 |  |
2014/08/08
Svätý Otec tvítom prosí ľudí dobrej vôle o modlitbu za Irak
Prosím všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa pripojili k mojim modlitbám za irackých kresťanov a za všetky prenasledované komunity. (Tvít pápeža Františka z 8. augusta 2014 ) -jk-
Ďalší tvít Svätého Otca: Prosme za Iračanov vyhnaných z domu
Prosím vás, aby ste dnes venovali chvíľku modlitbe za všetkých, ktorí sú donútení opustiť svoj domov v Iraku. #prayforpeace (Druhý tvít pápeža Františka z 8. augusta 2014) -jk-
Svätý Otec sa modlí za Iračanov obratých o všetko
Pane, prosíme ťa, podopieraj tých, ktorí sú v Iraku obratí o všetko. #prayforpeace (Tretí tvít pápeža Františka z 8. augusta 2014 ) -jk-
Pápež vyslal kardinála Filoniho s prejavom solidarity Iraku
Vatikán 8. augusta - Vzhľadom na mimoriadne vážnu situáciu v Iraku vymenoval Svätý Otec František svojho osobitného vyslanca, ktorého úlohou je vyjadriť duchovnú blízkosť pápeža tamojšiemu trpiacemu obyvateľstvu a priniesť im vyjadrenie solidarity Cirkvi. Do tejto misie pápež František vymenoval prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinála Fernanda Filoniho.
Ide o skúseného diplomata, ktorý dobre pozná miestnu situáciu Iraku. V rokoch 2001 – 2006 bol Mons. Filoni apoštolským nunciom v Iraku a Jordánsku. Reprezentoval úsilie vatikánskej diplomacie na odvrátenie vojenského konfliktu a aj po tom, ako v marci 2003 USA so spojencami začali útok na režim Saddáma Husajna, zotrval na nunciatúre v Bagdade, hoci iní diplomati krajinu opustili. Od roku 2007 zastával Mons. Filoni funkciu vo vatikánskom Štátnom sekretariáte, kde bol substitútom pre všeobecné záležitosti. Od roku 2011 je prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov v hodnosti kardinála. -jb-
Pápež František vyvíja iniciatívu cez nunciov na Blízkom východe
Vatikán 8. augusta - Vatikánsky hovorca Páter Federico Lombardi dnes v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal, že v súvislosti s včera publikovanou výzvou pápeža Františka na pomoc obyvateľom Iraku boli v mene Svätého Otca vyzvaní apoštolskí nunciovia blízkovýchodného regiónu rozvíjať hnutie modlitby a solidarity. S veľkou pozornosťou majú predstaviť význam spomínanej výzvy politickým predstaviteľom v krajinách, kde má Svätá stolica diplomatické zastúpenie a rovnako aj miestnym cirkevným predstaviteľom. Páter Lombardi spomenul aj možné stretnutie nunciov v Ríme so Svätým Otcom:
„V pracovnom štádiu je projekt stretnutia nunciov spomínaného regiónu so Svätým Otcom tu v Ríme, na preskúmanie situácie, výmenu ideí a možných iniciatív a na vyjadrenie blízkosti pápeža a univerzálnej Cirkvi k problémom, ktoré sú vo vývoji. Toto stretnutie sa pravdepodobne uskutoční v septembri.“ -jb-
Obr. Irackí utečenci z oblasti Sinjar, príslušníci náboženskej skupiny jaziditov v záchytnom stredisku
Pápež František dvakrát preletí ponad Slovensko
Vatikán 8. augusta - Pápež František už zakrátko dvakrát preletí ponad Slovensko. Blížiaca sa apoštolská cesta Svätého Otca Františka do Južnej Kórey, ktorá sa uskutoční 13. – 18. augusta 2014, povedie cez vzdušný priestor viacerých krajín. Medzi nimi je aj územie Slovenskej republiky. Lietadlo Airbus 330 spoločnosti Alitalia s pápežom a jeho sprievodom na palube vyštartuje v stredu 13. augusta o 16.00 z rímskeho Medzinárodného letiska Leonarda da Vinciho, známeho tiež ako Fiumicino. Preletí ponad Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko, Slovensko, Poľsko, Bielorusko, Rusko, Mongolsko a Čínu a po 11 a pol hodinovom lete pristane v Soule. Prílet je plánovaný na 10.30 miestneho času, čo pri časovom posune 7 hodín predstavuje pol štvrtej ráno nášho času. Počas pápežských letov je zvykom, že Svätý Otec formou telegramu pozdravuje hlavy štátov krajín, nad ktorých územím sa práve nachádza.
Po päťdňovom bohatom programe, ktorého súčasťou je stretnutie s ázijskou mládežou, blahorečenie 124 kórejských mučeníkov či slávenie Eucharistie za zmierenie a pokoj sa Svätý Otec 18. augusta vydá na spiatočnú cestu. Odlet Boeingu 777 Kórejských aerolínií z letiska v Soule je naplánovaný na 13. hodinu miestneho času, čiže na 6.00 nášho času. Let dlhý 8 970 kilometrov, odhadovaný na 11 hodín a 45 minút, povedie späť rovnakou trasou. V pondelok 18. augusta v
popoludňajších hodinách sa teda pápež František opäť na chvíľu ocitne aj nad naším územím. Prílet do Ríma sa očakáva o 17.45 na medzinárodné letisko Ciampino, odkiaľ prepraví Svätého Otca helikoptéra naspäť do Vatikánu. -jb-
Vyšiel tretí zväzok Ranných homílií pápeža Františka
Vo vatikánskom nakladateľstve vyšiel 8. augusta tretí zväzok publikácie „Ranné homílie“, ktorý prináša slová pápeža Františka z ranných svätých omší v Dome sv. Marty. Medzi 64 textami, zahŕňajúcimi obdobie od 3. februára do 30. júna 2014, je aj homília svätej omše slávenej pápežom Františkom pre členov talianskeho parlamentu 27. marca pri oltári Katedry v Bazilike sv. Petra.
Ide o rad tém, ktorým sa Svätý Otec v homíliách venuje, vrátane otázky otcovstva, tajomstva smrti, odolávania pokušeniam, kresťanskej autentickosti, prenasledovania a mučeníctva, ale aj témy milosrdenstva či výzvy k pokore, modlitbe a vydávaniu svedectva.
Kniha obsahuje texty publikované denníkom L'Osservatore Romano a je súčasťou edície „Slová pápeža Františka“, ktorá má už desať ďalších titulov: Prosím vás, modlite sa za mňa, Nenechajte si ukradnúť nádej, Radosť evanjelizovať, Je dobré, že sme tu, Ranné homílie 1 a 2, Kráčajme cestami pokoja, Ježiš na nás vždy čaká, Zdroje viery a Otvorme sa svetlu Pána. -jk-
Kardinál Pell o význame reformy ekonomickej správy Vatikánu
Vatikán 8. augusta - Pápež František chce Cirkev chudobnú a pre chudobných. „To však nutne neznamená Cirkev s prázdnymi pokladnicami,“ hovorí kardinál Georg Pell, „a určite to neznamená Cirkev, ktorá je nedbalá alebo neefektívna, či otvorená rozkrádaniu.“ V dlhšom rozhovore pre americkú agentúru CNS (Catholic News Service) odpovedá prefekt nového Ekonomického sekretariátu na viacero otázok týkajúcich sa nového ekonomického rámca Svätej stolice. Vysvetľuje význam zmien v administratívno-finančnej oblasti, najmä zvýšenia transparentnosti s novými mechanizmami kontroly a väčšieho rozsahu úloh zverených laikom. Témou je aj internacionalizácia personálneho zloženia finančnej správy, čo znamená väčšie zastúpenie Netalianov.
Pri transparentnosti pôjde podľa austrálskeho kardinála o tzv. „princíp «štyroch očí», takže žiadna významná aktivita nebude môcť byť v rukách len jedného človeka.“ „Usilujeme sa uplatniť najlepšie riadiace metódy“, hovorí kardinál Pell, čo znamená zavedenie „všetkých vhodných a rozumných systémov a procedúr, ktoré budú akceptovateľné zvyškom sveta.“ Medzi novinkami spomína aj do konca roka plánované menovanie „nezávislého audítora, na ktorého sa každý bude môcť obrátiť.“
„Nejde tu o nejaké mimoriadne objavy, ale sme si dobre vedomí, že keď ľudia niečo Cirkvi darujú, chcú, aby boli peniaze použité na dobrý cieľ.“ Popri presvedčení, že peniaze nie sú pre Cirkev tou najdôležitejšou prácou, prefekt Ekonomického sekretariátu upozorňuje, že „ak treba pomáhať chudobným, potrebujeme na to aj prostriedky. A čím lepšie spravujeme naše financie, tým viac dobrých diel môžeme vykonať.“
Napokon odpovedá aj na otázku, či súčasná reforma napriek snahe o zefektívnenie naopak nepriniesla nárast administratívnych štruktúr. Kardinál Pell pripustil, že v krátkodobom pohľade naozaj narastá počet úradov a funkcionárov, sú však podľa neho aj oblasti, „kde pomaly a v dlhšom časovom rozmedzí nastane redukcia.“
Prefekt ekonomického dikastéria odpovedá aj na otázku, aká veľká je jeho moc pri rozhodovaní vo Vatikáne. „Zodpovedám sa priamo pápežovi, ale je tu aj Ekonomická rada ako orgán, ktorý stanovuje politiku. Nemôžem postupovať vo veciach, ktoré oni nenavrhli alebo ich neschválili. Je to tak trochu ako senát na univerzite, kde výkonný činiteľ univerzity musí presvedčiť senát, a ten je dostatočne schopný a dáva explicitné usmernenia výkonnému činiteľovi.“
„Cirkev nie je v prvom rade o peniazoch. Takmer každý iný aspekt života je dôležitejší než peniaze. Tým nechcem povedať, že peniaze nie sú dôležité, ale že o ne treba dbať správnym spôsobom,“ hovorí kardinál Georg Pell v rozhovore pre americkú katolícku spravodajskú agentúru CNS. -jb-
Mons. Paglia na kongrese v Paname: Naša doba je dobou rodiny
Vatikán/Panama 8. augusta - V meste Panama, hlavnom meste rovnomenného štátu, sa v tomto týždni (od 4. do 8. augusta) koná Prvý latinskoamerický kongres o rodinnej pastorácii. Podujatie s témou „Rodina a sociálny rozvoj pre plnohodnotný život a misijné spoločenstvo“ organizuje Rada biskupov Latinskej Ameriky (CELAM) v kontexte mimoriadnej synody o rodine, ktorá sa bude konať vo Vatikáne v októbri tohto roka. Včera 7. augusta na kongrese vystúpil Mons. Vincenzo Paglia, predseda Pápežskej rady pre rodinu.
Vyjadril nádej, že stretnutie „prispeje k ekonomickým a politickým štúdiám o rodine“ a dá dôraz na jej „sociálnu hodnotu ako prvoradého zdroja spoločenského rozvoja“. Ďalšiu nádej predseda Pápežskej rady pre rodinu vidí v možnosti „vplývať na rodinnú politiku, aby sa stala prioritou vládnej agendy“.
„Ak chceme postúpiť na ceste autentického rozvoja človeka, hľadisko rodiny je zásadné. Predovšetkým preto, že rodina je sociálna forma, ktorá ako jediná umožňuje stabilne udržiavať dva typy vzťahu. Vzťah medzi pohlaviami (muž-žena) a generačný vzťah (otec-matka-deti). Oba vzťahy sú charakterizované nezvratným rozdielom. Naopak individualizmus, prevažujúci v našej dobe, je založený na ideáli autonómie a nezávislosti, a na kvantitatívnej koncepcii rovnosti a práv. V rodine sú rozdiely kvalitatívne a neredukovateľné. Okrem toho vo svete, kde sa voľba stáva, žiaľ, neraz dočasnou, rodina zostáva miestom silných a stabilných vzťahov, ktoré hlboko ovplyvňujú, ako v dobrom, tak i v zlom, život každého z jej členov.“
Mons. Paglia ďalej poznamenal, že v rodine pojem „ten druhý“ stráca svoj významový odtieň nestability, ako je tomu vo väčšine spoločenských kontextov.
„V rodine ten druhý nemôže byť odpísaný. V tomto zmysle je rodina nielen zdrojom, ale živým prameňom, ktorý udržiava pri živote socializáciu medzi jednotlivcami bez potlačenia rozdielov. Rovnako otcovstvo a materstvo samo o sebe znamená inakosť a lásku bez preferencií. Našťastie, aspoň doteraz, dieťa nie je vyberané, dostáva sa. A ani deti si nevyberajú svojich rodičov. Rodina tak vo svete, kde sa všetko zdá byť riadené konzumom individualistických rozhodnutí, zostáva priestorom daru, ktorý sa prijíma, znamením prozreteľnej prítomnosti Druhého.“
Mons. Paglia upozornil na skutočnosť, že na svete je stále väčší počet ľudí, ktorí sa rozhodli žiť sami. Dokonca aj v Latinskej Amerike tento jav rastie. Vo veľmi krátkej dobe sa počet žijúcich ako ‚single‘ zvýšil zo 6,7% na 9,7%. Ako poznamenal, záver je jasný: „Každá forma vzťahu, ktorá vyžaduje záväzok, je vnímaná ako niečo neznesiteľné.“ Dôsledkom tohto javu bude podľa jeho slov tendencia smerujúca k spoločnosti s oslabenými rodinami, ktoré sa skladajú z ľudí, ktorí striedavo žijú alebo nežijú spoločne, bez dlhodobého záväzku. To samozrejme vedie k rozpadu spoločnosti, poznamenal Mons. Paglia a dodal: „Je to trpké ovocie individualistickej kultúry, ktorá napáda všetko.“ Svoj príhovor na kongrese o význame rodiny pre spoločnosť predseda Pápežskej rady pre rodinu ukončil pripomenutím, že pápež František „nás pobáda k novému proroctvu“. „On zdôrazňuje, že naša doba je dobou rodiny; spoločenstva, nie samoty, solidarity, a nie individualizmu.“ -jk-
Komunita sv. Egídia navrhuje medzinárodný zásah na pomoc obyvateľom Aleppa
Taliansko 8. augusta - Ku katastrofálnej krízovej situácii kresťanov v Sýrii a Iraku sa dnes prostredníctvom komuniké vyjadrila Komunita sv. Egídia. Žiada medzinárodný zásah na pomoc obyvateľom sýrskeho mesta Aleppo, ktorí sú odrezaní uprostred dvoch bojujúcich strán, rebelov a vládnych síl. Komunita označuje situáciu za pomalú agóniu mesta a vyjadruje extrémne znepokojenie pre nedávny únos talianskych humanitárnych pracovníčok v Aleppe. Dve dievčatá Greta Ramelli a Vanessa Marzullo, ktoré v Aleppe pomáhali pri distribúcii liekov a potravín, padli na začiatku augusta do rúk neidentifikovaného ozbrojeného komanda. Zakladateľ Komunity sv. Egídia Andrea Riccardi v komuniké tvrdí: „Je potrebný medzinárodný zásah na oslobodenie Aleppa z obliehania. Je potrebne zabezpečiť humanitárne koridory a zásobovanie pre civilné obyvateľstvo. A je potrebné rokovať o urýchlenom ukončení bojov.“ -jb-
Obr. Greta Ramelli a Vanessa Marzullo unesené začiatkom augusta v Aleppe
Zamyslenie P. Bubáka k 19. nedeli v cezročnom období
Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k 19. nedeli v cezročnom období cyklu A (Mt 14, 22-23): Od viery k dôvere
Keby som sa vás, milí priatelia, opýtal „o čom je náboženstvo”, predpokladám, že vaše odpovede, hoci väčšina z nich by bola pravdivá, by boli veľmi odlišné. Bolo by tomu tak preto, lebo jednak na náboženstvo sa dá pozerať z rozličných uhlov, a tiež i my sami, ktorí náboženstvo buď praktizujeme alebo nepraktizujeme, máme k nemu pozitívny vzťah alebo ho odmietame, je nám oporou, alebo naopak prekážkou, sme veľmi rôzni.
Mne osobne sa páči odpoveď, ktorú som pred časom počul z úst jednej cennej duše: „Náboženstvo je o vzťahu. A to o vzťahu medzi človekom a Bohom.“ Aj keď je jasné, že každý z nás má aj iné vzťahy, ako vzťah s Bohom, pravdou je, že vzťah s Bohom je najpodstatnejší, pretože všetky ostatné naše vzťahy – vzťah k sebe samým, vzťah k iným a vzťah k Božiemu stvoreniu – budú v konečnom dôsledku závisieť a svoju kvalitu naberať práve na našom vzťahu k Bohu.
Ako vzťah s Bohom vzniká? Treba vedieť, že to nie je záležitosť okamžitá, ako keď skočíme do vody. Do vzťahu s Bohom nemožno skočiť náhle a tak ho mať. Vzťah s Bohom sa vyvíja, prechádza cez rozličné fázy a rastie postupne. Aké sú to fázy? Pravdu povediac, jestvujú len dve fázy, ktoré sa ustavične opakujú a ktoré navzájom jedna druhú ovplyvňujú: je to viera a dôvera. Viera a dôvera neznamenajú to isté, je medzi nimi rozdiel. Avšak aj napriek tomu sú spolu zviazané, jedna s druhou súvisia. Dôvera podporuje vieru a viera buduje dôveru. Ak napríklad vyleziem na strom a kráčam po jednom z jeho silných konárov takmer až na jeho koniec, rozhodnem sa riskovať, že tento konár stromu bude dostatočne silný, aby ma udržal a že ja nespadnem. Je tam kus rizika a iste aj kus obavy a strachu. Toto rozhodnutie kráčať po prvý raz po vysunutej vetve stromu s rizikom, strachom a obavou je aktom viery. Ak som na tejto vetve ale bol už niekoľkokrát, už jej dôverujem a riziko je tam už menšie a aj strachu či obavy je tam málo. Je pravda, že vždy je tam možnosť, že konár mohol od môjho posledného výstupu naň zoslabnúť alebo že môže byť nalomený a preto každý môj výstup naň bude stále aktom viery, avšak už nie takým silným, ako bol pri mojom prvom výstupe naň. Riziko pri opakovanom výstupe je menšie. Svoje rozhodnutie staviam už nie na viere, ale na dôvere. Ak by sme teda rozdiel medzi vierou a dôverou mali vyjadriť jasným jazykom, vyzeralo ba to takto: Dôvera je skutočnosť podmienená, ktorá je postavená na našich predchádzajúcich skúsenostiach. Viera je naopak nepodmienená, je to skutočnosť, ktorá je vždy doprevádzaná rizikom a tak aj strachom a obavami.
Keď ideme do vzťahu s niekým, cesta rastu vo vzťahu s týmto človekom je od viery k dôvere a možno naspäť. Pri prvom alebo prvých stretnutiach staviam svoje rozhodnutia a činy na viere. Vidím niečo, tak ako konár stromu, niečo si o tom myslím, ale vec nemám vyskúšanú. No nevzdávam sa, riskujem, skúšam. Keď sa nesklamem a mám už aké-také poznanie, že ten človek je hodný mojej dôvery, skúšam a riskujem ďalej. Na základe niekoľkých aktov viery moja dôvera sa stáva pevnejšou a pevnejšou. A takto sa dostane do stavu, kedy už viem, že na tohto človeka sa môžem spoľahnúť a že náš vzťah začína mať svoju silu. Samozrejme, že to nie je len jednostranné: viera a dôvera sa skúšajú z oboch strán, aj z mojej, aj z jeho.
Táto istá dynamika platí aj o vzťahu s Bohom. Ako sme si povedali, náboženstvo je o vzťahu. A tento vzťah sa musí budovať. V Starom zákone máme veľa obrazov o tom, ako Boh vyzýva svoj národ Izraelitov, aby si budovali vzťahy s ním. Svoje výzvy stavia vždy na pripomienke svojich činov, ktoré boli známkou jeho vernosti voči nim.
A toto bolo presne to, k čomu prišiel volať ľudí Ježiš. Počas predchádzajúcich nedieľ sme si v evanjeliách čítali o tom, ako Ježiš volal ľudí k tomu, aby si budovali s ním vzťah. Bolo tomu tak hlavne v minulú nedeľu, keď nasýtil veľké množstvo ľudí. On ich nenasýtil preto, aby sa pred nimi predvádzal, alebo aby sa pre nich stal lacným riešiteľom ich existenčných problémov. On ich nasýtil preto, aby im ukázal, že on je Božím synom a v jeho rukách sa nachádza kľúč k ich životu. On ich miluje a volá ich k tomu, aby si s ním budovali vzťah. V nasledujúcu nedeľu ide v evanjeliu ešte ďalej. Príbeh o Petrovi a o jeho pozvaní, aby kráčal po vode, je príbehom, v ktorom sa nám ukazuje spôsob budovania vzťahu. To more v evanjeliu, po ktorom kráčal Peter, je ako vystupovanie na spomínaný konár stromu. Peter predsa už veľa ráz vyskúšal, že Ježiš a jeho vzťah s ním funguje. Peter mal teda už dosť príležitostí na vybudovanie si dôvery voči Ježišovi. A predsa zlyhá…
Peter, to som ja, to si ty, brat, sestra. Ježiš aj nás volá k tomu, aby sme si budovali k nemu svoj vzťah, svoju dôveru. Nie vzťah slepý, ale založený na skúsenostiach. Ježiš chce urobiť náš život plnohodnotný, ten je však možné mať len vtedy, keď sa naplno zapojíme do jeho výziev a pozvaní, ktoré možno v prvom momente znejú vystrašujúco alebo neprijateľne.
Ježiš sa voči nám správa ako umelec v istom cirkuse. Chodil po lane našponovanom vo výške. Dav burácal od nadšenia. Potom zobral fúrik a ten tlačil po lane na druhú stranu. Dav burácal ešte viac. Potom sa z výšky pýta ľudí: „Veríte, že by som mohol previesť v tomto fúriku na druhú stranu lana nejakého človeka bez ujmy?“ „Áno, áno“ kričia. „Veríte tomu“, pýta sa istého pána konkrétne. „Verím“, kričí pán. „Tak si potom sadnite do toho fúrika.“ A to už pán rázne odmietol.
No presne k tomuto pozýva Ježiš aj nás: K aktom viery, ktoré nie sú len diváckym zážitkom, ale aj naším vlastným zaangažovaním sa do celého procesu, pretože ide o nás.
Pane Ježišu, daj nám, ktorí budeme načúvať tvojmu slovu v túto nedeľu, silné presvedčenie, že naše náboženstvo je o vzťahu k tebe a o rozhodnutí tento vzťah budovať. Daj, aby sme prišli k presvedčeniu, že všetky ostatné naše vzťahy majú svoju oporu iba v našom vzťahu s tebou. Amen.
Vysielanie z 8. augusta 2014
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved