 |  |
2014/07/17
Svätý Otec v tvíte: Cirkev je zásadne misionárska
Cirkev je vo svojej podstate misionárska. Existuje preto, aby sa každý muž a žena mohli stretnúť s Ježišom. (Tvít pápeža Františka zo 17. júla 2014) -zk-
Svätý Otec navštívi Casertu na sviatok sv. Anny i o dva dni neskôr
Vatikán 17. júla – Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi dnes potvrdil program návštevy Svätého Otca v Caserte v oblasti Neapola. Návšteva sa uskutoční v sobotu 26. júla, na sviatok sv. Joachima a Anny. Svätý Otec zavíta do juhotalianskeho mesta v regióne Kampánia v popoludňajších hodinách. Jeho návšteva sa začne stretnutím s miestnym kňazským zborom. Večer o 18. hodine bude pápež sláviť pre miestnych obyvateľov svätú omšu k sviatku ich patrónky sv. Anny.
Avizované stretnutie Svätého Otca Františka s pastorom evanjelikálneho spoločenstva v Caserte je naplánované o dva dni neskôr. Ako informoval páter Lombardi, v pondelok 28. júla sa Svätý Otec vráti do Caserty čisto súkromnou formou, aby navštívil pastora Giovanniho Traettina, s ktorým ho spája viacročné priateľstvo. -jb-
Obr.: Pohľad na priečelie komplexu kráľovského sídla Bourbonovcov v Caserte
Argentínsky strieborný tím daroval pápežovi dres s podpismi
Vatikán 17. júla – Futbalisti argentínskeho reprezentačného mužstva Majstrovstiev sveta 2014 v Brazílii podarovali Svätému Otcovi národný modro-biely pruhovaný dres s podpismi všetkých členov tímu. Napriek svojej nedeľnej prehre 1:0 v predĺžení finálového zápasu s Nemeckom touto formou hráči vyjadrili svoju vďaku pápežovi Františkovi za jeho modlitby. Počas pobytu na šampionáte v Brazílii Argentínska futbalová asociácia AFA vystavila v komplexe, kde boli športovci ubytovaní, veľkoplošnú fotografiu pápeža s argentínskym mužstvom, urobenú vo Vatikáne pri príležitosti minuloročného priateľského zápasu na počesť Svätého Otca Františka, v ktorom sa stretli Argentína a Taliansko na rímskom Olympijskom štadióne. -jb-
Posolstvo pápežskej rady: Cestovný ruch pre rozvoj miestnych komunít
Vatikán 17. júla - „Turizmus a rozvoj spoločenstva“ je témou Svetového dňa cestovného ruchu, ktorý pripadá na 27. september. Propagátorom tohto dňa je Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO). Táto téma nie je cudzia ani Cirkvi, ktorá aktívne vstupuje do tejto oblasti množstvom svojich aktivít, často spájajúcich duchovné a rekreačné aspekty. Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich vydala k blížiacemu sa Svetovému dňu cestovného ruchu svoje posolstvo.
Posolstvo sa zameriava najmä na vzťah turistu k miestnemu spoločenstvu, s ktorým sa dostáva do kontaktu v destinácii, ktorú si zvolil. Hovorí o dôležitosti vytvorenia „vzťahu vzájomnosti, ktorý by viedol k ich vzájomnému obohateniu“. Vnímavosť na ľudskú dimenziu aj s jej kultúrnou a duchovnou zložkou nachádza v kresťanstve silnú oporu. Rozvoj miestneho spoločenstva je totiž zviazaný s integrálnym ľudským rozvojom, o ktorom hovorí sociálna náuka Cirkvi. Pavol VI. v encyklike Populorum progressio píše, že „rozvoj sa neobmedzuje len na jednoduchý hospodársky rast. Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný, t.j. musí povznášať celého človeka a každého človeka“ (č. 14). Aby turizmus mohol prispieť k takémuto integrálnemu rozvoju, musí byť zameraný na dosiahnutie „vyrovnaného rozvoja, ktorý by bol udržateľný a rešpektujúci tri oblasti: ekonomickú, sociálnu a oblasť životného prostredia, v zmysle ekológie ako aj v zmysle kultúrneho kontextu“.
Turizmus je hnacím prvkom ekonomického rozvoja, keďže výrazným spôsobom prispieva k národnej ekonomike a rastu HDP. Preto v ňom Cirkev vidí „jeden z najuskutočniteľnejších a najudržateľnejších spôsobov redukcie chudoby v najzaostalejších oblastiach“, kde by mohol prispieť k tvorbe pracovných miest, rozvoju infraštruktúr a ekonomického rastu. V posolstve sa však uvádza, že je nevyhnutné, „aby ekonomický benefit pocítili všetky sektory miestnej spoločnosti“, aby mal
„priamy dosah na rodiny“. Má sa preto v čo najväčšej miere opierať o využitie miestnych ľudských zdrojov. Takto pozitívny dopad cestovného ruchu pocítia aj ekonomicky znevýhodnené skupiny: ženy, mladí ľudia či etnické menšiny.
Posolstvo Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, podpísané 1. júla predsedom rady kardinálom Antoniom Maria Vegliò, korešponduje s myšlienkami Svätého Otca Františka o vytváraní tzv. „kultúry stretnutia“. Píše sa v ňom, že cestovný ruch má prispieť k
„stretnutiu vo vzájomnej úcte, tak, aby miestni obyvatelia aj návštevníci mohli vytvoriť plodný dialóg, ktorý by viedol k tolerancii, úcte a vzájomnému pochopeniu“.
Posolstvo poukazuje na viaceré projekty, v rámci ktorých Cirkev v rôznych častiach sveta využíva tento potenciál cestovného ruchu. Existuje množstvo asociácií, ktoré organizujú zájazdy do rozvojových zón, alebo takzvaný „solidárny či dobrovoľnícky turizmus“ , v rámci ktorého osoby využívajú čas dovoleniek a prázdnin pre účasť na pomocných projektoch v rozvojových krajinách.
Mnohé biskupské konferencie, diecézy a rehoľné kongregácie ponúkajú programy udržateľného a solidárneho turizmu v znevýhodnených zónach, kde pomáhajú miestnym komunitám vytvárať miesta rozjímania, šíriac formáciu a osvetu, podávajúc rady pre vytváranie miestnych projektov.
Aj mnohé farnosti v turistických zónach prijímajú návštevníkov, pričom im ponúkajú liturgický, formačný a kultúrny program, aby čas dovolenky „bol prospešný pre ľudský a duchovný rast, s presvedčením, že ani v tomto čase nemôžeme zabudnúť na Boha, ktorý na nás nikdy nezabúda“ (Záverečné vyhlásenie VII. svetového kongresu pastorácie cestovného ruchu 23. -27. apríla 2012). Ide o takzvanú „pastoráciu vľúdnosťou“, ktorá sa vyznačuje pohostinnosťou v duchu otvorenosti a bratstva. Aby však pohostinnosť bola účinná, je nevyhnutná spolupráca s ďalšími súvisiacimi sektormi.
Tieto príklady cestovného ruchu sú čoraz významnejšie, keďže narastá počet takzvaných „turistov reálneho zážitku“ , ktorí sa snažia o vytvorenie pút s miestnym obyvateľstvom a túžia sa cítiť ako členovia hostiacej komunity, mať spoluúčasť na ich každodennom živote, kde sú veľmi dôležitými stretnutie a dialóg.
Keďže hlavnou misiou Cirkvi je evanjelizácia, aj takto chce pokorne ponúknuť spoluprácu v odpovedi na konkrétne situácie národov, najmä tých najnúdznejších. Ako sa píše v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium pápeža Františka: „Evanjelizujeme aj vtedy, keď sa snažíme čeliť rozličným výzvam, pred ktorými sa ocitáme“ , uzatvára svoje posolstvo k svetovému dňu cestovného ruchu Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. -zk-
Náboženskí predstavitelia Británie spoločne proti legalizácii eutanázie
Veľká Británia 17. júla – Dvadsiati traja náboženskí predstavitelia najväčších vierovyznaní Veľkej Británie vydali spoločné vyhlásenie odsudzujúce návrh zákona o asistovanej smrti, o ktorom bude rokovať Snemovňa lordov tento piatok. Vyhlásenie bolo okrem iných podpísané aj anglikánskym arcibiskupom Canterbury Justinom Welbym, predsedom katolíckych biskupov Anglicka a Walesu kardinálom Vincentom Nicholsom, vrchným rabínom Veľkej Británie Ephraimom Mirvisom ako aj generálnym sekretárom Britskej moslimskej rady Shujaom Shafim. Navrhovaný zákon by lekárom dovoľoval podať usmrcujúcu látku pacientom v terminálnom štádiu, ktorí preukazujú stálu vôľu ukončiť svoj život, ktorí sú mentálne spôsobilí a nie sú vystavení nátlaku.
Všetkých 23 podpísaných náboženských predstaviteľov zhodne tvrdí: „Návrhovaný zákon by mal v prípade schválenia vážne poškodzujúci dopad na blahobyt jednotlivcov a na podstatu a charakter našej spoločnosti.“ Vo vyhlásení ďalej píšu: „Každý ľudský život má vnútornú hodnotu, ktorá musí byť rešpektovaná a milovaná. Toto je základom našich zákonov a našich sociálnych vzťahov. Predloha zákona vyvoláva otázku, akým typom spoločnosti sa chceme stať: takým, kde je život chápaný predovšetkým v zmysle úžitku a v ktorej sa osoby hodnotia na základe ich použiteľnosti, alebo spoločnosťou, v ktorej je každá osoba podporovaná, chránená a milovaná, aj keď niekedy nedokáže milovať sama seba.“
Vyhlásenie tiež uvádza, že túžba ukončiť svoj život môže byť spôsobená depresiou či vonkajšími tlakmi. Navrhovaný zákon by len znásobil tlak na zraniteľné osoby, ktoré v tejto situácii potrebujú skôr lásku a podporu. Náboženskí predstavitelia zdôrazňujú, že energiu je skôr potrebné venovať zlepšeniu dostupnosti a kvality paliatívnej starostlivosti, podpore príbuzným pacienta, ako aj poskytovaniu ďalších súvisiacich služieb.
Konferencia katolíckych biskupov Anglicka a Walesu už v júni tohto roku proti návrhu tohto zákona rozbehla kampaň s názvom „Liečiť, nezabíjať“. Prostredníctvom webovej stránky občanov vyzvali, aby prejavili nesúhlas s návrhom zákona a aby tak zároveň potvrdili posvätnosť a nedotknuteľnosť života od počatia až po prirodzenú smrť. Vo svojom posolstve pripomenuli, že úmyselne niekoho zabiť alebo pomôcť mu ukončiť jeho život, je zvrátené zlo, pretože znamená dať niekomu moc nad životom a smrťou, ktorá však patrí iba Bohu. -zk-
Obr.: Predseda Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu kardinál Vincent Nichols
V Mosule značkujú domy kresťanov znakom „N“
Irak 17. júla – Na irackom území ovládnutom džihádistickými ozbrojencami Islamského štátu Iraku a Levantu sa aj pre malé zbytky tamojších kresťanov situácia stále zhoršuje. Podľa slov vikára katolíckeho chaldejského patriarchátu v Bagdade Mons. Shlemona Warduniho, v meste Mosul „predstavitelia islamského kalifátu nariadili verejným predstaviteľom zastaviť akúkoľvek pomoc vo forme potravín či plynu aj tým málo kresťanom, ktorí ešte v meste zostali, tiež šiítom a kurdom. Za prestúpenie tohto zákazu hrozí trest na základe práva šaría.“
Podľa agentúry Zenit militanti značkujú domy kresťanov znakom „N“, prvým písmenom slova „nazarat“, po arabsky „kresťan“. Všetky opustené domy boli skonfiškované. Tí kresťania, ktorí ešte zostali vo svojich domoch, sú vystavení zastrašovaniu, aby sa buď stali moslimami, alebo zaplatili tzv. daň za ochranu „jizia“, ktorú stanovuje zmluva o ochrane „dhimma“. Ozbrojenci v Mosule obsadili aj budovu chaldejského biskupstva a vyvesili na nej svoju zástavu.
V dedinách, ktoré prichýlili kresťanov na úteku, vládne humanitárna kríza. „Ako iracký Caritas robíme, čo môžeme, ale chýbajú nám prostriedky. Aj studne, ktoré sme vybudovali v spolupráci s UNICEF-om sa ukazujú ako nedostatočné. Potrebujeme urgentnú pomoc, je horúce ročné obdobie a potrebná je voda a potraviny i každá pomoc, ktorá môže priniesť úľavu v utrpení všetkého obyvateľstva“ povedal Mons. Warduni. -jb-
Z New Yorku zaslali pápežovi Františkovi pozvanie na návštevu
Starosta New Yorku Bill de Blasio oznámil, že pozval pápeža Františka na oficiálnu návštevu. Ako povedal v utorok 15. júla na tlačovej konferencii, pozvánku zaslal Svätému Otcovi cez kardinála Timothyho Dolana, arcibiskupa New Yorku. Podľa hovorcu arcibiskupstva zatiaľ neprišla zo strany Vatikánu žiadna odpoveď.
Naposledy navštívil New York pápež Benedikt XVI., ktorý v apríli 2008 predniesol prejav na pôde OSN a modlil sa pri pamätníku obetí atentátu z 11. septembra 2001. -jb-
Myšlienky Svätého Otca pre kňazov – 5. časť
Kňaz zamilovaný do Krista
Po opise charakteristiky kňaza vedomého si svojich limitov, no aktívne zaangažovaného v službe chudobným a s milosrdným postojom voči tým, ktorí túžia po vyznaní hriechov a po duchovnom sprevádzaní, sa Svätý Otec František vo svojom liste kňazom opäť dotýka obrazu Dobrého pastiera, aby ešte raz pripomenul kľúčový charakter kňazovho vzťahu s Kristom ako vzťahu lásky. V duchu Dokumentu z Aparecídy zdôrazňuje, že základom tohto vzťahu je opravdivé stretnutie.
Obraz Dobrého pastiera ukazuje na dva rozmery, dve charakteristiky kňaza. Vnútorný rozmer, ad intra, hovorí o učeníkoch plných lásky. Vonkajší rozmer, ad extra, hovorí o horlivých misionároch. „Aj keď oba rozmery sú nerozlučné“, píše Svätý Otec, „predsa z logického hľadiska misionársky rozmer vyrastá z vnútornej skúsenosti lásky k Ježišovi Kristovi“. Neodmysliteľným základom skúsenosti horlivého misionára je teda stretnutie s Kristom. V Dokumente z Aparecídy sa uvádza: «Dôverné stretnutie učeníkov s Ježišom je aj dnes nevyhnutné pre život spoločenstva a pre misionársku činnosť» (154). Výraz „stretnutie“ (21, 28) je snáď najčastejšie používaným i opakovaným termínom v tomto dokumente.
V tejto súvislosti pápež František nanovo uvádza, že kresťanská existencia nie je ovocím akejsi idey, ale plodom stretnutia so živou osobou, a pripomína, že aj Benedikt XVI. na to upozornil vo svojom inauguračnom prejave na Konferencii v Aparecíde v máji 2007. Označil to za ozajstnú prioritu misie, keď povedal: „Byť učeníkmi a misionármi Ježiša Krista a hľadať život v ňom predpokladá, že sme v ňom hlboko zakorenení.“ Benedikt XVI. v Aparecíde zároveň položil aj nasledujúcu otázku: „Mohlo by sa stať, že táto priorita bude akýmsi únikom do súkromia, do náboženského individualizmu, bočením od naliehavej reality vážnych ekonomických, sociálnych a politických problémov Latinskej Ameriky a sveta, útekom z reality do duchovného sveta?“ (3). Svoju odpoveď na položenú otázku Benedikt XVI. uzatvára takto: „Učeníctvo a misia sú ako dve strany jednej mince. Ak je učeník zapálený láskou ku Kristovi, nemôže neohlasovať svetu, že jedine On je našou spásou (porov. Sk 4,2). Učeník totiž vie, že bez Krista niet svetla, niet nádeje, niet lásky, niet budúcnosti“ (3).
Pripomenutím slov Benedikta XVI., ktoré boli pre biskupov zúčastnených na Konferencie v Aparecíde hlboko inšpiratívne, pápež František ďalej pokračuje na tému dôležitosti stretnutia s Kristom v živote učeníka, v živote kňaza, keď hovorí: „Kňaz sa ako učeník «stretáva» s Ježišom Kristom a vydáva svedectvo o tom, že «nenasleduje nejakú osobu z minulosti, ale živého Krista, prítomného dnes a teraz v jeho živote» (Benedikt XVI., Inauguračný príhovor, 4). Kňaz sám osebe je príjemcom kerygmy a preto má «hlbokú skúsenosť s Bohom» (199) a v jeho živote «je kerygma vodiacou niťou procesu, ktorý vrcholí zrelosťou Kristovho učeníka» (287a). Tento proces kňaza vedie «k pestovaniu takého duchovného života, že ním inšpiruje i ostatných kňazov» (191) a je «mužom modlitby, zrelým vo svojom rozhodnutí pre život v Bohu, a pomáha si prostriedkami vytrvalosti, ako sú sviatosť zmierenia, úcta k Panne Márii, umŕtvovanie a nadšená oddanosť svojmu pastoračnému poslaniu» (195).“ -aj, jb-
Vysielanie zo 17. júla 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved