Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2014/07/21

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Pápež vyzval k vytrvalej modlitbe za Irak, Blízky východ a Ukrajinu
  • Zo života Cirkvi vo svete

  • Afrika hostí dve veľké zhromaždenia biskupov
  • Rubrika

  • Myšlienky Svätého Otca pre kňazov – záverečná 6. časť
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie z 21. júla 2014
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Pápež vyzval k vytrvalej modlitbe za Irak, Blízky východ a Ukrajinu

    Svätý Otec v nedeľu 20. júla vo svojom poludňajšom príhovore po modlitbe Anjel Pána upozornil na nesmierne ťažkú situáciu prenasledovaných kresťanov v irackom Mosule a v ďalších oblastiach Blízkeho východu, ktorí musia opúšťať svoje domovy a utekať doslova s holými rukami. Všetkých veriacich vyzval k vytrvalosti v modlitbe za zmierenie a pokoj v oblastiach sveta vystavených napätiam a konfliktom, medzi ktoré sa radí aj Ukrajina. Povedal tieto slová:

    „S ustarostenosťou som prijal správy, ktoré prichádzajú od kresťanských komunít v irackom Mosule a z ďalších častí Blízkeho východu, kde tieto komunity od počiatkov kresťanstva spolunažívali so svojimi spoluobčanmi a prispievali významným podielom k dobru spoločnosti. Dnes sú prenasledovaní. Naši bratia sú prenasledovaní, sú vyháňaní, musia zanechať svoje domy bez možnosti niečo si so sebou odniesť! Uisťujem tieto rodiny o mojej blízkosti a o mojej sústavnej modlitbe. Najdrahší bratia a sestry, ktorí ste tak veľmi prenasledovaní, viem, koľko trpíte, viem, že ste obratí o všetko. Som s vami vo viere v Toho, kto zvíťazil nad zlom.“

    Pápež František sa následne obrátil s výzvou k modlitbe na obyvateľov Ríma a pútnikov prítomných na námestí a prostredníctvom televízneho prenosu i na veriacich v celom svete:

    „Povzbudzujem vás vytrvať v modlitbe za situácie napätí a konfliktov, ktoré pretrvávajú v rozličných oblastiach sveta, osobitne na Blízkom východe a na Ukrajine. Boh pokoja nech vo všetkých vzbudí opravdivú túžbu po dialógu a zmierení. Násilie nemožno poraziť násilím. Nad násilím sa víťazí pokojom! Modlime sa v tichu za pokoj.“

    Po tejto výzve sa Námestie sv. Petra pohrúžilo do tichej modlitby, ktorú Svätý Otec uzavrel vzývaním Panny Márie: Mária, kráľovná pokoja, oroduj za nás!“ -jb-


    inizio pagina

    Zo života Cirkvi vo svete



    Afrika hostí dve veľké zhromaždenia biskupov

    Malawi/Angola 21. júla – V druhej polovici júla sa na africkom kontinente konajú dve veľké zhromaždenia biskupov. Okolo 250 biskupov východoafrických krajín zasadá v hlavnom meste Malawi Lilongwe. Biskupské zbory Eritrey, Etiópie, Kene, Malawi, Sudánu, Tanzánie, Ugandy a Zambie a tiež pridružení reprezentanti z Džibuti a Somálska sa od 16. júla počas desiatich dní zúčastňujú na 18. plenárnom zasadnutí Združenia členov biskupských konferencií Východnej Afriky (AMECEA).

    Pri úvodnej eucharistickej slávnosti na priestranstve štadióna v Lilongwe arcibiskup Nairobi kardinál John Njue predstavil ústrednú tému stretnutia, ktorá znie „Nová evanjelizácia skrze obrátenie a svedectvo kresťanskej viery“. Pozdravnú reč predniesol arcibiskup angolskej Luandy Mons. Gabriel Mbilingi, ktorý reprezentuje celoafrické biskupské združenie, tzv. Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM).

    Cirkvi hostiteľskej krajiny Malawi sa podarilo zhromaždiť fondy na usporiadanie tohto veľkého stretnutia a mediálne ho sprostredkovať širokému okruhu katolíkov v krajine. Zapojené sú miestne katolícke médiá, medzi nimi Rádio Mária Malawi, niekoľko diecéznych rozhlasových staníc a jeden televízny kanál.

    Práve v dnešný deň sa začína v Afrike aj ďalšie veľké stretnutie biskupov, tentoraz na západnej strane kontinentu. V hlavnom meste Angoly Luande majú od 21. do 28. júla spoločný program biskupi krajín, ktoré spája portugalský jazyk. Okrem afrických krajín Angoly, Guiney Bissau, Mozambiku, Svätého Tomáša a Kapverdie sú zastúpení aj biskupi Brazílie a Portugalska, z oblasti Oceánie sa zúčastňujú biskupi z Východného Timoru.
    Účastníci, medzi ktorými sú aj predseda Konferencie biskupov Brazílie kardinál Raymundo Damasceno Assis a patriarcha Lisabonu Mons. Manuel Clemente, budú diskutovať o situácii Cirkvi v jednotlivých krajinách, s ústrednou témou „Transformujúci znak evanjelia v
    spoločnosti vo svetle apoštolskej exhortácie pápeža Františka Evangelii gaudium.“ -jb-

    inizio pagina

    Rubrika



    Myšlienky Svätého Otca pre kňazov – záverečná 6. časť

    Dnes uzavrieme cyklus venovaný myšlienkam Svätého Otca Františka o identite a poslaní kňaza v duchu Dokumentu z Aparecídy. List pôvodne určený argentínskym kňazom sa stal inšpiráciou pre celú Cirkev po tom, ako ho pápež František predložil na rozjímanie a uvažovanie všetkým kňazom Rímskej diecézy. V tejto záverečnej časti šesťdielneho cyklu sa zameriame na očakávania veriacich voči osobe kňaza.

    Výzvy pre kňaza a očakávania Božieho ľudu

    Dokument z Aparecídy sa zaoberá aj situáciami, ktoré negatívne zasahujú a škodia životu a službe kňaza (192). Upozorňuje aj na teologickú totožnosť kňazského ministéria, na jeho zaradenie sa do súčasnej kultúry a všíma si situácie, ktoré ovplyvňujú život kňaza. Pápež František tieto témy ponecháva na samoštúdium. Svoju pozornosť však podrobnejšie zameriava na to, čo od kňazov očakáva Boží ľud. Dokument z Aparecídy tieto požiadavky či očakávania vychádzajúce od Božieho ľudu a adresované kňazom jasne definuje (199). Hovorí o piatich aspektoch:

    1. Veriaci v prvom rade očakávajú od svojich kňazov hlbokú skúsenosť s Bohom, pripodobnenie sa Ježišovi Kristovi, poddajnosť voči podnetom Ducha Svätého, i to, že sa budú sýtiť Božím slovom, Eucharistiou a modlitbou.

    2. Na druhom mieste si členovia Božieho ľudu predstavujú svojich kňazov ako misionárov podnecovaných pastoračnou láskou, vďaka ktorej chránia zverené stádo a neváhajú hľadať tých najvzdialenejších.

    3. Ďalším očakávaním Božieho ľudu je pevná jednota kňazov s ich biskupom, s ostatnými kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a s laikmi.

    4. Štvrtý aspekt očakávania Božieho ľudu od kňazov sa týka mentality služobníka, ktorou by mal byť kňaz charakteristický a konať ako služobník života, pozorný voči potrebám najnúdznejších a ako promótor kultúry solidarity.

    5. Konečný, piaty aspekt je požiadavkou, aby kňazi boli plní milosrdenstva, pripravení vysluhovať sviatosť zmierenia.

    Udržiavanie a rozvíjanie týchto kňazských charakteristík si žiada príslušnú „pastoráciu zameranú na kňazov, ktorá bude napomáhať ich špecifickú duchovnosť a permanentnú a integrálnu formáciu“ (200).

    Za týmito očakávaniami“, konštatuje Svätý Otec, možno tušiť skrytú túžbu veriaceho ľudu, ktorý chce naozajstných pastierov a nie kňazov zo zamestnania, funkcionárov. Chce takých, ktorí nezabúdajú na to, že boli «vybraní zo stáda» a nezabúdajú na svoju matku a starú matku (porov. 2 Tim 1,5), takých, ktorí sa budú vedieť uchrániť od hrdze «duchovného svetáctva», ktoré je najväčším nebezpečenstvom, zákernejším pokušením, ktoré sa vždy nanovo objavuje vtedy, keď sú ostatné pokušenia prekonané, a zakaždým naberá na sile. Ak toto duchovné svetáctvo zasiahne Cirkev a nakazí ju v jej podstate, stane sa viac devastujúcim ako akékoľvek iné jednoducho morálne svetáctvo. Je to niečo ešte horšie než ono neslávne malomocenstvo, ktoré v niektorých momentoch tak znetvorilo tvár Pánovej milovanej nevesty, že náboženstvo sa prejavovalo ako škandál uprostred samotnej svätyne, a reprezentoval ho pápež zhýralec, ktorý skrýval Kristovu tvár za drahé kamene, tonzúry a špiónov.“

    Ako sa prejavuje duchovné svetáctvo? - pýta sa ďalej Svätý Otec. Táto neblahá skutočnosť vyzerá ako vzdialená od bežného svetáctva. Jej ideálom, ktorý sa chce javiť ako duchovný, je však človek so svojou dokonalosťou, ktorá sa stavia na miesto Božej slávy. «Duchovné svetáctvo», cituje pápež František francúzskeho teológa De Lubaca, «nie je iné ako duchovný antropocentrizmus. Humanizmus, ktorý je jemne nepriateľský voči Bohu a tajne nepriateľský aj voči človeku, sa v nás môže zahniezdiť vďaka mnohým úskokom» (De Lubac, Meditácie o Cirkvi, špan. 2. vydanie, Pamplona, s. 367-368).

    Verný Boží ľud, do ktorého kňaz patrí, z ktorého bol vzatý a ku ktorému je poslaný, má istý cit - akoby čuch, ktorý mu vyplýva z citu pre vieru (sensus fidei). Touto schopnosťou dokáže vytušiť, kedy sa z pastiera ľudu stáva kňaz zo zamestnania, funkcionár. Ako Svätý Otec upozorňuje, nie je to to isté ako v prípade kňaza hriešnika. Všetci sme hriešni a nasledujeme stádo. Avšak duchovne zosvetáčtený kňaz prechádza iným procesom, procesom duchovnej skazenosti, ktorá útočí na jeho povahu pastiera, degraduje ho a vtláča mu charakter úplne odlišný od Božieho ľudu. Takého pastiera, pripomína na záver svojich myšlienok Svätý Otec, identifikuje prorok Ezechiel a aj sv. Augustín vo svojom diele «O pastieroch» s takým pastierom oviec, ktorý využíva svoje stádo, berie si mlieko a vlnu.“

    Svoje uvažovanie o identite a poslaní kňaza v duchu konfrencie latinskoamerických biskupov z roku 2007 v Aparecíde pápež František uzatvára jednoznačnými slovami o tom, že kňaz je predovšetkým pastierom: Aparecída chce celým obsahom svojho posolstva venovaného kňazom vyjadriť a prezentovať práve túto skutočnú totožnosť pastiera ľudu a nie onú narušenú a bezcennú a duchovne svetácku identitu kňaza zo zamestnania či kňaza štátneho úradníka.-aj, jb-

    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie z 21. júla 2014

    Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe



    inizio pagina