 |  |
2014/09/08
Program pápeža Františka na pondelok 8. septembra
Vatikán 8. septembra - Zoznam dnešných súkromných audiencií pápeža Františka obsahuje bohatú paletu osobností: Najprv to bude nová veľvyslankyňa Nemecka pri Svätej stolici Annette Schavanová, následne belgický kardinál Godfried Danneels, emeritný arcibiskup Mechelen-Brusselu, po ňom Svätý Otec prijme pátra Josého Ornelasa Carvalha, predstaveného rehole dehoniánov, oficiálne Kňazov Najsv. Srdca Ježišovho. Štvrtým v poradí bude národný prezident Katolíckej akcie Talianska Matteo Truffelli a nakoniec sa pápež stretne s veľvyslancom Turecka Kenanom Gürsoym, ktorý končí svoju diplomatickú misiu pri Svätej stolici. -jk-
Svätý Otec v homílii: Dovolím Bohu, aby kráčal so mnou?
Vatikán 8. septembra 2014 - Hľadiac na príbeh Márie sa pýtajme, či dovolíme Bohu, aby kráčal s nami. Túto otázku položil pápež František pri dnešnej rannej svätej omši zo sviatku Narodenia Panny Márie, ktorú slávil v Dome sv. Marty. Svoju meditáciu Svätý Otec zameral na stvorenie a na to, že Boh vstupuje do nášho príbehu. Upozornil, že pri čítaní Knihy Genezis by sme mohli byť v nebezpečenstve považovať Boha za čarodejníka, ktorý robil veci s kúzelnou paličkou. Ale nebolo to tak, poznamenal, pretože Boh nechal, aby veci išli podľa vnútorných zákonitostí, ktoré vložil do všetkého, aby sa stvorenie vyvíjalo a prišlo k plnosti. Pán dal všetkému vo vesmíre autonómiu, ale nie nezávislosť:
„Boh nie je kúzelník, je tvorca! Ale keď v šiesty deň tohto príbehu prichádza stvorenie človeka, dáva mu inú autonómiu, trochu odlišnú, ale nie nezávislú, autonómiu, ktorou je sloboda. Človeku hovorí, aby pokračoval v príbehu, robí ho zodpovedným za stvorenie, aby vládol nad ním, aby ho viedol ďalej, a tak doviedol k plnosti časov. A čo predstavovalo plnosť času? To, čo mal vo svojom srdci: príchod svojho Syna. Pretože Boh – ako sme počuli u sv. Pavla – nás všetkých predurčil, aby sme sa stali podobnými obrazu Syna.“
A toto je cesta ľudstva, cesta človeka. „Boh chcel, aby sme boli ako jeho Syn a aby jeho Syn bol ako my“ – pokračoval Svätý Otec a sústredil pozornosť na úryvok z dnešného evanjelia (Mt 1,1-16. 18-23), ktorý rozpráva o Ježišovom pôvode. Ako poznamenal, v „tomto zozname sú svätí, ale aj hriešnici, ale príbeh pokračuje, lebo Boh chcel, aby ľudia boli slobodní“. Keď človek „zneužil svoju slobodu, Boh ho vyhnal z raja“, ale s prísľubom a človek odišiel z raja s nádejou. Hriešnik, ale s nádejou. Prví ľudia však „nekráčajú svojou cestou sami, Boh kráča s nimi. Pretože Boh uzavrel zmluvu, zmluvu naveky, nie pre túto chvíľu. Je Bohom času, je Bohom dejín, je Bohom, ktorý kráča spolu so svojimi deťmi“. A to až k plnosti času, keď sa jeho Syn stane človekom. Boh, ako dodal Svätý Otec, „kráča so spravodlivými i hriešnikmi“. Kráča „so všetkými, aby prišli na stretnutie, konečné stretnutie človeka s ním“.
Evanjelium uzatvára tento príbeh storočí Jozefom a Máriou v malom mestečku. „Boh veľkých dejín je tiež v tomto malom príbehu, pretože chce kráčať s každým.“ Pápež František ďalej citujúc sv. Tomáša povedal: „Nebojte sa veľkých vecí, ale všímajte si tiež malé, to je božské“. A tak je Boh vo veľkých veciach, ale aj v malých, zopakoval Svätý Otec a pokračoval:
„On je Pánom, ktorý kráča s nami, a je aj Pánom trpezlivosti. Božia trpezlivosť. Trpezlivosť, ktorú mal so všetkými týmito generáciami. So všetkými týmito ľuďmi, ktorí žili svoj príbeh o milosti a hriechu. Boh je trpezlivý. Boh kráča s nami, lebo chce, aby sme sa všetci pripodobnili obrazu jeho Syna. Od chvíle, keď nám pri stvorení dal slobodu – nie nezávislosť –, až podnes stále kráča.“
A tak prichádzame k Márii. Dnes sme v predsieni tohto príbehu narodenia Panny Márie. Prosme v modlitbe, aby nám Pán dal jednotu pre spoločné napredovanie na ceste a pokoj do srdca. Toto je milosť pre dnešok:
„Dnes môžeme hľadieť na Pannu Máriu, maličkú, svätú, bez hriechu, čistú, predurčenú, aby sa stala Matkou Božou, a tiež pozrieť na príbeh, ktorý je za nami, taký dlhý, trvajúci storočia, a môžeme sa pýtať: ‚Ako ja kráčam mojím príbehom? Nechám Boha, aby išiel so mnou? Dovolím, aby on kráčal so mnou, alebo chcem ísť sám? Nechám, aby ma pohladil, aby mi pomohol, aby mi odpustil, aby ma posunul dopredu v ústrety k stretnutiu s Ježišom Kristom?‘ To bude koniec našej cesty: stretnutie s Pánom. Dnes bude užitočné položiť si túto otázku: ‚Dovolím, aby mal Boh so mnou trpezlivosť?‘ A tak pri pohľade na tento veľký príbeh a na túto malú krajinu môžeme chváliť Pána a pokorne prosiť, aby nám daroval pokoj, ten pokoj srdca, ktorý nám len on môže dať, ktorý nám dá, iba keď mu dovolíme kráčať s nami.“ -jk-
Svätý Otec pozdravil účastníkov medzináboženského stretnutia za pokoj
Vatikán/ Belgicko 8. septembra - „Vzájomná úcta, dialóg a spolupráca“ sú kľúčové slová v posolstve pápeža Františka pre výročné stretnutie za pokoj, ktoré Komunita sv. Egídia organizuje tohto roku v belgických Antverpách. Téma konferencie, konanej od 7. do 9. septembra, znie: „Pokoj je budúcnosťou“. Zúčastňujú sa na nej predovšetkým náboženskí predstavitelia, ale aj politici a intelektuáli. Posolstvo Svätého Otca bolo prečítané včera večer počas inauguračnej ceremónie stretnutia.
Pápež František v ňom pripomína sto rokov od začiatku Prvej svetovej vojny: „Toto výročie nás učí, že vojna nikdy nie je uspokojivým prostriedkom pre nápravu nespravodlivostí, ani prostriedkom na dosiahnutie vyvážených riešení politických a sociálnych sporov. Každá vojna, ako prehlásil pápež Benedikt XV. v roku 1917, je «zbytočným krviprelievaním». Vojna vovádza národy do špirály násilia, ktorá sa potom ukazuje ako ťažko kontrolovateľná, ničí to, čo budovali celé generácie a pripravuje cestu ešte horším nespravodlivostiam a konfliktom.“
Svätý Otec ďalej píše, že zoči-voči „vojnám“, „ktoré v súčasnosti sužujú svet a ničia životy tých najmladších ako aj starcov, ktoré nútia rodiny a celé spoločenstvá k úteku“, nemôžeme zostať pasívnymi. Rozličné náboženské tradície zjednotené v duchu Assisi, môžu podľa slov Svätého Otca prispieť k pokoju silou modlitby a dialógu: „Modlitba a dialóg sú v úzkej spojitosti a navzájom sa obohacujú.“
„Vojna nikdy nie je nevyhnutná, ani neodvratná. Vždy sa môže nájsť alternatíva: je ňou cesta dialógu, stretnutia a úprimného hľadania pravdy, zdôraznil v posolstve pápež František a prítomných vyzval: „Náboženskí predstavitelia sú povolaní byť mužmi a ženami pokoja. Naše spoločenstvá musia byť školami úcty a dialógu s inými etnickými či náboženskými skupinami.“
Predseda Komunity sv. Egídia Marco Impagliazzo v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas o stretnutí povedal:
„Klíma vojny prevláda počnúc Blízkym východom, cez konflikt Ruska a Ukrajiny, ako aj v mnohých ešte otvorených konfliktoch v Afrike, myslím najmä na strednú Afriku. A tak sa môžeme spýtať, čo znamená hovoriť o pokoji vo chvíli, keď sa zdá, že vojna prevláda, lebo, žiaľ, mnohí si ešte stále myslia, že jediným spôsobom skoncovania s vojnou je ďalšia vojna. Naopak tu, v Antverpách, za účasti mnohých náboženských predstaviteľov, nasledujúc ducha stretnutia z Assisi, sme presvedčení presne o opaku, že jediným spôsobom na prekonanie vojny je vyhrať nad ňou pokojom.“
Na otázku ako je možné udržať nádej vo svete, skúšanom terorizmom a fundamentalizmom, predseda komunity sv. Egídia odpovedal:
„Myslím, že musíme pamätať na to, že svet potrebuje budúcnosť, že všetci potrebujeme zajtrajšok a predovšetkým potrebujeme udržať pri živote nádej, počnúc výkrikom, utrpením irackých žien, detí, starcov, všetkých obetí vojny. Toto volanie je pre nás záväzkom a novou výzvou k zodpovednosti. Musím povedať, že náboženstvá tu v Antverpách sú pozývané aj k istej sebakritike: nakoľko sme boli schopní budovať svet pokoja? Veľmi málo. A tak výkriky trpiacich sú novým apelom k solidarite a k silnejšiemu úsiliu za pokoj vo svete. Tu sa rodí nádej: nádej sa rodí vtedy, keď sa dotýkame utrpenia.“ -zk-
Kondolenčné telegramy v mene Svätého Otca v súvislosti so smrťou misionárok
Vatikán /Burundi 8. septembra - V súvislosti s vraždou troch talianskych misionárok xaveriánok sestry Olgy Raschiettiovej, sestry Lucie Puliciovej, a sestry Bernardetty Boggianovej v africkom štáte Burundi, zaslal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v mene Svätého Otca dva kondolenčné telegramy. Jeden adresoval nunciovi v Burundi Mons. Evaristovi Ngoyagoyeovi, ďalší poslal generálnej predstavenej misionárok xaveriánok sestre Ines Frizzovej.
Svätý Otec hlboko zasiahnutý tragickou smrťou rehoľníčok vyjadruje „živú účasť na bolesti“ a vo viere „že preliata krv sa stane semienkom nádeje pre budovanie skutočného bratstva medzi národmi“ uisťuje o svojich modlitbách za tieto „veľkodušné svedkyne evanjelia“. Pápež František na znak útechy udeľuje v telegrame aj apoštolské požehnanie kongregácii, rodinným príslušníkom a veriacim Burundi. -zk-
Burundi: Pri pokuse o lúpež boli zavraždené tri talianske rehoľníčky
Absolútne neočakávaná a veľmi bolestná tragédia – takto označil vraždu troch talianskych sestier xaveriánok v Burundi páter Mario Pulcini, predstavený misionárov xaveriánov, pôsobiacich na území tohto stredoafrického štátu. Ako uviedol pre agentúru Misna, dve sestry Lucia Puliciová a Olga Raschiettiová boli nájdené bez známok života včera popoludní v ich kláštore v Kamenge na periférii hlavného mesta Bujumbura. Podľa zatiaľ nepotvrdených správ ich napadol pravdepodobne choromyseľný muž. Tretia sestra Bernardetta Boggianová bola zavraždená túto noc. Miestny biskup v mene celej diecézy vyjadril sústrasť Kongregácii misionárok xaveriánok i príbuzným sestier.
Štvrť Kamenge na severe hlavného mesta Bujumbura je známa svojím centrom pre pastoráciu mládeže, ktoré v posledných rokoch umožňovalo stretávanie mladých z kmeňa Hutu a Tutsiami, čím prispelo k integrácii v krajine, ktorá bola v minulosti poznamenaná krvavou občianskou vojnou. Sestry xaveriánky sa v tejto oblasti okrem pastorácii mladých venujú aj pomoci chudobným. -jk-
Evangelii gaudium - motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia – 4
S láskou stretnúť človeka znamená stretnúť Boha
Láska k ľudu je duchovnou silou, ktorá umožňuje plnosť stretnutia s Bohom, veď kto nemiluje brata, „chodí v tme“ (1 Jn 2,11), „ostáva v smrti“ (1 Jn 3,14) a „nepoznal Boha“ (1 Jn 4, 8). Benedikt XVI. povedal, že „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“ a že láska je v podstate jediným svetlom, ktoré „stále novým spôsobom prežaruje temný svet a dáva nám odvahu žiť a pracovať“. Keď teda prežívame mystickú skúsenosť priblíženia sa k druhým s úmyslom hľadať ich dobro, naše vnútro sa rozširuje, aby sme mohli prijať tie najkrajšie dary od Pána. Vždy keď sa v láske stretávame s ľudskou bytosťou, stávame sa schopnými objaviť o Bohu niečo nové. Vždy keď otvárame oči, aby sme spoznali druhého, viera získava viac svetla pre spoznanie Boha. V dôsledku toho ak chceme rásť v duchovnom živote, nemôžeme prestať byť misionármi. Úloha evanjelizovať obohacuje myseľ i srdce, otvára nám duchovné horizonty, robí nás citlivejšími na rozpoznávanie činnosti Ducha a pomáha nám vyjsť z našich obmedzených duchovných schém. Misionár plne odovzdaný svojej práci zažíva radosť zároveň z toho, že je prameňom, ktorý preteká a druhých osviežuje. Misionárom môže byť len ten, koho teší hľadanie dobra svojho blížneho a kto túži po šťastí druhých. Toto otvorenie srdca je prameňom radosti, pretože „blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35). Nežijeme lepšie, ak utekáme pred druhými, ak sa schovávame a odmietame spolu s nimi žiť, ak nechceme dávať a uzatvárame sa do pohodlia. To nie je nič iné než pomalá samovražda. (272)
Misia v srdci ľudu nie je len časť môjho života alebo ozdoba, ktorú môžem odložiť, nie je to len prívesok alebo jeden z okamihov existencie. Je to niečo, čo nemôžem vytrhnúť z vlastného bytia, ak sa nechcem zničiť. Ja som misia na tejto zemi, a preto som na tomto svete. Treba si uvedomiť, že sme akoby ohňom poznačení na túto misiu osvetľovania, žehnania, oživovania, pozdvihovania, uzdravovania a oslobodzovania. Tam sa ukazuje, kto je zdravotná sestra „z celej duše“, učiteľ „z celej duše“, politik „z celej duše“, teda tí, ktorí sa v hĺbke rozhodli byť s inými a pre iných. Keď však človek svoje povinnosti oddeľuje od súkromného života, všetko zostane sivé: bude len neustále vyhľadávať uznania alebo presadzovať vlastné záujmy. Prestane byť ľudom. (273)
Aby sme dokázali náš život prežívať s ľudom a štedro sa darovať, potrebujeme spoznať, že každý človek je hodný našej pozornosti. Nie pre svoj telesný zjav, pre svoje schopnosti, pre svoje jazykové vyjadrenia, pre svoju mentalitu alebo pre satisfakcie, ktoré nám môže poskytnúť, ale preto, že je Božím dielom, jeho stvorením. Boh ho stvoril na svoj obraz, a teda odráža niečo z jeho slávy. Každé ľudské stvorenie je predmetom nekonečnej Pánovej nežnosti a on sám prebýva v jeho živote. Ježiš Kristus daroval svoju vzácnu krv na kríži za každého človeka. Odhliadnuc od vonkajšieho zdania, každý človek je nesmierne posvätný a zaslúži si našu lásku a pozornosť. Ak teda dokážem pomôcť čo len jedinému človeku, aby lepšie žil, už to stačí na zdôvodnenie nasadenia môjho života. Je krásne byť verným Božím ľudom. A plnosť dosahujeme, keď zbúrame steny a naše srdce sa naplní tvárami a menami! (274)
Vysielanie z 8. septembra 2014
Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved