2014/09/09
Na mimoriadnej synode o rodine sa zúčastní aj 14 manželských párov
Vatikán 9. septembra - Na tretej mimoriadnej synode, ktorá sa uskutoční vo Vatikáne od 5. do 19. októbra a bude venovaná rodine, sa zúčastní 253 delegátov. Medzi odborníkmi a audítormi bude aj 14 manželských párov. Oznámil to generálny sekretariát synody, ktorý dnes vydal oficiálny zoznam účastníkov zasadnutia, ktorí budú spoločne uvažovať nad „pastoračnými výzvami pre rodinu v rámci evanjelizácie“.
Tretie mimoriadne zasadnutie Synody biskupov v histórii, po predchádzajúcich dvoch, v roku 1969 a 1985, v konkrétnych číslach predstavuje: 191 synodálnych otcov, medzi nimi 25 vedúcich dikastérií Rímskej kúrie a 114 predsedov biskupských konferencií: 36 z Afriky, 24 z Ameriky, 18 z Ázie, 4 z Oceánie a 32 z Európy, vrátane Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa metropolitu. Ostatných účastníkov bude 62, vrátane 8 bratských delegátov, medzi ktorými bude aj metropolita Hilarion, predseda odboru pre vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu. Východné cirkvi bude zastupovať 13 členov, aj z krajín, ktoré sú v konflikte, ako je Irak a Ukrajina, spomedzi nich chaldejský patriarcha a arcibiskup Louis Sako a Sviatoslav Ševčuk, väčší arcibiskup kyjevsko-haličský. Slovenských katolíkov byzantského obradu bude na synode zastupovať Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita.
Trinásť manželských párov bude zahrnutých medzi 38 audítorov, s právom hovoriť, ale nie hlasovať v synodálnej aule, ďalší pár bude patriť medzi 16 odborníkov, spolupracovníkov sekretariátu. Medzi 26 členmi vymenovanými pápežom je aj páter Antonio Spadaro, riaditeľ jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica.
Počas dvoch týždňov prác budú účastníci zhromaždenia reflektovať nad pracovným dokumentom vydaným v júni. Ako hovorí kardinál Lorenzo Baldisseri, generálny tajomník synody, cieľom je „priniesť tomuto dnešnému svetu krásu a hodnoty rodiny, vychádzajúce z učenia Ježiša Krista, ktoré udržuje nádej“.
Ako už skôr oznámila Rada synody, práce budú sledovať nové interné metodiky, na podporenie dynamickejšej účasti synodálnych otcov. To budú nevyhnutné kroky, povedal kardinál Baldisseri, pre vylepšenie pravidiel, prípadne pre skutočnú reštrukturalizáciu synody. Na konci tohto mimoriadneho zasadania synody sa neočakáva nijaký záverečný dokument, v skutočnosti je to len prvá etapa cesty, ktorá vyvrcholí v roku 2015, keď sa od 4. do 25. októbra bude konať 14. riadne zasadnutie synody na tému „Ježiš Kristus zjavuje tajomstvo a poslanie rodiny“. -jk-
Svätý Otec v utorkovej homílii: Ježiš je uprostred svojho ľudu, nehovorí od katedry
Vatikán 9. septembra 2014 - Ježiš nie je nejaký profesor, ktorý hovorí od katedry, ale je uprostred ľudí a dovolí im dotýkať sa ho, aby boli uzdravení. Na túto myšlienku sa sústredil pápež František dnes ráno pri svätej omši, slávenej v kaplnke Domu sv. Marty. V komentári k evanjeliu dňa (Lk 6,12-19) Svätý Otec poukázal na tri momenty z Ježišovho života. Prvým z nich je modlitba. Ježiš strávil celú noc v modlitbe k Bohu. Ježiš sa modlí za nás. Zdá sa nám to trochu divné, že ten, ktorý prišiel, aby nám dal spásu, ktorý má moc, prosí Otca, a robí to často. Ježiš je náš veľký zástanca, pripomenul pápež a pokračoval:
„Je pred Otcom aj v tejto chvíli a modlí sa za nás. To by nám malo dodávať odvahu! Preto si máme v ťažkých chvíľach problémov alebo núdze či mnohých starostí pomyslieť: ‚Ale veď ty sa za mňa modlíš. Ježiš sa modlí, prihovára za mňa u Otca!‘ To je jeho dnešná práca: modliť sa za nás, za svoju Cirkev. Často na to zabúdame, že Ježiš sa za nás modlí. A to je naša sila. Môžeme povedať Otcovi: ‚Keď sa ty, Otče, nepozeráš na nás, bdie nad nami tvoj Syn, ktorý sa za nás prihovára.‘ Od prvého okamihu sa Ježiš modlí. Modlil sa, keď bol na zemi a pokračuje v modlitbe za nás aj teraz, za nás všetkých, za celú Cirkev.“
Po modlitbe si Ježiš vybral dvanástich apoštolov. Pán jasne hovorí: «Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás!» Toto je druhý moment, ktorý nám dodáva odvahu, poznamenal Svätý Otec. Som vyvolený, som vyvolená Pánom! V deň krstu si ma vyvolil. A Pavol, premýšľajúc o tomto, povedal: «On si ma vybral už v lone mojej matky.» My kresťania sme teda boli vybraní:
„To sú záležitosti lásky! Láska nepozerá na to, či má niekto škaredú tvár, alebo peknú tvár, jednoducho miluje! A Ježiš robí to isté: miluje a vyberá s láskou. A volí si všetkých! V jeho zozname nie je nikto dôležitejší - v úvodzovkách - podľa kritérií sveta. Sú to celkom obyčajní ľudia. Sú tam obyčajní ľudia, ale majú čosi spoločné - áno -, to treba zdôrazniť u všetkých: sú hriešnikmi. Ježiš si vybral hriešnikov. Volí si hriešnikov. A toto je dôvod na obvinenie Ježiša zo strany učiteľov zákona, zákonníkov: ‚Tento jedáva s hriešnikmi a rozpráva sa s prostitútkami.‘ Ježiš nás volá všetkých! Spomeňte si na podobenstvo o svadbe syna, keď pozvaní neprišli, čo urobí pán domu? Pošle svojich sluhov: ‚Choď a doveďte všetkých! Dobrých i zlých, hovorí evanjelium. Ježiš si vybral všetkých.“
Ježiš si vybral aj Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom, najväčší hriešnik voči Ježišovi bol vybraný ním samým, povedal Svätý Otec a pokračoval poukázaním na tretí moment: Ježiš je ľuďom nablízku. Mnohí z nich prichádzajú, aby ho počúvali a boli uzdravení zo svojich chorôb. «A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.» Ježiš je uprostred svojho ľudu:
„Nie je profesorom, učiteľom, mystikom, ktorý si odstup od ľudí a hovorí od katedry. Nie! Je medzi ľuďmi, dovolí im dotýkať sa ho, dovolí ľuďom mať na neho požiadavky. Taký je Ježiš, je ľuďom nablízku. Táto blízkosť nie je pre neho niečím novým: Prejavuje to svojím spôsobom jednania, je to niečo, čo pochádza z prvotného rozhodnutia Boha pre svoj ľud. Boh hovorí svojmu ľudu: ‚Pomyslite si len, ktorý národ má Boha tak blízko ako som ja blízko vám?‘ Blízkosť Boha svojmu ľudu je blízkosť Ježiša k ľuďom.“
Svätý Otec v závere zhrnul dnešnú homíliu do slov: „Toto je náš Učiteľ, taký je náš Pán. Ten, kto sa modlí, ten, kto si vyberá ľudí, a ten, kto sa nehanbí byť v blízkosti ľudí. A to nám dáva dôveru v neho. Zverme sa mu, pretože on sa za nás modlí, on si nás vybral a on nám je na blízku.“ -jk-
Svätý Otec na Twitteri: Boh je verný
Vernosť Boha je mocnejšia než naša nevernosť a naše zrady. (Tvít pápeža Františka z 9. septembra 2014) -jk-
Telegram pápeža rodine druhého zavraždeného novinára
Vatikán 9. septembra – V súvislosti s brutálnym zavraždením už druhého amerického žurnalistu Stevena Sotloffa členmi samozvaného Islamského štátu v Iraku (ISIS), zaslal vatikánsky štátny sekretár v mene Svätého Otca príbuzným novinára kondolenčný telegram.
Kardinál Parolin smútiacej rodine píše, že „Svätý Otec bol hlboko zarmútený správou o tragickej smrti“ ich syna, „zveruje jeho dušu Pánovi“ a modlí sa za nich, ako aj za všetkých smútiacich. Pápež František „naliehavo vyzýva všetkých ľudí k odmietnutiu násilia, agresie a nedostatku súcitu, všetkých prosí, aby sa modlili za odpustenie, uzdravenie a pokoj a usilovali sa o ne.“ -zk-
Obr.: Rodičia zavraždeného Stevena Sotloffa.
Súdne pojednávanie Asie Bibiovej bolo opäť odročené
Pakistan 9. septembra – Dnes sa malo konať ďalšie súdne pojednávanie v kauze Asie Bibiovej, pakistanskej kresťanky odsúdenej pre blasfémiu. Bolo však opäť odročené, a to na 16. októbra. Táto žena, ktorá je už päť rokov vo väzení, žiaľ, nie je jediným prípadom tohto typu v Pakistane. Posledné údaje hovoria o 400 prípadoch, z ktorých 20-25% tvoria kresťania, čo je dosť vysoké číslo vzhľadom na to, že Pakistan je krajinou s prevahou moslimov. Právnici Asie Bibiovej však zostávajú optimistami, pretože – ako hovoria – v prípade absencie žalobcov sa teraz bude v procese pokračovať prostredníctvom finálnych argumentácií v písomnej podobe. -zk-
Evangelii gaudium - motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia – 5
Evanjelizovať znamená veriť vo vzkriesenie
Niektorí ľudia sa nevenujú misii, lebo sa domnievajú, že aj tak nič nemožno zmeniť, a preto je pre nich zbytočné sa namáhať. Rozmýšľajú takto: „Prečo by som sa mal vzdať svojho pohodlia a svojich pôžitkov, keď nevidím nijaký podstatný výsledok?“ S touto mentalitou nie je možné byť misionármi. Presne tento postoj je zhubnou výhovorkou, aby človek mohol zostať uzavretý do vlastného pohodlia, lenivosti a nespokojného smútku, do egoistického prázdna. Je to sebadeštrukčný postoj, pretože „človek nemôže žiť bez nádeje: jeho život, odsúdený na nezmyselnosť, by sa stal neznesiteľným“. Ak si myslíme, že nič sa nedá zmeniť, pripomeňme si, že Ježiš Kristus zvíťazil nad hriechom i smrťou a oplýva mocou. Ježiš Kristus naozaj žije. V opačnom prípade „ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Evanjelium nám rozpráva, že keď sa prví učeníci vybrali ohlasovať, „Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami“ (Mk 16, 20). To sa deje aj dnes. Sme pozvaní objaviť to a žiť to. Vzkriesený a oslávený Kristus je najhlbším prameňom našej nádeje a jeho pomoc nám určite nebude chýbať pri uskutočňovaní misie, ktorú nám zveril.
Jeho vzkriesenie nie je vec minulosti; obsahuje životnú silu, ktorá prenikla svet. Kde už všetko vyzerá mŕtve, z každej strany sa začnú objavovať výhonky vzkriesenia. Je to sila, ktorej niet páru. Je pravda, že často sa zdá, akoby Boh neexistoval: sme svedkami prejavov nespravodlivosti, zloby a krutosti, ktoré sa nezmenšujú. Je však celkom jasné, že uprostred temnoty vždy začína klíčiť čosi nové, čo skôr alebo neskôr prinesie ovocie. Na zrovnanom poli sa znovu objaví život, tvrdohlavý a neporaziteľný. Bude ešte veľa zlých vecí, avšak dobro sa vždy vráti, znovu vzklíči a rozšíri sa. Každý deň sa vo svete nanovo rodí krása, vzkriesená a premenená skrze drámy dejín. Hodnoty majú tendenciu znovu sa objaviť v nových formách a aj ľudská bytosť sa často de facto znovuzrodzuje zo situácií, ktoré sa už zdali byť nezvratné. Toto je sila vzkriesenia a každý hlásateľ evanjelia je nástrojom tohto dynamizmu. (276)
Stále sa objavujú aj nové ťažkosti, skúsenosti zlyhania, prejavy ľudskej malichernosti, ktoré spôsobujú mnoho zla. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že niektoré úlohy nám neposkytnú také uspokojenie, po ktorom sme túžili; ovocia je málo a zmeny sú pomalé; človek má pokušenie podľahnúť únave. Nie je však to isté, keď niekto pre únavu dočasne spustí svoje ruky alebo keď ich niekto nechá dole nastálo, pretože ho premohla chronická nespokojnosť a lenivosť, ktorá mu vysušila dušu. Môže sa tiež stať, že srdce sa v boji unaví, keď človek hľadá len seba samého – v karierizme prahnúcom po uznaniach, v potleskoch, v oceneniach, v povýšeniach; vtedy síce ruky neskladá, ale nemá elán, chýba mu vzkriesenie. Aj takýmto spôsobom zostáva evanjelium, najkrajšie posolstvo na svete, pochované pod hromadou výhovoriek. (277)
Viera znamená aj veriť v neho, veriť, že nás naozaj miluje, že je živý, že je schopný zázračne zasiahnuť, že nás neopúšťa, že zlo premieňa na dobro prostredníctvom svojej moci a nekonečnej tvorivosti. Znamená to veriť, že On víťazne napreduje v dejinách spolu s tými, „čo sú s ním… povolaní, vyvolení a verní“ (Zjv 17, 14). Veríme evanjeliu, ktoré hovorí, že Božie kráľovstvo je už vo svete prítomné, že sa rozvíja tu i tam rozličnými spôsobmi: ako malé semienko, ktoré sa dokáže premeniť na veľkú rastlinu (porov. Mt 13, 31 – 32), ako hrsť kvasu, ktorý prekvasí celé cesto (porov. Mt 13, 33), a ako dobré semeno, ktoré rastie aj uprostred kúkoľa (porov. Mt 13, 24 – 30) a môže nás vždy príjemne prekvapiť. Je prítomné, znovu prichádza, snaží sa nanovo rozkvitnúť. Vzkriesenie Krista všade vyháňa klíčky tohto nového sveta; a aj keď ich zotnú, ony znovu vyklíčia, lebo vzkriesenie Pána už preniklo skrytý dej týchto dejín; veď Ježiš nevstal z mŕtvych nadarmo. Nezostaňme na okraji tohto putovania živej nádeje! (278)
Vysielanie z 9. septembra 2014