš sa pozerá, a rovnako aj ďalší a ďalší... a odhodlali sa ten pohľad opätovať.
A tí niekoľkí, čo začali plakať, sa dotkli nášho svedomia pre tento zločin a ťažký hriech. Toto je môj žiaľ a bolesť pre skutočnosť, že niektorí kňazi a biskupi zranili nevinnosť mladistvých ako aj svoje vlastné kňazské povolanie tým, že ich sexuálne zneužili. Ide tu o niečo viac než len odsúdeniahodné činy. Je to ako svätokrádež, lebo tieto deti boli zverené kňazskej charizme, aby boli vedené k Bohu, a oni ich obetovali idolu vlastnej žiadostivosti. Znesvätili ten obraz Boha, na ktorého obraz sme boli stvorení. Detstvo, to všetci vieme, je pokladom. Mladé srdce, tak otvorené a plné dôvery, kontempluje tajomstvá Božej lásky a jedinečným spôsobom je pripravené živiť sa z viery. Dnes srdce Cirkvi hľadí do Ježišových očí v týchto chlapcoch a dievčatách a chce plakať. Prosí o milosť plaču pred týmito hanebnými činmi zneužitia, spáchanými proti mladistvým. Pred týmito skutkami, ktoré zanechali jazvy na celý život.
Viem, že vaše rany sú zdrojom hlbokého a často neutíšiteľného emocionálneho a duchovného utrpenia a aj zúfalstva. Mnohí z tých, ktorí utrpeli túto skúsenosť, hľadali kompenzáciu v závislosti. Iní zakúsili vážne narušenia vo vzťahoch s rodičmi, manželským partnerom a deťmi. Utrpenie rodín sa stalo osobitne vážnym vzhľadom na to, že poškodenie spôsobené zneužitím zasahuje tieto životne dôležité vzťahy.
Niektorí utrpeli aj strašnú tragédiu samovraždy drahej osoby. Smrť týchto milovaných Božích detí je mi kameňom na srdci a na svedomí - mojom ako aj celej Cirkvi. Týmto rodinám vyjadrujem svoje city lásky a bolesti. Ježiša po mučení a vypočúvaní s vyžívaním sa v nenávisti vedú na iné miesto a k inej stráži. Pohliadne na jedného zo svojich, na toho, ktorý ho zaprel, a rozplače ho. Prosme si o túto milosť spolu s milosťou odčinenia.
Hriechy sexuálneho zneužitia voči mladistvým zo strany členov kléru majú zdrvujúci vplyv na vieru a nádej v Boha. Niektorí sa zachytili viery, kým u ostatných zrada a opustenie narušili ich vieru v Boha. Vaša prítomnosť tu hovorí o zázraku nádeje, ktorá premáha najhlbšiu temnotu. Bez pochyby je znamením Božieho milosrdenstva to, že máme dnes príležitosť stretnúť sa, adorovať Pána, hľadieť si do očí a hľadať milosť zmierenia.
Pred Bohom a jeho ľudom som hlboko zarmútený pre hriechy a vážne zločiny sexuálneho zneužívania, ktoré spáchali členovia kléru voči vám a pokorne prosím o odpustenie. Prosím o odpustenie aj za hriechy zanedbania zo strany vedúcich cirkevných predstaviteľov, ktorí neodpovedali primeraným spôsobom na oznámenie zneužitia, ktoré ohlásili rodinní príslušníci a tí, ktorí sa stali obeťami tohto zločinu. Toto navyše zanechalo v zneužívaných ďalšie utrpenie a prinieslo ohrozenie ďalších mladistvých, ktorí sa nachádzali v podobne nebezpečných situáciách.
Na druhej strane, odvaha, ktorú ste vy a aj iní preukázali, zasadiac sa za to, aby pravda vyšla najavo, je službou lásky, pretože vniesla svetlo do jednej hrozivo temnej stránky v živote Cirkvi. V službe Cirkvi niet miesta pre tých, ktorí sa dopúšťajú sexuálneho zneužívania, a zaväzujem sa nikomu netolerovať ujmu spôsobenú na mladistvom, nezávisle na jeho klerickom stave. Všetci biskupi musia vykonávať svoju pastiersku službu s maximálnou starostlivosťou o zabezpečenie ochrany mladistvých a budú vydávať počet z tejto svojej zodpovednosti. Pre všetkých nás platí rada, ktorú dáva Ježiš tým, od ktorých pochádza pohoršenie, o mlynskom kameni a mori (porov. Mt 18,6).
Budeme okrem toho ďalej bdieť nad prípravou na kňazstvo. Počítam s členmi Pápežskej komisie pre ochranu mladistvých, všetkých mladistvých, nech patria k akémukoľvek náboženstvu, sú to tí maličkí, na ktorých Pán hľadí s láskou. Žiadam ich o túto pomoc, aby mi pomohli zabezpečiť to, že budeme mať k dispozícii tie najlepšie princípy a postupy v univerzálnej Cirkvi na ochranu mladistvých a pre formáciu cirkevného personálu pri napĺňaní týchto princípov a postupov. Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili, že sa takéto hriechy v Cirkvi už nikdy viac nebudú opakovať.
Bratia a sestry, keďže sme všetci členmi Božej rodiny, sme povolaní, aby sme vstúpili do dynamiky milosrdenstva. Pán Ježiš, náš Spasiteľ, je najvyšší vzor, nevinný, ktorý vyniesol naše hriechy na kríž. Zmieriť sa je podstatou našej spoločnej totožnosti ako Kristových nasledovníkov. Obrátiac sa k nemu a sprevádzaní našou Presvätou Matkou pri päte kríža, prosme o milosť zmierenia spoločne s celým Božím ľudom. Láskavý príhovor Našej Panej Nežného milosrdenstva je nevyčerpateľným prameňom pomoci na našej ceste uzdravenia.
Vy a všetci tí, ktorí zažili zneužitie zo strany členov kléru, ste milovaní Bohom. Modlím sa, aby následky temnoty, ktorá sa vás dotkla, boli uzdravené objatím Dieťaťa Ježiša, a aby spôsobenú ujmu nahradila viera a obnovená radosť.
Ďakujem za toto stretnutie a prosím vás, modlite sa za mňa, aby oči môjho srdca vždy jasne videli cestu milosrdnej lásky a aby mi Boh udelil odvahu nasledovať túto cestu pre dobro mladistvých.
Ježiš odchádza z nespravodlivého tribunálu, z krutého výsluchu, pozrie sa na Petra a Peter sa rozplače. Prosme, aby sa na nás pozrel, aby sme nechali jeho pohľad na nás dopadnúť a mohli sme zaplakať, a aby nám dal milosť zahanbenia, aby sme mu, tak ako Peter po štyridsiatich dňoch, mohli odpovedať: «Ty vieš, že ťa milujeme» a počuť jeho hlas: «Vráť sa na svoju cestu a pas moje ovce» – a ja dodávam – «a nedovoľ, aby nejaký vlk prenikol do stáda».“ -zk, aj-
Pápež František sa stretol s obeťami zneužívania
Vatikán 7. júla - Vo Vatikáne v dňoch 6. a 7. júla zasadala Pápežská komisia pre ochranu mladistvých pod vedením kardinála O’Malleyho. V priebehu včerajšieho dňa sa členovia komisie zaoberali rôznymi témami, medzi nimi aj návrhom vymenovania nových členov, ktorí majú byť pričlenení ku komisii ako zástupcovia ďalších geografických oblastí. Ako na dnešnom brífingu informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi, opäť sa hovorilo o štatútoch komisie, o definícii jej statusu, cieľov a spôsobu jej fungovania, o potrebe vytvoriť prevádzkovú kanceláriu, ktorá doteraz neexistuje. Hovorilo sa aj o možnosti vytvoriť pracovné skupiny, s ktorými by mohli spolupracovať ďalšie inštitúcie alebo osoby, ktoré nepatria priamo do komisie.
Dnešný deň bol vyhradený stretnutiu šiestich obetí zneužívania s pápežom Františkom v Dome sv. Marty. Ide o troch mužov a tri ženy z Nemecka, Írska, Anglicka, ktorí sa už včera večer zúčastnili na večeri so Svätým Otcom v refektári Domu sv. Marty, kde ich pápež krátko pozdravil. Dnes ráno celebroval spolu s nimi a s členmi komisie v kaplnke domu svätú omšu s liturgickým formulárom za pokoj a spravodlivosť. Homília z tejto svätej omše zostane isto silným a výrazným príspevkom pápeža Františka k tejto téme, uviedol páter Lombardi. (Plný text homílie je publikovaný samostatne.)
Po svätej omši nasledovali spoločné raňajky a od 9.00 osobné stretnutia pápeža s každým z prítomných za pomoci tlmočníkov, pre zabezpečenie možnosti vyjadriť sa. Ako povedal hovorca páter Lombardi, rozhovory trvali do 12.20. „Môžem dosvedčiť hlbokú vďačnosť, a prirodzene aj pohnutie týchto osôb, za možnosť tak hlbokého, tak obsiahleho, tak osobného stretnutia so Svätým Otcom. Osobitne výrazne vnímali, že sú vypočutí, prijatí s veľkou pozornosťou a disponibilitou” – uviedol na brífingu páter Federico Lombardi. Na margo nie veľkého počtu prítomných obetí zneužívania uviedol, že o to hlbší mohol byť dialóg: „Aj keď ide len o limitovaný počet, verím, že toto stretnutie bolo pre tých, ktorí prejavili oň záujem, mimoriadne dôležitým momentom pre ich život, ale aj znamením, posolstvom pre Cirkev a pre všetkých, posolstvom o pozornosti, počúvaní, zblížení, aby bol upevnený dialóg, ktorý by posunul vpred hlboký proces uzdravovania, zmierenia a vytvorenia perspektív budúcnosti.”
Za predbežný termín ďalšieho zasadnutia Pápežskej komisie pre ochranu mladistvých bol na terajšom jej zasadnutí stanovený mesiac október. -jk-
Prvé výročie návštevy pápeža na Lampedúze: „Kde je tvoj brat?“
Taliansko 7. júla - Zajtra, 8. júla, si pripomenieme prvé výročie návštevy pápeža Františka na sicílskom ostrove Lampedúza, známeho početným príchodom utečencov z Afriky a Blízkeho východu, z ktorých žiaľ mnohí cestu na mori neprežijú.
Svätý Otec pri tejto príležitosti poslal arcidiecéze Agrigento, pod ktorú ostrov Lampedúza spadá, svoje posolstvo. Spomína v ňom, že cieľom jeho návštevy spred roka bolo prejaviť blízkosť imigrantom, hľadajúcim lepší život, prebudiť pozornosť verejnosti voči ich drámam, ako aj vyjadriť vďačnosť tamojším obyvateľom, dobrovoľníkom, združeniam a katolíckym komunitám za ich solidaritu a aktívnu pomoc.
„S odstupom jedného roka sa problém imigrácie sťažuje a žiaľ silným tempom nasledovali ďalšie tragédie. Nášmu srdcu je ťažké prijať smrť týchto našich bratov a sestier, ktorí čelia vyčerpávajúcim cestám, aby unikli drámam, chudobe, vojnám, konfliktom, častokrát spojenými s medzinárodnou politikou.
Ešte raz sa duchovne poberám k Stredozemnému moru, aby som plakal s tými, ktorí sa nachádzajú v bolesti a aby som do vody hodil kvety modlitby za zosnulé ženy, mužov a deti, obete drámy, ktorá sa zdá byť bez konca. Je potrebné, aby sa tomu čelilo nie s ľahostajnosťou, ale s logikou pohostinnosti a vzájomného delenia sa za účelom ochrany a podporovania dôstojnosti a centrality každej ľudskej bytosti“, uvádza sa v posolstve Svätého Otca.
Okrem povzbudivých slov kresťanským komunitám a každej osobe dobrej vôle, aby sa neprestávali „skláňať k tomu, čo potrebuje podanú ruku, bez kalkulovania, bez strachu, s nehou a pochopením“, pápež František v posolstve vyjadril želanie, aby boli kompetentné inštitúcie, najmä tie na európskej úrovni, v pomoci utečencom odvážnejšie a štedrejšie.
Pri príležitosti prvého výročia návštevy Svätého Otca na Lampedúza sa v nedeľu 6. mája v tamojšej farnosti sv. Gerlanda konala aj svätá omša, ktorú celebroval predseda Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich kardinál Antonio Maria Vegliò. Priamy prenos zo svätej omše vysielala aj talianska televízia RAI1.
Kardinál Vegliò vo svojej kázni zacitoval otázku Svätého Otca z jeho minuloročnej kázne, pochádzajúcej z knihy Genezis: „Kde je tvoj brat?“ Otázka, ktorá provokuje naše svedomie a pripomína nám našu zodpovednosť za osud našich bratov a sestier, ktorým sa cesta nádeje na lepší život premenila na cestu smrti.
Vo svojej kázni, ktorá rekapitulovala úsilie podniknuté za posledný rok, poďakoval za štedrosť obyvateľov Lampedúzy a ocenil pomoc Talianska ako štátu. Pripomenul, že Taliansko je hranicou Európy, a teda solidarita by sa mala týkať celého Európskeho ako aj medzinárodného spoločenstva.
Na margo problematiky emigrácie kardinál zdôraznil, že „ak je korektne riadená, v rámci zákonnosti a bezpečnosti, nepredstavuje hrozbu, ale môže sa stať príležitosťou pre Európu, ktorá sa dnes zdá byť unavená a zostarnutá“. Pripomenul tiež pápežove slová spred niekoľkých týždňov, že ak Európa „uzná kresťanské korene svojej veľkodušnej otvorenosti k blížnemu, kontinent sa omladí, lebo jeho korene sú charakteristické pohostinnosťou, rešpektom k rôznorodosti a hľadaním spoločného dobra.“
Na budovanie pohostinnejšej spoločnosti je však podľa kardinála potrebná pripravenosť, prekonanie predsudkov, ako aj konverzia srdca. Problematika emigrácie súvisí aj s otázkou spravodlivého prerozdelenia svetového bohatstva. Kardinál v tejto súvislosti zacitoval z Apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium pápeža Františka: „... naša planéta patrí celému ľudstvu; a to, že sa niekto narodil na mieste, ktoré má menej zdrojov alebo je menej rozvinuté, nie je dôvodom na to, aby žil s menšou dôstojnosťou“ (č. 190). Spomenul tiež, že Afrika, ako v minulosti tak aj dnes, je ochudobňovaná nielen o svoje prírodné zdroje, ale aj o mladé sily. -zk-
Foto: Minuloročné stretnutie Svätého Otca s utečencami na ostrove Lampedúza.
Mons. Tomasi v OSN: Utečenci sú nositeľmi práv a povinností, nielen objektom pomoci
Vatikán/Ženeva 7. júla - Mons. Silvano Maria Tomasi sa v Ženeve opäť vyjadril na tému imigrácie. Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN pri príležitosti 60. zasadania Stáleho výboru Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) 1. júla opakovane zdôraznil, že utečenci a vysídlené osoby sú nositeľmi práv a povinností tak ako všetci ľudia, nielen objektom pomoci. Pripomenul, že v súčasnej dobe je vo svete viac ako 50 miliónov ľudí utekajúcich zo svojich domovov. Je to najvyššie číslo od konca Druhej svetovej vojny. Upozornil na nevyhnutnosť chrániť „práva a ľudskú dôstojnosť“ a tiež na požiadavku, že „ochrana osôb by mala mať prednosť pred prílišnými obavami o bezpečnosť štátu“.
Odtiaľto vyšla výzva Mons. Tomasiho nepovažovať pohostinnosť za niečo, čo sa obmedzuje na súkromnú sféru, ale považovať ju za súčasť politického sveta, aby sa tak prejavila na vnútroštátnej a celosvetovej úrovni. Problematika utečencov, pokračoval stály pozorovateľ, by mala byť riešená „pružnejšou politikou na hraniciach, jednoduchšími postupmi pre získanie azylu, lepšími šancami na presídlenie pre vysídlené osoby“. V Európe je „nevyhnutná spoločná stratégia, aby krajiny prvého určenia“ pre utečencov neboli ponechané sami na seba a aby sa vytvorila „dohoda o rozdeľovaní vysídlených medzi rôzne národy, zohľadňujúc ekonomickú situáciu jednotlivých krajín a hustotu obyvateľstva daných národov“.
Mons. Tomasi poukázal tiež na potrebu vzdelávania a zvyšovania povedomia verejnosti, vzhľadom na spoločnú zodpovednosť za príčiny konfliktov a za hľadanie mierových riešení. Pripomenul úlohu komunít veriacich, na ich povolanie deliť sa s posolstvom súcitu a solidarity a vyzval, aby bola nútená migrácia vnímaná v širších súvislostiach, z hľadiska úcty k životu a ľudskej dôstojnosti, aby sa odstránili „hlboké príčiny toľkého utrpenia“. -jk-
Ďalšie únosy v Iraku: dvaja kňazi a jedna rehoľníčka
Irak 7. júla – Napätie v Iraku nepoľavuje. Štyria mŕtvi a dvanásť zranených, to je bilancia včerajšieho večerného samovražedného atentátu v šiítskej štvrti Bagdadu. V Mosule, ktorý je kontrolovaný extrémistickým vojskom ISIS-u (Islamského štátu v Iraku a Levante), boli unesení dvaja kňazi a jedna rehoľná sestra po tom, ako sunnitskí povstalci zaútočili na jeden z kostolov. Pripájajú sa tak k dvom sestrám a trom sirotám uneseným minulý utorok.
Sunnitské vojsko ISIS-u si drží svoje pozície v kalifáte, ktorý vyhlásili nad územím od Aleppa v Sýrii až po Mosul na severe Iraku. Minulú sobotu Abu Bakr al Baghdadi, vystupujúci ako kalif, predniesol v hlavnej mešite v Mosule prejav, ktorého videozáznam obletel celý svet. Zdá sa, že na to, aby sa krajina účinne postavila proti domíniu extrémistov, nestačí Iraku ani vojenská pomoc USA, Ruska a Iránu. -zk-
Foto: Abu Bakr al Baghdadi, kalif ISIS-u.
Jubilejný rok svätého pápeža Celestína 800 rokov od jeho narodenia
Pápež František sa v nedeľu 6. júla v poludňajšom príhovore vrátil k svojej sobotnej návšteve dvoch diecéz v juhotalianskom regióne Molise. Tamojším obyvateľom na diaľku vyjadril srdečnými slovami svoju vďaku za ich vrúcne prijatie nielen vo svojom kraji, ale i vo svojich srdciach. „Nikdy na to nezabudnem!“, odkázal im a na záver poprosil všetkých prítomných: „Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Aj ja sa modlím za vás.“
Posledné z ôsmich stretnutí pápeža Františka v rámci jednodňovej návštevy diecéz Campobasso a Isernia sa konalo na Katedrálnom námestí mesta Isernia. Svätý Otec v príhovore k jeho obyvateľom poukázal na symboliku miesta a pozornosť sústredil na podobnosť sv. Františka z Assisi a miestneho svätca sv. Celestína V., benediktínskeho mnícha, opáta a neskôr pustovníka na vrchu Morrone, ktorý sa stal napokon pápežom.
Priblížme si v krátkosti život sv. pápeža Celestína V., označovaného aj ako sv. Peter Celestín. Takto o ňom hovoril pred štyrmi rokmi (4. júla 2010) aj pápež Benedikt XVI. počas svojej pastoračnej návštevy v meste Sulmona v susednom regióne Abruzzo, pri oslavách 800. výročia narodenia svätca. Krstným menom sa volal Peter a jeho pápežské meno Celestín znamená „prichádzajúci z neba“. Pietro Angelerio da Morrone sa narodil začiatkom 13. storočia. Mal jedenásť súrodencov. Otec mu zomrel dosť zavčasu, a tak výchova detí bola na matkiných pleciach. Tá sa zo všetkých síl snažila vštepiť im dobrý základ viery.
Peter sa ako dvadsaťpäťročný stal pustovníkom. Venoval sa modlitbe a čítaniu Svätého Písma. Snažil sa byť stále zamestnaný, aby tak lepšie odolával pokušeniam diabla. Po čase začali za ním prichádzať aj iní pustovníci a žiadali ho, aby sa stal ich predstaveným. Tak sa začalo utvárať nové rehoľné spoločenstvo. Keď mal 79 rokov, bol zvolený za pápeža. Stalo sa to veľmi podivuhodným spôsobom, za zvláštnych okolností. Totiž po smrti pápeža Mikuláša IV. v roku 1292 Cirkev dva roky nemala pápeža. Kardináli sa nevedeli dohodnúť, koho zvoliť. Pustovník Peter z Morrone im poslal správu, aby sa dohodli čím skôr, lebo nie je dobré, keď Cirkvi chýba hlava. Kardináli takmer okamžite zvolili práve jeho. S bolesťou v srdci prijal tento úrad a zvolil si meno Celestín. Bol však veľmi jednoduchý a nevedel si veci zorganizovať. Veľmi skoro nastal takmer vo všetkých záležitostiach zmätok. Po piatich mesiacoch pontifikátu sa rozhodol vzdať svojho úradu. Tak sa aj stalo. Celestín dúfal, že bude môcť dožiť svoj život v jednom zo svojich kláštorov. Nový pápež Bonifác VIII. však rozhodol inak. Sv. Peter Celestín zomrel o dva roky, 19. mája 1296.
Za svätého bol vyhlásený roku 1313. Benedikt XVI. poukazujúc na odkaz sv. Celestína V., ktorého si Cirkev pripomína 19. mája, povedal: „Svätosť naozaj nikdy nestratí zo svojej príťažlivej sily, neupadne do zabudnutia, nikdy nevyjde z módy, naopak, časom zažiari ešte väčším svetlom, vyjadrujúc odvekú túžbu človeka po Bohu.“
Svätý Otec František pri vyhlásení Jubilejného roka sv. Celestína na Katedrálnom námestí v Isernii predstavil svätca týmito slovami:
„Námestie je miestom, kde sa stretávame ako občania a katedrála je miestom, kde sa stretávame s Bohom, načúvame jeho slovu, aby sme žili ako bratia, občania a bratia. V kresťanstve niet protirečenia medzi posvätným a svetským; v tomto zmysle: občania a bratia. Je jedna silná myšlienka, ktorá ma zasiahla, keď som premýšľal o odkaze sv. Celestína V. On mal podobne ako sv. František z Assisi veľmi silný zmysel pre Božie milosrdenstvo a pre skutočnosť, že Božie milosrdenstvo obnovuje svet.
Pietro del Morrone ako aj František z Assisi poznali dobre spoločnosť svojej doby, s jej veľkou chudobou. Boli veľmi blízko k ľuďom, k národu. Mali rovnaký Ježišov súcit s mnohými unavenými a skleslými ľuďmi. Ale neobmedzovali sa na rozdávanie dobrých rád alebo zbožnej útechy. Oni ako prví urobili rozhodnutie života ísť proti prúdu, rozhodli sa spoliehať sa na Prozreteľnosť Otca, a to nielen osobnou askézou, ale aj prorockým svedectvom o otcovstve a bratstve, ktoré sú posolstvom evanjelia Ježiša Krista.
Vždy ma oslovuje, že vďaka tomuto svojmu silnému súcitu s ľuďmi títo svätí cítili potrebu dať ľuďom to najdôležitejšie, to najväčšie bohatstvo: Otcovo milosrdenstvo, odpustenie. «Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.» V týchto slovách Otčenáša je celý životný plán, založený na milosrdenstve. Milosrdenstvo, zhovievavosť, odpustenie hriechov, to nie je len niečo zbožné, vnútorné, akýsi duchovný utišujúci prostriedok, nejaký druh olejčeka, ktorý nám pomôže byť jemnejšími, lepšími. Nie! Je to proroctvo o novom svete, milosrdenstvo je proroctvom o novom svete, v ktorom sú dobrá zeme a práce rovnomerne rozdelené a nikto nie je bez toho, čo nevyhnutne potrebuje, pretože solidarita a delenie sa sú konkrétnym dôsledkom bratstva.
Títo dvaja svätí dali príklad. Vedeli, že ako klerici - jeden bol diakonom, druhý biskupom, biskupom Ríma - ako klerici obaja musia dať príklad chudoby, milosrdenstva a úplného vyzlečenia sa zo seba samého. Tu je potom zmysel novej občianskej príslušnosti, ktorú výrazne pociťujeme tu na tomto námestí pred katedrálou, kde sa nám prihovára pamiatka svätého Petra Morroneho, Celestína V. Tu je najaktuálnejší význam Jubilejného roku, Celestínskeho jubilejného roku, ktorý teraz vyhlasujem za otvorený a počas ktorého budú pre všetkých dokorán otvorené dvere Božieho milosrdenstva. Nie je to únik, nie je to útek od reality a jej problémov, je to odpoveď, ktorá pochádza z evanjelia. Láska ako sila očisťujúca svedomie, sila pre obnovenie sociálnych vzťahov, sila pre plánovanie inej ekonomiky, zameranej viac na človeka, prácu, rodinu, než na peniaze a zisk.
Všetci sme si vedomí toho, že to nie je cesta sveta. Nie sme rojkovia, pomýlení, ani nechceme vytvoriť oázu mimo okolitého sveta. Skôr veríme, že táto cesta je tá správna pre všetkých, je to cesta, ktorá nás naozaj približuje k spravodlivosti a pokoju. Ale tiež vieme, že sme hriešnici, že my sami sme vždy v pokušení nejsť touto cestou a prispôsobiť sa mentalite sveta, mentalite moci, mentalite majetkov. Preto sa spoliehame na Božie milosrdenstvo a usilujeme sa dosiahnuť s jeho milosťou plody obrátenia a skutky milosrdenstva. Tieto dve veci: obrátiť sa a robiť skutky milosrdenstva. Toto je, takpovediac, tá správna hudba tohto roku, jubilejného roku, svätocelestínskeho roku. Nech nás neustále na tejto ceste sprevádza a podporuje Panna Mária, Matka milosrdenstva.“ -jk-
Vysielanie zo 7. júla 2014
Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved