 |  |
2014/09/22
Pápež priniesol z Albánska kvety na oltár Panny Márie
Vatikán 22. septembra - Svätý Otec sa vrátil zo svojej návštevy v Albánsku. Dnes napoludnie sa v Bazilike S. Maria Maggiore poďakoval za úspešný priebeh tejto svojej 4. apoštolskej cesty. Na oltár Panny Márie Salus Populi Romani položil za spevu Salve Regina kyticu kvetov, ktorú mu včera večer podarovali deti v Centre Betánia v Tirane.
Podľa slov P. Lombardiho návšteva prebehla bez akýchkoľvek bezpečnostných problémov, v rodinnej atmosfére stretnutia. Svätý Otec bol počas včerajšieho bohatého programu v dobrej nálade a kondícii. Do pamätnej Zlatej knihy v prezidentskom paláci napísal: „Vznešenému albánskemu národu s mojou úctou a obdivom k jeho svedectvu a jeho bratstvu pri napredovaní krajiny.“ Prezident, ktorý je podľa vierovyznania moslim, bol stretnutím veľmi pohnutý a dôrazne vyjadroval dôležitosť návštevy, ako aj túžbu, aby bola požehnaním pre celú krajinu a všetkých jej obyvateľov. Ako sme už informovali, Svätý Otec podaroval hlave štátu faksimile prvej tlačenej knihy v albánčine, ide o misál z roku 1555. Prezident pápežovi podaroval strieborný obraz pápeža Klementa XI., ktorý bol albánskeho pôvodu.
Na svätej omši, na ktorej sa zúčastnilo podľa odhadu 250-300 tisíc ľudí, boli prítomní aj mnohí moslimovia. Ako povedal páter Lombardi, s porozumením prijali, keď im bolo vysvetlené, že sväté prijímanie je určené pre veriacich katolíkov, chceli však prijať aspoň požehnanie, ako sa aj stalo. Spomenul ako zaujímavosť, že jedna moslimská komunita sa ráno o 7. hodine zišla na modlitbe za dobrý priebeh návštevy pápeža a potom bola prítomná na Námestí Matky Terezy počas svätej omše, čo bolo prejavom ich duchovnej zaangažovanosti.
Medzi lektormi spoločných modlitieb pri svätej omši bolo aj rómske dievča a jeden nevidiaci a obetné dary priniesla k oltáru trojgeneračná rodina, čím bola zdôraznená dôležitosť rodiny. Na eucharistické slávenie prišli aj ľudia z Čiernej Hory a Kosova, Macedónska, tiež aj zo Švajčiarska a Rakúska. Podobne i koncelebrujúci biskupi boli z niekoľkých okolitých krajín.
V bilancii včerajšej návštevy Albánska hovoril páter Lombardi aj o silných gestách, ku ktorým patrí spontánne objatie svedkov komunistického útlaku v Albánsku, po tom, ako vyrozprávali Svätému Otcovi svoje svedectvá. „Tento okamih hlbokého citu“ nebol prekvapujúci, pretože téma mučeníctva, svedectva viery v extrémne ťažkých situáciách, to sú témy ktoré pápež veľmi citlivo vníma. To sme zažili už aj v Kórei. „Počas tohto dňa bola prítomnosť mučeníctva veľmi silná. Bolo to vidieť aj cez prezentáciu, ktorú urobili Albánci pozdĺž hlavnej ulice prostredníctvom veľkých fotografií 40 mučeníkov, ktorí sú v procese blahorečenia.“
Dojemným bolo aj stretnutie s deťmi z Centra Betánia. Charakterizovali ho slová pápeža, že „dobrota nie je slabosť“. Pri každej ceste pápeža je moment výslovne venovaný téme činorodej charitatívnej lásky a nasadeniu Cirkvi vo svete v oblasti charitatívnej starostlivosti. Preto bola návšteva Centra Betánia neoddeliteľnou súčasťou programu, povedal vatikánsky hovorca a upozornil na zdanlivo okrajovú poznámku Svätého Otca v tomto príhovore, na odpustenie: „Láska, ktorá sa prejavuje práve v konkrétnych skutkoch lásky, je tiež láska schopná odpustiť...“ Ako dodal páter Lombardi, v albánskej spoločnosti, aj podľa svedectva misionárov, je istý problém miestnej pomsty, teda ťažkosť s odpustením a zmierením.
Na margo porovnania dvoch doterajších návštev pápežov v tejto balkánskej krajine hovorca poznamenal: „Ján Pavol II. má zásadné miesto v histórii Albánska po totalite. František ide teda v jeho stopách, keď ďalej povzbudzuje túto krajinu, ktorá sa teraz nachádza vo veľmi odlišnej situácii ako keď ju navštívil pápež Ján Pavol II., ale s novými výzvami.“ Pápež sa o nich zmienil najmä v príhovore adresovanom mladým, ktorých vystríhal pred konzumizmom, individualizmom a novými modlami. „Cesta Františka predstavuje Albánsko mladé, smerujúce k pokojnej a konštruktívnej budúcnosti v Európe, predstavuje ho ako vzor spolužitia medzi náboženstvami a vyznaniami, ale nesmieme zabudnúť, že priniesla aj varovanie pred rizikami súčasného materializmu.“
Pápež sa pohyboval ako sa pohybuje bežne, bez akýchkoľvek bariér a bez akéhokoľvek odstupu. „Všetci si mohli všimnúť, že sa premiestňoval po celý deň v otvorenom aute prechádzajúc mestom Tirana, a teda aj informácie, ktoré boli predtým, snáď z obavy pred hrozbami, rizikami, atď., sa v skutočnosti ukázali ako úplne neopodstatnené.“ Išlo teda naozaj o stretnutie s ľuďmi, z čoho mal Svätý Otec radosť, dodal páter Lombardi. Vo večerných hodinách „bolo vidieť, že ten deň nebol pre neho oddychový, ale uspokojenie z vykonanej služby, zo všetkého, čoho sa mu dostalo, aj zo stretnutia s Albáncami, bolo zjavné a plné duchovnej radosti“ – povedal v závere bilancie včerajšej návštevy pápeža Františka v Albánsku páter Federico Lombardi. -jk-
Svätý Otec na palube lietadla: Albánsko vyniká kvalitou bratstva
Vatikán 22. septembra – Svätý Otec včera večer počas spiatočného letu z Tirany do Ríma na palube lietadla odpovedal na niekoľko otázok novinárov. Medzi inými zaznela aj otázka týkajúca sa charakteristík krajiny a jeho ľudu:
„Albánci trpeli, avšak sú tolerantní. Našli ste aj nejaké ďalšie pozitívum Albáncov, ktoré ste mohli zakúsiť?“
„Trochu upravím to, čo hovoríte. No utrpenie, ktorým ste vy Albánci prešli, som mal možnosť vidieť z väčšej blízkosti. Čo sa týka tolerancie, zamením to slovo za iné. Nie že Albánec je tolerantný, ale že je bratom. Má schopnosť bratstva, a to je viac. Vidieť to pri spolužití a v spolupráci medzi prívržencami islamu, pravoslávnymi a katolíkmi. Navzájom spolupracujú, a to ako bratia. A ďalšia vec, ktorá sa ma dotkla hneď na začiatku, je mladosť krajiny. Keď som to spomenul, povedali mi, že je to najmladšia krajina Európy. Albánsko má, a to sa priamo vidí, vysoký rozvoj v kultúre a tiež v spravovaní krajiny, vďaka tejto kvalite bratstva.
Odkaz tejto návštevy Albánska je len pre Albáncov, či smeruje ďalej?
„Nie, smeruje ďalej. Albánsko má za sebou cestu pokoja, spolužitia a spolupráce, čo má širší dosah smerom k iným krajinám, ktoré majú podobne rozličné etnické korene. Povedali ste: ‚Je to krajina s prevahou moslimov ‛, to áno, nie je to však moslimská krajina. Je to európska krajina. Toto bolo pre mňa prekvapením. Albánsko je európskou krajinou, práve pre svoju kultúru, kultúru spolužitia a tiež pre svoju kultúru dejín, ktorými prešla.“
Na otázku o svojich najbližších cestách v rámci Európy Svätý Otec odpovedal nasledovne:
„Budúcimi cestami sú: cesta do Štrasburgu 25. novembra, kde navštívim Radu Európy a zároveň aj Európsky parlament. A potom 28. novembra – možno – Turecko, aby som tam bol na sviatok sv. Andreja 30. novembra s patriarchom Bartolomejom. -zk-
Filipíny 2016: Príprava Medzinárodného eucharistického kongresu
Vatikán 22. septembra - Od 25. do 27. septembra sa vo Vatikáne bude konať plenárne zhromaždenie Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy. Jeho hlavnou náplňou bude príprava budúceho Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý sa uskutoční vo filipínskom Cebu od 24. do 31. januára 2016. Na plenárnom zhromaždení sa zúčastnia členovia Pápežského výboru na čele s Mons. Pierom Marinim, národní delegáti, členovia národného filipínskeho výboru a hostia. Prípravy kongresu bude sprevádzať úryvok z listu Kolosanom: „Kristus vo vás, nádej slávy“(Kol 1,27). Centrálnym zameraním kongresu bude vzťah medzi Eucharistiou a misiou: evanjelizačná misia v Ázii rozvíjaná predovšetkým prostredníctvom dialógu s kultúrami, náboženstvami, s chudobnými či s mladými.
Počet delegátov jednotlivých krajín, ktorých menujú príslušné biskupské konferencie, je celkovo 73, pričom pochádzajú z piatich kontinentov: 18 z Afriky, 16 z celej Ameriky, 10 z Ázie, dvaja z Austrálie a Oceánie a 26 z Európy. V sobotu 27. septembra, po slávení Eucharistie vo Vatikánskej bazilike, prijme členov plenárneho zhromaždenia na audiencii pápež František.
Na plenárnom zhromaždení vystúpia: arcibiskup Dublinu Mons. Diarmuid Martin s príspevkom o eucharistickom kongrese z roku 2012 v Írsku, prior Komunity Bose Enzo Bianchi s príspevkom k téme kongresu, arcibiskup Manily kardinál Luis Antonio Tagle s prednáškou na tému „Eucharistia a evanjelizácia Ázie“. Arcibiskup Cebu Mons. José S. Palma predstaví základný text pripravený ku kongresu a spoločne so zástupcami miestneho filipínskeho výboru bude prezentovať proces príprav.
Mesto Cebu bolo ako miesto konania kongresu vybrané s cieľom prehĺbenia eucharistickej úcty, upevnenia misionárskeho úsilia, ako aj zahájenia osláv 500. výročia evanjelizácie krajiny (1521-2021). Práve v Cebu v roku 1521 došlo ku konverzii domorodého kráľa Humabona na kresťanskú vieru po tom, ako na ostrovy dorazil objaviteľ Filipín Fernăo de Magalhăes (Ferdinand Magellan). Na tomto mieste dali postaviť pamätný kríž a filipínska kráľovná dostala od cestovateľa na pamiatku sošku Dieťaťa Ježia. -zk-
Obr. V Manile predstavili prípravu Medzinárodného eucharistického kongresu 2016 na tlačovej konferencii 10. júna 2014.
V Madride vyvrcholili Európske katolícke sociálne dni
Madrid 22. septembra - V nedeľu 21. septembra boli slávnostnou svätou omšou zavŕšené Európske katolícke sociálne dni, ktoré prebiehali v Madride od štvrtka 18. septembra. Toto podujatie bolo jedinečnou príležitosťou pre katolíkov, ktorí sa angažujú v sociálnej oblasti, premýšľať o poslaní Katolíckej Cirkvi v súčasnej spoločnosti. Biskupi, kňazi a laici spoločne hľadali odpovede na otázky ako budovať lepšiu a sociálne spravodlivejšiu spoločnosť a ako hodnoty sociálnej náuky Cirkvi vnášať aj do legislatívnych procesov v Európskej únii.
Katolícke sociálne dni organizačne zastrešujú dve Európske organizácie: CCEE (Asociácia katolíckych biskupských organizácií v Európe) a COMECE (Komisia biskupských konferencií pri Európskom spoločenstve). Zo Slovenska sa na Európskych sociálnych dňoch zúčastnila Katarína Hulmanová (členka sociálnej subkomisie KBS a predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií), Veronika Remišová (členka predsedníctva Fóra kresťanských inštitúcií a členka Spoločenstva Ladislava Hanusa) a Lea Hagovská (zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže).
Podujatie otvoril predseda COMECE mníchovský arcibiskup Reinhard Marx, ktorý vyslovil dôležité posolstvo smerom k Európe a Európskej únii: „Cirkev má rada Európu, Cirkev sa angažuje v Európe.“ Zároveň vyzdvihol hodnotu Európskej únie, ako jedinečného spoločenstva, ktoré v tomto priestore prinieslo mier a vyzval zúčastnených, aby spoločne pracovali pre Európu v zmysle posolstva Jeana Monneta „prispievať k lepšiemu svetu“. Tento fakt je dôležitý najmä v kontexte výročia prvej svetovej vojny a krvavých konfliktov, ktoré v súčasnosti sužujú svet. Reinhard Marx takisto zdôraznil potrebu pozorne sledovať dianie v Európskej únii a aktívne ovplyvňovať rozhodovacie procesy v EÚ s cieľom presadzovania sociálnej náuky Cirkvi v legislatíve EÚ. Zároveň podčiarkol potrebu politík priateľských k rodine, tak aby rodina nebola podriadená ekonomike, ale ekonomika zohľadňovala potreby rodiny. Pokiaľ ide o občiansku spoločnosť, kardinál poukázal na závažný problém – kresťanom chýba organizovaná občianska spoločnosť na európskej úrovni, ktorá by bola aktérom a relevantným partnerom pri tvorbe legislatívy EÚ a aktívne vstupovala do dialógu s Európskymi inštitúciami.
Profesor Stefano Zamagni z Univerzity v Bologni, ktorý hovoril o ekonomickej kríze a jej dopade na rodinu zdôraznil, že prvotnou príčinou krízy je narušenie dôvery a v konečnom dôsledku je to kríza rodiny. Sociálny kapitál, ktorý je okrem iného základným predpokladom pre vytvorenie vzťahu dôvery a rozvoja sa buduje predovšetkým v rodine. Destabilizácia rodiny ide teda proti samotnému rozvoju nielen jednotlivca, ale celej spoločnosti. Poukázal na to, že kríza rodiny je víťazstvom individualizmu, keďže individualizmus tvrdí, že rodina tu je pre blaho jednotlivca. Skonštatoval, že v EÚ nie je spoločná rodinná politika, ktorá absentuje aj z dôvodu neexistencie jednotnej definície rodiny na úrovni členských štátov EÚ. Absenciu rodinnej politiky a podpory rodiny zdôraznila aj Maria Hildingsson, generálna sekretárka FAFCE (Federation of Catholic Family Associations in Europe). Vo svojom príspevku s poľutovaním upozornila, že sexuálna výchova, ktorá je v niektorých členských krajinách povinná, učí deti o sexe, ale nie o vzťahoch.
Lea Hagovská, ktorá na podujatí zastupovala spoločenstvá mládeže ocenila, že Cirkev sa aktívne angažuje a hľadá riešenia ako pomôcť mladým, keďže vo väčšine krajín v súčasnosti pretrváva vysoká miera nezamestnanosti mládeže.
Veronika Remišová vyzdvihla prínos Európskych katolíckych dní aj vzhľadom na úlohu, ktorá v blízkej budúcnosti čaká Slovensko: „Reflexia kresťanov o tom, aká by mala byť Európa je o to dôležitejšia, že Slovensko sa začína intenzívne pripravovať na predsedníctvo Európskej únie. Sociálna náuka je niečo, čo Cirkev môže priniesť do Európskej únie s cieľom prispieť k sociálne spravodlivejšej Európe rešpektujúc dôstojnosť každého jednotlivca.“
„Fórum kresťanských inštitúcií, ako platforma združujúca takmer 40 kresťanských organizácií sa angažuje v sociálnej oblasti a tieto hodnoty vrátane politík priateľských k rodine chce aktívne presadzovať aj na národnej úrovni. Toto podujatie bolo tiež pre nás povzbudením, aby sme pokračovali v sociálne zameraných aktivitách, ako napríklad Veľtrh sociálnych aktivít, ktorý FKI organizuje už niekoľko rokov“, uviedla Katarína Hulmanová, predsedníčka FKI. (Zdroj: TK KBS, Ján Fabičovic)
Obr.: Kardinál Reinhard Marx, mníchovský arcibiskup a predseda COMECE
V Ríme sa začala generálna kapitula saleziánok
Taliansko 22. septembra - V Ríme sa dnes začala 23. generálna kapitula Inštitútu dcér Panny Márie Pomocnice kresťanov (FMA) na tému, ktorá spája blízkosť mládeži a evanjelizáciu: „Byť dnes s mladými domom, ktorý evanjelizuje“. Na jej slávnostnom otvorení sa zúčastnilo takmer 200 členiek na čele s generálnou predstavenou Matkou Yvonne Reungoatovou. Prítomní boli aj kardinál João Braz de Aviz, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, a hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime.
Don Artime vo svojom príhovore v úvode kapituly, ktorá sa koná v historickom okamihu, v roku dvestého výročia narodenia dona Bosca a predo dvermi roka venovaného zasvätenému životu, vyjadril presvedčenie, že stretnutie obnoví apoštolskú horlivosť sestier, a že v odpovedi na pozvanie pápeža a charizmu inštitútu bude novým impulzom smerom k „existenciálnym a zemepisným perifériám pre misiu, zverenú Dcéram Panny Márie Pomocnice kresťanov, s osobitným zreteľom na chudobných a na posledných“.
Okrem práce nad vytvorením programu na najbližších šesť rokov bude úlohou kapituly zvoliť novú generálnu predstavenú a jej radu.
Inštitút dcér Márie Pomocnice, založený v roku 1872 sv. Máriou Dominikou Mazzarellovou (1837 – 1881), má dnes 13 274 sestier, ktoré pôsobia na všetkých kontinentoch. -jk-
Vysielanie z 18. septembra 2014
Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved