 |  |
2014/08/14
Svätý Otec priletel do Soulu: „Boh nech žehná Kóreu“
Južná Kórea 14. augusta - Svätý Otec je už v Soule, kde začal päťdňový program svojej tretej medzinárodnej apoštolskej cesty na pôde Kórey. Pápežské lietadlo po jedenásť hodinovom lete pristálo na letisku v juhokórejskom hlavnom meste ráno o 3.16 nášho času. Pápeža Františka privítala prezidentka Park Geun-Hyeová a predstavitelia miestnej Cirkvi, predseda biskupskej konferencie Mons. Peter U-il Kang a kardinál Andrew Yeom Soo-jung, arcibiskup Soulu a apoštolský administrátor Pchjongjangu. Spolu s nimi apoštolský nuncius v Kórejskej republike Mons. Osvaldo Padilla a tiež páter John Chong Che-chon SJ, pápežov sekretár a tlmočník počas apoštolskej cesty v Kórei.
V tvíte rozposlanom po príchode pápež František píše: „Boh nech žehná Kóreu a osobitne jej starších ľudí a jej mladých.“ Veľmi srdečná atmosféra prijatia potvrdila nadšenie, ktorým v týchto dňoch dýcha celá krajina kvôli príchodu pápeža. Všetky hlavné noviny venovali svoje titulné stránky návšteve a vyzývali svojich čitateľov, aby intenzívne prežili týchto sto šťastných hodín s pápežom Františkom. „Svätý Otec chudobných prichádza do rozdelenej krajiny a svetlo zmierenia sa ukazuje nad celou Kóreou.“ Toto posolstvo sa ozýva z jednej strany polostrova na druhú v tento deň, na ktorý čakal dvadsaťpäť rokov. -jk-
Pápež sa prihovoril predstaviteľom Kórey: nádej, mier a solidarita s chudobnými
Južná Kórea 14. augusta - Po súkromnej svätej omši v sídle Apoštolskej nunciatúry v Soule, ktorá je rezidenciou pápeža počas jeho návštevy, sa Svätý Otec presunul do prezidentského paláca, nazývaného podľa farby strechy „Modrý dom“ (Blue House). Ide o komplex troch budov tradičnej architektúry kórejských kráľovských budov, postavený v roku 1991, ktorý zahŕňa sídla úradov i súkromnú rezidenciu hlavy štátu. Prezidentka Kórejskej republiky Park Geun-hyeová po oficiálnom fotografovaní zotrvala s pápežom Františkom v súkromnom rozhovore spojenom s výmenou darov. Prezidentka darovala pápežovi vyšívanú tkaninu s tradičnými kórejskými ozdobnými predmetmi. Dar Svätého Otca predstavovala mapa Ríma s jeho pamätihodnosťami, umelecky vyhotovená na deviatich medených platniach pri príležitosti Jubilea 2000.
Krátko pred 10. hodinou nášho času (17.00 kórejského času) vstúpil pápež František v sprievode prezidentky do Veľkej recepčnej sály, kde ho očakávali členovia vládnych orgánov a štátnych inštitúcií, zástupcovia diplomatického zboru a ďalší predstavitelia. Po príhovore prezidentky Park Geun-hyeovej predniesol pápež František v angličtine svoj prvý oficiálny príhovor na kórejskej pôde.
Kórejská prezidentka vo svojom príhovore v kórejčine, ktorý hostia sledovali v simultánnom preklade do slúchadiel, priblížila jednotlivé etapy pápežovej návštevy, pričom charakterizovala jednotlivé miesta, na ktoré zavíta. V závere prejavu hovorila o vojne medzi severom a juhom krajiny, pričom zdôraznila, že táto nespôsobila iba ranu v národe ako celku, ale rozdelila aj jednotlivé rodiny.
Pápež František svoj príhovor zameral na zdôraznenie neochvejnej nádeje pre krajinu a jej ľud všetkých generácií, mladých i starších. Pripomenul bohaté národné dedičstvo Kórey, ktoré bolo „podrobené skúške počas rokov násilností, prenasledovania a vojny“, pričom poukázal na nezmenšujúcu sa nádej na spravodlivosť, pokoj a jednotu: „Akým veľkým darom je nádej! Nesmieme sa nechať odradiť pri dosahovaní týchto cieľov, ktoré slúžia nielen prospechu kórejského ľudu, ale aj celej tejto oblasti a tiež celého sveta.“
Svätý Otec vysvetlil dva hlavné ciele svojej návštevy, účasť na Dňoch ázijskej mládeže a blahorečenie veľkej skupiny kórejských mučeníkov: „Tieto dve slávnosti sa navzájom dopĺňajú. Kórejská kultúra dobre chápe dôstojnosť a múdrosť, ktoré sú vlastné starším ľuďom a ctí si ich miesto v spoločnosti. My katolíci si vážime našich predkov, ktorí podstúpili mučeníctvo pre vieru, pretože boli pripravení položiť život za pravdu, ktorej uverili a podľa ktorej sa usilovali žiť. Oni nás učia žiť naplno pre Boha a pre dobro blížneho.“
Stretnutie mládeže je podľa Svätého Otca príležitosťou načúvať ich nádejam a ich obavám a k zamysleniu sa nad primeranosťou spôsobu odovzdávania hodnôt budúcim generáciám. „V tomto kontexte považujem za zvlášť dôležité pre nás, aby sme uvažovali nad potrebou odovzdať našim mladým dar pokoja. Tento apel má celkom osobitný význam tu v Kórei, v zemi, ktorá dlho trpela kvôli nedostatku pokoja. Vyjadrujem svoje uznanie úsiliu v prospech zmierenia na Kórejskom polostrove a jeho stability a povzbudzujem naďalej k týmto snahám, ktoré sú jedinou istou cestou k trvalému pokoju. Hľadanie pokoja zo strany Kórey je skutočnosť, ktorú máme zvlášť na srdci, pretože významne ovplyvňuje stabilitu celej tejto oblasti i celého sveta, ktorý je unavený z vojny.“
S prítomnými diplomatmi sa pápež podelil s myšlienkami o ich poslaní „zdolávať múry nedôverčivosti a nenávisti podporovaním kultúry zmierenia a solidarity. Diplomacia totiž, ako umenie toho, čo je možné, sa zakladá na pevnom a vytrvalom presvedčení, že pokoj možno dosiahnuť skôr prostredníctvom dialógu a pozorného a diskrétneho počúvania, ako cez vzájomné obviňovania, nepotrebné kritizovania a demonštrácie moci.“
Pápež ďalej hovoril o biblickej vízii pokoja ako „diela spravodlivosti.“ Ako povedal, „spravodlivosť, ako čnosť, si vyžaduje disciplinovanú trpezlivosť. Nežiada od nás, aby sme zabudli na nespravodlivosti minulosti, ale aby sme ich prekonali vďaka odpusteniu, tolerancii a spolupráci.“
Predstaviteľom priemyselne vysoko rozvinutej krajiny, ktorá má svoje špecifické sociálne problémy, pápež kládol na srdce, aby venovali osobitnú pozornosť chudobným. „Nosím v sebe nádej, že kórejská demokracia sa bude naďalej zosilňovať a že tento národ vynikne v tejto «globalizácii solidarity», ktorá je dnes zvlášť potrebná, takej solidarity, ktorej cieľom je integrálny rozvoj každého člena ľudskej rodiny.“
V súvislosti s rozvíjaním demokracie Svätý Otec poukázal na úlohu veriacich a na prínos evanjelizácie pre celú krajinu, pričom citoval sv. Jána Pavla II. z jeho návštevy Kórey pred 25 rokmi, že «budúcnosť Kórey bude závisieť od prítomnosti mnohých múdrych, čnostných a hlboko duchovných mužov a žien uprostred jej ľudu». „Cirkev si želá prispievať k výchove mladých, k rastu duchu solidarity s chudobnými a znevýhodnenými a vnášať svoj vklad do formácie mladých generácií občanov, pripravených prispieť múdrosťou a prezieravosťou, ktoré zdedili od svojich predkov a ktoré sa rodia z ich viery, pri riešení veľkých politických a sociálnych otázok, s ktorými sa krajina stretáva.“
V záverečnom poďakovaní za srdečné prijatie pápež František požehnal celej krajine: „Nech Pán žehná vás a milovaný kórejský ľud. Osobitným spôsobom nech Pán požehná starých i mladých ľudí, ktorí sú svojím uchovávaním pamäti a vlievaním odvahy naším najväčším pokladom a nádejou do budúcnosti.“ -jk, jb-
Príhovor pápeža Františka predstaviteľom Kórey a diplomatickému zboru
Južná Kórea 14. augusta – V plnom znení uvádzame príhovor pápeža Františka pri privítacom ceremoniáli 14. augusta 2014 v Prezidentskom paláci v Soule za prítomnosti prezidentky Kórejskej republiky, vlády, verejných predstaviteľov a členov diplomatického zboru. Pápež František predniesol svoj príhovor v angličtine.
Pani prezidentka,
ctení členovia vlády a verejní predstavitelia,
vážení členovia diplomatického zboru,
drahí priatelia,
som veľmi rád, že môžem zavítať do Kórey, «krajiny tichého rána» a zakúsiť nielen prírodnú krásu krajiny, ale najmä nádheru jej ľudu a jej historického i kultúrneho bohatstva. Toto národné dedičstvo bolo podrobené skúške počas rokov násilností, prenasledovania a vojny. Avšak napriek týmto skúškam, teplo dňa a tma noci vždy ustúpili tichosti rána, to jest nezmeniteľnej nádeji na spravodlivosť, pokoj a jednotu. Akým veľkým darom je nádej! Nesmieme sa nechať odradiť pri dosahovaní týchto cieľov, ktoré slúžia nielen prospechu kórejského ľudu, ale aj celej tejto oblasti a tiež celého sveta.
Rád by som sa poďakoval pani prezidentke Park Geun-hyeovej za jej srdečné privítanie. Pozdravujem ju a aj vážených členov vlády. Chcel by som zároveň poďakovať členom diplomatického zboru a všetkým tu prítomným za ich nasadenie, ktorým prispeli počas prípravy na moju návštevu. Som veľmi vďačný za vašu pohostinnosť, vďaka ktorej sa medzi vami od prvej chvíle cítim ako doma.
Moja návšteva v Kórei sa koná pri príležitosti Šiestych dní ázijskej mládeže, na ktorých sa stretnú mladí katolíci z celého tohto rozľahlého kontinentu na radostnej oslave spoločnej viery. Okrem toho počas mojej návštevy vyhlásim za blahoslavených niekoľkých Kórejčanov, ktorí zomreli ako mučeníci pre kresťanskú vieru: Pavla Yun Ji-chunga a jeho 123 spoločníkov. Tieto dve slávnosti sa navzájom dopĺňajú. Kórejská kultúra dobre chápe dôstojnosť a múdrosť, ktoré sú vlastné starším ľuďom a ctí si ich miesto v spoločnosti. My, katolíci si vážime našich predkov, ktorí podstúpili mučeníctvo pre vieru, pretože boli pripravení položiť život za pravdu, ktorej uverili a podľa ktorej sa usilovali žiť. Oni nás učia žiť naplno pre Boha a pre dobro blížneho.
Veľký a múdry národ sa neobmedzuje iba na to, že bude milovať svoje starobylé tradície, ale uznáva aj mladých, usilujúc sa odovzdať im dedičstvo minulosti a aplikovať ho podľa výziev našich čias. Zakaždým, keď sa mladí schádzajú, ako aj pri tejto príležitosti, ide o vzácnu príležitosť, ktorá sa ponúka nám všetkým, aby sme načúvali ich nádejam a ich obavám. Sme taktiež pozvaní zamyslieť sa nad primeranosťou spôsobu odovzdávania našich hodnôt budúcim generáciám a tiež nad tým, aký druh spoločnosti pripravujeme, aby sme im ho odovzdali. V tomto kontexte, považujem za zvlášť dôležité pre nás, aby sme uvažovali nad potrebou odovzdať našim mladým dar pokoja. Tento apel má celkom osobitný význam tu v Kórei, v zemi, ktorá dlho trpela kvôli nedostatku pokoja. Vyjadrujem svoje uznanie úsiliu v prospech zmierenia na Kórejskom polostrove a jeho stability a povzbudzujem naďalej k týmto snahám, ktoré sú jedinou istou cestou k trvalému pokoju. Hľadanie pokoja zo strany Kórey je skutočnosť, ktorú máme zvlášť na srdci, pretože významne ovplyvňuje stabilitu celej tejto oblasti i celého sveta, ktorý je unavený z vojny.
Hľadanie pokoja zároveň predstavuje výzvu pre každého z nás a osobitne pre tých medzi vami, ktorých úlohou je dosahovať spoločné dobro ľudskej rodiny prostredníctvom trpezlivej diplomatickej práce. Ide o neprestajnú výzvu zdolávať múry nedôverčivosti a nenávisti podporovaním kultúry zmierenia a solidarity. Diplomacia totiž, ako umenie toho, čo je možné, sa zakladá na pevnom a vytrvalom presvedčení, že pokoj možno dosiahnuť skôr prostredníctvom dialógu a pozorného a diskrétneho počúvania, ako cez vzájomné obviňovania, nepotrebné kritizovania a demonštrácie moci.
Pokoj nie je jednoduchou absenciou vojny, ale dielom spravodlivosti (porov. Iz 32,17). A spravodlivosť, ako čnosť, si vyžaduje disciplinovanú trpezlivosť. Nežiada od nás, aby sme zabudli na nespravodlivosti minulosti, ale aby sme ich prekonali vďaka odpusteniu, tolerancii a spolupráci. Vyžaduje si vôľu rozlišovať a dosahovať vzájomne prospešné ciele, vystaviac tak základy obojstranného rešpektovania sa, pochopenia a zmierenia. Želám si, aby sme sa my všetci mohli zapojiť do budovania pokoja, do modlitby za pokoj, a zosilnili našu snahu uskutočňovať ho.
Drahí priatelia, vaše snahy ako politických a občianskych vodcov sú v konečnom dôsledku zamerané na budovanie lepšieho, pokojnejšieho, spravodlivejšieho a prosperujúceho sveta pre naše deti. Skúsenosť nás učí, že v stále väčšmi globalizovanom svete, musí mať naše celkové chápanie spoločného dobra charakter nielen ekonomický, ale aj ľudský. Ako väčšia časť rozvinutých krajín, aj Kórea sa konfrontuje so závažnými sociálnymi otázkami, politickými rozdeleniami, ekonomickou nerovnosťou a obavami o zodpovednosť v starostlivosti o životné prostredie. Aké je dôležité, aby bol vypočutý hlas každého člena spoločnosti a aby bol podnecovaný duch otvorenej komunikácie, dialógu a spolupráce! Rovnako je dôležité venovať osobitnú pozornosť chudobným, tým, ktorí sú zraniteľní a ktorí nemajú nijaký hlas, a to nie iba tým, že vyjdeme v ústrety ich najakútnejším potrebám, ale aj napomáhaním ich ľudského a duchovného rozvoja. Nosím v sebe nádej, že kórejská demokracia sa bude naďalej zosilňovať a že tento národ vynikne v tejto «globalizácii solidarity», ktorá je dnes zvlášť potrebná, taká solidarita, ktorej cieľom je integrálny rozvoj každého člena ľudskej rodiny.
Počas svojej druhej návštevy v Kórei, pred dvadsiatimi piatimi rokmi, sv. Ján Pavol II. vyjadril svoje presvedčenie, že «budúcnosť Kórey bude závisieť od prítomnosti mnohých múdrych, čnostných a hlboko duchovných mužov a žien uprostred jej ľudu» (8. októbra 1989). Odvolávajúc sa na tieto slová, uisťujem vás dnes o neustálej túžbe kórejského katolíckeho spoločenstva plne sa podieľať na živote krajiny. Cirkev si želá prispievať k výchove mladých, k rastu duchu solidarity s chudobnými a znevýhodnenými a vnášať svoj vklad do formácie mladých generácií občanov, pripravených prispieť múdrosťou a prezieravosťou, ktoré zdedili od svojich predkov a ktoré sa rodia z ich viery, pri riešení veľkých politických a sociálnych otázok, s ktorými sa krajina stretáva.
Pani prezidentka, dámy a páni, ešte raz vám ďakujem za vaše privítanie a vašu pohostinnosť. Nech Pán žehná vás a milovaný kórejský ľud. Osobitným spôsobom nech Pán požehná starých i mladých ľudí, ktorí sú svojím uchovávaním pamäti a vlievaním odvahy naším najväčším pokladom a nádejou do budúcnosti.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Pápež František kórejských biskupov povzbudil k udržiavaniu pamäti a nádeje
Južná Kórea 14. augusta 2014 - Z prezidentského paláca Modrý dom viedli kroky Svätého Otca vo štvrtok večer do sídla Konferencie biskupov Kórey, ktorej členmi je 35 biskupov zo 16 kórejských diecéz. Predseda konferencie Mons. Peter Kang U-il a dvaja kórejskí kardináli Andrew Yeom Soo-jung, arcibiskup Soulu a apoštolský administrátor Pchjongjangu, spolu s emeritným arcibiskupom Soulu Nicholasom Cheongom odprevadili pápeža Františka do kaplnky, kde ho okrem biskupov očakávala aj desiatka kňazov, rehoľníkov a bývalých misionárov, ktorí roky staroby prežívajú v areáli sídla biskupstva.
Svätého Otca v mene prítomných pozdravil Mons. Peter Kang U-il, predseda Konferencie biskupov Kórey a biskup Čedžu. Ako povedal, „na Kórejskom polostrove uplynulo 66 rokov od rozdelenia krajiny medzi sever a juh. Táto krajina má viac než desať miliónov ľudí oddelených od svojich rodín. Krvavá vojna medzi severom a juhom Kórey od roku 1950 spôsobila pol milióna mŕtvych a tri milióny šesťstotisíc zranených za tri roky“. Až doteraz sú obe Kórey stále v stave znepriatelenia a vojnového napätia: „Obe strany sú kedykoľvek pripravené na vojnu,“ skonštatoval Mons. Kang U-il a dodal, že zbrane nemôžu priniesť riešenie.
Predseda biskupskej konferencie potvrdil aj nevyhnutnosť geopolitickej spolupráce: „Severovýchodná Ázia vstúpila do éry, v ktorej je absolútna nutnosť spolupráce, spolužitia a spoločného rozkvetu. Nemožno sa usilovať len o prosperitu svojej krajiny. Každá krajina v juhovýchodnej Ázii má svoju múdrosť a schopnosť napredovať smerom k lepšiemu svetu prostredníctvom spolupráce a integrácie.“
V súvislosti s rýchlym pokrokom industrializácie a demokratizácie počas posledného pol storočia, spomenul okrem pozitív vzhľadom na Cirkev aj negatívne účinky. Rýchla transformácia krajiny a ekonomického systému neraz vedie dokonca k samovraždám. Biskup Kang U-il sa napokon vyjadril, čo kórejská Cirkev od pápeža Františka očakáva: „Keď sa vážne zamyslíme nad sebou, nie málo ľudí by pochybovalo, či sme vybudovali autentické evanjeliové komunity. A tak reflektujúc nad našou cirkevnou realitou, sme ľuďmi, ktorí potrebujú posilu a povzbudenie Vašej Svätosti, skôr než uznanie a pochvalu. Kórejskí ľudia veľmi potrebujú spoločenstvo a súlad medzi spoluobčanmi. A všetok ľud severovýchodnej Ázie silno túži po pokoji medzi národmi.“
Nasledoval príhovor pápeža Františka, ktorý prinášame v plnom znení:
Príhovor pápeža Františka kórejským biskupom 14. augusta 2014 v sídle Konferencie biskupov Kórey v Soule
Ďakujem biskupovi Petrovi U-il Kangovi za jeho bratské slová privítania vo vašom mene. Je pre mňa požehnaním byť tu a osobne spoznať dynamický život Cirkvi v Kórei. Vám ako pastierom náleží úloha spravovať Pánovo stádo. Ste správcami úžasných vecí, ktoré on koná na svojom ľude. Spravovať, starať sa o Boží ľud je jednou z úloh špecificky zverených biskupovi. Dnes by som chcel spolu s vami uvažovať ako brat v biskupskej službe o dvoch ústredných aspektoch tohto spravovania Božieho ľudu v tejto krajine: byť udržiavateľmi pamäti a udržiavateľmi nádeje.
Byť udržiavateľmi pamäti. Blahorečenie Paula Yun Ji-chunga a jeho spoločníkov je príležitosťou poďakovať Pánovi, že zo semien zasiatych mučeníkmi dal vyrásť bohatej úrode milosti v tejto zemi. Vy ste potomkovia mučeníkov, dedičia hrdinského svedectva ich viery v Krista. Ste tiež dedičmi mimoriadnej tradície, ktorá začala a doširoka sa rozrástla vďaka vernosti, vytrvalosti a tvrdej práci generácií laikov. Títo nemali pokušenie klerikalizmu. Boli laikmi, napredovali samostatne, je tak? Je príznačné, že dejiny Cirkvi v Kórei začali z priameho stretnutia s Božím slovom. Bola to vnútorná krása a neporušenosť kresťanského posolstva – evanjelium a jeho výzva k obráteniu, vnútornej obnove a životu činorodej lásky –, čo zapôsobilo na Yi Byeoka a šľachetných mužov z prvej generácie. A na tento odkaz, na jeho čistotu cirkev v Kórei pozerá ako v zrkadle, aby autenticky objavila seba samu.
Plodnosť evanjelia na kórejskej pôde a veľké dedičstvo zanechané vašimi predkami vo viere môžeme dnes rozpoznať v rozkvete aktívnych farností a cirkevných hnutí, v dôkladných katechetických programoch, v pastoračnej starostlivosti o mladých v katolíckych školách, v seminároch a na univerzitách. Cirkev v Kórei je oceňovaná za jej rolu v duchovnom a kultúrnom živote národa a za jej silný misijný impulz. Z misijnej krajiny sa Kórea teraz stala krajinou misionárov a pre univerzálnu Cirkev sú stálym dobrodením mnohí kňazi a rehoľníci, ktorých ste poslali do sveta.
Byť udržiavateľmi pamäti znamená viac než si len pamätať a ceniť dávne dobrodenia. Znamená to tiež urobiť z nich duchovné zdroje pre prezieravú a rozhodnú konfrontáciu s nádejami, prísľubmi a výzvami budúcnosti. Ako ste si sami všimli, život a poslanie Cirkvi v Kórei sa nemerajú v konečnom dôsledku vonkajšími termínmi, kvantitatívnymi a inštitucionálnymi. Majú skôr byť posudzované v jasnom svetle evanjelia a povolania k obráteniu sa k osobe Ježiša Krista. Byť správcami pamäti znamená uvedomiť si, že rast pochádza od Boha (porov. 1 Kor 3,6) a zároveň je výsledkom trpezlivej a vytrvalej práce ako v minulosti, tak i v súčasnosti. Naša pamäť mučeníkov a minulých generácií kresťanov by mala byť realistická, nie idealizovaná a nie „triumfalistická“. Hľadieť na minulosť bez toho, aby sme počúvali Božie volanie k obráteniu sa v prítomnosti, to nám nepomôže pokračovať v ceste; naopak spomalí to, či dokonca zastaví náš duchovný pokrok.
Okrem toho, že ste udržiavateľmi pamäti, drahí bratia, ste tiež povolaní byť udržiavateľmi nádeje: nádeje ponúkanej evanjeliom Božej milosti a milosrdenstva v Ježišovi Kristovi, nádeje, ktorá inšpirovala mučeníkov. Je to nádej, ktorú sme povolaní ohlasovať svetu, ktorý napriek svojej materiálnej prosperite hľadá niečo viac, niečo väčšie, niečo autentické, čo dá naplnenie. Vy a vaši bratia kňazi ponúkate túto nádej cez vašu službu posväcovania, čo nielen vedie veriacich k zdrojom milosti v liturgii a sviatostiach, ale neustále ich nabáda odpovedať svojím konaním na Božie povolanie k dosiahnutiu cieľa (porov. Flp 3,14). Spravujte túto nádej rozdúchavaním plameňa svätosti, bratskej lásky a misijnej horlivosti v cirkevnom spoločenstve. Z tohto dôvodu vás prosím, aby ste vždy zostali nablízku svojim kňazom, podporovali ich v ich každodennej práci, v ich snahe o svätosť a v hlásaní evanjelia spásy. Prosím vás, aby ste im odovzdali môj srdečný pozdrav a vďačnosť za veľkorysú službu pre dobro Božieho ľudu.
Byť nablízku svojim kňazom, toto vám prízvukujem. Blízkosť. Blízkosť kňazom, a oni sa tak môžu stretnúť s biskupom. Ide o túto bratskú a tiež aj otcovskú blízkosť biskupa, potrebujú ju v mnohých momentoch svojho pastoračného života. Nie biskupi, ktorí sú ďaleko, alebo ešte horšie, oddialili sa od svojich kňazov. S bolesťou to hovorím: V mojej krajine som toľkokrát počul, ako mi niektorý z kňazov hovorí: „Volal som biskupovi, žiadal som o prijatie, ubehli tri mesiace a ešte som nedostal odpoveď.“ Avšak počuj, brat, ak ťa niektorý kňaz dnes žiada o prijatie, ozvi sa mu hneď, dnes alebo zajtra. Ak nemáš čas, aby si ho prijal, povedz mu: „Nuž, nemôžem, pretože mám toto a toto. Ale chcel som ťa počuť a som ti k dispozícii.“ Ale nech počujú otcovskú odpoveď, ihneď. Prosím vás, nevzďaľujte sa od vašich kňazov.
Ak prijmeme výzvu byť Cirkvou misijnou, Cirkvou neustále vychádzajúcou smerom k svetu a najmä na periférie súčasnej spoločnosti, potrebujeme rozvinúť tú «duchovnú chuť», ktorá nás robí schopnými prijímať a stotožňovať sa s každým členom Kristovho tela (porov. Evangelii gaudium, 268). V tomto zmysle sa vyžaduje prejavovať v našich komunitách osobitnú starostlivosť voči deťom a starším ľuďom. Ako môžeme byť správcami nádeje, ak zanedbáme pamäť, múdrosť a skúsenosti starších ľudí a ašpirácie mladých? V tejto súvislosti by som vás chcel požiadať, aby ste sa zvlášť starali o výchovu mladých ľudí, podporujúc nezastupiteľné poslanie nielen univerzít, ktoré sú dôležité, ale aj katolíckych škôl každého stupňa, počnúc od základnej školy, kde sú mladé mysle a srdcia vedené k láske k Bohu a jeho Cirkvi, k dobru, pravde a kráse, aby boli dobrými kresťanmi a poctivými občanmi.
Byť strážcami nádeje znamená aj garantovať, aby sa prorocké svedectvo Cirkvi v Kórei stále prejavovalo v záujme o chudobných a v jej programoch solidarity, najmä pre utečencov a migrantov, ako aj pre tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Táto starostlivosť by sa mala prejaviť nielen prostredníctvom konkrétnych iniciatív charity – ktoré sú potrebné –, ale tiež v neustálej podpornej práci na úrovni sociálnej, v oblasti zamestnanosti a vzdelávania. Mohli by sme sa ocitnúť v riziku, že obmedzíme náš záväzok voči núdznym iba na rozmer servisu, keď budeme zabúdať na potrebu každého jednotlivca osobnostne rásť – na jeho právo rásť ako osoba – a môcť dôstojne vyjadriť svoju osobnosť, tvorivosť a kultúru. Solidarita s chudobnými je v centre evanjelia; má sa považovať za základný prvok kresťanského života, prostredníctvom kázania a katechézy, založených na bohatom dedičstve sociálnej náuky Cirkvi. Ona musí prenikať do sŕdc a myslí veriacich a odrážať sa v každom aspekte života Cirkvi. Apoštolský ideál Cirkvi chudobných a pre chudobných – Cirkvi chudobnej, pre chudobných – nachádza výrečné vyjadrenie v prvých kresťanských komunitách vašej krajiny. Žičím tomu, aby tento ideál aj naďalej formoval cestu Cirkvi v Kórei pri jej putovaní smerom k budúcnosti. Som presvedčený, že keď je tvár Cirkvi predovšetkým tvárou lásky, bude stále viac mladých priťahovaných k Ježišovmu Srdcu, stále horiace božskou láskou v spoločenstve jeho mystického tela.
Povedal som, že chudobní sú v centre evanjelia, a sú tiež na začiatku a na konci. Ježiš v synagóge v Nazarete hovorí jasne na začiatku svojho apoštolského života. Keď sa hovorí o poslednom dni, dáva nám aj poznať protokol, podľa ktorého budeme všetci súdení, Matúš 25, a tam sú aj chudobní. Existuje jedno nebezpečenstvo, pokušenie, ktoré prichádza vo chvíľach prosperity. Je to nebezpečenstvo, že sa kresťanská komunita socializuje, teda že stratí onen mystický rozmer, stratí schopnosť sláviť Tajomstvo a zmení sa na duchovnú organizáciu, kresťanskú, s kresťanskými hodnotami, ale bez prorockého kvasu. Tam sa stratila funkcia, ktorú majú v Cirkvi chudobní. A to je pokušenie, ktorým miestne cirkvi, kresťanské komunity, v histórii veľmi trpeli. A to do tej miery, že sa premenili na komunity strednej vrstvy, do ktorej sa chudobní hanbili vstúpiť. Je to pokušenie duchovného blahobytu, pastoračného blahobytu. Nie je to cirkev chudobná pre chudobných, ale cirkev bohatá pre bohatých, alebo cirkev strednej vrstvy pre zámožných. A toto nie je niečo nové, všakže? Začalo to na začiatku: Pavol musí pokarhať Korinťanov vo svojom prvom liste, kapitola 11, verš 17. A apoštol Jakub ešte silnejšie a ešte jasnejšie v kapitole 2, veršoch 1-7: musí pokarhať tieto zámožné komunity, tieto bohaté cirkvi pre bohatých. Odháňajú sa chudobní, a žije sa tak, že oni sa neodvážia vstúpiť, necítia sa ako doma. To je pokušenie prosperity. Nevyčítam vám to, pretože viem, že dobre pracujete. Ale ako brat, ktorý má utvrdiť svojich bratov vo viere, hovorím: buďte opatrní, pretože vaša cirkev je prosperujúca, je veľkou misionárskou cirkvou, veľkou cirkvou. Nech diabol nezaseje tento kúkoľ, toto pokušenie odstrániť chudobných z prorockej štruktúry cirkvi, aby ste sa stali cirkvou bohatou pre bohatých, cirkvou blahobytu... Nehovorím o zájdení dokonca až k ‚teológii prosperity‘, nie. Ale v priemernosti...
Drahí bratia, prorocké svedectvo evanjelia predstavuje niektoré osobitné výzvy pre cirkev v Kórei, počnúc skutočnosťou, že žije a pracuje uprostred prosperujúcej, ale stále viac sekularizovanej a materialistickej spoločnosti. Za týchto okolností sú pastorační pracovníci v pokušení prijať nielen účinné modely riadenia, plánovania a organizácie, vychádzajúce z podnikateľského sveta, ale aj životný štýl a spôsob myslenia, usmerňované viac svetskými štandardmi úspechu a moci, než kritériami stanovenými Ježišom v evanjeliu. Beda nám, ak bude kríž zbavený svojej moci posúdiť múdrosť tohto sveta! (porov. 1 Kor 1,17) Povzbudzujem vás a vašich bratov kňazov, aby ste odmietli toto pokušenie vo všetkých jeho formách. Nech Nebeský Otec dá, aby sme sa zachránili pred touto duchovnou a pastoračnou svetskosťou, ktorá potláča Ducha, nahrádza konverziu samoľúbosťou a nakoniec rozptýli akýkoľvek misijný zápal! (porov. Evangelii gaudium, 93-97).
Drahí bratia biskupi, vďaka za všetko to, čo robíte: Vďaka. A týmito úvahami o vašom poslaní ako správcov pamäti a nádeje, by som vás chcel povzbudiť vo vašom úsilí o podporu jednoty, svätosti a horlivosti veriacich v Kórei. Pamäť a nádeje nech nás inšpirujú a vedú do budúcnosti. Pamätám na vás všetkých vo svojich modlitbách a povzbudzujem vás vždy veriť v silu Božej milosti. Nezabudnite: «Pán je verný»; my nie sme verní, on je verný. «A on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým» (2 Sol 3,3). Nech prosby Márie, Matky Cirkvi, prinesú v tejto krajine do plného rozkvetu semená rozosiate mučeníkmi, zavlažované generáciami veriacich katolíkov a odovzdané vám ako prísľub pre budúcnosť krajiny a sveta. Vám a všetkým, ktorí sú zverení do vašej pastoračnej starostlivosti a do vašej opatery zo srdca udeľujem svoje požehnanie a prosím vás láskavo, aby ste sa za mňa modlili. Ďakujem.
Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ
Po týchto slovách Svätý Otec osobne pozdravil jednotlivých biskupov a v závere stretnutia sa podpísal do pamätnej knihy. Pápež František pri tejto príležitosti daroval Konferencii biskupov Kórey mozaiku, ktorá je kópiou vyobrazenia Krista z výklenku nad hrobom sv. Petra vo Vatikánskej bazilike, kde sa uchovávajú páliá. Ikona predstavuje Krista, ktorý požehnáva a učí držiac knihu Evanjelia otvorenú na slovách «Ja som cesta, pravda a život, kto verí vo mňa, bude žiť.»
Vzácneho hosťa na nádvorí pozdravovalo pri odchode zo sídla biskupskej konferencie asi osemdesiat laických zamestnancov inštitúcie. Pápež František sa po náročnom prvom dni odobral do svojej rezidencie na Apoštolskej nunciatúre, vzdialenej asi 12 kilometrov od sídla Konferencie biskupov Kórey. -jk-
Páter Lombardi na brífingu k prvému dňu návštevy
Južná Kórea 14. augusta 2014 - Ako dnes v Soule na brífingu s novinármi povedal páter Federico Lombardi k prvému dňu apoštolskej návštevy, Svätý Otec je veľmi spokojný a vôbec nie unavený. Skutočnosť, že kórejská prezidentka Park Geun-hyeová prišla pápeža privítať na letisko, nie je obvyklá. Podľa vatikánskeho hovorcu to svedčí o láske a vďačnosti kórejského ľudu a jeho najvyšších predstaviteľov. Rovnako aj hojná prítomnosť zástupcov miestnych združení a cirkevných hnutí svedčila o tom, že kórejská cirkev žije a pracuje spoločne, je jednou veľkou rodinou.
Páter Lombardi sa zmienil aj o misii kardinála Filoniho v irackom Kurdistane. V krátkych textových správach kardinál informoval, že sa stretol s biskupmi a civilnými orgánmi. Podelil sa aj s dobrou správou, že dnes sa tam narodilo dieťa. -jk-
Svätý Otec tvítom opakovane vyzýva modliť sa za pokoj
Mária, Kráľovná pokoja, pomôž nám vykoreniť nenávisť a žiť v súlade. (Druhý tvít pápeža Františka zo 14. augusta 2014) -jk-
Pápež František sa v tvíte obracia na patróna dní mládeže
Svätý Ján Pavol II., pros za nás, najmä za našich mladých. (Tretí tvít pápeža Františka zo 14. augusta 2014) -jk-
Na palube lietadla sa pápež s novinármi modlil za ich kolegu
Vatikán/Južná Kórea 14. augusta 2014 - Svätého Otca včera počas letu do Kórejskej republiky pozdravil na palube lietadla v mene prítomných žurnalistov páter Federico Lombardi, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice. Predstavil pápežovi Františkovi skupinu 72 novinárov z 11 krajín, medzi nimi 10 zástupcov kórejských médií, ktorí budú podrobne sledovať udalosti nastávajúcich dní cesty. Svätý Otec v krátkom pozdravnom príhovore novinárom navrhol, aby sa spoločne v tichu pomodlili za ich kolegu Simoneho Camilliho, talianskeho žurnalistu, ktorý včera zahynul v Gaze pri výkone svojho povolania, zasiahnutý výbuchom. Po chvíľke tichej modlitby pápež František pokračoval:
„Toto sú dôsledky vojny, je to tak. Ďakujem vám za vašu službu, ďakujem za všetko. Ďakujem vám za všetko, čo budete robiť, a nebude to žiadne turné, bude to naozaj namáhavé, keďže navyše leto neuľahčuje prácu, to teplo, vlhko a mnoho ďalšieho. Ale veľmi vám ďakujem, pretože vaše slová vždy napomáhajú spojeniu so svetom. Obraciam sa tiež na vás, aby ste vždy odovzdávali posolstvo pokoja, snažili sa priniesť slovo pokoja. Je to zlé, čo sa práve teraz deje.“ Pápež František potom prítomným pracovníkom médií s nádychom humoru prisľúbil tlačovú konferenciu na spiatočnej ceste z Kórey slovami, že pri návrate „Daniel pôjde do levovej jamy“.
Medzi členmi pápežského sprievodu na palube lietadla boli štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, substitút Štátneho sekretariátu arcibiskup Giovanni Angelo Becciu a tiež kardinál Stanislav Rylko, predseda Pápežskej rady pre laikov, ktorá sa podieľa na organizovaní Dní mládeže. Plánovaná prítomnosť kardinála Filoniho sa zmenila z dôvodu jeho osobitnej misie v Iraku. Apoštolský nuncius Mons. Osvaldo Padilla a pápežov sekretár a tlmočník pri apoštolskej ceste páter John Chong Che-chon SJ sa k delegácii pripojili na letisku v Soule. -jk-
Skupine čínskych mladých nepovolili odchod do Južnej Kórey
Južná Kórea/Čína 14. augusta - Lietadlo, v ktorom pápež František cestoval počas svojej tretej medzinárodnej apoštolskej cesty do Južnej Kórey preletelo aj ponad územie Číny. Po prvýkrát tak mohlo urobiť lietadlo na palube s pápežom a to vďaka autorizácii tamojšej vlády.
Aj napriek tomu však Peking zakázal približne 80 mladým ľuďom zúčastniť sa na Ázijských dňoch mládeže, ktoré v týchto dňoch prebiehajú v juhokórejskom Tedžone za účasti pápeža Františka. Informovala o tom agentúra Asianews, ktorá tiež uvádza, že približne 40 z nich boli pekinskí seminaristi, ktorí sa v júli tohto roku odmietli zúčastniť svätej omše na záver akademického roka celebrovanej nelegitímnymi biskupmi. Spomínaná agentúra však uvádza, že približne 100 mladým Číňanom sa do Južnej Kórey podarilo dostať.
Okrem toho Peking ešte pred začiatkom návštevy Svätého Otca povolal niektorých čínskych kňazov s pobytom v Kórei k návratu do vlasti. Úradníci z Úradu pre náboženské záležitosti ich telefonicky varovali pred problémami v prípade, že by sa zúčastnili na apoštolskej návšteve. Hlavná čínska spravodajská agentúra Xinhua sa o návšteve pápeža Františka v Južnej Kórei doteraz vôbec nezmienila. -zk-
Severná Kórea vystrelila rakety, no zúčastní sa na Ázijských hrách
Severná Kórea/Južná Kórea 14. augusta – Svätý Otec po svojom prílete do Južnej Kórey v príhovore predstaviteľom krajiny a diplomatickému zboru hovoril o trpezlivom hľadaní pokoja a dialógu. Návštevu pápeža Františka však aj veľmi aktuálne sprevádzajú udalosti dokumentujúce zložité vzťahy medzi severom a juhom polostrova. Juhokórejská agentúra Yonhap, odvolávajúc sa na zdroje z prostredia armády, priniesla správu, že ráno pred príletom pápeža i neskôr v poludňajších hodinách bolo z východného pobrežia Severnej Kórey vystrelených smerom do Japonského mora spolu päť rakiet krátkeho doletu. Agentúra to dala do súvisu s ohláseným vojenským cvičením, ktoré už v pondelok začnú armády USA a Južnej Kórey.
Dnes však prišla aj pozitívna správa, že Severná Kórea predložila zoznam členov svojej atletickej delegácie na Ázijských hrách, ktoré sa uskutočnia na území Južnej Kórey. Podľa slov šéfa organizátorov Kim Young-sooa, stalo sa tak napriek tomu, že severokórejská strana predtým hrozila stiahnutím svojej účasti na súťaži. Športové hry s účasťou atlétov z celej Ázie, známe aj pod označením Asiad, sa začnú 19. septembra 2014 v meste Incheon západne od Soulu. -zk, jb-
Obr.: Hranica medzi Severnou a Južnou Kóreou
Vysielanie zo 14. augusta 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved