 |  |
2014/07/23
Povzbudenie od Svätého Otca pre „Deň za život“ vo Veľkej Británii a Írsku
Vatikán/Veľká Británia 23. júla - Brániť život pred „kultúrou smrti“ a prinášať Kristovu lásku na miesta, kde sa prejavujú „nové formy chudoby a krehkosti“. To je výzva posolstva Svätého Otca, podpísaného štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom, adresovaná katolíkom Veľkej Británie a Írska, ktorí budú v nedeľu 27. júla sláviť Deň za život. Téma tohtoročného Dňa za život, spoločne sláveného v Anglicku, Walese, Škótsku a Írsku, znie: „Chráň a miluj život od jeho počiatku až po prirodzený koniec“.
V posolstve sa kardinál Parolin vracia k úryvku z apoštolskej exhortácie pápeža Františka Evangelii gaudium, pričom sa osobitne obracia na mladých. Ako píše, „Svätý Otec verí, že toto každoročné svedectvo o posvätnosti Božieho daru života bude inšpirovať veriacich a osobitne mladých katolíkov, aby bojovali proti kultúre smrti, nielen úsilím o zaistenie adekvátnej právnej ochrany základného ľudského práva na život, ale aj snahou priniesť Kristovu milosrdnú lásku ako životodarný balzam ľuďom trpiacim «novými formami chudoby a krehkosti» (porov. EG 210), ktorých výskyt v súčasnej spoločnosti narastá.“
Výťažok tohtoročnej zbierky za život v Spojenom kráľovstve a Írsku bude venovaný podpore štruktúr miestnej cirkvi, ktoré sa venujú obrane života a osvete. -zk-
Pozdrav pápeža Františka pútnikom v Buenos Aires
Vatikán/Argentína 23. júla - Svätý Otec zaslal pozdravné posolstvo miestnej cirkvi v Buenos Aires pri príležitosti 50. výročia pútnickej svätyne zasvätenej sv. Panteleónovi: „Túžim byť pri vás a môcť v sebe oživiť to, čo som prežíval, keď som pri príležitosti 27. júla mohol prichádzať do tejto svätyne, aby som kňazom pomáhal so spovedaním.“ Svätý Otec sa takto delí so svojou skúsenosťou: „Vracal som sa domov duchovne posilnený svedectvom viery. Nemožno si ani predstaviť všetko to dobro, čo som prijal. A za všetko toto dobro sa chcem poďakovať. Nech vás Pán štedro odmení.“ Pápež František uistil rodákov o svojej modlitbe, pri ktorej mu prechádzajú mysľou mnohé tváre a mená tamojších ľudí, jeho bývalých spolupracovníkov.
Veriaci v Buenos Aires sa od 18. júla novénou pripravujú na hlavnú slávnosť patróna svätyne. Svätý Panteleón bol uzdravovateľom a zomrel ako mučeník za Diokleciánovho prenasledovania v roku 303 v Nikomédii, ležiacej v dnešnom Turecku. Pútnická svätyňa sa nachádza vo štvrti Mataderos na predmestí argentínskeho hlavného mesta. Svätý Otec o nej v posolstve píše tak, že používa pútavý obraz chrámu, ktorý kráča. Píše o „kostole, ktorý sa zdá byť nehybným, ale ktorý putujúci Boží ľud privádza do pohybu. Takto kráčal počas päťdesiatich rokov v srdciach toľkých veriacich, ktorí si prišli uctiť svätca, vyprosovať uzdravenie a vyznať svoju vieru. Takto kráčal v srdci mestskej štvrte, čo sa premietlo na celé mesto. Prosím Pána, aby vám udelil milosť naďalej kráčať, pokračovať v tejto púti srdca uprostred veľkomesta. V týchto dňoch slávenia päťdesiateho výročia som s vami. Prosím vás, aby ste sa nezabudli za mňa pomodliť.“ -jb-
Futbalové hviezdy na medzináboženskom podujatí za pokoj
Vatikán 23. júla – Osobnosti svetového futbalu ako Lionel Messi, Gianluigi Buffon, Zinedine Zidane, Javier Zanetti, Roberto Baggio, Andrea Pirlo, Yuto Nagatomo či Samuel Eto'o, ktorí sa hlásia k rozličným náboženstvám, sa stretnú 1. septembra o 20.45 hod. na Olympijskom štadióne v Ríme. Exhibičný zápas s názvom „Prvé medzináboženské futbalové stretnutí za pokoj“ bude benefičnou akciou v prospech dobročinných organizácií Scholas Occurrentes a Nadácia PUPI Onlus.
Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, iniciatíva sa zrodila v apríli minulého roka pri príležitosti audiencie pápeža Františka pre futbalové tímy Talianska a Argentíny na záver benefičného zápasu. Svätý Otec sa vtedy podelil s argentínskym hráčom Javierom Zanettim s nápadom zorganizovať zápas, v ktorom by sa stretli príslušníci rôznych náboženstiev s cieľom šíriť bratstvo a vzájomnosť prostredníctvom športu.
Lístky budú v predaji od 25. júla a celý zisk bude určený na charitatívne účely. Organizácia Scholas Occurrentes, ktorá má sídlo v priestoroch Pápežskej akadémie vied vo Vatikáne, je verejnoprospešnou výchovnovzdelávacou inštitúciou pod záštitou pápeža Františka, ktorá za pomoci techniky, umenia a športu podporuje sociálnu integráciu a kultúru stretnutia. Nezisková Nadácia PUPI Onlus, ktorú pred vyše desiatimi rokmi založili Paula a Javier Zanettioví, podporuje programy adopcie na diaľku a pomáha osobám v ťažkostiach rozličného typu. -jb-
Obr.: Argentínčan Javier Zanetti ako kapitán mužstva Inter Miláno spolu so svojou rodinou
Františkánsky kláštor v Sýrii zasiahnutý strelou z lietadla
Sýria 23. júla – Strela z lietadla zasiahla františkánsky kláštor v dedine Yacoubieh, nachádzajúcej sa v severozápadnej časti Sýrie pri hraniciach s Tureckom. Stalo sa tak v nedeľu 20. júla večer. Napriek tomu, že budova kláštora bola silne poškodená, zásah si nevyžiadal obete na životoch. Informoval o tom Kustód Svätej zeme Pierbattista Pizzaballa OFM, ktorý dodal, že brat, ktorého cela bola kompletne zničená, sa v nej v čase zásahu našťastie nenachádzal a utrpel len ľahké zranenie hlavy. Správa bola zverejnená na stránke Kustódie Svätej zeme terrasancta.net.
Napriek veľkému chaosu spôsobenému už tri roky trvajúcim konfliktom v Sýrii, ľudia rôznych vierovyznaní si v týchto podmienkach prejavujú gestá solidarity a priateľstva. V dedine Yacoubieh, kde sa nachádza strelou zasiahnutý františkánsky kláštor, sú aj štyri záchytné centrá vytvorené Kustódiou Svätej zeme, ktoré každý deň prijímajú 200 osôb a poskytujú pomoc ďalším 4000 ľuďom rôzneho vierovyznania, ktorým tak pomáhajú znášať ťažkú situáciu a neopúšťať svoje domovy.
Situácia v Sýrii je naďalej veľmi ťažká. Podľa posledných správ organizácie Sýrska sieť za ľudské práva (Syrian Network for Human Rights), od začiatku konfliktu v marci 2011 bolo zaznamenaných 1,1 milióna zranených, pričom 45% z nich tvoria deti. Usmrtených bolo zatiaľ takmer 134-tisíc ľudí, z čoho viac než 15-tisíc detí.
Brat Simon Herro, zodpovedný v Kustódii Svätej zeme za Región sv. Pavla, hovorí:
„Sýria je zdevastovanou krajinou, už tu takmer nič neexistuje, ľudia sú na pokraji síl. Školy fungujú len veľmi málo a mnohé zóny, medzi nimi aj mesto Aleppo, sú už niekoľko týždňov bez vody. Našťastie náš kláštor má štyri studne a tak sme schopní poskytovať obyvateľstvu vodu. My bratia chceme zostať, aj keď pohyb je tu čoraz nebezpečnejší. (...) Musíme zostať, lebo keďže sme tu ešte spred čias začiatku konfliktu, sme schopní dopraviť pomoc priamo k obyvateľstvu. Pracujeme z kláštorov a prijímacích centier, ktoré sme vytvorili vďaka darom, ktoré prichádzajú zo západu prostredníctvom Združenia Terra Sancta. Bez tejto pomoci by obyvateľstvo nedokázalo prežiť.“
Sýria je krajinou s najväčším počtom utečencov na svete. Opustilo ju už najmenej 2,5 milióna obyvateľov, ktorí častokrát cestujú v neľudských podmienkach, pričom riskujú svoj život. Okrem nich sa v Sýrii nachádza 6,5 milióna vnútroštátnych utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy, no zostávajú v krajine a nemajú peniaze na cestu. -zk-
Moslimský intelektuál: Moslimovia by sa mali medzinárodne zastať kresťanov v Iraku
„Odvážim sa povedať, že irackí kresťania v Mosule majú väčšie právo než my na svoju pôdu a na svoje domy. Obývajú mesto ešte spred príchodu islamu a arabských kmeňov. Máme preto morálnu povinnosť dbať o nich a chrániť ich.“ Autorom týchto slov je spisovateľ Younis Tawfik, sunnitský moslim narodený v irackom Mosule, ktorý od roku 1979 žije v Taliansku. „Vyháňanie kresťanov a devastácia Mosulu, môjho mesta, sú pre mňa hlbokou ranou“, hovorí Tawfik, ktorý sa do Talianska dostal vďaka pomoci svojho katolíckeho učiteľa.
Pre Tawfika postup džihádistických extrémistov ISIL-u v Iraku nie je prekvapením, ale „výsledkom zlyhávajúcej vlády poznačenej korupciou, ktorá nezvládla uniesť proces demokratizácie krajiny.“ O kresťanoch v Iraku hovorí takto: „Irackí kresťania zohrávali v raste Iraku v priebehu storočí dôležitú rolu, boli veľmi štedrí. Hlavní spisovatelia, umelci, lekári, vedci patrili práve ku kresťanskej viere. Boli to ľudia, ktorí si vedeli vážiť arabskú kultúru. Veď prvé moderné slovníky arabčiny a prvé štúdiá tejto kultúry sú práve dielom kresťanov Orientu.“
Podľa slov Tawfika medzi irackými moslimami existuje solidarita s kresťanmi, žiaľ, pre ich pomoc nemôžu urobiť veľa. Ako povedal, jeho vlastní príbuzní sú prakticky uväznení v meste mužmi ISIL-u od Abu Bakr al-Baghdadiho. Ale ako vysvetľuje Tawfik, „dôležité bolo oficiálne vyhlásenie ulemy, čiže učencov islamu v Mosule, ktorí zásadne odsúdili činnosť ISIL-u a považujú ju za protichodnú s princípmi islamu a s počínaním Proroka. Už nie sme v dobe kalifátov, nie sme viac v
osmanskom impériu, dnes sme všetci občania krajiny, ku ktorej kresťania patria a kde majú právo zotrvať, vlastne väčšie právo ako my. Okrem toho, tento kalifát je v skutočnosti zločineckou organizáciou“, hovorí Tawfik.
Iracký spisovateľ hovorí aj o dráme vyháňania kresťanov z ich domov označených písmenom N, ktorú mu priblížili jeho priatelia: „Videl som fotky kompletne vyľudnenej kresťanskej štvrte Mosulu. Je to neuveriteľná skutočnosť, ktorá sa v modernej dobe ešte neudiala a musí byť odsúdená. Nielen tak, ako to urobili islamskí učenci v Mosule, ale všetkými moslimami na medzinárodnej úrovni ako aj arabskými vládami. A niekto sa musí pohnúť k ukončeniu tejto drámy.“ -zk-
Foto: Dievčatko z kresťanskej rodiny z Mosulu, ktorá je na úteku.
Motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia - 1
Apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium, Radosť evanjelia, má Cirkvi k dispozícii už viac ako pol roka. Svätý Otec ju dokončil v závere Roka viery a 24. novembra 2013 ju so svojím podpisom odovzdal Cirkvi na celom svete. Tento bohatý text už na mnohých miestach priniesol Cirkvi pozitívny efekt prebudenia. Stal sa ústredným podnetom spoločného uvažovania a modlitby mnohých kresťanských spoločenstiev. Stojí za to, aby sme sa nad ním zastavili, pozorne ho čítali a rozjímali nad ním. V najbližších týždňoch dáme v našom vysielaní priestor práve tým myšlienkam Svätého Otca, ktoré môžu každému z nás pomôcť správne sa namotivovať pre evanjelizáciu.
„Každý pokrstený, nech už má akúkoľvek úlohu v Cirkvi a stojí na ktoromkoľvek stupni poznania svojej viery, je aktívnym protagonistom evanjelizácie; bolo by nesprávne predstavovať si evanjelizáciu ako aktivitu, ktorá prináleží len niekoľkým kvalifikovaným veriacim, zatiaľ čo zvyšok veriaceho ľudu by mal byť iba prijímateľom ich činnosti. Nová evanjelizácia si vyžaduje nové zaangažovanie každého z pokrstených. Toto presvedčenie sa stáva výzvou adresovanou každému kresťanovi, aby sa nikto nevzdával svojej úlohy hlásať evanjelium, pretože od okamihu, keď niekto osobne zakúsil Božiu zachraňujúcu lásku, nepotrebuje veľa času na prípravu, aby mohol ísť a hlásať; nemôže predsa čakať na prednášky a dlhé vysvetľovania.“ (EG 120).
„Každý kresťan je misionárom v tej miere, v akej sa stretol s láskou Boha v Ježišovi Kristovi“ – píše Svätý Otec. „Nehovorme už, že sme „učeníci“ a „misionári“, ale že vždy sme „učeníci misionári“. Ak o tom nie sme presvedčení, pozrime sa na prvých učeníkov, ktorí hneď potom, ako spoznali Ježišovu tvár, išli a ohlasovali plní radosti: „Našli sme Mesiáša“ (Jn 1,41). Samaritánka sa hneď po skončení rozhovoru s Ježišom stala misionárkou; mnohí Samaritáni uverili v Ježiša „pre slovo ženy“ (Jn 4,39). Aj svätý Pavol od svojho stretnutia s Ježišom Kristom „hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom“ (Sk 9,20). A my na čo ešte čakáme?“ (EG 120).
Po tejto výzve priamo z pera pápeža Františka sa poďme pozrieť na Evangelii gaudium zbližšia. Všimnime si osobitne poslednú kapitolu tohto dokumentu. Piata kapitola, ktorá nesie názov „Evanjelizátori s Duchom“ má takýto zámer: chce nás namotivovať, aby sme nielen premýšľali nad dôležitosťou ohlasovania evanjelia v dnešnej dobe, ale aj s odvahou vykročili ako Kristovi učeníci misionári.
Ako sa správne namotivovať pre evanjelizáciu?
V cykle s názvom „Evangelii gaudium - motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia“ sa teda pod vedením Svätého Otca budeme snažiť prehĺbiť našu motiváciu k aktívnemu ohlasovaniu. V takomto duchu sa teraz započúvajme, milí poslucháči, do slov Svätého Otca Františka.
„Evanjelizátori s Duchom sú takí hlásatelia evanjelia, ktorí sa bez strachu otvárajú pôsobeniu Ducha Svätého. Na Turíce Duch Svätý pomáha apoštolom vyjsť zo seba a premieňa ich na ohlasovateľov veľkých Božích vecí, ktoré každý začína chápať vo vlastnom jazyku. Duch Svätý okrem toho vlieva silu na ohlasovanie novosti evanjelia s odvahou (parresia), nahlas, v každom čase a na každom mieste, a to aj proti prúdu. Vzývajme ho aj dnes, upevnení v modlitbe, bez ktorej každá činnosť je spojená s rizikom, že zostane prázdna a ohlasovanie bezduché. Ježiš chce, aby evanjelizátori ohlasovali dobrú zvesť nielen slovami, ale predovšetkým životom premeneným Božou prítomnosťou. (259)
V tejto poslednej kapitole neponúknem syntézu kresťanskej duchovnosti ani nebudem rozvíjať veľké témy ako modlitba, eucharistická adorácia alebo slávenie viery: o nich už máme cenné dokumenty Magistéria a slávne spisy veľkých autorov. Nechcem sa pokúšať nahradiť ani prekonať toto veľké bohatstvo. Jednoducho ponúknem niekoľko zamyslení o duchu novej evanjelizácie. (260)
Keď sa tvrdí, že niečo má „ducha“, obyčajne sa tým myslí na nejakú vnútornú pohnútku, ktorá dáva impulz, motivuje, povzbudzuje a robí zmysluplnou osobnú a spoločnú činnosť. Evanjelizácia s duchom je veľmi odlišná od množiny úloh, ku ktorej sa staviame ako k ťaživej povinnosti – a jednoducho ju tolerujeme alebo znášame ako čosi, čo odporuje našim vlastným náklonnostiam a túžbam. Ako veľmi by som chcel nájsť tie správne slová na povzbudenie horlivejšieho, radostnejšieho, štedrejšieho a odvážnejšieho obdobia evanjelizácie, naplneného hlbokou láskou a nákazlivým životom!
Viem však, že žiadna motivácia nebude stačiť, ak v srdciach nehorí plameň Ducha. V konečnom dôsledku je evanjelizácia s duchom evanjelizáciou s Duchom Svätým, pretože on je dušou evanjelizujúcej Cirkvi. Skôr než predložím niektoré duchovné motivácie a odporúčania, vzývam ešte raz Ducha Svätého a prosím ho, aby prišiel obnoviť, vyburcovať a dať impulz Cirkvi, nech odvážne vyjde zo seba a vyberie sa evanjelizovať všetky národy. (261)
Evanjelizátori s Duchom sú evanjelizátori, ktorí sa modlia a pracujú. Z pohľadu hlásania evanjelia nie sú potrebné ani mystické ponuky bez rozhodného sociálneho a misionárskeho nasadenia ani pastoračné a sociálne preslovy či praktiky bez duchovnosti, ktorá premieňa srdce. Takéto čiastkové a jednostranné ponuky oslovujú len malé skupinky a nemajú silu preniknúť hlbšie, pretože okypťujú evanjelium. Treba vždy kultivovať vnútorný priestor, ktorý poskytne kresťanský zmysel všetkým úlohám a aktivitám.
Bez dlhších chvíľ adorácie, modlitbového stretnutia so Slovom a úprimného dialógu s Pánom naše úlohy ľahko stratia svoj význam; zoslabneme pod vplyvom únavy alebo ťažkostí a náš zápal vyhasne. Cirkev sa nezaobíde bez pľúc modlitby; nesmierne ma preto teší, keď vo všetkých cirkevných inštitúciách pribúdajú skupinky modlitby, príhovoru a modlitbového čítania Slova, ako aj nepretržité eucharistické adorácie.
Zároveň však „treba odmietnuť každé pokušenie intimistickej a individualistickej spirituality, ktorá by sa ťažko zlaďovala nielen s požiadavkami lásky, ale aj s logikou vtelenia“. Existuje tu totiž nebezpečenstvo, že niektoré chvíle modlitby sa stanú iba zámienkou, ako sa vyhnúť darovaniu života v misii, lebo uzatvorenie životného štýlu do privátnej sféry môže kresťanov priviesť k tomu, aby sa utiekali k nejakej falošnej duchovnosti. (262)
Je prospešné pripomenúť si prvých kresťanov a mnohých našich bratov, ktorí počas celých dejín boli plní radosti, nabití odvahou, neúnavní v ohlasovaní a schopní veľkej, aktívnej vytrvalosti. Niektorí sa utešujú tvrdením, že dnes je všetko ťažšie; treba však uznať, že ani kontext Rímskej ríše nebol naklonený ohlasovaniu evanjelia, boju za spravodlivosť či obrane ľudskej dôstojnosti.
V každom okamihu dejín je prítomná ľudská slabosť, nezdravé zahľadenie sa do seba, pohodlný egoizmus a napokon žiadostivosť, ktorá nás všetkých ohrozuje. Tieto veci sú tu vždy či už pod jedným, alebo druhým rúškom; vyplývajú skôr z ľudskej nedokonalosti než z konkrétnych okolností. A tak nehovorme, že dnes je to ťažšie; je to iné. Učme sa radšej od svätých, ktorí nás predišli a ktorí čelili ťažkostiam svojej doby. Navrhujem preto zastaviť sa a znova nadobudnúť tie motivácie, ktoré nám pomôžu napodobňovať ich v našich časoch.“ (263) -jb-
Vysielanie z 23. júla 2014
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved