 |  |
2014/09/14
Pápež František na Anjel Pána: Vojna je šialenstvo, z ktorého sme sa však nepoučili
Vatikán 14. septembra 2014 - V dnešnú nedeľu, ktorá je aj sviatkom Povýšenia Svätého kríža, smerovala myseľ Svätého Otca ku kresťanom, ktorí pre svoju vieru trpia. Pri pozdrave veriacich, zídených na Námestí sv. Petra k modlitbe Anjel Pána z okna Apoštolského paláca, pripomenul obete vojen, keď sa vrátil ku včerajšej návšteve Redipuglie pri príležitosti 100. výročia Prvej svetovej vojny. Vzápätí upozornil na mierovú misiu OSN, ktorá sa zajtra začne v Stredoafrickej republike. Centrálna myšlienka jeho príhovoru poukazovala na kríž ako znamenie najvyššej lásky Boha k ľudstvu. „Keď pohliadneme na kríž, kde bol pribitý Ježiš, kontemplujeme dôkaz lásky, nekonečnej Božej lásky ku každému z nás a prameň našej spásy. Z tohto kríža pramení Božia milosť, ktorá objíma celý svet. Skrze Kristov kríž je prekonané zlo, porazená smrť a je nám darovaný život, vrátená nádej“ – povedal okrem iného Svätý Otec. Nasleduje plné znenie jeho príhovoru:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Cirkev slávi 14. septembra sviatok Povýšenia Svätého kríža. Niekto, kto nie je kresťan, by sa mohol pýtať: Prečo oslavovať kríž? Môžeme odpovedať, že my neoslavujeme hocijaký kríž alebo všetky kríže. My oslavujeme Ježišov kríž, pretože na ňom sa v maximálnej miere zjavila láska Boha k ľudstvu. To je to, čo nám pripomína Jánovo evanjelium v dnešnej liturgii: «Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna» (3,16). Otec nám daroval Syna, aby nás zachránil, a to si vyžiadalo Ježišovu smrť, smrť na kríži. Prečo? Prečo bol nutný kríž? Pre závažnosť zla, ktoré nás zotročovalo. Ježišov kríž vyjadruje dve veci: všetku negatívnu moc zla a všetku dobrotivú všemohúcnosť Božieho milosrdenstva. Zdá sa, že kríž potvrdzuje Ježišov neúspech, ale v skutočnosti znamená jeho víťazstvo. Tí, ktorí sa mu na Kalvárii posmievali, vraveli: «Ak si Boží Syn, zostúp z kríža» (porov. Mt 27,40). Ale opak bol pravdou: práve preto, že Ježiš bol Božím Synom, bol tam na kríži, verný až do konca plánu Otcovej lásky. A práve preto Boh «povýšil» Ježiša (Flp 2,9) a udelil mu univerzálny kráľovský majestát.
Keď pohliadneme na kríž, kde bol pribitý Ježiš, kontemplujeme dôkaz lásky, nekonečnej Božej lásky ku každému z nás a prameň našej spásy. Z tohto kríža pramení Božia milosť, ktorá objíma celý svet. Skrze Kristov kríž je prekonané zlo, porazená smrť a je nám darovaný život, vrátená nádej. Toto je dôležité: skrze Kristov kríž je nám prinavrátená nádej. Ježišov kríž je naša pravá jediná nádej! To je dôvod, prečo Cirkev oslavuje Svätý kríž, to je dôvod, prečo sa my kresťania žehnáme znakom kríža. Teda my neoslavujeme kríže, ale preslávny Ježišov kríž, znamenie nesmiernej Božej lásky, znamenie našej spásy a cesty k vzkrieseniu.
Keď uvažujeme nad Svätým krížom a oslavujeme ho, myslíme s pohnutím na toľkých našich bratov a sestry, ktorí sú prenasledovaní a zabíjaní kvôli svojej viere v Krista. To sa deje predovšetkým tam, kde náboženská sloboda ešte nie je zaručená ani plne uskutočňovaná. Avšak stáva sa to i v krajinách a prostrediach, ktoré v zásade chránia slobodu a ľudské práva, ale kde sa veriaci, a najmä kresťania, v praxi stretávajú s obmedzeniami a diskrimináciou. Preto dnes na nich pamätáme a modlíme sa osobitne za nich.
Na Kalvárii pod krížom bola Panna Mária (Jn 19,25-27). Je to Panna Bolestná, ktorú budeme zajtra sláviť v liturgii. Jej zverujem súčasnosť a budúcnosť Cirkvi, aby sme všetci vždy dokázali vnímať a prijímať posolstvo lásky a spásy Ježišovho kríža. Jej zverujem najmä manželské páry, ktoré som mohol dnes ráno v Bazilike sv. Petra spojiť v manželstve.“
Nasledovala modlitba Anjel Pána a požehnanie pápeža Františka, po ktorom dodal:
„Drahí bratia a sestry, zajtra sa v Stredoafrickej republike oficiálne začne misia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na podporu mieru v krajine a ochranu civilného obyvateľstva, ktoré vážne trpí následkami trvajúceho konfliktu. Popri uistení o nasadení a modlitbe Katolíckej cirkvi podporujem úsilie medzinárodného spoločenstva, ktoré ide na pomoc Stredoafričanom dobrej vôle. Kiežby čím skôr násilie ustúpilo ceste dialógu, nepriateľské frakcie nechali stranou osobné záujmy a
snažili sa zabezpečiť, aby každý občan, prináležiaci k akémukoľvek etniku a náboženstvu, mohol spolupracovať na budovaní spoločného dobra. Pán nech sprevádza túto prácu v prospech pokoja!“
Vrátil sa aj k včerajšej návšteve vojenského pamätníka v Redipuglii v severotalianskom kraji Furlansko-Julské Benátsko, konanej pri príležitosti 100. výročia Prvej svetovej vojny:
„Včera som bol v Redipuglii na rakúsko-uhorskom cintoríne a pri pamätníku. Modlil som sa tam za tých, čo zomreli v dôsledku Prvej svetovej vojny. Čísla sú desivé: hovoria o 8 miliónoch mladých padlých vojakov a asi 7 miliónoch civilistov. Z tohto sa dá pochopiť, akým šialenstvom je vojna! Šialenstvom, z ktorého si ľudstvo doteraz nezobralo ponaučenie, pretože po prvej bola druhá svetová a mnoho ďalších, ktoré sa aj dnes vedú. Kedy si konečne zoberieme ponaučenie z tejto lekcie? Pozývam všetkých, aby pohliadli na Ježiša ukrižovaného, aby pochopili, že nad nenávisťou a zlom možno zvíťaziť odpustením a dobrotou, aby pochopili, že vojenskou odvetou sa len rozmnožuje zlo a smrť!“
V závere dnešného poludňajšieho stretnutia Svätý Otec ešte pozdravoval skupiny pútnikov z Talianska a iných končín sveta. Všetkých poprosil o modlitbu, poprial im požehnanú nedeľu, dobrú chuť k obedu a rozlúčil sa jednoduchým „dovidenia“.
(Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ)
Slová Svätého Otca novomanželom: Kríže budú, ale vždy je tu aj Pán
Vatikán 14. septembra - Pápež František dnes po prvýkrát od začiatku svojho pontifikátu predsedal v Bazilike sv. Petra svätej omši, spojenej s vysluhovaním sviatosti manželstva. Zosobášil 20 snúbeneckých párov z Rímskej diecézy. Táto zriedkavá udalosť bola znakom pozornosti Svätého Otca Františka voči rodinám pred blížiacou sa synodou o rodine. V minulosti pápež Ján Pavol II. verejne predsedal podobnej liturgickej slávnosti dvakrát, pri príležitosti Roka rodiny v roku 1994 a pri slávení Jubilea rodín v roku 2000.
Hlavnou loďou vstupovali do baziliky ženísi vedení svojimi matkami a nevesty v sprievode svojich otcov. Svätá omša zo sviatku Povýšenia svätého Kríža sa začala o 9.00. Koncelebrovali kardinál vikár Agostino Vallini, arcibiskup Filippo Iannone, riaditeľ Centra pre pastoráciu rodín Diecézy Ríma a asi 40 kňazov, priateľov novomanželov.
Po liturgických čítaniach – z Knihy Numeri (21, 4-9), Ž 78, z Listu Filipanom (2, 6-11) a z Evanjelia podľa Jána (3, 13-17) – sa na snúbencov obrátil Svätý Otec v homílii slovami nadväzujúcimi na počuté Božie slovo. Rodiny prirovnal k ľudu Izraela, putujúcemu púšťou pod vedením Mojžiša. Je to putovanie náročné, neraz vyčerpávajúce, i konfliktné. Dostaví sa pokušenie vrátiť sa späť, nespokojnosť, ktorá robí denný pokrm odporným, povedal Svätý Otec. A v tom sa objavia hady, ktoré hryzú ľudí a mnohí umierajú. Na prosbu Mojžiša Pán neodstráni hady, ale dáva ako východisko medeného hada. „Čo tento symbol znamená? Boh neodstráni hady, ale ponúka ‚protijed‘. Skrze toho medeného hada, urobeného Mojžišom, Boh posiela svoju uzdravujúcu silu - liečivú silu -, ktorou je jeho milosrdenstvo, silnejšie ako jed pokušiteľa“– vysvetlil pápež František a pokračoval ďalším povzbudením pre nové manželské páry: „Láska Ježiša, ktorý požehnal a posvätil spojenie manželov, je schopná udržať lásku a obnovovať ju, keď sa ľudsky vytráca, naruší, pominie. Kristova láska môže prinavrátiť manželom radosť zo spoločného kráčania, pretože toto je manželstvo: spoločná cesta muža a ženy, na ktorej je úlohou muža pomôcť svojej žene, aby sa stala viac ženou, a úlohou ženy pomôcť svojmu manželovi, aby sa stal viac mužom.“
Svätý Otec tiež pripomenul novomanželom radu, aby aj keď sa pohádajú, nikdy neukončili deň bez malého gesta zmierenia, a na záver homílie povedal: „Kríže budú, isto prídu! Ale Pán je stále tu, aby nám pomohol ísť ďalej.”
Po homílii nasledoval samotný obrad sviatosti manželstva jednotlivo pre všetkých dvadsať párov. Svätá omša pokračovala liturgiou Eucharistie. -jk-
Evangelii gaudium - motívy k radostnému ohlasovaniu evanjelia – 6
Evanjelizovať znamená aj v slabosti dôverovať Duchu Svätému
Keďže nie vždy vidíme tieto klíčky, potrebujeme vnútornú istotu, teda presvedčenie, že Boh dokáže konať za každých okolností aj uprostred zdanlivého zlyhania, pretože „tento poklad máme v hlinených nádobách“ (2 Kor 4, 7). Túto istotu voláme „zmysel pre tajomstvo“. Znamená to byť si istý, že kto sa z lásky ponúkne a daruje Bohu, určite prinesie úrodu (porov. Jn 15, 5). Táto plodnosť je často neviditeľná, nehmatateľná, nedá sa vyjadriť číslami. Človek vie, že jeho život prinesie ovocie, ale nenárokuje si poznať ako, kde ani kedy. Má istotu, že nijaký z jeho skutkov vykonaných s láskou sa nestratí, že sa nestratí nijaká z jeho starostí o druhých, nijaký prejav lásky pre Boha, nijaká štedrá námaha a nijaká bolestná trpezlivosť. Toto všetko prúdi vôkol sveta ako životná sila. Niekedy sa nám zdá, že sme našimi silami nedosiahli žiadny výsledok, ale misia nie je obchod alebo podnikový projekt; nie je to humanitárna organizácia ani divadlo, aby sme počítali, koľko ľudí prišlo vďaka našej propagande; je to čosi omnoho hlbšie, čo uniká každému meraniu. Pán možno použije naše snahy, aby svoje požehnanie vylial na nejakom inom mieste, kam sa my nikdy nedostaneme. Duch Svätý pôsobí, ako sám chce, kedy chce a kde chce; my sa darúvame s odovzdanosťou, ale bez toho, aby sme si nárokovali vidieť jasné výsledky. Naučme sa odpočívať v nežnosti Otcovho náručia uprostred nášho štedrého a tvorivého snaženia. Poďme ďalej s plným nasadením, ale dovoľme, aby on zúrodnil naše námahy, ako sám chce. (279)
Na udržanie živého misionárskeho zápalu je potrebné rozhodne dôverovať Duchu Svätému, pretože on „prichádza na pomoc našej slabosti“ (Rim 8, 26). Túto štedrú dôveru však treba niečím oživovať, a preto ho musíme neustále vzývať. On nás môže uzdraviť zo všetkého, čo nám berie sily v misionárskom snažení. Je pravda, že táto dôvera v neviditeľné môže spôsobiť aj závrat: je to ako pohrúžiť sa do mora, v ktorom nevieme, čo stretneme. Ja sám som to mnohokrát zažil. Niet však väčšej slobody, než je tá, keď sa dáme viesť Duchom; keď sa vzdáme prepočítavania a kontrolovania a keď mu dovolíme, aby nás osvetľoval, viedol, smeroval a poháňal tam, kam on chce. On dobre vie, čo je v každej dobe a v každom okamihu potrebné. Toto znamená byť tajomne plodnými! (280)
Existuje jedna forma modlitby, ktorá nás osobitným spôsobom povzbudzuje, aby sme sa snažili evanjelizovať, a motivuje nás tiež hľadať dobro druhých: je to modlitba príhovoru, orodovania. Všimnime si na chvíľu vnútorný svet takého veľkého hlásateľa evanjelia, akým bol svätý Pavol, aby sme si uvedomili, aká bola jeho modlitba. Bola to modlitba plná ľudí: „Vždy, v každej svojej modlitbe... s radosťou prosím za vás všetkých... veď vás v srdci nosím“ (Flp 1, 4. 7). Tu vidíme, že modlitba príhovoru nás neoddeľuje od skutočnej kontemplácie, pretože kontemplácia, ktorá vynecháva ľudí, je podvodom. (281)
Tento postoj sa premieňa aj na vzdávanie vďaky Bohu za druhých: „Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých“ (Rim 1, 8). Je to neustále vďakyvzdávanie: „Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi“ (1 Kor 1, 4); „Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem“ (Flp 1, 3). Nie je to pochybovačný, negatívny alebo beznádejný pohľad, ale pohľad duchovný; pohľad hlbokej viery, ktorá si uvedomuje, čo Boh koná v živote druhých ľudí. Zároveň je to vďačnosť vyvierajúca zo srdca, ktoré je naozaj pozorné voči ostatným. Takýmto spôsobom hlásateľ evanjelia, keď sa vynorí z modlitby, do ktorej sa pohrúžil, bude mať srdce štedrejšie a oslobodené od izolovaného svedomia, bude v ňom túžba konať dobro a prežívať život s druhými. (282)
Veľkí Boží muži a ženy boli aj veľkými orodovníkmi. Orodovanie je ako „kvas“ v lone Trojice. Je to vstúpenie do Otcovho vnútra a objavenie nových dimenzií, ktoré osvecujú a premieňajú konkrétne situácie. Mohli by sme povedať, že Božie srdce je dojaté orodovaním, avšak on nás v skutočnosti vždy predchádza, a tak to, čo my môžeme dosiahnuť svojím orodovaním, je, že jeho moc, jeho láska a jeho vernosť sa jasnejšie prejavia v ľude. (283)
Vysielanie zo 14. septembra 2014
Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe
Týždenný prehľad zo 14. septembra
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved