 |  |
2014/07/18
Pápež František telefonoval prezidentom Izraela a Palestíny
Vatikán 18. júla – Po tom, ako izraelská armáda včera vo večerných hodinách začala pozemnú vojenskú operáciu v palestínskom Pásme Gazy, sa Svätý Otec dnes ráno telefonicky spojil s prezidentmi Izraela a Palestíny s uistením o svojej modlitbe i modlitbe celej Cirkvi za pokoj vo Svätej zemi, s výzvou, aby urobili všetko na zastavenie zbraní, za pokoj a zmierenie. Tlačové stredisko Svätej stolice o tom informovalo v nasledovnom komuniké:
„V nadväznosti na naliehavú výzvu k pokračovaniu v modlitbe za pokoj vo Svätej zemi z predchádzajúcej nedele, Svätý Otec František dnes ráno osobne zatelefonoval prezidentovi Šimonovi Peresovi a prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi a podelil sa so svojím hlbokým znepokojením v súčasnej situácii konfliktu, ktorý sa osobitne dotýka Pásma Gazy, a ktorý v atmosfére rastúceho nepriateľstva, nenávisti a utrpenia pre oba národy rozosieva smrť s vysokým počtom obetí a vytvára stav vážnej humanitárnej krízy. Tak ako to urobil počas svojej nedávnej návštevy vo Svätej zemi a pri príležitosti modlitby za pokoj 8. júna, Svätý Otec uistil o svojej neustávajúcej modlitbe a o modlitbe celej Cirkvi za pokoj vo Svätej zemi. V rozhovore so svojimi partnermi, ktorých považuje za mužov pokoja s vôľou po mieri, hovoril o potrebe pokračovať v modlitbe a angažovanosti za dosiahnutie toho, aby sa všetci, ktorí majú politickú zodpovednosť na úrovni lokálnej i medzinárodnej, zasadili za ukončenie každého nepriateľstva, vynaložiac úsilie v prospech prímeria, pokoja a zmierenia sŕdc.“ -jb-
Svätý Otec sa modlí za obete leteckej tragédie na Ukrajine, vyzýva k pokoju
Vatikán 18. júla - Svätý Otec reagoval na zdrvujúcu správu o smrti takmer 300 osôb na palube civilného lietadla smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpur v Malajzii, ktoré sa včera vo večerných hodinách zrútilo neďaleko východných hraníc Ukrajiny po zásahu raketovou strelou. Zodpovednosť za čin nebola zatiaľ potvrdená, na mieste nešťastia pokračuje pátranie. V komuniké Svätej stolice sa uvádza:
„Svätý Otec František s bolesťou prijal správu o tragédii lietadla spoločnosti Malaysian Airlines na východe Ukrajiny, v oblasti poznačenej silnými napätiami. Pápež sa modlí za početné obete incidentu a za ich rodiny, opakujúc znepriateleným stranám z hĺbky svojho srdca výzvu k pokoju a úsiliu nájsť riešenia dialogickou cestou, aby sa predišlo ďalším stratám nevinných životov.“ -jb-
Obr.: Prejavy sústrasti pred holandským veľvyslanectvom v Kyjeve
Pápež František zaslal odkaz kresťanom v Gaze
Vatikán/Palestína 18. júla – Svätý Otec zaslal odkaz so slovami povzbudenia katolíckemu spoločenstvu v Gaze a jeho duchovnému otcovi Jorgemu Hernandezovi. Miestne kresťanské spoločenstvo trpí spolu s celým obyvateľstvom Pásma Gazy v dôsledku vystupňovaného vojenského stretu. Pápež František takto uistil kresťanov v Gaze o svojej modlitbe vo štvrtok večer 17. júla, po tom, ako izraelská armáda začala na území Pásma Gazy pozemnú operáciu zacielenú proti radikálom z hnutia Hamas. Slová Svätého Otca o duchovnej blízkosti a podpore miestny farár odovzdal celej kresťanskej komunite v Gaze, ktorú tvorí okolo 160 osôb. V tomto počte sú zahrnutí aj pravoslávni kresťania. Veriaci reagovali veľkou radosťou, správa je pre nich dôležitou vzpruhou, povedal pre Vatikánsky rozhlas povedal otec Mario Cornioli, farár z Beit Jala v Zajordánsku, ktorý sa telefonicky spojil s otcom Jorgem a takto referuje o situácii:
„Celú noc bola Gaza bombardovaná, dnes ráno, ako sa zdá, bol použitý i biely fosfor, do nemocníc prichádzajú zranení, nikto nevie, ako ich liečiť, nemôžu sa liečiť... Situácia je teda veľmi dramatická. Otec Jorge mi povedal, že prichyľujú ľudí aj vo farskej škole – v škole Patriarchátu –, rodiny, ktoré zostali bez domova. Žiadame svet, aby niečo urobil na zastavenie tohto masakru. Pretože predovšetkým veríme, že tak, ako nám to už pápež povedal, modlitba je jedinou možnou cestou k nájdeniu pokoja, inej cesty niet!“
Podľa slov otca Maria Cornioliho, situácia na palestínskych územiach mimo Pásmy Gazy je pokojná, v Betleheme a Jeruzaleme nič nepozorovať. Kňaz so znepokojením hovorí aj o dopade súčasnej situácie na budúcnosť, keďže mnohí pútnici, ktorí plánovali v týchto dňoch svoj príchod do Svätej zeme cestu odvolali z obavy o bezpečnosť. Pre miestnych kresťanov to znamená ekonomické ohrozenie, ak by sa cestovný ruch v budúcnosti zastavil.
„Pozývame všetkých pútnikov, aby ďalej prichádzali, pretože aj to je veľká pomoc, predovšetkým pre kresťanskú komunitu“, povedal pre Vatikánsky rozhlas otec Cornioli. Opäť pritom zopakoval výzvu na zastavenie bojov: „Žiadame naozaj všetkých, ktokoľvek môže niečo urobiť pre zastavenie tohto masakru, pretože toto ďalšie krviprelievanie neposlúži na nič. Poslúži jedine na vytvorenie ďalšej nenávisti a hnevu. Tu naopak potrebujeme pokoj, odpustenie, zmierenie...“ -jb-
Posolstvo „bratom a sestrám moslimom“ k ukončeniu Ramadánu
Vatikán 18. júla - Posolstvo pri príležitosti záveru Ramadánu dnes publikovala Pápežská rada pre medzináboženský dialóg. Po arabsky, anglicky, francúzsky a taliansky sa v ňom uvádza: „Bratia a sestry moslimovia, máme veľkú radosť zablahoželať vám srdečne pri príležitosti Id al-Fitr, záveru mesiaca Ramadán, venovaného pôstu, modlitbe a pomoci chudobným.“
Predseda pápežskej rady kardinál Jean-Louis Tauran pripomína oslovenie „naši bratia“, ktorým sa na moslimov osobne obrátil Svätý Otec František pri podobnej príležitosti pred rokom. Svätý Otec vtedy tradičné posolstvo moslimom vlastnoručne podpísal. „Všetci sme si vedomí váhy týchto slov. Vskutku, kresťania a moslimovia sú bratia a sestry jedinej ľudskej rodiny, stvorenej jediným Bohom,“ uvádza sa v tohtoročnom posolstve.
Posolstvo Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg cituje aj slová sv. Jána Pavla II. pri stretnutí s moslimskými predstaviteľmi v roku 1982 v Nigérii: „My všetci, kresťania i moslimovia, žijeme pod slnkom jediného Boha, ktorý je milosrdný. Veríme všetci v jedného Boha, Stvoriteľa človeka. Vyznávame, že Boh je Pánom, a bránime dôstojnosť človeka ako Božieho služobníka. Klaniame sa Bohu a vyznávame, že sa mu naplno podriaďujeme. V tomto zmysle môžeme teda nazývať jedni druhých bratmi a sestrami vo viere v jedného Boha“ (Kaduna, Nigéria, 14. februára 1982).
V závere posolstvo poukazuje na spoločnú zodpovednosť kresťanov a moslimov za ochranu ľudských práv a budovanie spravodlivosti a pokoja, osobitne vzhľadom na vážnu situáciu mnohých chudobných, chorých, migrantov, utečencov, rozdelených rodín, sirôt, obetí obchodovania s ľuďmi a tých, čo trpia závislosťami. K týmto sociálnym výzvam sa pridávajú aj výzvy ekologické. Posolstvo vyzýva k spoločnej angažovanosti týmito slovami: „Pracujme preto spoločne na budovaní mostov pokoja a na podpore zmierenia osobitne v oblastiach, kde kresťania a moslimovia spoločne podstupujú hrôzy vojny. Kiež nás naše priateľstvo vždy inšpiruje k spolupráci v snahe múdro a rozvážne čeliť týmto početným výzvam. Takýmto spôsobom budeme môcť pomáhať znižovať napätia a konflikty a dosahovať rast spoločného dobra. Ukážeme tiež, že náboženstvá môžu byť zdrojom súladu a prínosom pre celú spoločnosť.“ -jb-
Obr. Pápež František s veľkým muftim Jeruzalema pred Skalným dómom a svätyňou Al Aksa na Chrámovej plošine v Jeruzaleme 26. mája 2014
Očakávania Južnej Kórey pred pápežovu návštevou – rozhovor
Južná Kórea 17. júla - Cirkev v Južnej Kórei sa intenzívne pripravuje na návštevu pápeža Františka, od ktorej nás delia menej než štyri týždne. Ako je známe, ústrednými momentmi návštevy, ktorá sa uskutoční v dňoch od 13. do 18. augusta, budú účasť Svätého Otca na Dňoch ázijskej mládeže a blahorečenie 124 kórejských mučeníkov pri slávení Eucharistie za pokoj a zmierenie. Situáciu a očakávania zo strany miestnej cirkvi priblížil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas hovorca Soulskej arcidiecézy, otec Hur Young-yup:
„Kórejská cirkev je prvou cirkvou Ázie, ktorá privíta pápeža Františka. Prostredníctvom tejto významnej udalosti sa kórejská cirkev stane bránou k evanjelizácii v Ázii. Svätý Otec príde ako pastier, aby stretol ľudí, a príde stretnúť mládež Ázie. Možno povedať, že Kórea je krajinou, ktorá symbolizuje potreby sveta, akými sú pokoj a zmierenie. Návšteva Svätého Otca teda môže priniesť našej krajine dôležité posolstvo nádeje a pokoja.“
Aký názor na pápeža Františka majú Kórejčania?
„Nielen katolíci, ale všetci Kórejčania majú pápeža Františka radi. Oceňujeme jeho ústretové spôsoby a jeho jednoduchosť; oceňujeme spôsob, akým sa stará o chudobných a o osoby vylúčené na okraj. Celý kórejský ľud sa už nevie dočkať stretnutia s pápežom Františkom.“
Prípravy na návštevu Svätého Otca hovorca arcidiecézy charakterizuje takto:
„Spoločne s kórejskou cirkvou aj naša vláda plne podporuje prípravy pastoračnej návštevy Svätého Otca. Takže myslím, že vnútorné prípravy sú tak isto dôležité ako tie vonkajšie. Návšteva Svätého Otca nie je len ojedinelou príležitosťou kórejskej cirkvi, ale aj dôležitou príležitosťou k vnútorným reformám a k evanjelizácii navonok.“
Predchádzajúca pápežská návšteva Kórey sa udiala v roku 1989, teda pred 25 rokmi. Aké plody zanechala?
„Návšteva Jána Pavla II. priniesla kórejskej cirkvi pozitívne efekty. Katolícka cirkev sa stala v spoločnosti známejšou a u obyvateľstva získala dobrú povesť.“
Proces sekularizácie typický pre priemyselné krajiny sa týka aj Južnej Kórey. Ako sa naň snaží odpovedať kórejská Cirkev?
„Dnes je naša krajina vážne zasiahnutá ideológiou materializmu, individualizmu, sekularizmu, náboženskou apatiou. Ten istý problém existuje aj vo vnútri Cirkvi. Takže je dôležité, aby Cirkev našla nové cesty a nové metódy ako čeliť týmto otázkam. Myslím, že toto je dôležitá úloha a cieľ novej evanjelizácie.“
Ako je to s novou evanjelizáciou v Kórei?
„Nová evanjelizácia je novou metódou na pomoc k obnove našej viery v tomto svete rýchlych zmien. Je veľmi dôležité, aby sa v prvom rade zmenila Cirkev sama, aby „vyšla von“ smerom k svetu a aby šírila evanjelium prostredníctvom nových prostriedkov a s novými výsledkami. Kórejská cirkev má pred sebou ešte dlhú cestu, no snažíme sa robiť čo najviac pre to, aby sme evanjelizáciu previedli do činnosti.“
Osobitosťou kórejskej cirkvi je to, že evanjelium sa tam na počiatku, po roku 1700, začalo šíriť prostredníctvom laikov:
„Katolicizmus prišiel do našej krajiny po tom, ako boli katolícke knihy preložené do kórejčiny a kórejskí učenci ho potom začali študovať. Následne vytvorili katolícke komunity a kázali o svojej viere ďalším osobám. Takže najosobitnejšou záležitosťou života kórejskej cirkvi je to, že sa začal prostredníctvom laikov, a nie prostredníctvom misionárov. Kórejská cirkev podstúpila mnohé prenasledovania. Napriek tomu, naši predkovia si uchovali svoju vieru a pokračovali v šírení radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi.“
Najhlbšou ranou kórejského národa je rozdelenie. Hovorca arcidiecézy Soul otec Hur Young-yup hovoril aj o potrebe pracovať na poli zjednocovania:
„Toto je misia kórejskej cirkvi: pracovať smerom k zmiereniu a zjednoteniu našej krajiny. Verím, že humanitárna pomoc a úprimný dialóg sú najpotrebnejšou vecou. Cirkev pokračovala v poskytovaní humanitárnej podpory aj vtedy, keď vzťah medzi Severom a Juhom bol napätý.“
Zjednocovanie má súvis aj s medzináboženským dialógom, ktorý kórejská cirkev tiež považuje za dôležitý:
„Medzináboženský dialóg je dôležitou otázkou, ktorá by nemala mať nič spoločné s politickými cieľmi. Myslím, že by bolo pekné, keby sa ľudia rôznych náboženstiev medzi sebou navzájom poznali a oceňovali by krásu, ktorú každé z náboženstiev prinieslo pre človeka.“ -zk-
Talianski biskupi vydajú pastoračnú inštrukciu ohľadom mafie
Taliansko 18. júla – Konferencia biskupov Kalábrie sa na svojom zasadnutí 17. júla v Paole zaoberala otázkou pastoračného postoja Cirkvi v otázkach súvisiacich s problémom mafie, označovanej v Kalábrii ako ´ndrangheta. Problematika sa v poslednom období vynorila s novou razanciou pri pastoračnej návšteve Svätého Otca Františka v kalábrijskej diecéze Cassano allo Ionio a neskôr aj v medializovanom prípade mafiánskeho vplyvu na ľudovú zbožnosť pri verejnej procesii v juhotalianskom mestečku Oppido Mamertina.
Na prerokovanie tohto závažného pastoračného problému sa stretli všetci biskupi regionálnej biskupskej konferencie za účasti generálneho sekretára Konferencie biskupov Talianska Mons. Nunzia Galantina. Po ďalšom prehĺbení a dopracovaní bude výsledkom ich spoločnej reflexie zásadný dokument k tejto problematike. Vo forme pastoračnej inštrukcie (nóty) má byť pripravený na schválenie a publikovanie v októbri. -jb-
P. Milan Bubák k 16. nedeli: Nechajte ich rásť spolu!
Zamyslenie nad liturgickými textami 16. nedele v cezročnom období cyklu A (Mt 13, 24-43)
Možno poznáte, milí priatelia, príslovie, že „revolúcia najprv požiera nepriateľov a potom vlastné deti.“ Táto múdrosť sa dokázala už mnohokrát. Podstata revolúcie je v tom, že po násilnom prevzatí moci začne čistka. Sú odstraňovaní zlí. Samozrejme, odstraňujú ich dobrí. Keď tí zlí sú odstránení, začína paranoja. Dobrí majú podozrenie, že zlo na nich hľadí z každého kúta. A preto čistka pokračuje medzi spojencami, priateľmi, známymi, ba dokonca príbuznými.
Táto myšlienka priniesla v dejinách veľa tragédií. Príkladom sú nám Francúzska revolúcia so svojimi gilotínami, Leninova revolúcia v Rusku so svojimi gulagmi, Hitler so svojimi koncentračnými tábormi, u nás komunizmus v 50. rokoch so svojimi súdnymi monster-procesmi, či inkvizícia v 15. storočí so svojimi mučiarňami. Toto je len zopár príkladov z množstva, ktoré dejiny poznajú.
Žiadna zo snáh čistiť spoločnosť od zla (akokoľvek dobre mienených) nedopadla nikdy dobre. Aj keď začiatky každej jednej mohli byť snáď šľachetné; t.j. izolovať tých, ktorí robia zlo, neskôr sa každá zvrhla na prelievanie nevinnej krvi a páchanie zverstiev.
Preto nám Kristove slová z nedeľného evanjelia o pšenici a kúkoli zaznievajú ako memento: „Nechajte ich rásť spolu!“ Prečo Ježiš na tomto trvá? Lebo súd nikoho z nás nie je objektívny. Pri súde si každý o sebe myslí, že on je pšenica a ten druhý je kúkoľ, a pritom skutočnosť môže byť presne opačná. A keby to tak aj bolo, pravdou je, že človek, hoci na jednej strane je formovateľný, rovnako je aj deformovateľný. Hlavne keď dostane do rúk moc. Moc korumpuje. A veľká moc korumpuje veľmi.
Veľmi pekne a veru aj bolestne nám v tomto zmysle zaznievajú slová Alexandra Solženicyna, ktoré napísal vo svojom diele Súostrovie Gulag. Hovorí: „Počas rokov strávených vo väzenských táboroch som sa naučil veľkej lekcii. Naučil som sa, ako sa človek stáva zlým a ako sa stáva dobrým. Keď som bol mladý, myslel som si o sebe, že som neomylný, a voči tým, ktorí boli podo mnou som bol surový. Bol som šialene zamilovaný do moci a pri jej uplatňovaní som bol vrahom a utláčateľom. No v týchto mojich najtemnejších momentoch som si myslel, že robím dobre a mal som množstvo argumentov, ktorými som svoje skutky ospravedlňoval. Až vtedy, keď sa veci obrátili, keď som ja sám ako väzeň ležal na hnilom matraci, až vtedy som začal v sebe cítiť prvé záchvevy dobra. Postupne som si začal uvedomovať, že línia, ktorá delí dobro od zla neprechádza medzi štátmi, ani medzi triedami, ani medzi politickými stranami, ale prechádza priamo cez srdce každého jedného človeka. Dokonca aj v srdciach, ktoré sú preťažené zlom je stále zachované malé predmostie dobra. A naopak, v tom najlepšom zo všetkých ľudských sŕdc sa nachádza malé zákutie nevykoreneného zla.”
A tieto Solženicinove slová by som rád doplnil mnohovravnou meditáciou spisovateľa Khalila Gibrana z jeho dielka Prorok. Meditácia má názov: O hriechu a treste.
Chcel by som rozprávať o človeku vo vás. Lebo on je ten, kto pozná hriech a pyká, nie božskosť. Často som vás počul hovoriť o niekom, kto vykonal zlý skutok, akoby to nebol jeden z vás, ale cudzinec, čo sa náhodou votrel do vášho sveta.
Ale vravím vám, že tak, ako svätí a spravodliví sa nemôžu povzniesť nad to najvyššie, čo je v každom z vás, ani zlí a slabí nemôžu klesnúť nižšie, než je to najnižšie vo vás.
A ako ani jeden list nemôže zožltnúť bez tichého súhlasu celého stromu, tak ani zločinec nemôže páchať zlo bez skrytého súhlasu vás všetkých.
Všetci kráčate v dlhej procesii k božskosti, čo je vo vás: Vy ste cesta a zároveň i pútnici.
A keď niekto z vás spadne, spadne ako výstraha pre tých, čo idú za ním - že je pred nimi kameň, o ktorý sa môžu potknúť. A spadne aj pre tých, ktorí kráčali pred ním a ktorí, hoci rýchlejší chodci, neodvalili kameň z cesty.
A vypočujte ešte aj toto, hoci tieto slová veľmi zaťažia vaše srdcia: Ten, koho zabili, nie je nevinný, a koho okradli, ten si o to koledoval.
Ani hľadači Pravdy nie sú celkom bez viny na zlom skutku hriešnika, a ten, čo si myslí, že má čisté ruky, nemá ich čisté, kým jestvuje zločin. Áno, hriešnik je často obeťou toho, komu sa stala krivda, a ešte častejšie odsúdený pyká za nevinného a bezúhonného.
Nie je možné oddeliť spravodlivých od nespravodlivých a dobrých od zlých, lebo spolu stoja voči tomu istému slnku, ako spolu sa tkali biele a čierne vlákna na kúsku plátna. A keď sa čierne vlákno pretrhne, tkáč prezrie plátno a prezrie aj krosná.
Keby niekto z vás chcel postaviť pred súd nevernú ženu, nech najprv položí na váhy spravodlivosti srdce jej manžela a potom i jeho dušu. A ten, kto by chcel zbičovať previnilca, nech si obzrie aj dušu poškodeného.
Keby niekto z vás chcel trestať v mene spravodlivosti a zaťať sekerou do zlého stromu, nech sa dobre pozrie aj na jeho korene. Poviem vám, nájde tam korene dobra i zla, plodnosti i neúrody, ako sa dôverne objímajú v tichom srdci Zeme.
A vy, sudcovia, ktorých úlohou je chrániť spravodlivosť, akýže ortieľ vynesiete nad tým, kto je počestný telom, no v duchu zlodejom?
Akú odplatu vymeriate tomu, kto zabíja telo, no je sám zabíjaný v duši?
Aký rozsudok vynesiete nad tým, kto podvádza a utláča, no pritom on sám bol a je zraňovaný a znásilňovaný? A ako potrescete tých, ktorých výčitky svedomia sú už väčšie, než boli ich zlé skutky?
Či nie sú výčitky svedomia vyššou spravodlivosťou než sám zákon? Výčitky svedomia nemôžete uložiť nevinnému, ani ich sňať zo srdca toho, kto sa cíti vinný.
Ako nevolaný hosť prichádzajú s nocou a zobúdzajú vás, aby ste sa ponorili do seba. A vy, ktorí by ste chceli pochopiť spravodlivosť, akože jej porozumiete, ak neuzriete všetky skutky v plnom svetle?
Len potom poznáte, že spravodlivý i podlý je ten istý človek, nachádzajúci sa medzi temnotou noci svojho trpasličieho ja a žiarivým dňom vlastného božského JA, a že ani vrchol veže chrámu nie je významnejší než najnižší kameň v jej základoch.
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Vysielanie z 18. júla 2014
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved