 |  |
2014/08/06
Generálna audiencia: V Blahoslavenstvách je všetka novosť Krista
Vatikán 6. augusta 2014 - V prvú augustovú stredu sa pápež František po mesačnej prestávke opäť stretol s veriacimi na generálnej audiencii. Konala sa v Aule Pavla VI., ktorá bola zaplnená do posledného miesta, vrátane priľahlých priestorov. Zo Slovákov bola dnes okrem iných prítomná početná skupina pútnikov zo Šarišských Michaľan, ktorú viedol ThDr. Štefan Novotný, rektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Svätý Otec podľa svojho zvyku ešte pred začiatkom audiencie prechádzal pomedzi veriacich, pozdravoval ich, požehnával deti, chorých a prijímal od nadšených pútnikov drobné darčeky a listy.
Audienciu začal pápež František krátko pred 10.30 znakom kríža. Po čítaní z Evanjelia podľa Marka (1,2-4) o kázaní Jána Krstiteľa, nadviazal v katechéze na slová, ktoré povedal počas poslednej audiencie v stredu 25. júna, keď sa zameral na Cirkev ako spoločenstvo Božieho ľudu. „Dnes by som chcel upozorniť na novosť, ktorá charakterizuje tento ľud“ – povedal v úvode. „Ide skutočne o „nový ľud“, ktorý sa opiera o „novú zmluvu“, ustanovenú v Pánovi Ježišovi skrze dar jeho života. Táto novosť nepopiera predchádzajúcu cestu, ani nie je proti nej, naopak vedie ju ďalej, privádza ju k naplneniu. (...) Blahoslavenstvá sú cestou, ktorú Boh ukazuje ako odpoveď na túžbu po šťastí, ktorá je vlastná človeku, a zdokonaľujú prikázania Starého zákona.“
Ako ďalej poznamenal Svätý Otec, sme zvyknutí učiť sa desatoro prikázaní, ale nie sme zvyknutí opakovať si Blahoslavenstvá. Svojím živým pastoračným spôsobom zapojil prítomných do opakovania ôsmich Blahoslavenstiev. „V týchto slovách je všetka novosť prinesená Kristom. Blahoslavenstvá sú skutočne portrétom Ježiša, jeho spôsobu života. A sú cestou k pravému šťastiu, ktorou aj my môžeme kráčať...“- dodal Svätý Otec. V závere katechézy pripomenul domácu úlohu – prečítať si 5. kapitolu Matúšovho evanjelia, kde nájdeme Blahoslavenstvá, a ‚protokol‘, podľa ktorého budeme súdení na poslednom súde, z 25. kapitoly Matúša.
Nasledovali pozdravy v rôznych jazykoch, v ktorých Svätý Otec poukázal na odkaz dnešného sviatku Premenenia Pána. Mimoriadnym spôsobom Svätý Otec vyjadril spolucítenie s obyvateľmi Číny: „Vyjadrujem svoju blízkosť obyvateľom čínskej provincie Yunnan, zasiahnutej v nedeľu zemetrasením, ktoré spôsobilo veľa obetí a značné škody. Modlím sa za zosnulých a ich rodiny, za zranených a za tých, ktorí prišli o svoje domovy. Nech im Pán dá útechu, nádej a solidaritu v tejto skúške.“
Pápež František pripomenul, že na dnešný deň pripadá výročie smrti ctihodného pápeža Pavla VI., ktorý zomrel 6. augusta 1978. „Pripomíname si ho s láskou a obdivom, majúc na mysli to, ako žil totálne odovzdaný službe Cirkvi, ktorú miloval celým svojím bytím. Nech je jeho svedectvo verného služobníka Krista a evanjelia povzbudením a stimulom pre nás všetkých.“
Po speve modlitby Otče náš a požehnaní pápež František ešte pozdravoval a požehnával chorých a hendikepovaných v prvých radoch auly.
Nasleduje plné znenie katechézy:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V predchádzajúcich katechézach sme videli, ako Cirkev tvorí ľud, ľud, ktorý si Boh pripravoval s trpezlivosťou a láskou, a ku ktorému sme všetci povolaní patriť. Dnes by som chcel upozorniť na novosť, ktorá charakterizuje tento ľud. Ide skutočne o nový ľud, ktorý sa opiera o novú zmluvu, ustanovenú v Pánovi Ježišovi skrze dar jeho života. Táto nová skutočnosť nepopiera predchádzajúcu cestu, ani nie je proti nej, naopak vedie ju ďalej, privádza ju k naplneniu.
1. Je tu jedna veľmi významná postava, ktorá je spojivom medzi Starým a Novým zákonom: je to Ján Krstiteľ. Podľa synoptických evanjelistov je «predchodcom», tým, ktorý pripravuje na príchod Pána, pripravuje ľudí k obráteniu srdca a prijatiu Božej útechy, ktorá je vždy nablízku. Podľa Jánovho evanjelia je «svedkom», pretože nám umožňuje rozpoznať v Ježišovi toho, ktorý prichádza zhora, aby nám odpustil hriechy a urobil zo svojho ľudu svoju nevestu, prvotinu nového ľudstva. Ako «predchodca» a «svedok» Ján Krstiteľ zohráva ústrednú úlohu v celom Svätom Písme, pretože vypĺňa medzeru medzi prisľúbeniami Starého zákona a jeho naplnením, medzi proroctvami a ich naplnením v Ježišovi Kristovi. Ján nám svojím svedectvom ukazuje na Ježiša, pozýva nás, aby sme ho nasledovali, a hovorí nám jasnou rečou, že si to vyžaduje pokoru, pokánie a obrátenie. Je to jeho výzva k pokore, pokániu a obráteniu.
2. Ako Mojžiš vstúpil do zmluvy s Bohom v sile Zákona prijatého na Sinaji, tak Ježiš z vrchu na brehu Galilejského jazera odovzdáva svojim učeníkom a zástupu novú náuku, ktorá začína Blahoslavenstvami. Mojžiš dal Zákon na Sinaji a Ježiš, nový Mojžiš, dáva Zákon na tomto vrchu, na brehu Galilejského jazera.
Blahoslavenstvá sú cestou, ktorú Boh ukazuje ako odpoveď na túžbu po šťastí, ktorá je vlastná človeku, a zdokonaľujú prikázania Starého zákona. Sme zvyknutí učiť sa desatoro prikázaní, isto ich všetci poznáte, učili ste sa ich na katechéze, ale nie sme zvyknutí opakovať si Blahoslavenstvá. Skúsme si ich však pripomenúť a vtlačiť do nášho srdca. Urobíme jednu vec: Ja ich budem hovoriť jedno po druhom a vy budete opakovať. Súhlasíte? [Prítomní v aule zakaždým zopakujú slová Svätého Otca:]
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť, radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.
Výborne! Ale urobíme jednu vec: Dám vám domácu úlohu, úlohu na doma. Zoberiete si do ruky evanjelium, to, ktoré nosíte so sebou... Pamätáte si, že máte mať vždy pri sebe malé evanjelium, vo vrecku, v kabelke, vždy, alebo to, čo máte doma. Zoberiete evanjelium a v prvých kapitolách Matúša, myslím, že v piatej, sú Blahoslavenstvá. A dnes, zajtra si ich doma čítajte. Dobre? [Aula: Áno!] Nezabudnite, pretože to je zákon, ktorý nám dáva Ježiš! Urobíte to? [Aula: Áno!] Ďakujem.
V týchto slovách je všetka novosť prinesená Kristom, všetka novosť Krista je v týchto slovách. Blahoslavenstvá sú skutočne portrétom Ježiša, jeho spôsobu života. A sú cestou k pravému šťastiu, ktorou aj my môžeme kráčať s milosťou, ktorú nám dáva Ježiš.
3. Okrem nového zákona nám Ježiš dáva aj ‚protokol‘, podľa ktorého budeme súdení. Na konci sveta budeme súdení. A aké budú otázky, ktoré nám budú tam kladené? Aké budú naše otázky? Čo je tým protokolom, podľa ktorého nás bude sudca súdiť? Je to to, čo nájdeme v 25. kapitole Evanjelia podľa Matúša. Dnes máte za úlohu prečítať si piatu kapitolu Matúšovho evanjelia, kde sú Blahoslavenstvá, a prečítať si aj 25. kapitolu, kde je protokol, otázky, ktoré nám budú kladené v deň súdu. Tam nebudeme mať tituly, kredity alebo privilégiá na usadenie sa. Pán nás rozpozná, ak sme ho my rozpoznali v chudobnom, hladnom, v tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, v tých, ktorí trpia a sú osamelí... To je jedno zo základných kritérií overenia nášho kresťanského života, podľa ktorých sme Ježišom pozvaní hodnotiť sa každý deň.
Čítam Blahoslavenstvá a myslím na to, ako by to malo byť v mojom kresťanskom živote, a potom si urobím spytovanie svedomia podľa 25. kapitoly Matúša. Každý deň. Urobil som to, urobil som tamto... To nám osoží! Sú to veci jednoduché, ale konkrétne.
Drahí priatelia, nová zmluva spočíva práve v tomto, v priznaní sa ku Kristovi, obklopení milosrdenstvom a súcitom Boha. To je to, čo napĺňa naše srdce radosťou, a to je to, čo robí náš život krásnym a vierohodným svedectvom o Božej láske pre všetkých našich bratov a sestry, s ktorými sa stretávame každý deň.
Pamätajte si domácu úlohu! Matúšova piata a dvadsiata piata kapitola. Ďakujem!
(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)
Pápež vyjadril spolucítenie s obyvateľmi Číny po zemetrasení
Vatikán 6. augusta - Som vám nablízku. Tieto slová povzbudenia adresoval pápež František na konci stredajšej generálnej audiencie obyvateľom juhočínskej provincie Yunnan, ktorá bola pred tromi dňami postihnutá zemetrasením o sile 6,1 stupňa Richterovej stupnice.
„Vyjadrujem svoju blízkosť obyvateľom čínskej provincie Yunnan, zasiahnutej v nedeľu zemetrasením, ktoré spôsobilo veľa obetí a značné škody. Modlím sa za zosnulých a ich rodiny, za zranených a za tých, ktorí prišli o svoje domovy. Nech im Pán dá útechu, nádej a solidaritu v tejto skúške“– povedal Svätý Otec.
Doterajšia bilancia hovorí o 589 mŕtvych a 2300 zranených. Asi 80-tisíc domov sa zrútilo, 124-tisíc je poškodených. Evakuovaných je 230-tisíc osôb v dôsledku zemetrasenia, ktoré je najväčšou katastrofou za celé desaťročia v oblasti obývanej viac ako miliónom ľudí. Záchranné tímy neprestajne prehľadávajú bahno a sutiny v oblasti zdevastovanej prívalovými dažďami, ktoré sťažujú záchranné operácie a ktoré narušili cestné spojenie, komplikované aj pokračujúcimi otrasmi. -jk-
Pápež František odpovedal na otázky miništrantov
Pri audiencii 50-tisíc miništrantov z nemecky hovoriacich krajín 5. augusta 2014 na Námestí sv. Petra položili mladí Svätému Otcovi svoje otázky. Pápež František si najprv rad radom vypočul všetky otázky, ktoré mladí predniesli v
nemčine, a potom odpovedal na všetky naraz za pomoci prekladateľa. Priblížme si najprv otázky nemeckých miništrantov:
Prvú otázku položilo staršie dievča: „Svätý Otče, na jeseň minulého roka ste zverejnili apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium, v ktorej ste pripomenuli, že «pre mladých je naliehavo potrebné, aby sa vo väčšej miere stali protagonistami» v živote Cirkvi. Ako by to, podľa Vás, mladí mohli uskutočniť?“
Nasledovala otázka mladšieho chlapca: „Svätý Otec, som veľmi rád miništrantom. Niekedy však nie je také ľahké ním byť. V nedele by som si niekedy rád dlhšie pospal, inokedy mám povinnosti iného charakteru, napríklad športové podujatie alebo hranie na hudobnom nástroji a nech sa rozhodujem akokoľvek, mávam trochu výčitky svedomia. A tiež, niektorí moji kamaráti nerozumejú tomu, prečo som miništrantom, uťahujú si zo mňa alebo sa ma začnú strániť, pretože azda práve kvôli miništrovaniu nemám čas na iné. Môžete mi poradiť, ako sa vyrovnať s touto situáciou?“
S treťou otázkou sa na Svätého Otca obrátil už takmer dospelý mládenec:
„Svätý Otec, motto tejto púte znie: „Slobodní, lebo slobodno dobre robiť.“ Vzťahuje sa na úryvok z evanjelia, v ktorom Ježiš uzdravuje človeka s vyschnutou rukou takým spôsobom, že ten človek môže, obrazne povedané, «opäť vziať do vlastných rúk» svoj život. V tejto pasáži Ježiš odkazuje na podstatu soboty: Boh nás urobil slobodnými, aby sme v našom živote a v našom prostredí konali dobro. V mojom každodennom živote sa často všetko točí okolo pravidiel, v škole alebo pri príprave na profesiu, vo vzťahu k rodičom a aj v Cirkvi. Ako môžem vo svojom živote zakusovať to, že viera znamená slobodu?“
Napokon štvrtá, celkom krátka otázku, zaznela z úst dievčaťa: „Svätý Otec, tu je pre nás všetkých jednoduché vnímať slobodu. Ale keď sa vrátime domov, všetko je iné. Ako môžem prežívať túto slobodu v mojom každodennom živote?“
Svätý Otec po tom, ako si mladých pozorne vypočul, na úvod im po nemecky poďakoval za ich návštevu, na čo mladí reagovali potleskom. Ďalej už pokračoval v taliančine. Mladí reagovali srdečne, a ich živé reakcie prichádzali v istom posune vzhľadom na prekladateľa, ktorý tlmočil do nemčiny po väčších úsekoch. Nasleduje odpoveď pápeža Františka:
„Chcel by som vám ponúknuť niekoľko podnetov na uvažovanie v súvislosti s otázkami, ktoré mi predložili vaši reprezentanti, títo štyria... Pýtate sa, čo by ste mohli urobiť, aby ste boli vo väčšej miere protagonistami v Cirkvi a čo očakáva od miništrantov kresťanské spoločenstvo. Pripomeňme si predovšetkým, že svet potrebuje ľudí, ktorí by pred ostatnými vydávali svedectvo, že Boh nás miluje, že je náš Otec. V spoločnosti majú všetci jej členovia za úlohu vložiť sa do služby pre spoločné dobro, aby boli k dispozícii veci nevyhnutné pre život: jedlo, odev, zdravotná starostlivosť, vzdelanie, prístup k informáciám a spravodlivosť...
My, Pánovi učeníci, máme o jednu misiu naviac. Máme byť «kanálmi», ktoré prenášajú Ježišovu lásku. V tomto poslaní máte vy, deti a mládež, osobitnú úlohu. Ste povolaní, aby ste hovorili o Ježišovi vašim rovesníkom nie iba vo vnútri farského spoločenstva či vašej skupinky, ale predovšetkým vonku. Toto je úloha ktorá je rezervovaná špeciálne vám, pretože vďaka vašej odvahe, entuziazmu, spontánnosti a ľahkosti nadväzovať vzťahy môžete ľahšie preniknúť k mysli a srdcu tých, ktorí sú vzdialení od Pána. Mnohé deti a mladí vo vašom veku nesmierne potrebujú niekoho, ktorý im svedectvom vlastného života povie, že Ježiš nás pozná, že Ježiš nás miluje, že Ježiš nám odpúšťa, nesie spolu s nami naše ťažkosti a podporuje nás svojou milosťou.
Avšak, aby sme mohli hovoriť o Ježišovi ostatným, potrebujeme ho poznať a milovať, mať s ním skúsenosť v modlitbe, v načúvaní jeho slovu. V tomto máte výhodu vďaka vašej službe pri liturgii, ktorá vám umožňuje byť blízko Ježiša v Slove a v Chlebe života. Dám vám jednu radu. Evanjelium, ktoré počúvate počas bohoslužby, si čítajte znovu sami v tichu a aplikujte ho do vášho života. S pomocou Kristovej lásky prijatej vo svätom prijímaní, ho budete môcť prakticky uskutočniť. Pán povoláva každého z vás pracovať na jeho poli. Volá vás, aby ste boli radostnými protagonistami v jeho Cirkvi, pohotovými komunikovať vašim kamarátom to, čo vám on daroval, zvlášť jeho milosrdenstvo.
Rozumiem vašim ťažkostiam pri zosúladení úlohy miništranta s rozličnými aktivitami, ktoré sú potrebné pre váš ľudský i kultúrny rast. Je potrebné trochu si to zorganizovať, vyváženým spôsobom veci naplánovať... Ste predsa Nemci a v tomto sa vám dobre darí! Náš život sa skladá z času, a čas je Boží dar, preto ho treba investovať do dobrých a užitočných aktivít. Možno mnohé deti a mladí strácajú priveľa hodín prchavými vecami: „četovaním“ na internete či cez mobil, telenovelami, používaním technických výdobytkov, ktoré by mali zjednodušiť či zlepšiť kvalitu života, a neraz odvracajú pozornosť od toho, čo je naozaj dôležité. Medzi toľkými vecami každodennej rutiny by jednou z priorít malo byť uvedomovanie si toho, že náš Stvoriteľ nás udržiava pri živote, miluje nás a že nás sprevádza na našej ceste.
Práve preto, že Boh nás utvoril na svoj obraz, dostali sme od neho i veľký dar slobody. Ak však nie je dobre používaná, môže nás odviesť od Boha, môže spôsobiť, že stratíme dôstojnosť, do ktorej nás on zaodel. Preto potrebujeme usmernenia, návody a aj pravidlá, ako v spoločnosti tak i v Cirkvi, aby nám pomáhali konať Božiu vôľu a aby sme tak mohli žiť podľa našej ľudskej dôstojnosti i dôstojnosti Božích detí. Ak sloboda nie je stvárňovaná podľa evanjelia, môže sa premeniť na otroctvo, na otroctvo hriechu. Naši prarodičia, Adam a Eva, oddialením sa od Božej vôle upadli do hriechu, to jest do zlého používania slobody. Drahí chlapci a dievčatá, nepoužívajte zle svoju slobodu! Nepremárnite veľkú dôstojnosť Božích detí, ktorá vám bola darovaná! Ak budete nasledovať Ježiša a jeho evanjelium, vaša sloboda bude ako rastlina v plnom kvete a prinesie dobré a hojné ovocie! Nájdete opravdivú radosť, pretože on z nás chce mužov a ženy, ktorí sú celkom šťastní a naplnení. Iba priľnutím k Božej vôli môžeme konať dobro a byť svetlom sveta a soľou zeme!
Panna Mária, ktorá si bola vedomá, že je „služobnicou Pána“ (Lk 1,38), nech je vaším vzorom v službe Bohu. Ona, naša Matka, nech vám pomáha byť v Cirkvi a v spoločnosti protagonistami dobra a šíriteľmi pokoja, deťmi a mladými plnými nádeje a odvahy.“
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Pápežovo posolstvo do Latinskej Ameriky: Rodina zaručuje stabilitu a plodnosť
Vatikán/Panama 6. augusta - Od 4. do 8. augusta sa v Paname koná Prvý latinskoamerický kongres o pastorácii rodiny. „Rodina a sociálny rozvoj pre plnohodnotný život a misijné spoločenstvo“ – to je téma podujatia, ktoré organizuje Rada biskupov Latinskej Ameriky (CELAM), v kontexte mimoriadnej synody o rodine, ktorá sa bude konať vo Vatikáne v októbri tohto roka. Zajtra na kongrese vystúpi Mons. Vincenzo Paglia, predseda Pápežskej rady pre rodinu.
Svätý Otec František poslal účastníkom kongresu posolstvo, v ktorom dáva odpoveď na otázku: Čo je rodina? Ako píše, napriek jej najbolestnejším problémom a najnaliehavejším potrebám je rodina „centrom lásky“, kde vládne zákon úcty a spoločenstva, schopný odolať útokom manipulácie a dominancie svetských „centier moci“.
„Pri rodinnom krbe domova je človek prirodzene a harmonicky integrovaný do ľudskej skupiny, prekonávajúc falošný protiklad medzi jednotlivcom a spoločnosťou. V lone rodiny nikto nie je odsúvaný. Ako staršie osoby, tak i deti tu nachádzajú prijatie. Kultúra stretnutia a dialógu, otvorenosti k solidarite a transcendencii majú v
nej svoju kolísku.“
Z tohto dôvodu je rodina veľkým „spoločenským bohatstvom“ – zdôrazňuje Svätý Otec v posolstve citujúc slová Benedikta XVI. z encykliky Caritas in veritate (bod 44) a v tomto zmysle poukazuje na dva hlavné aspekty rodiny: stabilitu a plodnosť.
„Vzťahom založeným na vernosti až do smrti, ako je manželstvo, otcovstvo, synovstvo alebo bratstvo, sa učíme prežívajúc ich v rodinnom kruhu. Keď tieto vzťahy tvoria základnú štruktúru ľudskej spoločnosti, dávajú jej súdržnosť a celistvú jednotu. Nie je totiž možné mať prináležitosť k národu, pociťovať vzájomnú blízkosť, dbať o tých najvzdialenejších a najnešťastnejších, ak sú v ľudskom srdci rozbité tieto základné vzťahy, ktoré dávajú človeku istotu, že sa druhým môže otvoriť.
Navyše rodinná láska je plodná, a to nielen preto, že utvára nový život, ale aj preto, že rozširuje životné obzory, vytvára nový svet. Umožňuje nám veriť, napriek všetkým zúfalstvam a porážkam, že je možné spolužitie založené na úcte a dôvere. Tvárou v tvár materialistickému pohľadu na svet rodina neznižuje človeka na sterilný utilitarizmus, ale sleduje jeho najhlbšie túžby.
Na záver by som chcel povedať, že vďaka skúsenosti založenej na rodinnej láske človek rastie aj vo svojej otvorenosti k Bohu ako Otcovi. Preto Dokument z Aparecidy uvádza, že rodina by nemala byť považovaná iba za cieľ evanjelizácie, ale tiež za aktéra evanjelizácie (pozri body 432, 435). V nej sa odráža Boží obraz vo svojom najhlbšom tajomstve a rodina týmto spôsobom umožňuje vidieť ľudskú lásku ako znak a sprítomnenie Božej lásky (Lumen fidei, 52). V rodine sa viera mieša s materským mliekom. Napríklad v
jednoduchom a spontánnom geste požiadať o požehnanie, ktoré sa udržiava v mnohých našich národoch, je biblické presvedčenie, že Božie požehnanie sa odovzdáva z otca na syna.
Vo vedomí toho, že rodinná láska zušľachťuje všetko, čo človek robí, tým, že tomu dáva pridanú hodnotu, je dôležité podporovať rodiny, aby pestovali zdravé vzťahy medzi svojimi členmi, aby si vedeli navzájom povedať «odpusť», «vďaka», «prosím» a obrátiť sa na Boha krásnym menom «Otec».“
Posolstvo účastníkom Prvého latinskoamerického kongresu, ktorý sa na tému pastorácie rodiny koná tento týždeň v Paname, pápež František uzatvára modlitbou k Panne Márii Guadalupskej za rodiny Ameriky a slovami: „Prosím vás, aby ste sa za mňa modlili, pretože to potrebujem. Bratsky, František.“ -jk-
Kardinál Parolin: Cirkev v Číne je živá a aktívna
Vatikán 6. augusta - V súvislosti s blížiacou sa cestou pápeža Františka do ďalekej Ázie kardinál Pietro Parolin poskytol pre časopis Famiglia Cristiana rozhovor, v ktorom okrem iného približuje situáciu Katolíckej cirkvi v Číne a na Kórejskom polostrove. „Katolícka cirkev v Čínskej ľudovej republike je živá a aktívna. Snaží sa byť verná evanjeliu a napreduje napriek obmedzeniam a ťažkostiam“ – hovorí vatikánsky štátny sekretár. Podľa jeho slov „Svätá stolica podporuje konštruktívny úctivý dialóg s občianskymi orgánmi na nájdenie riešení problémov, ktoré obmedzujú plné praktizovanie viery miestnych katolíkov a na zabezpečenie ovzdušia autentickej náboženskej slobody“. Kardinál Parolin tiež poukázal na to, že nedávny prieskum ukázal, že Katolícka cirkev v Kórei, so svojimi mnohými veriacimi, je náboženskou organizáciou, ktorá má veľký vplyv na miestnu spoločnosť. -jk-
Európa sa pripája k modlitbe za Irak
Irak 6. augusta - K výzve chaldejského patriarchu Louisa Saka, aby bol dnešný sviatok Premenenia Pána v Iraku Dňom modlitieb za pokoj, sa pripojila aj Rada biskupských konferencií Európy (CCEE). Ako sa uvádza v jej komuniké, sekretariát CCEE sa pripája k tejto modlitbe, ktorá má silnú podporu pápeža Františka, a ktorá je ako „volanie chudobného, čo sa povznáša k nebu“. „Cirkev v Európe nie je ľahostajná k utrpeniu svojich bratov na Blízkom východe a vo Svätej zemi. Vieme, že k tejto modlitbe sa pripájajú aj ľudia iných náboženstiev“ – píše P. Duarte da Cunha, generálny sekretár CCEE. Na výzve patriarchu Saka sa podieľala aj Nadácia Pomoc Cirkvi v núdzi. -jk-
Vysielanie zo 6. augusta 2014
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved