 |  |
2014/08/07
Vyhlásenie P. Lombardiho v mene Svätého Otca k situácii v Iraku
Vatikán 7. augusta 2014 - Páter Federico Lombardi, hovorca Svätej stolice, v závere dnešného brífingu ohľadom blížiacej sa cesty pápeža Františka do Južnej Kórey prečítal vyhlásenie v mene Svätého Otca k situácii kresťanov v Iraku. Prinášame ho v plnom znení:
Svätý Otec so znepokojením sleduje dramatické správy, ktoré prichádzajú zo severného Iraku a ktoré sa týkajú bezbranných ľudí. Zvlášť postihnuté sú kresťanské komunity. Ide o ľudí utekajúcich zo svojich dedín kvôli násiliu, ktoré v týchto dňoch zúri v regióne a zmieta ním.
Počas modlitby Anjel Pána 20. júla pápež František s bolesťou zvolal: „Naši bratia a sestry sú prenasledovaní, sú vyháňaní preč, musia opustiť svoje domovy, bez toho aby si mohli niečo zobrať so sebou. Týmto rodinám a týmto ľudom chcem vyjadriť svoju blízkosť a svoje nepretržité modlitby. Drahí bratia a sestry, tak veľmi prenasledovaní, viem, ako veľmi trpíte, viem, že ste zbavení všetkého. Som s vami vo viere v toho, ktorý zvíťazil nad zlom!“
Vzhľadom na znepokojujúce udalosti Svätý Otec obnovuje svoju duchovnú blízkosť všetkým, ktorí prechádzajú touto bolestnou skúškou a pripája sa k apelom miestnych biskupov, prosiac spolu s nimi a za ich sužované komunity, aby neustále stúpala z celej Cirkvi zborová modlitba vyprosujúca od Ducha Svätého dar pokoja.
Okrem toho sa Jeho Svätosť obracia so svoju naliehavou výzvou na medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaktivizovalo pre ukončenie aktuálnej humanitárnej tragédie, konalo na ochranu tých, ktorí sú postihnutí alebo ohrození násilím a zaistilo potrebnú pomoc, najmä tú najurgentnejšiu, pre tak početných vysídlencov, ktorých osud závisí od solidarity ostatných.
Pápež apeluje na svedomie všetkých a každému veriacemu opakuje: „Boh pokoja nech vzbudí vo všetkých skutočnú túžbu po dialógu a zmierení. Nad násilím sa nevíťazí násilím. Násilie sa premáha pokojom! Modlime sa v tichu, prosiac o pokoj; všetci, v tichu .... Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!“ (Na Anjel Pána 20. júla 2014). -jk-
Svätá stolica predstavila podrobnosti cesty do Kórey
Vatikán 7. augusta 2014 - Blížiaca sa cesta do Južnej Kórey je po Brazílii a Svätej Zemi treťou zahraničnou apoštolskou cestou pápeža Františka. Uskutoční sa od 13. do 18. augusta. Na dnešnom brífingu ju novinárom detailne predstavil hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ.
Čo viedlo pápeža Františka k tomu, aby sa rozhodol pre túto destináciu? Východnú Áziu navštívil pápež naposledy v roku 1999, povedal páter Lombardi. Bol to Ján Pavol II., ktorý vtedy zavítal do indického Dillí a ktorý v roku 1995 bol aj na Filipínach v Manile. A pokiaľ ide o samotnú Kóreu, je to po tretíkrát, čo ju navštívi pápež: Ján Pavol II. tu bol dvakrát, v roku 1984 na päť dní, pri príležitosti 200. výročia krstu prvého kórejského kresťana, a v roku 1989 bol príležitosťou cesty Medzinárodný eucharistický kongres.
„Dôvody pre túto cestu sa sústreďujú najmä okolo troch tém. Prvou z nich, ktorá sama o sebe bola príležitosťou, podnetom na plánovanie tejto cesty, je Deň ázijskej mládeže, ktorý sa koná tento rok v auguste v Kórei.“
Prvá myšlienka pozvať pápeža Františka do Kórey sa zrodila na inom mládežníckom podujatí, povedal P. Lombardi:
„Keď bol pápež v Riu pri príležitosti Svetových dní mládeže, biskup Lazarus, ktorý je biskupom Tedžonu, nabral odvahu a povedal: ‚Pokúsim sa pozvať pápeža a uvidíme, čo sa stane.‘ A potom pápež, ktorý mal už v mysli Áziu ako prioritu, uvítal túto príležitosť, aby odpovedal kladne. Zamyslel sa a povedal: ‚Áno, prídem.‘“
Pokiaľ ide o rozmery Ázijských dní mládeže, vatikánsky hovorca vysvetlil, že nepôjde o také masové podujatie, ako to bolo v Riu de Janeiro, pôjde skôr o reprezentatívne zastúpenie 23 ázijských krajín. Očakáva sa približne šesťtisíc mladých ľudí, z ktorých štyri tisícky budú tvoriť domáci Kórejčania. Podujatie je menšie čo do počtu, ale porovnateľné, pokiaľ ide o jeho význam pre Áziu, dodal hovorca.
„Druhá veľká príležitosť tejto cesty je samozrejme stretnutie s kórejskou Katolíckou cirkvou, cirkvou, ktorá je pomerne dynamická. Jedinou krajinou vo východnej Ázii s prevahou katolíkov sú – ako vieme – Filipíny, v iných krajinách sú katolícki kresťania v menšine, ale v Kórei sú významnou menšinou, ktorá sa pohybuje okolo desiatich percent. Je veľmi dynamická po silnom náraste v posledných rokoch, v priemere stotisíc krstov ročne. Je tu cirkev, ktorá tiež vyniká ako misionárska, robí veľkú službu v Mongolsku, rovnako ako v iných častiach sveta.“
Treťou a hlavnou udalosťou vo vzťahu k životu Cirkvi v Kórei je počas tejto cesty blahorečenie 124 mučeníkov. Vzhľadom na históriu miestnej cirkvi treba zdôrazniť jej dve hlavné charakteristiky: že je cirkvou laikov a mučeníkov, poznamenal páter Lombardi a priblížil súvislosti:
„Už Ján Pavol II. kanonizoval peknú skupinu 103 kórejských mučeníkov, spomedzi ktorých Andrej Kim bol prvým kórejským kňazom. ... No táto skupina mučeníkov nepatrí k prvej generácii Cirkvi v Kórei, ale k druhej resp. tretej generácii: to znamená, z obdobia po príchode francúzskych misionárov. Kauzy svätorečenia týchto mučeníkov druhej a tretej generácie postupovali rýchlo, pretože boli dobre známi a aj francúzski misionári ich dobre pripravili. Mučeníci z prvej generácie boli síce tiež prítomní v pamäti, avšak ich život nebol preskúmaný, a preto neboli pripravené podklady pre postup ich káuz blahorečenia alebo svätorečenia. Tomu venovala cirkev v Kórei v posledných rokoch mnoho úsilia a štúdia, archeologického a historického výskumu prvých miest prítomnosti kresťanov. Teda beatifikácia, ktorú teraz vykoná pápež František je blahorečením mučeníkov prvej generácie cirkvi v Kórei, zakladateľov cirkvi v Kórei. Niektorí z nich sú dokonca aj starí rodičia alebo rodičia už kanonizovaných mučeníkov. Toto je veľmi zaujímavá skutočnosť. Pre cirkev v Kórei je táto beatifikácia naozaj veľmi dôležitá, pretože si uvedomujú hodnotu mučeníctva vo svojich koreňoch, mučeníctva ich zakladateľov. Toto je dôležité na pochopenie vzťahu medzi predchádzajúcim svätorečením mučeníkov a tými, ktorí budú teraz blahorečení.“
Významným kontextom pápežovej návštevy bude aj situácia národa, ktorý je od vojny v 50. rokoch minulého storočia rozdelený do dvoch znepriatelených štátov. Pôjde teda o významné témy zmierenia a pokoja, povedal páter Lombardi. Z ďalších významných momentov v rámci návštevy spomenul stretnutie Svätého Otca s delegáciou zloženou z tých, ktorí prežili tragédiu stroskotania trajektu Sewol a z rodinných príslušníkov obetí. Svätý Otec pozdraví aj skupinu žien, ktoré sa v čase Druhej svetovej vojny stali obeťami sexuálneho zneužívania ako otrokyne držané v kasárňach so súhlasom armádneho velenia. Toto bude pri príležitosti slávenia svätej omše za pokoj a zmierenie v posledný deň pápežovej návštevy.
Vo vatikánskej delegácií budú okrem iných aj prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Filoni a predseda Pápežskej rady pre laikov kardinál Rylko. Pokiaľ ide o jazyk, pápež František prednesie štyri príhovory v angličtine a sedem v taliančine.
Z obsahu návštevy ďalej možno spomenúť, že tak ako pri iných veľkých Dňoch mládeže, bude Svätý Otec aj tentoraz obedovať s mladými. Pobudne tiež v charitatívnom stredisku pre hendikepovanú mládež. Bude sa modliť na pietnom mieste, ktoré je pamiatkou obetí abortu, kde budú prítomní ľudia zaangažovaní na ochranu života. Pápež František sa stretne aj s predstaviteľmi laického apoštolátu, čo má osobitný význam vzhľadom na tradíciu kórejskej cirkvi. Na programe je aj stretnutie s predstaviteľmi iných náboženstiev. To sú len niektoré body z bohatého programu, ktorý Svätého Otca čaká v krajine, do ktorej sa dostane vyše 11-hodinovým letom s časovým posunom 7 hodín. -jk, jb-
Svätý Otec na Twitteri: Kresťan sa vie stať malým, aby v ňom rástol Pán
Kresťan je niekto, kto sa vie umenšiť, aby Pán mohol rásť v jeho srdci a v srdciach druhých. (Tvít pápeža Františka zo 7. augusta 2014) -jk-
Svätý Otec poďakoval Kolumbovým rytierom za podporu cirkevných iniciatív
Vatikán/USA 7. augusta - V posolstve adresovanom medzinárodnému zhromaždeniu Kolumbových rytierov Svätý Otec František poďakoval za ich charitatívnu činnosť ako aj za obranu náboženskej slobody. Vyše dvetisíc Kolumbových rytierov a ich rodín sa stretlo od 5. do 7. augusta v Orlande na Floride na 132. najvyššom zhromaždení organizácie. Na stretnutí sa zúčastnilo takmer 90 biskupov. Pápežove posolstvo povzbudilo rytierov, aby sa snažili brániť miesto viery na verejnosti a povzbudzovali laikov v ich misii vytvárania spoločnosti, ktorá odzrkadľuje Kristovu pravdu.
Inšpiráciou pre tému stretnutia „Vy všetci budete bratmi: Naše povolanie k bratstvu“ bolo pápežovo posolstvo k Svetovému dňu pokoja, zamerané práve na hodnotu bratstva. „Bratský duch, ktorým bol preniknutý otec Michael McGivney a prví Kolumbovi rytieri, je neustále činný v mnohých charitatívnych aktivitách miestnych združení, ktoré nielen vychádzajú v ústrety jednotlivcom, ale aj budujú spoločenstvá solidarity a starostlivosti o spoločné dobro,“ píše sa v liste, ktorý v mene Svätého Otca zaslal zhromaždeniu Kolumbových rytierov vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin.
Pápež František vyjadruje vďaku, že rytieri prispievajú k poslaniu Cirkvi na každej úrovni, predovšetkým k univerzálnej službe Apoštolskej stolice. Kardinál Parolin v liste tlmočí Kolumbovým rytierom vďaku Svätého Otca za ich konkrétnu podporu významných cirkevných iniciatív, ako je blížiace sa Generálne zasadnutie Synody biskupov zamerané na rodinu či Svetové stretnutie rodín vo Filadelfii. „Rodina je totiž najvyšším učiteľom bratstva, ktoré zjednocuje a buduje spoločnosť na pevných základoch vzájomnej úcty, spravodlivosti, milosrdenstva a pravdy,“ píše kardinál Parolin.
V roku 2013 darovali Kolumbovi rytieri vyše 170 miliónov dolárov na podporu charitatívnych diel a odpracovali 70,5 milióna hodín dobrovoľníckej služby. Prezident združenia Carl Anderson povedal, že rytieri „konajú charitatívne diela v duchu bratstva a sú veľmi radi, že môžu reagovať na výzvy pápeža Františka všetkým katolíkom, aby sa starali o svojich bratov a sestry v núdzi.“
Kolumbovi rytieri majú vo svete vyše 1,8 milióna členov. Boli založení v americkom meste New Haven pátrom Michaelom McGivneym, farárom, ktorý sa snažil pomáhať vdovám a sirotám, ako aj katolíckym rodinám, a zároveň ich viedol ku konaniu dobročinnej služby. (Zdroj: TK KBS, VR) -jb-
Cirkev si pripomenula Pavla VI., „kormidelníka koncilu“
Vatikán 7. augusta - Včera si Cirkev pripomenula výročie smrti ctihodného pápeža Pavla VI., ktorý zomrel 6. augusta 1978. Jeho blahorečenie sa uskutoční už na jeseň tohto roku, 19. októbra. „Pripomíname si ho s láskou a obdivom, majúc na mysli to, ako žil totálne odovzdaný službe Cirkvi, ktorú miloval celým svojím bytím. Nech je jeho svedectvo verného služobníka Krista a evanjelia povzbudením a stimulom pre nás všetkých“– povedal pápež František počas stredajšej generálnej audiencie.
Kardinál Giovanni Batista Re, ktorý včera slávil pri tejto príležitosti svätú omšu v Bazilike sv. Petra, v homílii označil Pavla VI. za „kormidelníka koncilu“: „Pápež Pavol VI. sa zapíše do dejín úlohou, ktorú zohral pri Druhom vatikánskom koncile. Ak je zásluhou pápeža Jána XXIII. jeho zvolanie, musí byť zásluhou Pavla VI., že ho viedol vpred istou rukou, rešpektujúc vo všetkom plnú slobodu koncilových otcov, no ako pápež vhodne zasahujúc tam, kde bolo potrebné zasiahnuť. Bol skutočným kormidelníkom koncilu.“
Včera 6. augusta sme si pripomenuli aj 50 rokov od vydania prvej encykliky Pavla VI. Ecclesiam suam. Vyšla v čase, keď bol koncil práve v polovici, medzi jeho treťou a štvrtou sesiou. Encyklika jasne naznačila program jeho pontifikátu, v ktorom zohrával podstatnú úlohu dialóg na rozličných úrovniach: vnútrocirkevný, ekumenický, medzináboženský, a aj dialóg, do ktorého Pavol VI. zahŕňal celé ľudstvo. -jb-
Obr. Kardinál Re požehnáva hrob ctihodného pápeža Pavla VI. v krypte pod Vatikánskou bazilikou.
Pred 200 rokmi pápež Pius VII. obnovil rehoľu jezuitov
Rím 7. augusta - Rehoľa jezuitov si dnes na celom svete pripomína 200. výročie svojho obnovenia. Dňa 7. augusta 1814 pápež Pius VII. vykonal slávnostný akt obnovenia rehole, keď navštívil hlavný jezuitský kostol v Ríme a predsedal eucharistii pri oltári s hrobom sv. Ignáca z Loyoly. Po svätej omši sa konala ceremónia v priľahlej Kaplnke šľachticov, kde bola slávnostne prečítaná bula Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum. Týmto slávnostným aktom sa skončilo vyše 40-ročné obdobie zrušenia Spoločnosti Ježišovej.
Pri dnešnej rannej svätej omši v Dome sv. Marty vo Vatikáne so Svätým Otcom Františkom koncelebrovala skupina jezuitských formátorov, zodpovedných za strediská tzv. „tretej probácie“ na celom svete. Inštruktori tretej probácie sprevádzajú členov rehole v niekoľkomesačnej príprave na zloženie posledných sľubov.
Na historickom mieste obnovenia rehole, v Kaplnke šľachticov pri Kostole Najsvätejšieho mena Ježiš (Chiesa del Gesù) v Ríme, dnes predpoludním slávili svätú omšu mladí jezuitskí študenti ako reprezentanti jezuitských provincií v rámci Európy.
Kaplnka šľachticov je v deň výročia otvorená pre návštevníkov, ktorí v nej môžu vidieť pamätnú mramorovú platňu s nápisom dokumentujúcim historické prečítanie buly obnovenia jezuitov. Do kaplnky sa vstupuje cez sakristiu kostola.
Eucharistickej slávnosti pri výročí obnovenia Spoločnosti Ježišovej za širokej účasti veriacich bude dnes o 19.00 v spomenutom kostole predsedať provinciál talianskych jezuitov P. Gianfranco Matarazzo SJ.
Bula pápeža Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum zo 7. augusta 1814 bola tretím a rozhodujúcim krokom v postupnom procese znovuobnovenia Spoločnosti Ježišovej. Pius VII. už prv uznal existenciu jezuitov, ktorí prežili na území Ruského cárstva (v breve Catholicae fidei zo 7. marca 1801) a následne toto uznanie rozšíril na Kráľovstvo dvoch Sicílií (v breve Per alias z 30. júla 1804). Pápežský dokument z roku 1814 rozšíril tie isté fakulty na celý svet, čim bolo odvolané rozhodnutie Klementa XVI., ktorý potlačil Spoločnosť Ježišovu 40 rokov predtým. Podľa očitých svedkov pápež Pius VII. dňa 7. augusta 1814 prišiel do hlavného jezuitského kostola Chiesa del Gesù v Ríme, kde ho privítali kardináli, kniežatá a okolo stovky starých jezuitov, a slávil svätú omšu pri oltári sv. Ignáca. Zvyšok ceremónie sa konal v priľahlej Kaplnke šľachticov, kde bola bula prečítaná a pápež ju odovzdal predstavenému talianskych jezuitov pátrovi Luigimu Panizzonimu (1729-1820).
Rok 2014 slávi rehoľa jezuitov ako jubilejný, počnúc od 3. januára, sviatku Najsvätejšieho mena Ježiš, do 27. septembra, výročia potvrdenia Spoločnosti v roku 1540. Generálny predstavený jezuitov P. Adolfo Nicolás pri nedávnej slávnosti sv. Ignáca z Loyoly 31. júla v Kostole mena Ježiš v Ríme v homílii v tejto súvislosti poukázal na vnútornú slobodu voči Božej vôli ako podstatný prvok ignaciánskej spirituality.
Ako napísal generál jezuitov vo svojom liste zo 14. novembra 2013, v ktorom oznámil slávenie Jubilejného roka, rehoľa si pripomína 200. výročie svojho obnovenia
„s pokornou a úprimnou vďačnosťou Pánovi, s túžbou učiť sa z našich dejín a ako príležitosť na duchovnú a apoštolskú obnovu. (...) Ako všetci vieme, pamäť a identita hlboko spolu súvisia: človek, ktorý zabúda na svoju minulosť, nevie, kým je. Čím lepšie si pamätáme naše dejiny a čím hlbšie ich chápeme, tým lepšie budeme rozumieť sami sebe a našej totožnosti ako apoštolského tela v Cirkvi. (...) Som presvedčený, že najlepším spôsobom, ako duchovne vstúpiť do tohto osobitného roku – 200. výročia pápežskej buly Sollicitudo omnium ecclesiarum, ktorú vydal pápež Pius VII. 7. augusta 1814 – je žiadať si milosť, ktorú navrhuje sv. Ignác v Contemplatio ad amorem: prosiť si od Pána«vnútorné poznanie toľkých a takých veľkých dobier, ktoré som dostal od Boha, aby som, uznávajúc to úplne, mohol vo všetkom milovať jeho božskú Velebnosť a jej slúžiť» (Duchovné cvičenia, 233). Inými slovami, nechceme, aby sa naša pozornosť upierala iba na minulosť. Želáme si lepšie pochopiť a oceniť našu minulosť, aby sme mohli kráčať vpred v ústrety budúcnosti s «obnoveným zápalom a horlivosťou» (35. generálna kongregácia, dekrét 1) pre náš život a dnešné poslanie.“
Páter Adolfo Nicolás v liste svojim rehoľným spolubratom odporúča v súvislosti s jubileom nasledujúce body: tvorivá vernosť, láska k Inštitútu, bratské spoločenstvo, univerzálne poslanie, dôvera v Božiu prozreteľnosť. Žiada, aby sa oslava výročia „vyhla akýmkoľvek náznakom triumfalizmu alebo chválenia sa.“ Vyjadruje však nádej, že „všetky komunity, regióny a provincie Spoločnosti sa – hoci jednoducho a skromne - pousilujú pripomenúť si toto výročie spôsobom, ktorý bude nezabudnuteľný, ako aj osobne a spoločne významný.“
List adresovaný „celej Spoločnosti“ uzatvára generál jezuitov týmito slovami: „Hľadiac na tento míľnik v dejinách našej Spoločnosti, pokorne sa poďakujme Bohu, že naša najmenšia Spoločnosť trvá dodnes: že v Spoločnosti neprestávame hľadať cestu k Bohu skrze spiritualitu sv. Ignáca; že neprestávame rásť z podpory a výzvy našich bratov v komunite; že prostredníctvom našich ministérií stále zakúšame výsadu a radosť slúžiť Cirkvi a svetu, osobitne najnúdznejším. Modlím sa, aby naša vďačná oslava pamiatky tohto 200. výročia znovuobnovenia Spoločnosti bola požehnaná hlbším osvojením si nášho spôsobu života a tvorivejšou, veľkodušnejšou a radostnejšou odovzdanosťou dať svoje životy do služby na väčšiu Božiu slávu.“
-jb-
Obr. Pápež František s generálom jezuitov P. Adolfom Nicolásom 24. apríla 2014 v Kostole sv. Ignáca v Ríme pri ďakovnej slávnosti za kanonizáciu misionára Brazílie sv. Josého de Anchietu
V Iraku ďalší hromadný útek kresťanov pred džihádistami
Irak 7. augusta - Desiatky tisíc irackých kresťanov uteká na sever krajiny do oblasti Kurdistanu po tom ako džihádisti z tzv. Islamského štátu v noci prevzali kontrolu nad Qaraqoshom, posledným útočiskom kresťanov spolu s ďalšími tromi blízkymi lokalitami. Dramatický vývoj situácie dnes ráno hlásili samotní utekajúci obyvatelia a Mons. Joseph Thomas Mirkis, chaldejský arcibiskup Kirkúku a Sulaymaniyaha pre francúzsku agentúru AFP potvrdil, že aj kurdské sily, ktoré doteraz predstavovali pre kresťanov aké-také bezpečie, sa počas noci stiahli z lokality. „Je to katastrofa, tragická situácia,“ povedal arcibiskup Mirkis, ktorý zároveň žiada Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala okamžité opatrenia.
Alarmujúca správa prišla dnes ráno aj od chaldejského patriarchu Babylonie Raphaela Louisa Saka. Deň modlitieb za mier v krajine, vyhlásený patriarchátom, je spojený s násilím a útokmi: „Dnes je vákuum, prázdnota. Vláda nemá silu ovládať krajinu, teraz sú aj voľby do parlamentu, a teda nie sú k dispozícii žiadne ozbrojené zložky na zakročenie, nie je tu žiadna skutočná armáda, na rozdiel od Sýrie, kde ozbrojené sily môžu zaútočiť. Kurdi ustupujú, majú len ľahké zbrane. Dnes tu tisíce ľudí kráča po ceste tri až štyri hodiny. Sú to ženy, staršie osoby a deti. Je treba mobilizovať verejnú mienku a spoločnosť vo všetkých krajinách, toto je humanitárna katastrofa!“
„Túto noc vošli na rovinu Ninive muži samozvaného kalifátu a hnali preč tisíce kresťanov, ktorí žijú v dedinách v tejto oblasti“ – povedal pre agentúru Fides kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorý bol v minulosti apoštolským nunciom v Iraku, teda pozná a sleduje situáciu v krajine. „Kresťania museli nechať všetko, dokonca aj topánky a naboso boli násilne hnaní k územiu Kurdistanu. Situácia vyháňaných kresťanov je zúfalá, pretože v Erbile, hlavnom meste irackého Kurdistanu, nie sú ochotní prijať ich, pretože nevedia, ako prijať tieto tisíce ľudí.“
Kardinál Filoni apeluje na medzinárodné spoločenstvo: „Čelíme vážnej humanitárnej situácii. Títo ľudia sú ponechaní sami na seba zoči-voči uzavretým hraniciam a nevedia, kam sa obrátiť. Už sú prvé úmrtia, traja alebo štyria chlapci prišli o život. Je potrebné okamžite konať pre ich záchranu.“ -jk-
Vysielanie zo 7. augusta 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved