 |  |
2014/08/16
Pápež František blahorečil 124 kórejských mučeníkov prvej generácie
Južná Kórea 16. augusta – Pápež František dnes v Soule za 800-tisícovej účasti blahorečil 124 kórejských mučeníkov. Blahoslavený Pavol Yun Ji-Chung (Jun Dži-Čung, 1759-1791) so spoločníkmi predstavujú prvú generáciu kórejských katolíkov. Obrad beatifikácie vykonal Svätý Otec František pri pontifikálnej svätej omši, ktorú slávil na námestí Gwanghwamun v Soule. Námestie uprostred kórejskej metropoly pred rovnomennou historickou bránou je symbolom histórie krajiny. Na tomto mieste pred dvoma storočiami predvádzali odsúdených kresťanov pred tým, než bola vykonaná poprava v neďalekom Só So-Mun, kde bola neskôr vybudovaná svätyňa. Počas príchodu na dnešnú slávnosť sa Svätý Otec zastavil aj vo Svätyni mučeníkov zo Só So-Mun, položil tam kyticu kvetov a zotrval v tichej modlitbe.
Eucharistické slávenie sa začalo o 10. hodine miestneho času (3:00 nášho času). Žiadosť o vykonanie beatifikácie Svätému Otcovi predniesol predseda Komisie pre beatifikáciu biskup Francis Xavier Ahn Myong-ok. Postulátor procesu potom prečítal životopisnú charakteristiku Božích služobníkov. Následne pápež František slávnostným výrokom v latinskom jazyku vyhlásil Pavla Jun Dži-Čunga a jeho 123 spoločníkov za blahoslavených, čím im Cirkev priznala verejnú úctu. Na odkaz kórejských mučeníkov pre dnešok sa Svätý Otec zameral vo svojej homílii:
Homília Svätého Otca Františka pri blahorečení Pavla Jun Dži-Čunga a 123 kórejských mučeníkov
„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“ (Rim 8,35). Týmito slovami nám sv. apoštol Pavol hovorí o sláve našej viery v Ježiša: Kristus nielenže vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, ale tým, že nás zjednotil so sebou samým, nám daroval účasť na svojom večnom živote. Kristus je víťaz a jeho víťazstvo je aj naším víťazstvom!
V dnešný deň slávime toto víťazstvo u Pavla Jun Dži-Čunga a jeho 123 spoločníkov. Ich mená sa pripočítavajú k menám svätých mučeníkov Andreja Kim Taegona, Pavla Čong Hasanga a spoločníkov, ktorých som si pred malou chvíľou uctil. Všetci títo žili a zomreli pre Krista a teraz s ním kraľujú v radosti a sláve. Spolu so sv. apoštolom Pavlom nám odkazujú, že smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna nám Boh daroval víťazstvo, ktoré prevyšuje všetky ostatné. Vskutku, „ani smrť, ani život, ... ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8,38a.39).
Víťazstvo mučeníkov a ich svedectvo o sile Božej lásky prinášajú v Kórei ešte aj dnes svoje ovocie, v Cirkvi, ktorá sa zásluhou ich obety rozmáha. Slávnosť blahorečenia Pavla a jeho spoločníkov nám ponúka príležitosť, aby sme sa v duchu vrátili k prvopočiatkom, k zrodu kórejskej Cirkvi. Pozýva vás, kórejskí katolíci, aby ste si pripomenuli veľké veci, ktoré Boh v tejto zemi vykonal, a aby ste ich strážili ako poklad, odkaz viery a kresťanskej lásky, ktorý vám zverili vaši predkovia.
Tajuplnou Božou prozreteľnosťou nedosiahla kresťanská viera brehy Kórey skrze misionárov, ale vstúpila do nej skrze srdcia a mysle samotného kórejského ľudu. Vyvolala ju intelektuálna zvedavosť a pátranie po náboženskej pravde. Cez počiatočné stretnutie s evanjeliom kórejskí kresťania otvorili svoje mysle pre Ježiša. Túžili vedieť viac o tomto Kristovi, ktorý trpel, umrel a vstal z mŕtvych. Učenie o Kristovi ich rýchlo priviedlo k stretnutiu so samotným Pánom, k prvým krstom, k túžbe po sviatostnom a plnohodnotnom cirkevnom živote a k začiatkom misionárskej služby. Medzi iným to prinieslo svoje ovocie v spoločenstvách, ktoré sa nechávali inšpirovať prvotnou Cirkvou, v ktorej veriaci mali skutočne jedno srdce a jednu myseľ, a nedbajúc o tradičné sociálne rozdiely mali všetko spoločné (porov. Sk 4,32).
Táto história nám veľa hovorí o dôležitosti, dôstojnosti a kráse laického povolania! So svojím pozdravom sa obraciam na početných veriacich laikov, ktorí sú tu prítomní, obzvlášť na kresťanské rodiny, ktoré každodenne svojím príkladom učia mladých viere a zmierujúcej láske Krista. Špeciálnym spôsobom pozdravujem mnohých prítomných kňazov; svojou veľkodušnou službou ďalej odovzdávajú bohaté dedičstvo viery, zušľachtené predošlými generáciami kórejských katolíkov.
Evanjelium dnešného dňa má pre nás všetkých dôležitý odkaz. Ježiš prosí Otca, aby nás posvätil v pravde a ochraňoval vo svete. Významné je tu predovšetkým to, že keď nám Ježiš vyprosuje u Otca posvätenie a ochranu, neprosí o to, aby sme boli vzatí zo sveta. Vieme, že posiela svojich učeníkov, aby sa stali kvasom svätosti a pravdy vo svete: soľou zeme, svetlom sveta. Práve v tomto nám mučeníci ukazujú cestu.
Po istom čase, ako boli v tejto zemi zasadené prvé semienka viery, si mučeníci a kresťanská komunita museli vybrať medzi nasledovaním Ježiša alebo sveta. Počuli varovanie Pána, t. j. že ich svet bude kvôli nemu nenávidieť (Jn 17,14); poznali cenu toho, čo znamená byť učeníkom. Pre mnohých z nich to znamenalo prenasledovanie a neskôr útek do hôr, kde zakladali katolícke osady. Boli pripravení na veľké obete a ochotní byť pozbavení všetkého, čo by ich mohlo odlúčiť od Krista: hmotných dobier a pôdy, prestíže a cti, lebo vedeli, že ich pravým pokladom je jedine Kristus.
V súčasnosti veľmi často zažívame, že naša viera je skúšaná svetom, a rozličnými spôsobmi sa nám ponúka znížiť sa vo viere ku kompromisom, zmierniť radikálnosť požiadaviek evanjelia a prispôsobiť sa duchu doby. Avšak mučeníci nám pripomínajú, aby sme nad všetko postavili Krista a na všetko ostatné v tomto svete pozerali vo vzťahu k Nemu a k jeho Večnému kráľovstvu. Provokujú nás položiť si otázku, či existuje niečo, pre čo by sme boli ochotní aj zomrieť.
Príklad mučeníkov nás okrem iného učí aj dôležitosti činorodej lásky v živote viery. Rýdzosť ich svedectva o Kristovi sa prejavovala v uznaní rovnakej dôstojnosti všetkých pokrstených, čo ich viedlo k forme života v bratstve, a bolo výčitkou pre skostnatené sociálne štruktúry ich doby. Ich zamietavý postoj oddeľovať od seba dvojité prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu v nich vzbudil veľký záujem o potreby svojich bratov. Ich príklad nám má v mnohom čo povedať; nám, čo žijeme v spoločnosti, kde povedľa značného bohatstva potichu narastá čoraz väčšia chudoba, kde sa len zriedkakedy načúva výkriku chudobných a kde nás Kristus neustále volá a žiada, aby sme ho milovali a slúžili mu, držiac za ruku našich bratov a sestry v núdzi.
Ak budeme nasledovať príklad mučeníkov a uveríme Pánovmu slovu, potom pochopíme nádheru slobody a radosť, s ktorou oni kráčali v ústrety smrti. Okrem iného tiež pochopíme, že dnešná slávnosť je aj slávnosťou nespočetného množstva anonymných mučeníkov tejto krajiny a zvyšku sveta, ktorí najmä v poslednom storočí vydali svoj život za Krista či znášali ťažké prenasledovanie pre jeho meno.
Dnešný deň je dňom veľkej radosti pre všetok kórejský ľud. Odkaz blahoslaveného Pavla Jun Dži-Čunga a jeho spoločníkov – ich bezúhonnosť v hľadaní pravdy, ich vernosť najvyšším princípom náboženstva, ktoré sa rozhodli prijať, ako aj ich svedectvo kresťanskej lásky a solidarity voči všetkým – toto všetko tvorí súčasť bohatej histórie kórejského ľudu. Odkaz, ktorý mučeníci zanechali, môže byť inšpiráciou pre všetkých ľudí dobrej vôle pracovať vo vzájomnom súlade na vytvorení viac spravodlivej, slobodnej a zmierenej spoločnosti, prispievajúc tak k mieru a obrane opravdivých ľudských hodnôt v tejto krajine a v celom svete.
Nech modlitby všetkých kórejských mučeníkov, zjednotené s modlitbami Panny Márie, Matky Cirkvi, nám získajú milosť zotrvať vo viere a v každom dobrom diele, vo svätosti a čistote srdca, a v apoštolskom zápale vydávania svedectva o Kristovi v tomto milovanom národe, v celej Ázii až po končiny zeme. Amen.
Preklad: Martina Korytiaková
Na záver slávnosti prehovoril v mene kórejskej Cirkvi arcibiskup Soulu, kardinál Andrew Yeom Soo-jung, ktorý okrem vyjadrenia vďaky Svätému Otcovi poukázal na miesto kórejských veriacich v rámci celej spoločnosti:
„Katolícka cirkev v Kórei má teraz 103 svätých mučeníkov a vďaka dnešnej beatifikácii navyše aj 124 blahoslavených. Táto lokalita Gwanghwamun je historickým miestom, kde boli umučení mnohí naši predkovia vo viere. Nachádzali sa tu aj hlavné úrady vládne dynastie Chosun. Katolícka cirkev v Kórei vyrástla z krvi mučeníkov a ukázala sa byť dobrým príkladom pre kórejskú spoločnosť podporovaním spravodlivosti a ľudských práv. Preto som presvedčený, že dnešné blahorečenie je príležitosťou pre upevnenie svornosti a jednoty nielen medzi kórejskými katolíkmi, ale v kórejskom národe a vo všetkých ostatných ázijských národoch, prostredníctvom univerzálnej bratskej vzájomnosti. Kórejská cirkev sa bude stále usilovať byť svetlom a soľou pre evanjelizáciu sveta a byť tiež cirkvou chudobnou pre chudobných, utláčaných a odsúvaných na okraj, dávajúc im pocítiť radosť evanjelia.“
Slávenie, ktoré malo skutočne monumentálny charakter, sa zároveň nieslo v mimoriadne úctivej atmosfére. Disciplinovanosť a kultivovanosť Kórejčanov v prežívaní podujatia urobili silný dojem na prítomných zástupcov zahraničných médií. „Nikdy predtým som nevidel liturgický znak pokoja prejavený s takou eleganciou a nábožnosťou“, povedal vyslaný redaktor Vatikánskeho rozhlasu Sean-Patrick Lovett. -jb-
Pápež František v Kórei navštívil chorých, stretol sa s rehoľníkmi a laikmi
Južná Kórea 16. augusta 2014 - Kým sobotné dopoludnie strávil Svätý Otec v Soule, popoludní sa presunul do 90km vzdialeného mestečka Kotoné (Kkottongnae), kde mal na programe tri stretnutia: najprv navštívil rehabilitačné centrum pre postihnutých, následne sa stretol s rehoľníkmi a posledné stretnutie bolo venované laickému apoštolátu.
Kotoné bolo ako komplex rehabilitačných zariadení založené v sedemdesiatych rokoch pátrom Johnom Oh Woong-jinom zo spoločenstva Obnovy v Duchu Svätom. Komplex, ktorý sa rozprestiera okolo celého návršia, zahŕňa rehabilitačné strediská, nemocnice, univerzitu, ubytovne, resocializačné centrá pre chudobných a opustených každého veku, ktorí predstavujú „kvety“ tohto charitatívneho diela. Názov „kotoné“ v preklade znamená „pahorok kvetov“. Zariadenie v Kotoné ponúka svoje služby a pomoc tisícom ľudí a osem podobných komunít je na ďalších miestach krajiny. Kotoné sa nachádza na území Diecézy Čon-džu, ktorú vedie biskup Gabriel Chang Bong-hun.
Svätý Otec sa z heliportu v Kotoné papamobilom presunul k rehabilitačnému centru „Dom nádeje“, kde ho prijal zakladateľ komunity P. John Oh Woong-jin, biskup Diecézy Čon-džu Gabriel Chang Bong-hun a miestni predstavitelia, ako aj tisíce veriacich. Vnútri zariadenia Svätého Otca už očakávalo 150 dospelých pacientov a 50 postihnutých detí z neďalekého centra, ako aj 70 zdravotníckych pracovníkov a učiteľov. Biskup diecézy predniesol slová na privítanie a hosťovi predstavil jednotlivé diecézne diela pre chudobných, chorých a marginalizovaných, ako aj výchovno-vzdelávacie diela pre deti so zdravotným postihnutím: Školu Panny Márie pre nevidiace deti, Školu Božského Srdca pre nepočujúce deti, Školu Ducha Svätého pre deti s emocionálnymi poruchami. V roku 2001 rehoľníci v Kotoné slávnostne otvorili školu pre opustené deti a deti slobodných matiek, ktoré sa ich zriekli pre zdravotné postihnutie. V Kórei je tento jav, žiaľ, častý.
Deti sa predstavili Svätému Otcovi krátkym hudobno-dramatickým programom a darovali mu drobné umelecké predmety. Svätý Otec pre rehabilitačné centrum podaroval mozaiku „Narodenia Pána” od talianskej umelkyne Emanuely Rocchiovej. Obraz (60x40cm) z Vatikánskej mozaikárskej dielne predstavuje modernú interpretáciu tajomstva Narodenia Pána. Svätá rodina je vložená do žiariacej hviezdy, pod ktorou je zobrazený dav pútnikov na ceste k Dieťaťu. Stretnutie v „Dome nádeje“ prebehlo v rodinnej atmosfére. Počas presunu na stretnutie s rehoľníkmi sa pápež František zastavil v „Záhrade detí, obetí abortu“ za účasti kórejských aktivistov Hnutia Pro-Life. Prítomný bol aj brat Lee Gu-won, kórejský misionár, ktorý vydáva silné svedectvo viery ako osoba s ťažkým hendikepom, bez rúk a nôh.
Stretnutie s rehoľnými komunitami vo veľkej sále „Školy lásky“ otvorili predsedovia mužskej a ženskej konferencie vyšších rehoľných predstavených v Kórei. V Škole lásky v Kotoné sa ročne asi 200-tisíc chlapcov a dievčat zúčastňuje na kurzoch aktívnej spirituality.
Zástupca rehoľníkov predstavil Svätému Otcovi problém sekularizmu, ktorý sa odráža v hľadaní vlastného ‚ja‘ v komunitách a v prejavoch konzumizmu: „Riskujeme, že sa budeme zodpovedať za nejednoznačnosť našej identity a našich chariziem tým, že sa necháme preniknúť sekularizmom namiesto toho, aby sme čítali znamenia čias.“ Predsedníčka ženských asociácií hovorila o Cirkvi kontaminovanej sekularizmom a neoliberalizmom a o potrebe obnovy. Rovnaku poukázala na volanie, ktoré prichádza z každej časti spoločnosti, volanie o pomoc zo strany Cirkvi. V tejto situácii, ako povedala, „sa cítime povzbudení a posilnení vďaka apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium”: „Rastie úloha rehoľníkov a rehoľníčok. Snažíme sa byť prítomní skrze modlitbu na miestach zvlhnutých od sĺz trpiaceho ľudu, nasledujúc vaše slová, ktoré kladú dôraz na solidaritu s najslabšími ako na základné poslanie Cirkvi. Ako dôsledok tohto sa zrodila organizácia ‚Talitha kum, Kórea‘.“
Program mal pokračovať modlitbou vešpier, avšak z časových dôvodov nasledoval hneď príhovor Svätého Otca prítomným piatim tisícom rehoľníkov a rehoľných sestier, ktorí sú zapojení do mnohých diel pastoračnej služby v Kórei. Pápež ich povzbudil, aby s veľkou pokorou robili všetko, aby tak ukázali, že zasvätený život je vzácnym darom pre Cirkev a pre svet. „Nenechávajte si ho iba pre seba, podeľte sa oň, nesúc Krista do každého kúta tejto milovanej krajiny. Nechajte nech sa vaša radosť naďalej odzrkadľuje vo vašom úsilí o pritiahnutie a zušľachtenie povolaní, vo vedomí, že vy všetci máte účasť na formovaní zasvätených mužov a žien, ktorí prídu po vás, zajtra. Či žijete kontemplatívnym spôsobom života alebo apoštolským, buďte horliví v láske k Cirkvi v Kórei a v túžbe prispievať prostredníctvom vašej špeciálnej charizmy k jej poslaniu ohlasovať evanjelium a povzbudzovať Boží ľud k jednote, svätosti a láske.“ (Plné znenie príhovoru uvádzame nižšie.)
Tretí deň návštevy Svätého Otca v Južnej Kórei ukončilo stretnutie v Centre spirituality v Kotoné, na vrchole pahorku, ktorý dominuje okolitej krajine, kam sa pápež presunul papamobilom. Tu sa uskutočnilo stretnutie Svätého Otca so zástupcami Laického apoštolátu, ktoré potvrdilo významnú úlohu laikov v kórejskej cirkvi. Rada katolíckeho apoštolátu laikov v Južnej Kórei vznikla v roku 1968. Zahŕňa 16 diecéz a na 27 miestach v krajine plní poslanie dialógu s neveriacimi. V kaplnke Centra spirituality v Kotoné, ktoré ročne poskytuje tisícom kňazov, rehoľníkov i lakov priestor pre duchovné cvičenia, privítal Svätého Otca predseda asociácie Paul Kwon Kil-joog. Hovoril o úsilí laikov ísť na periférie kórejskej spoločnosti a hľadať tých najmenších bratov a sestry: „Periférie sú pre nás aj bratia a sestry, ktorí sa vzdialili od Cirkvi, a mladí, ktorí stratili nádej a orientáciu. Myslíme si tiež, že jednou z periférií sú pre nás naši bratia a sestry, ktorí žijú v Severnej Kórei, za hraničnou čiarou, kde znášajú prenasledovanie a očakávajú od nás pomocnú ruku. Ale aj národy Ázie, ktoré žijú bez poznania Boha, sú pre nás jednou z periférií.“ Predseda asociácie pripomenul tiež skutočnosť, že prví kórejskí kresťania, laici, aj napriek prenasledovaniu išli neraz pešo tisíce kilometrov, často až do Pekingu, aby mohli mať kontakt s Rímom.
Pápež František v príhovore prítomným150 laikom, aktívnym v apoštoláte, nadviazal na svedectvo prvých generácií kórejských kresťanov a ocenil úsilie súčasnej generácie. Povzbudil ich k vytrvalosti a vernosti: „Vo všetkom, čo už robíte, vás žiadam, aby ste konali v plnej zhode mysle i srdca s vašimi pastiermi, so snahou vložiť vaše postrehy, talenty a charizmy do služby pre rast Cirkvi v jednote a misionárskom duchu. Váš prínos je podstatný, pretože budúcnosť Cirkvi v Kórei, ako aj v celej Ázii, bude z veľkej časti závisieť od toho, ako sa bude rozvíjať vízia Cirkvi, založená na spiritualite spoločenstva, participácie a delenia sa s darmi (porov. Ecclesia in Asia, 45).“ (Plné znenie príhovoru uvádzame nižšie.)
K záveru neformálneho stretnutia patrilo aj niekoľko záberov jeho účastníkov so vzácnym hosťom. Svätého Otca večer o 19. hodine čakal ešte približne hodinový presun naspäť do sídla Apoštolskej nunciatúry v Soule. -jk-
Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s rehoľníkmi v Kotoné
Drahí bratia a sestry v Kristovi,
všetkých vás vrúcne pozdravujem v Pánovi. Je krásne byť dnes spolu s vami a deliť sa o túto chvíľu spoločenstva. Veľká rôznorodosť chariziem a apoštolských aktivít, ktoré reprezentujete, obohacuje Cirkev v Kórei aj inde, a to obdivuhodným spôsobom. Pri tejto slávnostnej modlitbe vešpier, počas ktorej sme spievali – mali sme spievať – chvály o Božej dobrote, ďakujem vám a všetkým vašim bratom a sestrám za úsilie, s akým sa podujímate na budovanie Božieho kráľovstva. Ďakujem pátrovi Hwangovi Seok-movi a sestre Školastike Lee Kwang-okovej, predsedom kórejských konferencií.
Slová žalmu «Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý» (Ž 73,26) nás vedú k zamysleniu nad naším životom. Žalmista vyjadruje radostnú dôveru v Boha. Všetci vieme, že ak sa aj radosť neprejavuje zakaždým rovnakým spôsobom vo všetkých chvíľach života, zvlášť v tých najťažších, vždy zostáva «aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne milovaní» (Evangelii gaudium, 6). Pevná istota, že sme Bohom milovaní, je centrom vášho povolania: byť pre druhých hmatateľným znamením prítomnosti Božieho kráľovstva, predchuťou večnej nebeskej radosti. Iba naším radostným svedectvom môžeme pritiahnuť mužov a ženy ku Kristovi; a táto radosť je darom, ktorý sa sýti životom modlitby, rozjímaním nad Božím slovom, pristupovaním ku sviatostiam a životom v spoločenstve. Je to veľmi dôležité. Ak toto chýba, na povrch sa vynárajú slabosti a ťažkosti, ktoré zatieňujú radosť, ktorú sme tak dôverne spoznali na začiatku našej cesty.
Skúsenosť Božieho milosrdenstva, živená modlitbou a komunitou, musí stvárňovať všetko, čím ste a čo robíte. Vaša čistota, chudoba a poslušnosť sa stanú radostným svedectvom o Božej láske v takej miere, v akej zostanete upevnení na skale jeho milosrdenstva. Toto je tá skala. To sa týka obzvlášť rehoľnej poslušnosti. Zrelá a veľkodušná poslušnosť si vyžaduje, že prostredníctvom modlitby priľnete ku Kristovi, ktorý prijal podobu služobníka a naučil sa poslušnosti skrze utrpenie (porov. Perfectae caritatis, 14). Tu neprichádzajú do úvahy žiadne skratky: Boh si želá naše srdcia celé, a to značí, že sa musíme „odpútavať“ a „vychádzať zo seba“ vždy viac. Živá skúsenosť starostlivého Božieho milosrdenstva rovnako podporuje túžbu po dosahovaní dokonalej čistoty, ktorá pramení z rýdzosti srdca. Čistota je vyjadrením vášho darovania sa Bohu, ktorý je skalou našich sŕdc. Vieme všetci, aké náročné osobné nasadenie so sebou prináša. Pokušenia v tejto oblasti si vyžadujú pokornú dôveru v Boha, bdelosť a vytrvalosť a otvorenosť srdca voči múdremu bratovi alebo múdrej sestre, ktorých nám Pán posiela na našu cestu.
Vďaka evanjeliovej rade chudoby budete schopní rozpoznať Božie milosrdenstvo nie iba ako prameň sily, ale aj ako poklad. Vyzerá to ako protirečenie, ale byť chudobnými znamená nájsť poklad. Aj keď sme unavení, môžeme mu ponúknuť naše srdcia obťažené hriechmi a slabosťami. Vo chvíľach, keď sa cítime najkrehkejší, môžeme stretnúť Krista, ktorý sa stal chudobným, aby sme sa my obohatili (porov. 2 Kor 8,9). Táto naša základná túžba, aby nám bolo odpustené a aby sme boli uzdravení, je sama v sebe istou formou chudoby, na ktorú nesmieme nikdy zabúdať, napriek všetkým pokrokom, ktoré robíme na ceste k čnosti. Bolo by vhodné nájsť konkrétne vyjadrenie vášho spôsobu života, či už osobného alebo komunitného. Osobitne mám na mysli potrebu vyhnúť sa takým veciam, ktoré by vás mohli rozptyľovať, zapríčiňovať zmätok a pohoršenie pre druhých. V zasvätenom živote je chudoba akoby «múrom» a «matkou». Je «múrom», pretože chráni zasvätený život, je «matkou», pretože pomáha rásť a vedie po správnej ceste. Pokrytectvo tých zasvätených mužov a žien, ktorí skladajú sľub chudoby a popritom žijú ako bohatí, zraňuje duše veriacich a poškodzuje Cirkev. Myslite aj na to, nakoľko nebezpečné je pokušenie prisvojiť si mentalitu čisto výkonnostnú a svetskú, ktorá privádza ku vkladaniu našej nádeje len do ľudských prostriedkov a znehodnocuje svedectvo chudoby, ktorú náš Pán Ježiš Kristus žil a ktorej nás učil. Ďakujem na tomto mieste pátrovi predsedovi a sestre predsedníčke rehoľníkov, že hovorili správne o nebezpečenstve, ktorým sú pre život rehoľnej chudoby globalizácia a konzumizmus. Ďakujem.
Drahí bratia a sestry, s veľkou pokorou robte všetko, čo môžete, aby ste ukázali, že zasvätený život je vzácnym darom pre Cirkev a pre svet. Nenechávajte si ho iba pre seba, podeľte sa oň, nesúc Krista do každého kúta tejto milovanej krajiny. Nechajte nech sa vaša radosť naďalej odzrkadľuje vo vašom úsilí o pritiahnutie a zušľachtenie povolaní, vo vedomí, že vy všetci máte účasť na formovaní zasvätených mužov a žien, ktorí prídu po vás, zajtra. Či žijete kontemplatívnym spôsobom života alebo apoštolským, buďte horliví v láske k Cirkvi v Kórei a v túžbe prispievať prostredníctvom vašej špeciálnej charizmy k jej poslaniu ohlasovať evanjelium a povzbudzovať Boží ľud k jednote, svätosti a láske.
Zverujem vás všetkých, zvlášť starých a chorých členov vašich komunít – a pozdravujem ich zo srdca –, zverujem všetkých láskavej opatere Panny Márie, Matky Cirkvi a dávam vám zo srdca požehnanie. Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn i Duch Svätý.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Plné znenie príhovoru pápeža Františka zástupcom laického apoštolátu v Kotoné
Drahí bratia a sestry,
som vďačný za túto možnosť stretnúť sa s vami, ktorí ste stelesnením mnohých stránok rozkvitajúceho sa apoštolátu laikov v Kórei. Prekvitajúceho, pretože vždy prekvital! Je to kvet, ktorý neodkvitá! Ďakujem prezidentovi Rady katolíckeho apoštolátu laikov, pánovi Paulovi Kwon Kil-joogovi, za milé privítanie z vašej strany.
Ako vieme, kórejská Cirkev je dedičom viery generácií laikov, ktorí zotrvali v láske k Ježišovi Kristovi a v spoločenstve s Cirkvou, a to i napriek nedostatku kňazov a hrozbe tvrdého prenasledovania. Blahoslavený Paul Jun Dži-Čung a iní mučeníci, ktorí boli dnes blahorečení, predstavujú v týchto dejinách jednu zvláštnu kapitolu. Nielen svojím utrpením a smrťou vydali svedectvo viery, ale aj svojím životom láskyplnej vzájomnej solidarity v kresťanských spoločenstvách, ktoré charakterizovala príkladná kresťanská láska.
Tento vzácny odkaz pokračuje ďalej vo vašich skutkoch viery, kresťanskej lásky a služby. Ako v minulosti, tak i dnes Cirkev potrebuje vierohodné svedectvo laikov o zachraňujúcej pravde evanjelia, o jeho moci očistiť a premeniť ľudské srdce a o jeho prínose pri budovaní jednoty ľudskej rodiny, spravodlivosti a mieru. Vieme, že poslanie Božej cirkvi je jedinečné a že dnes každý pokrstený kresťan zohráva v tejto misii svoju aktívnu úlohu. Vaše dary ako laikov, mužov a žien, sú rôznorodé a taktiež rôznorodý je i váš apoštolát. A všetko to, čo robíte je určené na to, aby podporovalo misiu Cirkvi zaisťujúc tak, aby bol časný poriadok preniknutý a zdokonalený Kristovým Duchom, a tak pripravený na príchod jeho Kráľovstva. Zvlášť túžim vysloviť uznanie dielu mnohých združení, priamo sa podieľajúcich na vychádzaní v ústrety chudobným a núdznym. Tak ako to vidieť z príkladu prvých kórejských kresťanov, vyjadrením plodnej viery je konkrétna solidarita s našimi bratmi a sestrami, bez ohľadu na ich kultúrny či sociálny status, lebo v Kristovi už „niet Gréka, ani Žida“ (Gal 3,28). Obzvlášť vďačný som všetkým tým z vás, ktorí prácou a svedectvom prinášate potešujúcu prítomnosť Pána ľuďom, ktorí žijú na perifériách vašich miest.
Táto činnosť sa nevyčerpáva charitatívnou pomocou, ale musí sa rozšíriť aj o úsilie ľudského rastu. Nielen poskytovanie pomoci, ale aj rozvoj osoby. Pomáhať chudobným je dobré a potrebné, ale to nestačí. Povzbudzujem vás, aby ste svoje úsilie rozšírili aj na oblasť ľudského rozvoja, aby tak každý muž a každá žena mohli spoznať radosť, ktorú prináša pocit dôstojnosti zarobiť si na každodenný chlieb a zabezpečiť tak vlastné rodiny. Práve táto dôstojnosť je v tejto chvíli v ohrození, že bude potláčaná pre kultúru peňazí, ktorá necháva bez práce množstvo ľudí... Môžeme povedať: ‚Otče, my im dáme niečo na jedenie.‘ Ale to nestačí! On a ona, ktorí sú bez práce, musia cítiť vo svojom srdci dôstojnosť, že priniesli domov chlieb, že na ten chlieb zarobili! Zverujem vám túto úlohu.
Chcem ďalej oceniť vzácny prínos, ktorý kórejské katolícke ženy ponúkajú životu a misii Cirkvi v tejto krajine ako matky rodín, katechétky a učiteľky či rozličnými inými spôsobmi. Taktiež nemôžem nezdôrazniť význam svedectva kresťanských rodín. V dobe krízy rodinného života – to vieme všetci – sú naše kresťanské spoločenstvá vyzvané podporovať zosobášené páry a rodiny pri uskutočňovaní ich misie v živote Cirkvi a spoločnosti. Rodina zostáva základnou bunkou spoločnosti a prvou školou, v ktorej sa deti učia ľudským, duchovným a morálnym hodnotám, ktoré z nich urobia vzor dobroty, čestnosti a spravodlivosti pre naše spoločenstvá.
Drahí priatelia, akokoľvek osobitý je váš prínos pre misiu Cirkvi, žiadam vás, aby ste vo vašich spoločenstvách pokračovali v uskutočňovaní kompletnejšej formácie veriacich laikov permanentnou katechézou a duchovným sprevádzaním. Vo všetkom, čo už robíte, vás žiadam, aby ste konali v plnej zhode mysle i srdca s vašimi pastiermi, so snahou vložiť vaše postrehy, talenty a charizmy do služby pre rast Cirkvi v jednote a misionárskom duchu. Váš prínos je podstatný, pretože budúcnosť Cirkvi v Kórei, ako aj v celej Ázii, bude z veľkej časti závisieť od toho, ako sa bude rozvíjať vízia Cirkvi, založená na spiritualite spoločenstva, participácie a delenia sa s darmi (porov. Ecclesia in Asia, 45).
Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť za všetko, čo robíte pre upevnenie Cirkvi v Kórei vo svätosti a zápale. Kiež dokážete čerpať neustálu inšpiráciu a silu pre váš apoštolát z eucharistickej obety, kde sa komunikuje a živí láska k Bohu a k človeku, ktorá je dušou každého apoštolátu (porov. Lumen gentium, 33). Na všetkých vás, na vaše rodiny a na všetkých tých, ktorí sa vo vašich farnostiach, združeniach a hnutiach podieľajú na dielach telesnej i duchovnej služby, zvolávam radosť a pokoj v Pánu Ježišovi Kristovi a v láskyplnej ochrane Panny Márie, našej Matky.
Prosím vás láskavo, aby ste sa za mňa modlili. Teraz sa všetci spolu pomodlime k Panne Márii a potom vám dám požehnanie. [Zdravas Mária, požehnanie]
Veľmi vám ďakujem a modlite sa za mňa. Nezabudnite na to!
Preklad: Martina Korytiaková
Svätý Otec v tvíte: Škola kórejských mučeníkov
Mučeníci nás učia, že bohatstvo, prestíž a sláva nie sú veľmi dôležité. Kristus je jediným pravým pokladom. (Tvít pápeža Františka zo 16. augusta 2014) -zk-
Obr: Z omše blahorečenia 124 kórejských mučeníkov 16. augusta 2014
Svätý Otec na Twitteri: Nezabúdajme na Irak
Nezabúdajme na výkriky kresťanov a všetkých, čo sú prenasledovaní v Iraku. (Tvít pápeža Františka zo 16. augusta 2014) -zk-
Saleziáni začali sláviť dvojstoročnicu narodenia sv. Jána Bosca
Taliansko 16. augusta - Saleziáni dona Bosca začali oslavy 200. výročia narodenia svojho zakladateľa, ktoré pripadne 15. augusta 2015. Pre saleziánsku rodinu, pôsobiacu v 123 krajinách sveta, je teda tento rok časom prípravy na výročie a tiež obdobím mnohých iniciatív s ním spojených. Okrem Turína si začiatok roka pripomenulo aj rodisko svätca. Včera večer sa don Ángel Fernández Artime, hlavný predstavený saleziánov, stretol s obyvateľmi piemontskej obce Castelnuovo Don Bosco, pred tým nazývanej Castelnuovo d'Asti, kde o 18.00 slávil svätú omšu. „Náš milovaný don Bosco je darom Ducha Svätého pre celú Cirkev a svojou dimenziou vychovávateľa a otca mládeže je celkom iste dedičstvom celého sveta, celého ľudstva“– povedal don Artime. Dnes sa konala pešia púť z Castelnuovo Don Bosco na Colle Don Bosco. V miestnej bazilike slávil hlavný predstavený svätú omšu, pri ktorej formálne vyhlásil oslavy dvestoročnice. Zajtrajšia nedeľná svätá omša v Castelnuovo Don Bosco bude spomienkou na krst sv. Jána Bosca.
Na celosvetovej úrovni saleziánska kongregácia organizuje v tomto roku dve medzinárodné konferencie v Ríme. Jednu historickú, v novembri tohto roka, a jednu pedagogickú v marci 2015. V Turíne je na pláne stretnutie saleziánskych biskupov budúci rok v máji, medzinárodný kongres venovaný Panne Márii Pomocnici kresťanov v auguste 2015, a tesne pred uzavretím roka stretnutie Saleziánskeho hnutia mládeže. Iniciatívy spojené s oslavou 200. výročia narodenia zakladateľa saleziánov sú naplánované v každej krajine, kde saleziánska rodina pôsobia.
Ako povedal vikár hlavného predstaveného don Francesco Cereda, dvestoročnica ponúka príležitosť posilniť saleziánsku rodinu z hľadiska duchovného a apoštolského. Podľa jeho slov je výročie zdrojom inšpirácie: „Poukáže na výzvy, problémy, potreby a očakávania vtedajších mladých v porovnaní s dnešnými, aby sme boli schopní ponúknuť im nie odpoveď dona Bosca, ale našu odpoveď, vychádzajúc z charizmy dona Bosca.“ -jk-
Vysielanie zo 16. augusta 2014
Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved