 |  |
2014/07/24
Sudánska kresťanka Meriam sa stretla so Svätým Otcom
Vatikán 24. júla - Svätý Otec František sa dnes vo Vatikáne stretol so sudánskou kresťankou Meriam, ktorá bola päť mesiacov väznená a odsúdená na smrť pre údajný odpad od viery. Na stretnutie s pápežom Františkom prišla Meriam Yahia Ibrahim Ishagová spolu s manželom Danielom Wanim a dvoma deťmi, jedenapolročným Martinom a dvojmesačnou Mayou, ktorá sa narodila vo väzení.
Ako informoval riaditeľ vatikánskeho tlačového strediska P. Federico Lombardi, Svätý Otec poďakoval Meriam a jej rodine za odvážne svedectvo vytrvalosti vo viere. Meriam poďakovala za veľkú podporu a útechu, ktorej sa jej dostalo prostredníctvom modlitby Svätého Otca a mnohých ďalších veriacich a ľudí dobrej vôle. Tlmočníkom pri rozhovore bol Mons. Yohannis Gaid, jeden z osobných sekretárov Svätého Otca, ktorý je egyptského pôvodu. Páter Lombardi pre Vatikánsky rozhlas takto priblížil priebeh stretnutia:
„Bola prijatá nielen ona, ale celá jej rodina. Bola spolu s manželom, ktorý je telesne postihnutý, bol na vozíčku, a s dvoma krásnymi bábätkami. Štvorčlenná rodinka bola zjavne veľmi zomknutá, citovo zjednotená. Pápež im prejavil celú svoju blízkosť a nežnosť, poďakoval za svedectvo vydané manželmi a za príklad odvahy a vytrvalosti, ktorý dali, a oni zase z ich strany poďakovali za to, že cítili pápežovu blízkosť a oporu aj modlitbu celej Cirkvi a všetkých ľudí dobrej vôle. Svätý Otec týmto stretnutím prirodzene chcel vyjadriť svoju solidaritu a blízkosť aj v širšom zmysle, ako tejto konkrétnej rodine, tak aj všetkým tým, ktorí trpia, ktorí podstupujú prenasledovanie alebo ťažkosti pre svoju vieru alebo pre obmedzovanie náboženskej slobody.“
Rodinu pri stretnutí vo Vatikáne sprevádzal námestník talianskeho ministra zahraničných vecí Lapo Pistelli, ktorý včera absolvoval cestu do Sudánu s cieľom dotiahnuť do konca vyjednávanie a odprevadiť Meriam s rodinou do Talianska, kde sa budú pripravovať na presun do USA. Meriam bola prepustená z chartúmskeho väzenia už 23. júna, po tom ako Sudánsky ústavný súd zrušil rozsudok vynesený na základe islamského práva šaría. Zo strany úradov jej však bolo bránené spolu s rodinou opustiť krajinu pre údajné nedostatky v cestovných dokladoch. Pápež František pri dnešnom stretnutí vo Vatikáne poďakoval aj ďalším členom talianskeho personálu, ktorý sprevádza Meriaminu rodinu a pomáha jej v tomto náročnom období. -jb-
Sústrasť Svätého Otca s obeťami leteckého nešťastia na Taiwane
Vatikán 24. júla - Štátny sekretár Pietro Parolin poslal v mene Svätého Otca sústrastný telegram arcibiskupovi Taipei a predsedovi regionálnej Čínskej biskupskej konferencie Johnovi Hung Shan-chuanovi v súvislosti s obeťami včerajšieho leteckého nešťastia na Taiwane. V telegrame sa píše, že, „Svätý Otec s bolesťou prijal správu o nehode v blízkosti letiska v Magongu a prosí o odovzdanie hlbokej sústrasti rodinám obetí ako aj uistenia o jeho modlitbách za všetkých, ktorých sa táto tragédia týka. Na všetkých zvoláva Božie požehnanie útechy, sily a pokoja.“
Lietadlo spoločnosti Transasia z Taiwanu s 58 osobami na palube sa včera roztrieštilo počas núdzového pristávania kvôli nepriaznivému počasiu. Nehoda si vyžiadala 47 obetí a 11 zranených. Spomínané lietadlo letelo z južnej oblasti Taiwanu na súostrovie Penghu. V súvislosti s tajfúnom Matmo boli v oblasti zatvorené školy i finančné trhy. -zk-
Tvít pápeža Františka: Čo znemožňuje skutočné šťastie
Keď žijeme pripútaní k peniazom, pýche či moci, je nemožné byť šťastnými. (Tvít pápeža Františka z 24. júla 2014) -zk-
Patriarcha Sako Ban Ki-moonovi: Bezpečnostná rada sa nemôže len prizerať
Irak 24. júla - Chaldejský patriarcha Mons. Louis Sako včera poslal list generálnemu sekretárovi OSN Ban Ki-moonovi, v ktorom opisuje dramatickú situáciu kresťanov v Iraku a vyzýva medzinárodnú komunitu k pomoci a k zastaveniu krviprelievania.
Vo svojom liste patriarcha Sako hovorí o nestabilite Iraku, ktorá ohrozuje celý blízkovýchodný región. Táto znepokojujúca nestabilita regiónu je tiež spôsobená rastúcim počtom útokov zameraných na kresťanov a iné menšiny. Preto patriarcha vo svojom liste žiada OSN „vyvíjať politický tlak na medzinárodnú komunitu. Bezpečnostná rada sa nemôže len prizerať a byť svedkom ustavičných ukrutností páchaných voči kresťanom.“ Mons. Sako zároveň ocenil slová generálneho sekretára OSN odsudzujúce násilie voči kresťanom v Iraku ako zločin proti ľudskosti a žiada ho, aby OSN vyvinula tlak k rešpektovaniu ľudských práv.
Irackí kresťania, ktorí sú milovníkmi pokoja, podľa patriarchu Saka „neprimeraným podielom trpeli príkoria spôsobené sektárskymi konfliktami, teroristickými útokmi, migráciou, a teraz ešte aj etnickou čistkou: militanti chcú vyhladiť kresťanskú komunitu“. Obracia sa preto na OSN s výzvou na vytvorenie tlaku voči irackej vláde s cieľom ochrany etnických a náboženských menšín.
Mons. Sako tiež žiada OSN o urýchlenie humanitárnej pomoci a zaistenie, aby bola doručená tým skupinám, ktoré ju urgentne potrebujú, pričom predpokladá, že poskytovanie pomoci bude potrebné viac než jeden rok. Utečenecká kresťanská komunita podľa jeho slov potrebuje vodu, lieky a iné základné potreby.
Chaldejský patriarcha napokon urguje OSN „k vytvoreniu plánu či stratégie na ochranu a zachovanie ich dedičstva zhabaného a páleného militantmi“, ktorí pokračujú vo vypaľovaní kostolov a starobylých kláštorov. Tieto sa podľa jeho slov budú rekonštruovať len veľmi ťažko. -zk-
Foto: Chaldejský patriarcha Mons. Louis Sako
OSN a Organizácia islamskej spolupráce sa zastali kresťanov v Iraku
Reakcie medzinárodného spoločenstva na situáciu irackých kresťanov
Rada bezpečnosti OSN vo svojom oficiálnom tlačovom vyhlásení z pondelka 21. júla dôrazne odsúdila „systematické prenasledovanie osôb menšinového obyvateľstva v Iraku a tých, ktorí odmietajú extrémistickú ideológiu Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL) a s ním spojených ozbrojených skupín“. Zároveň vyjadrila „hlboké obavy nad správami o hrozbách voči náboženským a etnickým menšinám v Mosule a iných častiach Iraku kontrolovaných ISIL-om, vrátane nedávneho ultimáta daného kresťanom, aby buď opustili mesto, alebo zaplatili daň, obrátili sa na islam alebo čelili hroziacej poprave.“ Rada tiež vyjadrila „obavy nad správami, že náboženské a etnické menšiny v Mosule a iných častiach Iraku kontrolovanými ISIL-om, ako aj každý, kto oponuje extrémistickej ideológii ISIL-u, čelí únosom, smrti alebo poškodeniu majetku, a že domy niektorých obyvateľov Mosulu boli označkované.“
Vo vyhlásení sa tiež píše, že „terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný pokoj a bezpečnosť a že akýkoľvek teroristický skutok je zločinný a neospravedlniteľný, bez ohľadu na jeho motiváciu, kdekoľvek, kedykoľvek a kýmkoľvek bol spôsobený. Rada zároveň dodala, že „terorizmus nemôže a nemal by byť spojený so žiadnym náboženstvom, národnosťou, či civilizáciou“ a že „rozšírené systematické útoky smerované proti civilným obyvateľom kvôli ich etnickému pozadiu, náboženskému presvedčeniu či viere môžu predstavovať zločin voči ľudskosti, za ktorý ich autori musia niesť zodpovednosť“. ... „Všetky ozbrojené skupiny, vrátane ISIL-u a pridružených ozbrojených skupín, musia dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a chrániť civilistov v oblastiach, ktoré kontrolujú.“
Tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN nasledovalo po tom, ako generálny sekretár Ban Ki-moon v nedeľu 20. júna verbálne odsúdil prenasledovanie, pričom hovoril o zločine proti ľudskosti. Ban Ki-Moon dnes 24. júla pricestoval na oficiálnu návštevu Iraku, ktorá je súčasťou jeho cesty v rámci Blízkeho východu.
K situácii kresťanov v Iraku sa vyjadrila Organizácia islamskej spolupráce (The Organization of Islamic Cooperation - OIC), ktorá je po OSN druhou najväčšou medzivládnou organizáciou s členstvom 57 moslimských štátov. Má svoju stálu delegáciu pri OSN. Vo svojom vyhlásení hovorí: „Nútený odsun kresťanov z Mosulu je netolerovateľným zločinom. Spôsobené ukrutnosti a vykonávané praktiky nemajú nič spoločné s islamom, s jeho princípmi tolerancie a spolužitia“. Generálny sekretár OIC Iyad Madani vyjadril disponibilitu spomínanej medzivládnej organizácie „poskytnúť nevyhnutnú humanitárnu pomoc rozptýleným osobám s očakávaním, že sa budú môcť vrátiť do svojich domov“.
Od začiatku prepuknutia bojov v Iraku v júni tohto roku zo svojich domovov utieklo viac než 1,2 milióna ľudí. Spolu s jedným miliónom ľudí, ktorí v Iraku hľadajú útočisko už od čias prepuknutia Sýrskeho konfliktu a iných konfliktov, sa v Iraku teraz celkovo nachádza 2,2 milióna vysídlených ľudí. Okrem toho od januára do júna tohto roku bolo usmrtených 5500 ľudí a ďalších 12-tisíc bolo zranených. Len v tomto mesiaci prišlo v konflikte o život 900 osôb.
Záchrana irackých kresťanov je aj vecou záchrany svetového kultúrneho dedičstva, ktorá musí Medzinárodnému spoločenstvu ležať na srdci. Chaldejský arcibiskup Mosulu Mons. Amel Shamon Nona v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas označil skutky spáchané na kresťanoch v Mosule za „zločin proti ľudskosti“ a v súvislosti s výzvou, aby medzinárodná komunita v tejto veci konala, povedal: „Žiadali sme všetkých ľudí Iraku a celého sveta, aby sa našla východisková cesta, a to najmä pre mesto Mosul, kde sa nachádza dedičstvo chrámov a rukopisov veľmi dôležité z hľadiska našej histórie, je to dedičstvo celého ľudstva“. -zk-
Obr.: Generálny sekretár Ban Ki-Moon pri príchode do Bagdadu 24. júla 2014
Komentár Jozefa Kováčika: Satira vedúca k holokaustu
Pred niekoľkými týždňami rozvírila hladinu verejného života i mediálneho sveta kauza športovej redaktorky verejnoprávnej televízie. Tá v skratovom okamihu napísala na svoj profil sociálnej siete rasistickú poznámku voči rómom. Dôsledkom bolo nielen prepustenie z práce, ale i obrovský tlak v mediálnom priestore. O niekoľko týždňov na to jeden zo známych takzvaných satirických blogerov uverejnil hanlivú karikatúru na obsah katolíckej viery. Výsledok? Potľapkávanie po pleci a ironické úsmevy. Jeho výplody sú súčasťou webu jedného z najčítanejších denníkov na Slovensku. Aký je rozdiel v oboch kauzách? Stačí nazvať urážanie iných satirou, či umením. A ešte jeden rozdiel- cieľová skupina. Ak sú ňou kresťania, zdá sa, že je dovolené všetko.
Aby sme lepšie pochopili, o čo ide, daný výtvor vám, hoci nie rád, sprostredkujem. Na obrázku je znázornený rozhovor medzi Bohom-Otcom, a Synom-Ježišom. Otec hovorí: „Ona trvala na tom, že mám ísť radšej kúpiť kondómy, lenže bola nedeľa a všade mali zo zákona zatvorené... A tak si na svet prišiel ty!“ Úbohosť tohto výplodu neospravedlňuje ani názov, ktorý si daný pán bloger pre seba vymyslel. V každej kultúrnej krajine by sa zdvihla vlna odporu. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by sa spomínaný pán akože vtipne a s iróniou dotkol obetí a pozostalých holokaustu. Jeho reakcia? Na jednu z kritík napísal: „Niekde k záveru by som isto aj niečo o slobode slova pridal, o význame satiry alebo o tom, že Cynická obluda je môj súkromný blog akých sú milióny a ak sa vám nepáči, tak ho skrátka nečítajte.” Takže sloboda slova, satira, súkromie. Takže na súkromnom blogu, ktorý je vždy verejný, môžem uraziť, vyzvať k nenávisti, či ešte niečo horšie?
Je paradoxom, že čím viac takzvanej politickej korektnosti v médiách začína odznievať na adresu náboženstva a náboženskej slobody, ku ktorej patrí aj právo nebyť dehonestovaný a urážaný, tým viac porozumenia a vzájomnej úcty vzniká v prostredí, kde to nie vždy bývalo samozrejmosťou. Náboženstvo, ak je pravdivé, nie je cestou k nenávisti, ale k úcte. Zaujal ma komentár pána Igora Rintela, predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, ktorý publikoval v jednom z denníkov. Dovolím si z neho odcitovať:
„Štyria Židia zastrelení radikálnym imigrantom v hlavnom meste EÚ zrejme nie sú dostatočne zaujímavou témou. Rovnako ako milióny kresťanov na celom svete, ktorí sú neprestajne vystavovaní výsluchom, väzeniu a možnej smrti – len pre svoju vieru. Prenasledovanie a vraždenie kresťanov v arabských krajinách je na dennom poriadku, ale politici, mimovládne organizácie a médiá mlčia. Na tento typ ľahostajnosti som citlivý, všímam si ho a znepokojuje ma. Politická korektnosť, nalinkovaná európskymi byrokratmi, naberá v posledných rokoch absurdné rozmery a vrcholí takými prehnanými gestami, ako je zrušenie klasického vianočného stromčeka na verejných miestach alebo v školách. Takéto spochybňovanie kresťansko-židovskej civilizácie je poburujúcim gólom do vlastnej bránky Európy. Keď totiž EÚ byrokratickými metódami umelo pretláča do jednotlivých krajín hodnoty, ktoré im nie sú blízke, výsledkom je to, čo sa práve udialo vo voľbách do Európskeho parlamentu: víťazstvo extrémistov a nacionalistov.”
Čo s tým robiť? Podľa pána Rintela je potrebné sa vrátiť späť k Európe, v ktorej sa kresťanom nebude zakazovať stavanie vianočných stromčekov, v ktorej sa Židom nebude zakazovať kóšer porážka zvierat, v ktorej sa členským krajinám nebude diktovať imigrantská politika, ktorá im nevyhovuje. Pretože práve ten sterilný, korektnosťou presolený guláš, v ktorom sa náboženské tradície netolerujú, ale tabuizujú, je ideálnym biotopom pre nacionalistický a religiózny extrémizmus.
Ak by sme mlčali a pokrčili plecami nad neúctou a hanobením náboženského presvedčenia v mene slobody slova a takzvanej satiry, pridali by sme sa k tým, ktorých takéto myslenie priviedlo k presvedčeniu, že je potrebné jeden z národov vyhladiť v koncentračných táboroch. Tiež to začalo takzvanou neškodnou iróniou. A to je zlé bez ohľadu na to, či to nazvem slobodou prejavu, alebo umením.
Jozef Kováčik
Vysielanie z 24. júla 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved