 |  |
2014/07/16
Menovanie stáleho pozorovateľa pri Organizácii amerických štátov
Vatikán 16. júla - Svätý Otec menoval stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri Organizácii amerických štátov (OAS). Je ním Mons. Bernardito C. Auza, titulárny biskup Suacie, ktorý je zároveň aj stálym pozorovateľom Svätej stolice pri OSN v New Yorku. -zk-
Kongregácia pre inštitúty zasväteného života má nových konzultorov
Vatikán 16. júla - Svätý Otec vymenoval nových konzultorov Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Medzi trinástimi osobnosťami, prevažne odborníkmi v oblasti teológie a kánonického práva, sú okrem dvoch biskupov siedmi rehoľníci a štyri ženy, ktorí patria k rôznym druhom zasväteného života. Za konzultorku bola menovaná aj františkánska sestra Maria Domenica Meloneová SFA, rektorka Pápežskej univerzity Antoniánum v Ríme, ktorá je vôbec prvou ženou na poste rektora pápežskej univerzity. Všetci konzultori boli menovaní na obdobie piatich rokov. -zk-
Foto: Sestra Maria Domenica Meloneová SFA, rektorka Pápežskej univerzity Antoniánum v Ríme
Pápež František sa zaoberá problematikou ekológie
Vatikán 16. júla - Svätý Otec v budúcnosti pravdepodobne vydá dokument venovaný ekológii. Naznačil to generálny minister rehole františkánov Michael Anthony Perry OFM v rozhovore pre agentúru Rome Reports, keď povedal, že Svätý Otec už v marci pri stretnutí na audiencii s predstavenými františkánov vyjadril svoj veľký záujem o túto problematiku a pýtal sa na ich radu: „Pápež sám predložil tému životného prostredia a hovoril o svojom hlbokom záujme, o potrebe Cirkvi nájsť spôsob ako odpovedať, s využitím toho najlepšieho, čo ponúka veda, ale aj prispením najlepšej vôle celého ľudstva, aby sa dospelo k všeobecnej zhode v úsilí odpovedať na ekologickú krízu.“
V snahe pomôcť v úvahách na túto tému, františkánski predstavení darovali Svätému Otcovi dokument s názvom: „Františkáni za ekológiu“, ktorý približuje niekoľko ekologických iniciatív rehole v spolupráci s ľuďmi z iných vierovyznaní. -zk-
Rímska mládež pozýva k nočnej adorácii za pokoj vo Svätej zemi
Taliansko 16. júla - Mladí z Ríma sa zajtra večer od 18. hodiny do 6. hodiny ráno nasledujúceho dňa stretnú v Bazilike sv. Anastázie na Palatíne. Keďže v pásme Gazy sa neustále umiera, mladí z Ríma si v prosbe o pokoj pokľaknú pred Eucharistiou. Ide teda o 12-hodinovú neustálu adoráciu, ktorá sa začne slávením svätej omše celebrovanej rektorom baziliky pátrom Albertom Pacinim. Každú z dvanástich hodín adorácie bude viesť iné cirkevné spoločenstvo.
V minulú nedeľu 13. júla Svätý Otec vyzval všetkých veriacich, aby sa „naďalej naliehavo modlili za pokoj vo Svätej zemi, vo svetle tragických udalostí posledných dní. Modlitba nám pomáha nenechať sa poraziť zlom a ani nerezignovať pred tým, že by násilie a nenávisť odrovnali dialóg a zmierenie“ – povedal pri poludňajšej modlitbe na Námestí sv. Petra.
Mládežnícke asociácie z Ríma angažované v modlitbe za pokoj prijímajú teda pápežovo pozvanie a pozývajú tiež všetky komunity, skupiny, či hnutia pripojiť sa k nim v tichu adorácie. Ako uvádzajú mladí vo svojom komuniké, spoločne budú pokračovať aj v príprave na prežívanie budúceho Medzinárodného dňa modlitby za pokoj vo Svätej zemi, ktorý sa bude sláviť 25. januára 2015 v desaťtisícoch miest celej planéty už po siedmykrát. -zk-
Myšlienky Svätého Otca kňazom – 4. časť
Pokračujeme už po štvrtý raz v cykle venovanom myšlienkam Svätého Otca Františka pre kňazov. Opäť to bude v duchu brazílskej Aparecídy, kde sa v roku 2007 konala kontinentálna konferencia biskupov, ktorá vytýčila víziu obnovy pre cirkev Latinskej Ameriky. Inšpiratívnosť záverečného dokumentu z Aparecídy pre celosvetovú Cirkev potvrdil pápež František, keď odporúčal kňazom Rímskej diecézy na duchovné čítanie výber z dokumentu, ktorý sa vzťahuje na kňazstvo. Pri sledovaní tohto cyklu si môžeme dať slová do súvisu so živým príkladom v učení a činnosti pápeža Františka. Téma tejto štvrtej časti znie:
Kňazi, služobníci plní milosrdenstva
Po náčrte obrazu Dobrého pastiera, podľa charakteristík Dokumentu z Aparecídy, Svätý Otec v texte, ktorý napísal špeciálne pre kňazov, pokračuje opisom ďalšieho dôležitého postoja, ktorý by mal byť kňazovi vlastný. Je ním postoj služby, ktorý vyrastá z dvojitej dimenzie láskou zapálených učeníkov a horlivých misionárov, a osobitne sa zameriava, ako zdôrazňuje Aparecída, na najslabších a najnúdznejších. Keď sa v Dokumente píše (199), že Boží ľud potrebuje kňazov, ktorí sú učeníkmi sformovanými podľa Srdca Dobrého pastiera a zároveň kňazov misionárov, naznačuje sa, že ich prvoradou úlohou je „chrániť zverené stádo a ísť vyhľadávať vzdialených“. Majú byť „kňazmi – služobníkmi života, čiže byť pozornými na potreby najchudobnejších, angažovať sa za práva najslabších a podporovať kultúru solidárnosti. Ako kňazi plní milosrdenstva majú byť vždy ochotní vysluhovať sviatosť zmierenia,“ uzatvára Svätý Otec požiadavky na milosrdného kňaza v duchu Aparecídy.
Preferencia chudobných je výzvou, ktorá má preniknúť každú štruktúru a pastoračnú prioritu (396). Táto výzva vychádza z poslania Cirkvi, ktorá sprevádza najchudobnejších aj za cenu mučeníctva, a pozýva kňazov, aby sa z nich stali priatelia chudobných (257), aby sa im neváhali priblížiť, vzhľadom na to, že dnes si príliš bránime zónu súkromia a pohodlia, nechávajúc sa strhnúť individualistickým konzumizmom. Rozhodnutie sa kňaza pre chudobných však nesmie zostať na teoretickej či čisto citovej rovine, bez priameho dopadu na vlastné postoje a činy. Dokument z Aparecídy, vytušiac toto nebezpečenstvo, so zdravým realizmom odporúča, ba dokonca žiada, aby sa chudobným venoval konkrétny čas (397). Ako zdôrazňuje Svätý Otec, tu sa formuje profil kňaza, ktorý vychádza na opustené periférie a v každom človeku dokáže uznať jeho nesmiernu dôstojnosť (388). Je dôležité uvedomiť si, že cieľom toho priblíženia sa k chudobným, tohto „stávania sa blížnymi“, nie sú pastoračné výkony, ale verné nasledovanie Majstra, ktorý je vždy nablízku, vždy prístupný pre všetkých, ten, ktorý túži prinášať život do každého kúta zeme (372).
Aparecída spoločne s týmto priblížením sa a angažovaním za chudobných na existenciálnych perifériách odporúča duchovnú skúsenosť milosrdenstva ako niečo, čo je pre kňaza nevyhnutné. Je dôležité, aby kňaz zažil sám na sebe skúsenosť s „Bohom zmluvy“, s Bohom, ktorý je „bohatý na milosrdenstvo“ (23). Pápež František svojim kňazom doslova hovorí: „Uvedomujeme si, že sme spoločenstvom úbohých hriešnikov, vyprosujúcich si Božie milosrdenstvo (100h) a potrebujeme sa vnútorne otvoriť voči Božiemu milosrdenstvu“ (249). Pre každého učeníka a ešte viac pre kňaza je podstatné vedomie, že je hriešnik. Zachraňuje nás pred nebezpečným skĺznutím do zvykového rozpoloženia hriechu, ktoré sa pokladá priam za normálne, odobrené okolím, a neznamená nič iné ako skazenosť.“ Toľko priamy citát z pera Jorgeho Maria Bergoglia, ktorý na záver dodáva: Kňaz-hriešnik, áno. Ale kňaz skazený a zapredaný hriechu, to nie.
Toto vedomie vlastnej slabosti a hriešnosti pomáha kňazovi stať sa podobným Dobrému pastierovi, uvádza sa v Dokumente (198), stať sa človekom milosrdenstva a súcitu, ktorý je blízky svojmu ľudu a služobník všetkých. Týmto spôsobom rastie v milosrdnej láske voči tým, ktorých život je po všetkých stránkach strádaním, ako nám je v tom príkladom samotný Pán v každom jeho geste milosrdenstva (384). Aparecída teda volá kňaza k „takej spiritualite, ktorá sa zakladá na nezištnosti, milosrdenstve a bratskej solidárnosti“ (517). Volá ho k tomu, aby mal, podobne ako Ježiš, osobitne milosrdný prístup ku hriešnikom (451), a priam hlbinné milosrdenstvo pri vysluhovaní sviatosti zmierenia (177). Mať milosrdné vnútro, ktoré sa chveje, je odporúčaným postojom kňaza voči osobe hriešnika, ktorá pred ním stojí.
Stáva sa, že veriaci sa pri spovedi stretávajú s kňazmi laxnými alebo príliš prísnymi, rigoristickými. Ani jeden z tých dvoch nie je ozajstným svedkom lásky a milosrdenstva, ktorým nás učil Ježiš a v ktorých je dôležité denne sa cvičiť, pripomína Svätý Otec. Ani jednému zo spomínaných kňazov v skutočnosti nezáleží na človeku, neujímajú sa ho. Obaja ho takpovediac elegantne zhadzujú z pliec a podobajú sa kňazovi a levítovi z podobenstva, ktorí sa neujali blížneho, keď padol do rúk zbojníkov. Nevedia nič o ľudskej blízkosti a radšej zhadzujú problém zo svojich pliec. Príliš rigoristický kňaz odpravuje kajúcnika chladom zákona. Kňaz ľahostajný, laxný, ho neberie vážne a snaží sa uspať jeho svedomie, ktoré cíti hriech. Iba milosrdnému kňazovi, zdôrazňuje Svätý Otec, na človeku naozaj záleží, je mu nablízku, stáva sa jeho blížnym a naozaj ho sprevádza na ceste zmierenia. -aj, jb-
Poznámka k článku Eugenia Scalfariho o rozhovore so Svätým Otcom
Svätý Otec František za svojho pontifikátu už poskytol rozhovory viacerým médiám. S veľkou otvorenosťou sa stretol s novinárskymi osobnosťami, ktoré ho požiadali o rozhovor. Témy týchto rozhovorov sú rozličné, od jeho osobných spomienok, cez teologické témy, záležitosti života Cirkvi, až po otázky politiky. Taliansky denník La Repubblica vo svojom nedeľnom vydaní z 13. júla priniesol článok Eugenia Scalfariho s titulkom „Pápež: «Ako Ježiš použijem palicu proti kňazom pedofilom»“, spracovaný na základe stretnutia so Svätým Otcom Františkom v dome sv. Marty. Nešlo o prvé stretnutie pápeža Františka s Eugeniom Scalfarim, 90-ročným niekdajším šéfredaktorom a spoluzakladateľom tohto denníka, ktorý sa označuje za neveriaceho. Svätý Otec už pred rokom dialogicky odpovedal na sériu jeho otázok adresovaných pápežovi v dvoch článkoch publikovaných v spomenutom denníku. Išlo najmä o otázky súvisiace s vtedy publikovanou encyklikou Lumen fidei, Svetlo viery. Prvý článok niesol názov „Otázky, na ktoré dvaja pápeži nedávajú odpoveď“ a druhý „Otázky jedného neveriaceho pápežovi-jezuitovi menom František“. Svätý Otec vtedy odpovedal písomne a jeho odpovede denník priniesol na titulnej strane. Počas letného obdobia sa k myšlienkam z nich v našom vysielaní ešte vrátime ako k príkladu otvoreného dialógu s neveriacimi.
Najnovšie publikovaný článok Eugenia Scalfariho z uplynulej nedele sa dotýka najmä tém, ku ktorým sa Svätý Otec v poslednom období vyjadril veľmi výrazným spôsobom. Je to jeho vyjadrenie rozhodného postoja cirkvi k zločinu zneužívania mladistvých a odsúdenia mafie a jej praktík, aj v súvislosti s niektorými navonok náboženskými prejavmi mafiánskych organizácií. Scalfariho článok predstavuje súhrn odpovedí pápeža Františka z rozhovoru o spomenutých témach počas ich stretnutia 10. júla v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Ako upresnil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi, novinár odpovede zachytil vo svojej pamäti a neskôr dal na papier, preto nemožno slová, ktoré pripisuje Svätému Otcovi, brať ako striktný citát, doslovný záznam jeho vyjadrení. Podobne tomu bolo aj v prípade predchádzajúceho rozhovoru, ktorý bol publikovaný rovnakým denníkom po stretnutí Scalfariho s pápežom v jeseni minulého roka. Nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o článku v zmysle klasického „interview“, pri ktorom sa zo zvukového záznamu prepíšu odpovede do textovej podoby, vysvetlil páter Lombardi.
Páter Federico Lombardi teda nehovorí o „interview“, ale stretnutie Svätého Otca s Eugeniom Scalfarim označuje slovom „kolokvium“, pričom ho hodnotí ako srdečné a veľmi zaujímavé. Upozornil pritom najmä na dve problematické miesta, ktoré okamžite prevzali mnohé talianske i zahraničné médiá. Svätý Otec v rámci svojho odsúdenia zneužívania mladistvých poukázal na potrebu čeliť tomuto zločinu v rodinnom prostredí, kde je najviac rozšírený, odvolajúc sa na štatistické údaje. Novinárovo podanie ako keby sa Svätý Otec vyjadril, že by medzi pedofilmi boli aj „kardináli“, však rozhodne nemožno pripisovať pápežovi Františkovi. Podobne nemožno pápežovi pripisovať vyjadrenie v otázke celibátu, že na ňu údajne „nájde riešenia“. Tieto výroky, prezentované spôsobom, akoby vyšli priamo z úst Svätého Otca sú však aj v samotnom článku označené nejasne, úvodzovky sú na začiatku výroku, ale nikde nie je ich ukončenie, dodáva riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice.
Pokiaľ ide o otázku postoja Cirkvi k pedofílii, za pripomenutie stojí, že pápež František sa 7. júla stretol so šiestimi osobami z Nemecka, Írska a Anglicka, ktoré boli v minulosti obeťami sexuálneho zneužitia zo strany kňazov. Celé dopoludnie venoval rozhovorom s nimi medzi štyrmi očami a v homílii pri svätej omši povedal, že rozhodný postoj Cirkvi v tejto veci sa bude opierať o praktické kroky. Poukázal pri tom na potrebu čeliť problému pedofílie nielen v radoch Cirkvi. Cirkev chce ísť v prevencii príkladom. Pápež František v homílii okrem iného povedal:
„Počítam s členmi Pápežskej komisie pre ochranu mladistvých, všetkých mladistvých, nech patria k akémukoľvek náboženstvu, sú to tí maličkí, na ktorých Pán hľadí s láskou. Žiadam ich o túto pomoc, aby mi pomohli zabezpečiť to, že budeme mať k dispozícii tie najlepšie princípy a postupy v univerzálnej Cirkvi na ochranu mladistvých a pre formáciu cirkevného personálu pri napĺňaní týchto princípov a postupov. Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili, že sa takéto hriechy v Cirkvi už nikdy viac nebudú opakovať.“ -jb-
Obr.: Eugenio Scalfari, spoluzakladateľ denníka La Repubblica
Vysielanie zo 16. júla 2014
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved