 |  |
2014/07/08
Vatikán má za rok 2013 kladnú účtovnú bilanciu
Vatikán 8. júla - Dnes bola publikovaná účtovná bilancia Svätej stolice a Governatorátu Mestského štátu Vatikán za rok 2013. Zatiaľ čo bilancia Svätej stolice vykázala schodok vo výške 24,47 miliónov eur, Governatorát, ktorý má nezávislú administratívu od Svätej stolice, zaznamenal kladný výsledok 33,04 miliónov eur. Po sčítaní oboch výsledkov je teda celková bilancia Vatikánu kladná a predstavuje vyše 8 miliónov eur. Informáciu zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice v nadväznosti na zasadnutie Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice, ktoré sa konalo 5. júla.
Finančnú bilanciu za rok 2013 dnes zverejnil aj Inštitút pre náboženské diela (IOR, hovorovo „vatikánska banka“) spolu s podrobným prehľadom údajov. Riaditeľ IOR Ernst von Freyberg oznámil, že Inštitút úspešne ukončil prvú fázu svojej reštrukturalizácie, zameranú na jeho zosúladenie s finančnými smernicami, zvýšenie jeho bezpečnosti a transparentnosti. Inštitút je tak pripravený vstúpiť do druhej fázy reformy, ktorá bude spočívať v jeho začlenení do nového ekonomicko-administratívneho systému Vatikánu. Ako sa uvádza v komuniké, táto fáza bude zverená novej dozornej rade a novému manažmentu, ktorých zloženie má určiť nové menovanie. Riaditeľ IOR nazval hospodársky výsledok inštitúcie za rok 2013 uspokojivým a výsledok za prvú polovicu roka 2014 veľmi pozitívnym. Za rok 2013 poskytol IOR Svätému Otcovi na podporu jeho apoštolských a charitatívnych aktivít sumu 50 miliónov eur.
V stredu 9. júla, predstaví Svätá stolica nový rámec svojho ekonomického fungovania pod vedením Ekonomického sekretariátu, novozriadeného dikastéria Svätej stolice, ktoré vedie ako prefekt kardinál George Pell. Pôjde o výsledok doterajšej činnosti Ekonomickej rady a Ekonomického sekretariátu, zriadených na základe motu proprio Svätého Otca Františka z 24. februára 2014. Na tlačovej konferencii vystúpia okrem kardinála Pella aj zastupujúci koordinátor Ekonomickej rady Joseph F. X. Zahra, člen Ekonomickej rady Jean-Baptiste de Franssu a predseda Dozornej rady IOR Ernst von Freyberg. -jb-
Obr.: Riaditeľ IOR Ernst von Freyberg
Pápeža František pri stretnutí s väzňami v Isernii: Oporou reintegrácie je nádej
Pri pastoračnej návšteve dvoch diecéz v regióne Molise v sobotu 5. júla 2014 sa Svätý Otec stretol aj s väzňami. Podobne ako pri návšteve v Kalábrii pred dvoma týždňami zašiel priamo do areálu nápravného zariadenia, kde sa stretol s väzňami a personálom. V spontánnom príhovore im adresoval slová usmernenia a povzbudenia do budúcnosti, pričom sa s nimi postavil na jednu úroveň, keď sa podelil so svojím vnútorným prežívaním svojich stretnutí s väzňami, ktoré v ňom vzbudzujú otázku: „Prečo on a nie ja?“
Väznica v Isernii patrí svojimi rozmermi k menším zariadeniam, s pomerne dobrými podmienkami, na rozdiel od iných preplnených väzníc. Jej obyvateľmi je okolo 60 väzňov, ktorí si odpykávajú trest alebo ešte čakajú na rozsudok. Svätého Otca sprevádzali miestny biskup Camillo Cibotti i jeho predchodca, a tiež verejní predstavitelia mesta a okresu. Po privítacích slovách riaditeľky väznice Svätého Otca pozdravil jeden z väzňov v mene ostatných: „Dnes pri stretnutí s Vami nechceme mať tváre delikventov, ale chceme byť spolutvorcami vzájomného stretnutia v dôstojnosti a sile tých, ktorí sa usilujú opäť nastúpiť na správnu cestu, ktorú predtým stratili.“ Pripomenul sv. Jána XXIII. ako „dobrého pápeža“, sv. Jána Pavla II. ako „sympatického pápeža a pápeža odpúšťania“, pričom aktuálnemu hosťovi dal prívlastok „rockový pápež“. Poďakoval mu za to, že okrem „entuziazmu, ktorý vzbudzuje aj u tých, ktorí sú od Cirkvi vzdialení“, im prišiel predovšetkým „priniesť lásku“. Vyjadril vďaku aj dobrovoľníkom z diecézy, ktorí každý piatok vedú pre väzňov katechézu a pripravujú ich na slávenie eucharistie spolu s ich väzenským kaplánom.
Svätý Otec sa prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, príjemné popoludnie, ďakujem vám za vaše prijatie. Ďakujem vám aj za svedectvo nádeje, ktoré som si vypočul z úst vášho zástupcu. Rovnako aj v pozdrave riaditeľky ma zachytilo slovo: nádej. Toto je tá výzva, ako som povedal pred dvoma týždňami vo väznici v Castrovillari: výzva opätovného sociálneho začlenenia sa. A preň je potrebný istý proces, cesta, ako navonok, vo väzení, v spoločnosti, tak aj vo vlastnom vnútri, vo svedomí a v srdci. Proces opätovného začlenenia sa musíme urobiť my všetci. Všetci robíme v živote chyby a všetci musíme prosiť o odpustenie za tieto chyby a vydať sa na cestu rehabilitácie, aby sme ich nerobili viac. Niektorí prechádzajú touto cestou doma, vo svojej profesii, iní, ako vy, vo väzení. Ale všetci, všetci ňou musíme prejsť... Kto hovorí, že nepotrebuje robiť cestu návratu, je klamár! Všetci robíme v živote chyby a rovnako všetci sme hriešnici. A keď ideme prosiť Pána o odpustenie našich hriechov, našich chýb, vždy nám odpúšťa, nikdy ho nezunuje odpúšťať. Hovorí nám: ‚Vráť sa z tejto cesty, pretože neosoží ti kráčať po nej.‘ Pomáha nám. A to je rehabilitácia, cesta, ktorou všetci musíme prejsť.
Dôležité je nezostať nehybnými. Všetci vieme, že stojatá voda sa kazí. Jedno španielske príslovie hovorí: ‚Stojatá voda sa pokazí ako prvá.‘ Nezostaňme stáť.
Musíme kráčať, každý deň urobiť s Pánovou pomocou jeden krok. Boh je Otec, je milosrdenstvo, vždy nás miluje. Ak ho hľadáme, on nás prijíma a odpúšťa nám. Ako som povedal, nikdy ho nezunuje odpúšťať. Toto je motto tejto návštevy: „Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním.“ Dáva nám znovu povstať a naplno nám prinavracia našu dôstojnosť. Boh si pamätá, nie je zábudlivý. Boh na nás nezabúda, stále na nás pamätá. V Biblii je pasáž u proroka Izaiáša, ktorá hovorí: «I keby matka zabudla na svoje dieťa – a to je nemožné –, ja nikdy na teba nezabudnem» (porov. Iz 49,15). A to je pravda: Boh na mňa myslí, Boh na mňa pamätá. Som v Božej pamäti. A s touto dôverou sa dá kráčať, deň za dňom. S touto vernou láskou, ktorá nás sprevádza, nádej nesklame.
S touto láskou nádej nikdy nesklame. Je to láska verná, aby sme išli ďalej s Pánom. Niektorí si myslia, že robia cestu odpykávania trestu za chyby, hriechy a len trpia, trpia, trpia... To je pravda, trpí sa. Ako povedal váš kolega, tu sa trpí. Trpí sa vnútri, a tiež vonku, keď človek vidí, že jeho svedomie nie je čisté, je znečistené a chce to zmeniť. Toto utrpenie, ktoré očisťuje, ten oheň, ktorý čistí zlato, je utrpením s nádejou. Existuje jedna pekná skutočnosť, že keď nám Pán odpúšťa, nehovorí, ‚odpúšťam ti, zariaď sa‘! Nie, on nám odpúšťa, zoberie nás za ruku a pomáha nám ísť ďalej touto cestou reintegrácie do vlastného osobného života, aj do života spoločnosti. Toto robí s nami všetkými.
Myslieť si, že vnútorný poriadok osoby sa obnoví iba pomocou palice – neviem, či sa to hovorí – že sa napraví len trestom, to nie je z Boha, to je pomýlené. Niektorí si myslia: ‚Nie, nie, treba viac trestať, viac rokov, viac!‘ To nič nerieši, nič! Uzatváranie ľudí do klietok – prepáčte mi to slovo – iba preto, že ak sú vnútri, máme istotu, to nie je na nič, to nám nepomôže. Najdôležitejšie je to, čo robí s nami Boh, vezme nás za ruku a pomáha nám pohnúť sa dopredu. A tomu sa hovorí nádej! A s touto nádejou, s touto dôverou sa dá kráčať deň za dňom. A s touto vernou láskou, ktorá nás sprevádza, nádej naozaj nesklame.
Ďakujem vám za prijatie. Prichádza mi teraz na myseľ, čo stále to pociťujem, keď každých 15 dní telefonujem do jednej väznice v Buenos Aires, kde sú mladí, a hovoríme trochu po telefóne.... Zdôverím sa vám. Keď stretnem niekoho z vás, ktorí ste vo väzení, na ceste k reintegrácii, ale vo väzení, úprimne sa pýtam: Prečo on a nie ja? Cítim to tak. Je to tajomstvo. S týmto pocitom, s týmto cítením vás sprevádzam.
Môžeme spolu prosiť Pannu Máriu, našu Matku, aby nám pomáhala, sprevádzala nás. Je Matkou. Zdravas’ Maria… A prosím, modlite sa za mňa. Modlite sa za mňa!“
(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)
Svätý Otec na Twitteri: S Bohom nič nestratíme
S Bohom sa nič nestráca, avšak bez neho je všetko stratené. (Tvít pápeža Františka z 8. júla 2014 ) -jk
India: V meste Goa po desiatich rokoch vystavia relikvie sv. Františka Xaverského
Od novembra budú mať obyvatelia i návštevníci indického pobrežného mesta Goa možnosť uctiť si relikvie sv. Františka Xaverského, španielskeho jezuitského misionára, ktorý začal svoju misiu na Ďalekom východe práve v meste Goa na západnom brehu Indického polostrova v roku 1542.
Očakáva sa, že túto možnosť od 22. novembra 2014 do 4. januára 2015 vyžije päť miliónov pútnikov. Telesné pozostatky misionára, ktorý je patrónom misií, sú uchovávané v striebornom relikviári v Bazilike Bom Jesus v Goe, avšak pre túto príležitosť budú premiestnené do rozľahlejšej miestnej katedrály.
Udalosť sa koná každých desať rokov, teraz už sedemnásty raz, a v priebehu týchto desaťročí možno vidieť nárast počtu veriacich z mnohých krajín. Napríklad v roku 1994 počet pútnikov dosiahol milión, zatiaľ čo v roku 2004 presiahol dva milióny. Katolíci tvoria asi 30 percent populácie v malom štáte Goa, ktorý má celkovo 1,4 milióna obyvateľov.
Sv. František Xaverský, narodený v španielskom meste Navarra v roku 1506, bol spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej spolu so sv. Ignácom z Loyoly, ktorý ho poslal ohlasovať evanjelium v krajinách na Ďalekom východe. Do Indie odišiel v apríli 1541. Po veľmi dramatickej ceste prišiel do mesta Goa 5. mája 1542. Tu neúnavne pôsobil niekoľko rokov, ale neustále mal túžbu pokračovať ďalej na svojich misijných cestách. Zomrel 3. decembra v roku 1552 pri čakaní na pristátie v Číne. Františka Xaverského pochovali námorníci portugalskej lode, ktorí zasypali jeho telo vápnom, aby sa čím skôr rozložilo. Ale keď ho na jar 1554 išli prevážať do Goy, našli ho neporušené. Pochovali ho v jezuitskom kostole v Goe. Iba pravú ruku oddelili a previezli do Ríma, kde ju uložili do osobitného relikviára v jezuitskom kostole Del Gesù. Od roku 1637 sú pozostatky sv. Františka Xaverského umiestnené v Bazilike Bom Jesus v Goe. Za svätého bol vyhlásený v roku 1622 pápežom Gregorom XV. -jk-
Iracký patriarcha vyvrátil správu o ďalších únosoch
Aktualizované 8. júla: Ako potvrdil chaldejský katolícky patriarcha Iraku Mons. Louis Sako, včerajšia správa o údajnom únose dvoch rehoľných kňazov a jednej sestry, ktorú priniesli niektoré agentúry, nie je pravdivá. Mons. Sako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas upresnil, že kresťania už kompletne opustili mesto Mosul a uchýlii sa do bezpečia v dedinách na Ninivskej nížine v provincii Kurdistan. Životné podmienky v týchto oblastiach sú veľmi sťažené, ide prakticky o dediny bez elektriny a bez vybudovanej infraštruktúry.
Informáciu o únose kresťanov v nižšie uvedenej včerajšej správe treba preto ignorovať. -jb-
Obr.: Patriarcha Louis Raphaël I. Sako
Pôvodná správa: Ďalšie únosy v Iraku: dvaja kňazi a jedna rehoľníčka
Irak 7. júla – Napätie v Iraku nepoľavuje. Štyria mŕtvi a dvanásť zranených, to je bilancia včerajšieho večerného samovražedného atentátu v šiítskej štvrti Bagdadu. V Mosule, ktorý je kontrolovaný extrémistickým vojskom ISIS-u (Islamského štátu v Iraku a Levante), boli unesení dvaja kňazi a jedna rehoľná sestra po tom, ako sunnitskí povstalci zaútočili na jeden z kostolov. Pripájajú sa tak k dvom sestrám a trom sirotám uneseným minulý utorok.
Sunnitské vojsko ISIS-u si drží svoje pozície v kalifáte, ktorý vyhlásili nad územím od Aleppa v Sýrii až po Mosul na severe Iraku. Minulú sobotu Abu Bakr al Baghdadi, vystupujúci ako kalif, predniesol v hlavnej mešite v Mosule prejav, ktorého videozáznam obletel celý svet. Zdá sa, že na to, aby sa krajina účinne postavila proti domíniu extrémistov, nestačí Iraku ani vojenská pomoc USA, Ruska a Iránu.
Vysielanie z 8. júla 2014
Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved