 |  |
2014/07/25
Pápež František zašiel na obed do vatikánskej „závodnej jedálne“
Vatikán 25. júla - Svätý Otec dnes prekvapil zamestnancov Vatikánu, ktorí sa stravujú v spoločnej jedálni, keď sa prišiel spolu s nimi naobedovať. Ako dosvedčil vedúci jedálne, vzal si podnos a príbor ako každý iný a prisadol si k stolu s porciou cestovín a rybaciny. Zoznámil sa so spolustolovníkmi a povypytoval sa ich na ich život a prácu. Pred odchodom sa s ním na pamiatku odfotografovali a on im udelil požehnanie. Jedáleň sa nachádza neďaleko Vatikánskych múzeí, teda na opačnom konci Vatikánu ako Dom sv. Marty, kde je pápež František aj počas letného obdobia stabilným stravníkom. -jb-
Sústrasť Svätého Otca po páde alžírskeho lietadla v Mali
Vatikán 25. júla – Po včerajšom leteckom nešťastí, pri ktorom sa na území Mali zrútilo lietadlo alžírskej leteckej spoločnosti, zaslal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin sústrastný telegram arcibiskupovi Alžíru Ghalebovi Moussa Abdalla Baderovi. „Jeho Svätosť pápež František sa v modlitbe pripája k zármutku príbuzných, ktorí stratili svojich drahých a vyjadruje im svoju hlbokú sústrasť s uistením o svojej blízkosti v tejto bolestnej skúške. Svätý Otec prosí Boha, aby prijal zosnulých do svojho pokoja a vzýva ho, aby dal útechu a nádej všetkým, ktorých postihlo toto nešťastie,“ uvádza sa v telegrame. -jb-
V Santiagu sa modlili za obete železničnej tragédie spred roka
Španielsko 25. júla - V Santiagu de Compostela sa dnes konala odpustová slávnosť ku cti patróna Španielska sv. apoštola Jakuba za účasti pútnikov z celého sveta. Včera o 17. hodine v miestnej katedrále, kde sa uchováva apoštolov hrob, miestny arcibiskup Mons. Julián Barrio Barrio slávil výročnú svätú omšu za duše obetí železničnej tragédie, pri ktorej 24. júla 2013 zomrelo 79 osôb a 140 bolo zranených.
Dnešnej hlavnej odpustovej slávnosti so začiatkom o 10.30 predchádzala procesia ulicami mesta, spojená s pozdravom prítomných členov kráľovskej rodiny, na čele so španielskym kráľom Felipem VI. V homílii pri svätej omši arcibiskup Barrio poukázal na poslanie Cirkvi prinášať „originálnu sviežosť evanjelia, z ktorej sa rodia nové cesty a slová naplnené obnoveným zmyslom pre tento svet, ktorý potrebuje ohlasovanie Božej lásky a spásy.“ Upozornil na potrebu nezužovať Božie skutočnosti len na ohraničený ľudský horizont. Pútnikom zacitoval slová pápeža Františka z listu Evangelii gaudium, že „radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom,“ a pripomenul im, že pred ôsmimi storočiami bol ako jeden z pútnikov v Santiagu aj sv. František z Assisi. Na záver slávnosti po tradičnej incenzácii závesným kadidlom zvaným „Botafumeiro“ arcibiskup Santiaga de Compostela udelil všetkým apoštolské požehnanie. -jb-
Zamyslenie pátra Bubáka k 17. nedeli v cezročnom období
Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k 17. nedeli v cezročnom období cyklu A (Mt 13, 44-52): Čo je Božie kráľovstvo?
To tajomné Kráľovstvo, o ktorom Ježiš toľko hovoril, musel neustále nosiť vo svojej mysli. V Novom zákone sa nachádza viac ako 150 poukazov naň. No čím viac o ňom Ježiš hovoril, tým tajomnejším sa pre jeho poslucháčov zdalo byť.
V nedeľnom evanjeliu ho nazýva skrytým pokladom, nádobou plnou mincí ukrytých kdesi na poli. Nazýva ho tiež vzácnou perlou, drahokamom, ktorý objavil istý kupec. A keďže sa vo veciach vyznal, všetko ostatné, čo má, predá, aby si túto perlu mohol kúpiť. A tiež ho nazýva rybárskou sieťou plnou rýb, dobrých i zlých. Predtým – ako sme to počuli po minulé nedele – nazval Kráľovstvo kvasom a svetlom, soľou a semienkom, obilím zrelým na žatvu, kráľovskou večerou, veľkou hostinou, veľkým posedením, či svadobnou hostinou.
Toto všetko sú pekné, veľmi pekné obrazy, no akosi tá otázka stále zostáva: Čo to presne je to Božie kráľovstvo?
Niektorí sú presvedčení, že je to svet, ktorý má ešte len prísť, že je to vec záhrobná, že to je nebo. A teda, že je to výlučne Božia záležitosť, a tak jediné, čo máme urobiť my, je čakať.
Iní si myslia, že to je už terajší svet. Že je to napríklad ideálny politický systém. Iní si myslia, že je to Cirkev. A sú aj takí, ktorí si myslia, že je to mesto Jeruzalem.
Pri hlbšom pohľade na Ježišovo učenie nám nemôže uniknúť, že Ježiš sa neprikláňa k žiadnej z týchto krajných skupín. Pre neho je Božie kráľovstvo – ako hovoria niektorí teológovia – „už“ tu, avšak nie „ešte“ tu. To znamená, svoje plné uskutočnenie bude mať až vo večnosti, lenže ono začína už tu, na tejto zemi.
Čo to teda presne je? Čo to je to Božie Kráľovstvo? Kedy začalo? Kde začalo? Ako začalo? Začalo už vôbec?
Keď sa vyberieme do Svätého písma na jeho samý začiatok, Kniha Genezis vo svojej správe o stvorení píše, že na začiatku Boh oddelil svetlo od tmy. A tak sa pýtame: „Je potom svetlo tým Božím kráľovstvom?“ Potom sa hovorí, ako Boh oddelil zem od mora. „Mohla by byť vari zem tým Božím kráľovstvom?“ Potom – ako Kniha Genezis pokračuje – Boh nechal zem zarásť rastlinami, popínavými bylinami, kríkmi a stromami. „Mohli by byť rastliny tým Božím kráľovstvom?“ Potom Boh vložil do oceánov, morí i jazier ryby. „Sú vari ryby týmto kráľovstvom?“ Hneď na to Boh zaplnil zem zvieratami rozličných druhov, nebesia a ovzdušie vtákmi a hmyzom. „Že by boli zvieratá týmto Božím kráľovstvom?“
A potom, na konci, Boh stvoril človeka, muža a ženu, teba i mňa. Tohto človeka zobral, vyhol ho dozadu, otvoril mu ústa a vdýchol do neho ducha a povedal: „Ži, človek, ži tak, ako žijem ja.“ Vládni nad svetom tak, aby si rástol, aby si prospieval. Vládni nad zemou tak, aby ti bolo dobre, aby si bol veselý. A dávaj život, svoj život i môj život, svojím deťom na veky vekov.“
Milí priatelia, a toto, presne toto je to Božie kráľovstvo na zemi: ľudský život. Božie kráľovstvo to nie je nič iné, iba pokračovanie Božieho stvoriteľského úmyslu, jeho – Božej – vôle, tu na zemi. Presne tak, ako sa to modlíme v tej najkrajšej modlitbe, adresovanej jemu: Príď Kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja. A Boží úmysel, Božia vôľa to nie je nič iné, iba dobro, rozvoj, radosť a pohoda človeka. Božia vôľa, to je ľudský život. Toto je jeden zo spôsobov, ako sa dá vysvetliť myšlienka, že Božie kráľovstvo na zemi, to je ľudský život. Pohľadom na Knihu Genezis a na stvoriteľský Boží plán.
Jestvuje ešte aj druhý spôsob, ako toto vysvetliť. A to takýto: Ľudia, ktorí sa zdržiavali v prítomnosti Ježišovej, spoznali v ňom Božieho Syna. Prečo a ako? Myslím, že sa to stalo preto, lebo v ňom objavili hlboký záujem o najpodstatnejšiu vec, a to: dobro, rozvoj, rast a pohoda človeka. Ježiš ľuďom neustále ponúkal a dával život. Vlastne, život bola jediná vec, o ktorú mal vôbec záujem. Nič iné ho nezaujímalo. Keď stretol hluchého, povedal mu: „Prestaň byť hluchý! Hluchota nie je dobrá. Chcem, aby si počul!“ Keď sa stretol so slepcom, povedal mu: „Prestaň byť slepý. Slepota nie je dobrá. Chcem, aby si videl!“ Keď sa stretol s ochrnutým, povedal mu: „Prestaň byť ochrnutý. Ochrnutosť nie je dobrá. Chcem, aby si chodil!“ Keď sa stretol s nemým, povedal: „Nebuď mlčanlivý! Nemota nie je dobrá. Chcem, aby si hovoril!“ Keď sa stretol s krvácajúcou ženou, povedal jej: „Prestaň krvácať! Krvácanie nie je život. Chcem, aby si nekrvácala!“ Keď stretol sprievod s mŕtvych chlapcom v Naime, keď ho privolali k mŕtvemu dievčaťu v Jairovom dome, alebo k jeho mŕtvemu a už pochovanému priateľovi Lazárovi povedal: „Neostaňte mŕtvymi. Opustite svoju nehybnosť. Chcem, aby ste žili!“ A všetci traja sa postavili a radovali, pretože znova dostali život.“ A s nimi sa radovali všetci naokolo.
Ježiš dával život, znova navracal život, obnovoval život, stimuloval k životu, dolaďoval život, odporúčal život. Nerobil to však len v telesnom zmysle. Ježiš sa stretával aj s ľuďmi, ktorí boli zablokovaní duchovne a frustrovaní duševne. Stotožňoval sa s chudobnými, s prekliatymi, s prostitútkami, s cudzoložníkmi, s vdovami, sirotami, s deťmi z ulice, so starými, s ničomníkmi, s vyvrheľmi a vagabundmi.
Vyslobodil napríklad peniazmi zotročeného Zacheja, tohto chamtivého a zlomyseľného človeka a to až tak, že tento istý zlomyseľný človek, ktorý rozmýšľal výlučne len cez peniaze, sa zmenil tak veľmi a tak úplne, že sa stal tak veľkodušným, ako je veľkodušný Boh.
Boh rozdával na začiatku život, rozdával život dobrý, a rozdával ho všade, ako nám to hovorí kniha Genezis. A presne toto isté – od samého začiatku – robil aj Ježiš. A to je dôvod, prečo o ňom hovorili: toto musí byť Syn Boží, pretože jediná vec, ktorá ho zaujímala, bola len dobro ľudí, teda Kráľovstvo Božie.
Brat, sestra, presne toto je to Božie kráľovstvo aj dnes. Všade tam, kde sa cezo mňa či cez teba šíri život, kde ľudia rastú a sa rozvíjajú, kde sa tešia, radujú zo života svojho a zo životov tých druhých, kde si navzájom k životu pomáhajú, všade tam je Božie kráľovstvo.
Želám nám všetkým, aby sme boli ľuďmi Božieho kráľovstva.
Motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia - 2
V dnešnej druhej časti cyklu venovaného apoštolskej exhortácii Svätého Otca Františka Evangelii gaudium, ktorá sa stále viac dostáva do povedomia veriacim a vzbudila pozornosť i mimo katolíckej Cirkvi, sa zameriame na najzákladnejšie a zároveň najradostnejšie východisko evanjelizácie. Je ním samotná osoba nášho Pána.
Začnime evanjelizovať tak, že pobudneme s Ježišom
Prvou motiváciou evanjelizácie je Ježišova láska, ktorú sme prijali, skúsenosť toho, že nás zachránil – čo nás pohýna, aby sme ho čoraz viac milovali. Ale aká je to láska, ktorá necíti potrebu hovoriť o milovanej osobe, predstavovať ju a zoznamovať s ňou druhých? Ak necítime intenzívnu túžbu o tejto láske komunikovať, treba sa nám zastaviť v modlitbe a požiadať Pána, aby nás znova nadchol. Potrebujeme prosiť každý deň, žiadať si jeho milosť, aby otvorila naše studené srdce a vyburcovala náš vlažný a povrchný život.
Keď sa pred neho postavíme s otvoreným srdcom a dovolíme mu, aby na nás spočinul svojím zrakom, spoznáme ten pohľad lásky, ktorý objavil Natanael v deň, keď k nemu prišiel Ježiš a povedal: «Videl som ťa... keď si bol pod figovníkom» (Jn 1,48). Ako je dobre stáť pred krížom alebo kľačať pred Oltárnou sviatosťou a jednoducho byť pred jeho očami! Ako nám len dobre robí, keď mu dovolíme, aby sa vrátil a dotkol našej existencie, aby nás poslal zvestovať jeho nový život! To, čo nasleduje, je v podstate v slovách «čo sme videli a počuli,[to] zvestujeme» (1 Jn 1,3). Najlepšia motivácia na to, aby sme sa rozhodli zvestovať evanjelium, je kontemplovať ho s láskou, zastaviť sa na jeho stránkach a čítať ho srdcom. Ak k nemu pristupujeme takýmto spôsobom, jeho krása nás udiví a vždy znova nadchne. Preto je naliehavé opätovne objaviť kontemplatívneho ducha, ktorý nám každý deň nanovo umožní spoznať, že máme k dispozícii dobro, ktoré nás robí ľudskejšími a pomáha nám žiť nový život. Niet nič lepšieho, čo by sme mohli odovzdať druhým. (264)
Celý Ježišov život, jeho prístup k chudobným, jeho gestá, jeho charakterová rýdzosť, jeho každodenná a jednoduchá štedrosť a napokon aj jeho úplné sebadarovanie, to všetko je vzácne a prihovára sa nášmu osobnému životu. Vždy keď to znovu objavíme, zistíme, že práve toto ľudia potrebujú, aj keď o tom nevedia: „Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ (Sk 17,23).
Niekedy strácame nadšenie pre misiu a zabúdame, že evanjelium zodpovedá najhlbším ľudským potrebám; veď všetci sme boli stvorení na to, čo nám evanjelium predkladá: pre priateľstvo s Ježišom a pre bratskú lásku. Ak dokážeme adekvátnym a pekným spôsobom vyjadriť podstatný obsah evanjelia, naše posolstvo určite odpovie na najhlbšie otázky sŕdc: „Misionár pri hlásaní Krista medzi nekresťanmi vychádza z presvedčenia, že tak u jednotlivcov, ako aj u národov skrze pôsobenie Ducha už je – aj keď podvedome – očakávanie počuť pravdu o Bohu, o človeku, o ceste k oslobodeniu od hriechu a smrti. Oduševnenie pri hlásaní Krista prichádza z presvedčenia, že môže odpovedať na toto očakávanie.“
Entuziazmus v hlásaní evanjelia je založený práve na tomto presvedčení. Máme k dispozícii poklad života a lásky, ktorý nemôže sklamať, posolstvo, ktoré nemanipuluje ani nezavádza. Je to odpoveď, ktorá vstupuje do najväčšej hĺbky ľudského bytia a dokáže ho posilniť a pozdvihnúť. Je to pravda, ktorá nepodlieha móde, lebo je schopná preniknúť až tam, kam nič iné nedosiahne. Náš nekonečný smútok možno vyliečiť len nekonečnou láskou. (265)
Toto presvedčenie je posilňované neustále novou osobnou skúsenosťou, vychutnávaním jeho priateľstva a jeho posolstva. Nemožno vytrvať v nadšenej evanjelizácii, ak nie sme na základe vlastnej skúsenosti presvedčení, že nie je to isté spoznať Ježiša a nepoznať ho; nie je to isté kráčať s ním a tápať v neistote; nie je to isté môcť ho počúvať a nepoznať jeho slovo; nie je to isté kontemplovať ho, adorovať, spočívať v ňom a nemôcť to všetko robiť. Nie je to isté snažiť sa budovať svet jeho evanjeliom a robiť to len za základe vlastného rozumu. Vieme dobre, že život s Ježišom sa stáva omnoho plnším; s ním je oveľa ľahšie nájsť zmysel všetkých vecí. Práve preto evanjelizujeme. Skutočný misionár, ktorý nikdy neprestáva byť učeníkom, vie, že Ježiš s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s ním uprostred misijného poslania. Ak ho niekto neobjaví prítomného v samotnom srdci misijného diela, čoskoro stratí entuziazmus a prestane si byť istý tým, čo odovzdáva; chýba mu sila a zápal. A človek, ktorý nie je presvedčený, nadšený, istý a zamilovaný, nikoho nepresvedčí. (266)
Zjednotení s Ježišom hľadáme to, čo on hľadá, a milujeme to, čo on miluje. V konečnom dôsledku to, čo hľadáme, je Otcova sláva; žijeme a konáme „na chválu a slávu jeho milosti“ (Ef 1,6). Ak sa chceme do hĺbky a neustále darovať, musíme prekonať všetky ostatné motivácie. Toto je definitívna pohnútka; najhlbší, najväčší a posledný zmysel i význam všetkého ostatného. Ide tu o slávu Otca, ktorú Ježiš mal na zreteli počas celej svojej existencie. On je večne šťastný Syn celým svojím bytím „v lone Otca“ (Jn 1,18). Ak sme misionármi, tak predovšetkým preto, lebo Ježiš nám povedal: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia“ (Jn 15,8). Bez ohľadu na to, či nám to vyhovuje, alebo nie, či nás to zaujíma, alebo nie, či z toho máme prospech, alebo nie; bez ohľadu na neveľké hranice našich túžob, nášho chápania a našich motivácií evanjelizujeme na väčšiu slávu Otca, ktorý nás miluje. (267)
Vysielanie z 25. júla 2014
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved