 |  |
2014/07/13
Pápež František vyzval k modlitbe za Svätú zem: „Nikdy viac vojnu!“
Vatikán 13. júla – Aj počas leta sa v nedeľu napoludnie Svätý Otec pravidelne stretáva s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra. V dnešný deň v príhovore pred modlitbou rozobral Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi. Po požehnaní predniesol osobitnú výzvu k modlitbe za pokoj vo Svätej zemi, reagujúc tak na vystupňovaný konflikt medzi Izraelom a Palestínou. Na jeho výzvu zavládla na námestí chvíľa modlitby v tichu. V súvislosti s dnešným dňom, ktorý sa slávi aj ako „Nedeľa mora“, pápež František upriamil pozornosť veriacich na všetkých námorníkov a rybárov spolu s ich rodinami a tiež na kňazov a dobrovoľníkov, ktorí sa venujú tzv. „apoštolátu mora“. Pripomenul aj 400. výročie smrti sv. Kamila de Lellis, ktoré pripadá na pondelok 14. júla.
Výzva Svätého Otca s modlitbou za pokoj vo Svätej zemi
„Obraciam sa k všetkým vám z hĺbky srdca s výzvou naďalej sa naliehavo modliť za pokoj vo Svätej zemi, vo svetle tragických udalostí posledných dní. Mám ešte živo v pamäti stretnutie 8. júna s patriarchom Bartolomejom, prezidentom Peresom a prezidentom Abbásom, spolu s ktorými sme vyprosovali dar pokoja a načúvali sme výzve k prelomeniu špirály nenávisti a násilia.
Niekto by si mohol myslieť, že toto stretnutie azda vyšlo nazmar. Avšak nie! Modlitba nám pomáha nenechať sa poraziť zlom a ani nerezignovať pred tým, že by násilie a nenávisť odrovnali dialóg a zmierenie. Povzbudzujem zainteresované strany a všetkých s politickou zodpovednosťou na úrovni miestnej i medzinárodnej, aby nešetrili modlitbou a aby nijako nešetrili úsilím o ukončenie každej agresivity a dosiahnutie vytúženého pokoja pre dobro všetkých. Pozývam vás všetkých zjednotiť sa v modlitbe. V tichu sa všetci modlime. [Minúta modlitby v tichu.]
Teraz, Pane, pomôž nám ty! Ty nám daruj pokoj, ty nás nauč pokoju, ty nás veď k pokoju. Otvor naše oči a naše srdcia a daj nám odvahu povedať: «Nikdy viac vojnu! S vojnou je všetko stratené!» Vlej nám odvahu konať konkrétne gestá budujúce pokoj. Urob nás pripravenými načúvať volaniu našich občanov, ktorí nás žiadajú, aby sme premenili naše zbrane na nástroje pokoja, naše strachy na dôveru a naše trenice na odpustenie. Amen.“
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána: Podobenstvo o rozsievačovi
„Bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele (Mt 13,1-23) nám ukazuje Ježiša, ako káže na brehu Galilejského jazera, a keďže je okolo neho veľký zástup, vstúpi na loďku, odrazí kúsok od brehu a odtiaľ káže. Keď Ježiš hovorí k ľudu, používa mnoho podobenstiev, všetkým zrozumiteľný jazyk s obrazmi vzatými z prírody a zo situácií každodenného života.
Prvé podobenstvo, ktoré rozpráva, je úvodom ku všetkým podobenstvám: je to podobenstvo o rozsievačovi, ktorý bez šetrenia rozsieva osivo na každý typ pôdy. Pravým protagonistom tohto podobenstva je samotné osivo, ktoré prináša viac či menej úrody v závislosti od pôdy, na ktorú padlo. Prvé tri pôdy sú neproduktívne: pri ceste zrno vyzobávajú vtáky; na skalnatom teréne klíčky zaraz usychajú, pretože nemajú korene; uprostred krovia je zrno zadusené tŕním. Štvrtou pôdu je dobrá zem, a iba tu sa zrno ujíma a prináša úrodu.
V tomto prípade sa Ježiš neobmedzil iba na vyrozprávanie podobenstva, ale ho aj vysvetlil svojim učeníkom. Osivo padnuté na cestu označuje tých, ktorí počúvajú ohlasovanie Božieho kráľovstva, ale ho neprijímajú. Tak prichádza Zlý a uchytáva ho. Zlý totiž nechce, aby semeno evanjelia vyklíčilo v srdci ľudí. Toto je prvé prirovnanie. Druhé je to, ktoré hovorí o osive padnutom do skália: toto predstavuje ľudí, ktorí počúvajú Božie slovo, prijímajú ho rýchlo, ale povrchne, pretože nemajú korene a sú nestáli. A keď sa dostavia ťažkosti a súženia, títo ľudia sa hneď vzdávajú. Tretí prípad je osivo padnuté do krovia. Ježiš vysvetľuje, že sa vzťahuje na ľudí, ktorí počúvajú slovo, ale toto z dôvodu svetských starostí a zvodov bohatstva zostane udusené. Napokon osivo padnuté do úrodnej pôdy predstavuje tých, ktorí počúvajú slovo, prijímajú ho, opatrujú ho a porozumejú mu, a ono prináša ovocie. Dokonalým vzorom tejto dobrej zeme je Panna Mária.
Toto podobenstvo sa dnes prihovára každému z nás, tak ako sa prihováralo Ježišovým poslucháčom pred dvetisíc rokmi. Pripomína nám, že sme pôdou, na ktorú Pán neúnavne rozosieva semeno svojho slova a svojej lásky. S akou pripravenosťou ho prijímame? A môžeme si položiť otázku: Aké je naše srdce? Akej pôde sa podobá? Ceste, skáliu, kroviu? Od nás závisí, či sa stávame dobrou pôdou bez tŕnia a skália, starostlivo skyprenou a zúrodnenou, aby mohla prinášať dobré ovocie pre nás a pre našich bratov.
A bude pre nás dobré nezabúdať na to, že aj my sme rozsievačmi. Boh seje dobré semená, a aj tu si môžeme položiť otázku: Aký druh osiva vychádza z nášho srdca a z našich úst? Naše slová môžu vykonať mnoho dobrého a tiež mnoho zlého. Môžu uzdravovať a môžu zraňovať; môžu dodávať odvahu a môžu deprimovať. Pamätajte: rozhodujúce nie je to, čo vchádza, ale to, čo vychádza z úst a zo srdca. Nech nás Panna Mária svojim príkladom učí prijímať Slovo, opatrovať ho a dať mu zarodiť v nás i v druhých.“
(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)
Médiá priniesli z poludňajšieho podujatia na Námestí sv. Petra aj zábery na fanúšikov futbalu snárodnými symbolmi Argentíny a Nemecka. Pred blížiacim sa finálovým zápasom Majstrovstiev sveta v Brazílii pápež František v odkaze cez sociálnu sieť vyzdvihol hodnotu športu pri vytváraní kultúry stretnutia: „Vďaka futbalovým majstrovstvám sa stretli ľudia rôznych národov a náboženstiev. Kiežby šport vždy podporoval kultúru stretnutia.“
Kardinál Vegliò: Apoštolát na mori a piráti
Nedeľa 13. júla má špeciálny prívlastok. Katolíci spolu s inými kresťanmi v celom svete slávia druhú júlovú nedeľu ako „nedeľu mora“. Význam tohto dňa vysvetlil v rozhovore pre L´Osservatore Romano predseda Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, kardinál Antonio Maria Vegliò:
„Svet námorníkov je mnohým prinajmenšom neznámy. Predstavuje 1,2 milióna osôb nalodených na stovkách tisícok lodí, ktoré brázdia svetové oceány a žijú vzdialení od našich pohľadov, všeobecne ignorovaní spoločnosťou, aj keď prechádzajú našimi prístavmi. Hlavným princípom nedele mora, ktorá sa oslavuje nielen v katolíckom prostredí, ale aj v iných kresťanských denomináciách, je upozorniť na dôležitosť práce vykonávanej námorníkmi pre našu spoločnosť a na dlh, ktorý má voči nim, keďže od nich závisíme v zmysle prepravy takmer všetkého, čo potrebujeme pre priemysel a zásobovanie potravín, či pre uľahčenie nášho života.“
Kardinál hovoril aj o nebezpečenstvách, ktoré sprevádzajú námornícke povolanie:
„Je mnoho ťažkostí a nebezpečenstiev, ktorým musia dennodenne čeliť. Aj keď sa to nezdá, najväčším nebezpečenstvom dneška je pirátstvo. V minulých rokoch si toho verejná mienka bola vedomá kvôli početným a zjavným prípadom únosov za cieľom vykúpenia posádky v Adenskom zálive. Teraz sa tento jav v spomenutej oblasti výrazne zredukoval, a to aj kvôli ozbrojeným strážam na palube, ešte však nie je úplne prekonaný. V posledných mesiacoch bol zaznamenaný nárast tohto javu so zvýšeným násilím v Guinejskom zálive. Netreba však zabúdať, že pirátstvo pokračuje v rôznych formách aj v prielive Malacca pri Malajzii a v mnohých prístavoch Južnej Ameriky.“
Kardinál Vegliò odpovedal aj na otázku o formách pomoci obetiam námorného pirátstva: „Iste, nemôžeme zamedziť pirátskym útokom, ale určite ten, kto zažíva túto skúsenosť, predstavuje pre nás osobu, ktorá potrebuje poskytnutie pomoci. Okrem rastúcich reálnych hrozbám zranenia či usmrtenia, posádky často trpia dlhodobými psychologickými následkami, ktoré majú dopad na ich pracovné schopnosti. Morský apoštolát sa angažuje v solidárnosti poskytovaním materiálnej a duchovnej pomoci nielen námorníkom, ktorí sú obeťami pirátov, ale aj ich rodinám, ktoré sa v istom zmysle stávajú rukojemníkmi situácií a častokrát musia čeliť tejto skúsenosti osamotené, platiac tak vysokú cenu v zmysle psychologickej traumy a ďalších dôsledkov.“ -zk-
Peter Dufka SJ: Duchovné putovanie
Obdobie prázdnin a dovoleniek charakterizuje cestovanie. Človek akosi spontánne pociťuje potrebu opustiť bežnú každodennosť a ísť niekam inam, odpočinúť si a obohatiť sa poznaním nových miest čí krajín. Je však rozdiel medzi turistikou a putovaním, púťou, ktorá okrem odpočinku a nových poznatkov prináša i duchovné obohatenie. Skúsme sa pri našom dovolenkovom putovaní inšpirovať tromi cestami stredovekého mystika Jána z Kríža, ktoré na seba vzájomne nadväzujú a vedú k stretnutiu s Bohom: cesta očistenia – via purgativa
cesta osvietenia – via illuminativa
cesta zjednotenia – via unitiva
Cestovanie na pútne miesta môže niesť stopy týchto ciest. Takto sa naše fyzické putovanie stane i putovaním duchovným.
1. Cesta očistenia – via purgativa
Príprava na cestovanie obyčajne predpokladá istú znalosť prostredia alebo krajiny, do ktorej cestujeme. Bez tejto znalosti ľahko zabudneme na niečo dôležité. I s prípravou na púť je to podobne. Ide o prípravu na stretnutie s posvätnými miestami a treba o nich niečo vedieť. Okrem poznania histórie a tradície miesta, na ktoré sa chystáme cestovať, je už na začiatku potrebné pripraviť priestor pre duchovné ovocie, ktoré nám má púť priniesť. Táto príprava podľa viacerých autorov spočíva v očistení srdca. Jedine takéto vnútro zachytí duchovné bohatstvo pútneho miesta a nezostane len pri estetickom alebo spoločenskom zážitku. Podľa sv. Tomáša Akvinského sa človek potrebuje neustále očisťovať, pretože kontaktom s prízemnými vecami sa často znečistí. Toto očisťovanie sa deje predovšetkým prostredníctvom sviatosti zmierenia. Florenský píše, že cieľom akéhokoľvek sebazáporu, ovládania ale najmä sviatosti zmierenia nie je to, aby sa človek stal dobrým, ale aby sa stal duchovne pekným. Vnútorná krása človeka sa odráža na jeho tvári. Nezostáva skrytá vo vnútri človeka, ale zasahuje i najbližšie okolie. O duchovných osobách sa vždy hovorilo, že ich spôsob života neočisťuje len ich samotných, ale očisťuje a skrášľuje celý svet.
Na cestu si obyčajne nemôžeme vziať veľa vecí - musíme teda selektovať a niektorých vecí sa zriecť. Tak, ako letecké spoločnosti určujú maximálnu povolenú hmotnosť batožiny, ktorú si cestujúci môžu vziať do lietadla, podobne je to i v duchovnej oblasti. Príprava na púť si vyžaduje selektovanie a zriekanie. Asketická literatúra často zdôrazňuje nenaviazanosť na materiálne dobrá. I psychológovia hovoria o potrebe nechať všetky svoje starosti doma. V opačnom prípade človek síce pri putovaní opustí miesto, kde žije celý rok, ale v srdci si toto miesto i s jeho starosťami nesie so sebou. Niečo podobné platí i pre náš duchovný úžitok. Bl. Ján Solitario, ktorý žil v Sýrii na začiatku VI. storočia, rozlišuje tri stupne opustenia alebo odstupu:
1. fyzický odstup od materiálnych dobier,
2. psychický odstup od vášní a zlých návykov,
3. duchovný odstup od presadzovania len svojej vôle, svojich názorov.
Ľudia, ktorí nedokážu aspoň čiastočne realizovať tieto tri odstupy, nedokážu vnímať ani jemné duchovné podnety pútnických miest, ktoré vstúpia len do pripraveného srdca.
2. Cesta osvietenia – via illuminativa
Psychológia hovorí o istej komfortnej zóne, v ktorej sa človek cíti bezpečný a nerád ju opúšťa. Komfortná zóna však neraz udržuje i pocit falošnej bezpečnosti. Na to, aby z človeka vyrástla dospelá osobnosť, potrebuje ju opustiť a podstúpiť isté riziká. I pri duchovnom putovaní je to podobne. Človek riskuje, že sa stratí, že nezvládne podnety, ktoré sa mu ponúkajú v novom, neznámom prostredí. Avšak môže ísť aj o proces iluminácie, osvetlenia a nových pozitívnych podnetov.
V duchovnej tradícii sa putovanie často spájalo s rytmickým opakovaním krátkych modlitieb, ktoré sledovali rytmus krokov. Toto recitovanie malo svoju obrannú funkciu proti rušivým myšlienkam a otváralo srdce človeka k pozitívnym podnetom.
Očisťovanie a zriekanie ako príprava na putovanie má svoje opodstatnenie. Je podmienkou na získanie nových duchovných dobier. Sv. Pavol to vyjadruje takto: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (Kol 3,12).
Vyzliecť sa zo života hriechu a obliecť si nového človeka bolo jedným z centrálnych aspektov liturgie krstu. Skôr ako katechumeni zostúpili ku krstnému prameňu, vyzliekli sa zo svojich šiat a pokrstení si obliekli nový odev. Keď sa človek vymaňuje z hriechu a zakúsi víťazstvo nad ním, postupne sa v ňom začínajú rozvíjať čnosti. Môžeme povedať, že prechádza z cesty očistenia na cestu osvietenia v momente, keď v ňom začínajú prevažovať dobré návyky nad zlými.
Toto nové obdobie sa nazýva osvietenie, pretože človeku umožňuje nanovo objavovať pravdy viery. V oblasti nových vedeckých objavov a vynálezov sa niekedy hovorí, že náhoda praje iba pripravenej mysli. Znamená to, že človek v oblasti vedeckého bádania vynaloží veľké úsilie na nahromadenie poznatkov, ale samotný objav alebo vynález neraz zíde človeku na um akosi spontánne. V tichu, na ceste alebo pri inej činnosti príde zrazu myšlienka, ktorá akoby nebola výsledkom diskurzívneho uvažovania samotného bádateľa a ktorá jeho samotného prekvapí.
I pri putovaní dochádza k takýmto spontánnym objavom právd viery. Zrazu sa nám niečo z týchto právd vyjasní. Nie že by sme o nich nevedeli, ale nikdy sme si ich neosvojili, neobťažkali a osobne nezažili. Pri putovaní samotný Kristus stvárňuje úsudok človeka, jeho pocity a napredovanie. Človek obyčajne v určitom štádiu putovania získava istý stupeň slobody, zrelosti vo viere a stáva sa priateľom vnútorného mlčania.
3. Cesta zjednotenia – via unitiva
Po putovaní, ktoré môže trvať rôzne dlho, obyčajne dorazíme na pútne miesto. Môžeme sa dotknúť miesta zjavenia, zázraku alebo priamo relikvií svätých. Pútne miesto je prostredníkom k zjednoteniu sa s Bohom. Podľa viacerých autorov sa milosti, ktoré ľudia môžu dostať na pútnych miestach, nedajú dosiahnuť vlastným úsilím. Sú darom Ducha Božieho. Ide o silný zážitok slobody a istoty, že všetko je v Božích rukách. Takýto zážitok nezostane bez dôsledkov a poznačí život človeka i v ďalšom období. Duchovný zážitok sa do istej miery podobá estetickému zážitku. Nikdy nezabudnem, ako sa nám v orchestri zdôveril jeden staručký dirigent o svojej potrebe hudobného zážitku. Povedal: „Keď týždeň alebo dva nepočujem dobrú hudbu na koncerte, cítim sa nesvoj. Necítim sa dobre.” Podobne by nám, kresťanom, nemala chýbať túžba po zážitku zo stretnutia s Bohom. Samotný zážitok prichádza zvonka, od Darcu všetkého, avšak my ho môžeme do istej miery ovplyvniť. Tým, že sa vyberieme na púť s čistým srdcom, ktoré má odstup od vášní a zlých návykov – via purgativa, tým že putujúc nanovo prežijeme niektoré pravdy viery – via illuminativa a tým, že sa prostredníctvom posvätných miest otvoríme Božiemu dotyku – via unitiva. Tým že otvoríme naše srdce voči všetkému, čím nás chce Pán aj pri návšteve pútnych miest obohatiť.
Týždenný prehľad z 13. júla
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie z 13. júla 2014
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved