 |  |
2014/10/01
Generálna audiencia pápeža Františka: Charizmy v Cirkvi (plné znenie)
Vatikán 1. októbra – Pri dnešnej generálnej audiencii Svätý Otec František v katechéze hovoril o charizmách v Cirkvi ako osobitných daroch Ducha Svätého, ktoré robia Cirkev plodnou. Vysvetlil, že charizmy vo svojej rozmanitosti slúžia celému spoločenstvu, nikto svoju charizmu nemá sám pre seba a ani ju nemôže sám od seba posúdiť. Svätý Otec sa zaoberal aj otázkou, či rozličnosť chariziem predstavuje pre Cirkev problém. Zdôraznil, že „ten istý Duch Svätý, ktorý dáva rozličnosť chariziem, vytvára v Cirkvi jednotu.“ Charizmy teda nesmú byť predmetom porovnávania sa s druhými alebo závisti. „Všetky charizmy sú v Božích očiach dôležité a zároveň nikto nie je nezastupiteľný,“ povedal pápež František. Dodal, že „keď sa Cirkev pri rozmanitosti svojich chariziem vyjadrí ako spoločenstvo, nemôže sa zmýliť,“ pretože má nadprirodzený zmysel viery (sensus fidei), ktorý jej dáva Duch Svätý. Na príklade sv. Terézie z Lisieux napokon Svätý Otec ukázal správny postoj veriaceho človeka k chápaniu vlastnej charizmy a chariziem iných, pričom poukázal aj na charizmu, ktorú majú všetci: je ňou schopnosť milovať.
Po katechéze Svätý Otec v príhovoroch k jednotlivým jazykovým skupinám povzbudil veriacich k októbrovej mariánskej modlitbe: „Na začiatku mesiaca októbra, ktorý je mesiacom posvätného ruženca, vás pozývam meditovať Kristovu cestu a jeho dielo očami Márie. Modlite sa ruženec a sprevádzajte tak prácu Biskupskej synody o rodine.“
Pred generálnou audienciou sa Svätý Otec stretol v Aule Pavla VI. s trojtisícovou skupinou postihnutých detí, sprevádzaných členkami Sekulárneho inštitútu Malých apoštoliek lásky, spolu s biskupmi a kňazmi a členmi združenia „Naša rodina“. Sekulárny inštitút zorganizoval púť do Ríma pri príležitosti 60. výročia svojho založenia. Svätý Otec pri stretnutí s nimi pripomenul osobnosť zakladateľa: „Blahoslavený Luigi Monza vycítil, ako je potrebné byť nablízku postihnutým osobám s odbornosťou a láskou. Jeho charizma, ktorú podporoval ctihodný Pavol VI., keď bol arcibiskupom v Miláne, nech je príkladom pre rodiny a pre tých, ktorí majú verejnú zodpovednosť.“ Svätý Otec všetkých pútnikov poprosil o modlitbu a spolu s nimi sa pomodlil k Panne Márii.
Ďalším väčším skupinám sa pápež prihovoril v závere audiencie, medzi iným aj pútnikom z personálnej prelatúry Opus Dei sprevádzaným prelátom Mons. Javierom Echevarría. V súvislosti s nedávnym blahorečením Mons. Álvara Del Portilla pápež František povzbudil členov Opus Dei, aby sa „podľa príkladu nového blahoslaveného vždy usilovali dosiahnuť cieľ svätosti vo vlastnom životnom stave, vo vernosti Kristovi a evanjeliu.“
Na dnešnej generálnej audiencii bola prítomná skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z výboru pre kultúru a médiá. Predseda výboru Dušan Jarjabek spolu s podpredsedom Jánom Senkom v sprievode veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Petra Sopka a ďalších členov delegácie odovzdali pápežovi ako dar Slovanské oratórium Cyril a Metod a reprezentačnú publikáciu Dóm sv. Martina v Bratislave.
Medzi slovenskými pútnikmi na Námestí sv. Petra boli dnes aj skupiny z rímskokatolíckej farnosti Turčiansky Peter, z gréckokatolíckej farnosti Trnava a tiež z Univerzitného pastoračného centra v Trnave. -jb-
Plné znenie katechézy
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Už od počiatku Pán naplnil Cirkev darmi svojho Ducha, urobiac ju tak vždy živú a plodnú vďaka darom Ducha Svätého. Medzi týmito darmi sa vynímajú niektoré, ktoré sú osobitne cenné pre budovanie a cestu kresťanského spoločenstva. Ide o charizmy. V tejto katechéze sa chceme opýtať: čo presne je charizma? Ako ju môžeme rozpoznať a prijať? A predovšetkým, či na skutočnosť, že v Cirkvi je rôznorodosť a mnohorakosť chariziem, treba hľadieť v pozitívnom zmysle ako na niečo pekné, alebo ako na problém?
Keď sa všeobecne hovorí o charizme, myslí sa často na nejaký talent, na prirodzenú schopnosť. Hovorieva sa: «Tento človek má zvláštnu charizmu vyučovať, ide o talent, ktorý má». Tak, ako keď o nejakom osobitne výnimočnom, príťažlivom človeku zvykneme povedať: «Je to charizmatický človek.» - «Čo to znamená?» - «Neviem, no je charizmatický». Takto hovorievame, však? Nevieme, čo hovoríme, ale povieme: «Je charizmatický». Z kresťanskej perspektívy je však charizma oveľa viac ako nejaká osobná kvalita, predispozícia, ktorou môžeme byť obdarovaní: charizma je milosť, dar darovaný Bohom Otcom prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého. Je to dar, ktorý je niekomu daný nie preto, žeby bol lepší ako ostatní, alebo žeby si ho zaslúžil, no je to dar, ktorý mu udeľuje Boh, aby ho s takou istou veľkorysosťou a s takou istou láskou mohol vložiť do služby celému spoločenstvu, v prospech ostatných. Povediac tak trochu ľudským spôsobom, hovorievame: Boh dáva túto schopnosť, túto charizmu tomuto človeku, avšak nie preňho samého, ale aby slúžila celému spoločenstvu. Dnes, ešte pred príchodom na námestie som prijal veľa, veľa postihnutých detí v Aule Pavla VI., bolo ich tam mnoho spolu so združením, ktoré sa venuje takýmto deťom. O čo tu ide? Toto združenie, tieto osoby, títo muži a ženy majú charizmu starať sa o postihnuté deti. Toto je jedna z chariziem.
Dôležitá skutočnosť, ktorú treba ihneď zdôrazniť je, že nik nemôže posúdiť sám od seba, či má nejakú charizmu, a akú. Avšak veľakrát sme počuli ľudí, ktorí hovoria: «Mám túto schopnosť: viem pekne spievať!» A nikto nemá odvahu povedať: «Vieš čo, buď radšej ticho, pretože pri tvojom speve všetci trpia!» Nik nemôže povedať: mám túto charizmu. Vo vnútri spoločenstva sa rozvíjajú a kvitnú dary, ktorými nás napĺňa Otec; v lone spoločenstva sa učíme rozoznávať ich ako znamenie jeho lásky voči všetkým jeho deťom. Je teda dobré, ak sa každý z nás opýta: «Je nejaká charizma, ktorú Pán vo mne vzbudil v milosti svojho Ducha, a ktorú moji bratia v kresťanskom spoločenstve rozpoznali a povzbudili ma v nej? A ako sa správam vzhľadom na tento dar? Prežívam ho s veľkodušnosťou, vložiac ho do služby všetkým, alebo ho zanedbávam a nakoniec naň zabudnem? Či sa azda vo mne stáva dôvodom k pýche, takže sa len ponosujem na druhých a domáham sa, aby sa v spoločenstve diali veci podľa mňa?» Toto sú otázky, ktoré si máme položiť. Či mám v sebe nejakú charizmu, či je táto charizma uznaná Cirkvou a či som spokojný s touto charizmou a či tak trochu nezávidím iným nejaké charizmy, aby som ich mal. Charizma je dar. Dáva ho iba Boh!
Najkrajšou skúsenosťou je však objaviť, koľkými rôznymi charizmami a koľkými darmi svojho Ducha napĺňa Otec svoju Cirkev! Toto nemá byť považované za dôvod na zmätok a rozpaky. Všetky sú darmi, ktoré Boh udeľuje kresťanskému spoločenstvu, aby mohlo harmonicky rásť vo viere a v jeho láske, ako jedno telo, ako Kristovo telo. Ten istý Duch, ktorý dáva túto rozličnosť chariziem, vytvára jednotu Cirkvi. Je to vždy ten istý Duch. Pred touto rozmanitosťou chariziem sa má naše srdce otvoriť radosti a máme si pomyslieť: «Aká nádherná skutočnosť! Toľko rozličných darov, pretože všetci sme Božími deťmi a všetci sme milovaní jedinečným spôsobom». Beda, ak sa tieto dary stanú príčinou závisti alebo rozdelenia, či žiarlivosti! Ako pripomína apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom v dvanástej kapitole, všetky charizmy sú dôležité v Božích očiach a zároveň nikto nie je nenahraditeľný. To znamená, že v kresťanskom spoločenstve potrebujeme jeden druhého a každý prijatý dar sa naplno uskutočňuje vtedy, ak sa oň delíme s bratmi pre dobro všetkých. Toto je Cirkev! A keď sa Cirkev v rozličnosti svojich chariziem vyjadrí ako spoločenstvo, nemôže sa zmýliť; tu je krása a sila zmyslu viery (sensus fidei), toho nadprirodzeného zmyslu viery, ktorý je darom Ducha Svätého, aby sme mohli všetci spoločne vstúpiť do srdca evanjelia a naučiť sa nasledovať Ježiša v našom živote.
Dnes Cirkev slávi spomienku sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša. Táto svätica, ktorá zomrela ako dvadsaťštyriročná a tak veľmi milovala Cirkev, túžila byť misionárkou a chcela mať aj všetky charizmy a hovorievala: «Chcela by som robiť toto a toto», chcela všetky charizmy. Avšak v modlitbe pocítila, že jej charizmou je láska. A vyslovila túto nádhernú vetu: «V srdci Cirkvi budem láskou.» A túto charizmu máme všetci: schopnosť milovať. Vyprosme si dnes od sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša túto schopnosť veľmi milovať Cirkev, milovať ju veľmi mocne, a prijímať všetky tie charizmy s touto láskou detí Cirkvi, našej svätej matky hierarchickej Cirkvi.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Pápež prijal eritrejských stroskotancov pri výročí tragédie na Lampedúze
Vatikán 1. októbra - Pápež František sa dnes vo Vatikáne stretol s utečencami z Eritrey, ktorí pred rokom prežili stroskotanie pri brehoch talianskeho ostrova Lampedúza. Tragédia z 3. októbra 2013 prispela 368 obeťami do smutného zoznamu tých, čo na úteku pred autoritatívnym režimom alebo vojnou smerujú do Európy a hynú vo vodách Stredozemného mora. Dvadsať priamych účastníkov stroskotania prišlo spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi do Vatikánu z viacerých krajín, v ktorých našli prijatie, ako napr. Nemecko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Dánsko.
Slová Svätého Otca pri stretnutí prezrádzali pohnutie:
„Ťažko sa mi hovorí, pretože neviem, čo vám povedať. Pretože cítim veci, ktoré sa nemožno vysloviť, lebo niet slov na to, čo ste si pretrpeli. Nad týmto možno jedine rozjímať v tichu, plakať a
hľadať spôsob, ako prejaviť blízkosť.“
Svätý Otec v tejto súvislosti hovoril aj o pohostinnosti Európanov:
„Neraz, keď sa zdá, že človek dosiahol prístav, čakajú ho veľmi tvrdé skutočnosti. Nachádza zatvorené dvere a nevie, kam ísť. No je tu mnoho ľudí, ktorí majú srdce otvorené pre vás. Dvere srdca sú v týchto chvíľach najdôležitejšie. Žiadam všetkých mužov a ženy Európy, aby otvorili dvere srdca! ... Chcem povedať, že som pri vás, modlím sa za vás, modlím sa, aby sa zavreté dvere otvorili.“
Eritrejčania, ktorých Svätý Otec prijal v priestoroch pri Aule Pavla VI., v liste, ktorým žiadali pápeža o prijatie, píšu aj o svojom návrhu, „aby bol 3. október vyhlásený za deň reflexie pre národy celého sveta na pamiatku všetkých obetí mora a púšte, ktoré zahynuli pri úteku pred násilím a trestami, pri hľadaní budúcnosti slobodu. Chceli by sme, aby to bol deň, v ktorý budú ich mená znovu vyslovené a nahradia tak konečne čísla, ktorými boli doteraz označovaní pri spočítavaní tiel.“
Návštevu 37-člennej skupiny u Svätého Otca zorganizoval tzv. „Výbor 3. októbra“ a sprevádzali ju pápežský almužník Mons. Konrad Krajewski a páter Giovanni La Manna, vedúci Centra Astalli Jezuitskej služby pre utečencov v Ríme. -jb-
Úmysly Svätého Otca na október
Všeobecný: Aby Pán daroval pokoj tým častiam sveta, ktoré sú najviac týrané vojnou a násilím.
Evanjelizačný: Aby Svetový deň misií v každom veriacom znovu roznietil nadšenie pre prinášanie evanjelia do celého sveta.
Úmysel našich biskupov: Za hnutia v Cirkvi, aby každé svojou charizmou prispievalo k ešte väčšej jednote kresťanov a vernosti rímskemu veľkňazovi.
Arcibiskup Zvolenský prednesie hlavný príhovor na pléne CCEE v Ríme
Rím 1. októbra - Predsedovia európskych biskupských konferencií sa 2. októbra stretnú v Ríme na plenárnom zhromaždení, ktorého hlavnou témou bude Rodina a budúcnosť Európy. Ako jeden z hlavných rečníkov na pléne vystúpi bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Stretnutie, ktoré bude na pozvanie kardinála Angela Bagnasca, predsedu talianskej biskupskej konferencie, prebiehať v Ríme do soboty 4. októbra, organizuje CCEE (Rada európskych biskupských konferencií). V piatok 3. októbra sa predsedovia európskych biskupských konferencií stretnú so Svätým Otcom Františkom.
Rokovania pléna budú okrem úvodného otváracieho stretnutia za zatvorenými dverami. Biskupi sa na nich budú venovať téme rodiny, dotknú sa krízy, v ktorej sa európske rodiny nachádzajú a aktuálnych výziev, ktorým musia čeliť. Predmetom dialógu vedúcich predstaviteľov európskych diecéz bude aj učenie svätého Jána Pavla II. o rodine a pastoračné problémy a právne otázky týkajúce sa manželstva. Okrem bratislavského arcibiskupa vystúpia na pléne s hlavnými príhovormi prof. Joseph Weiler, predseda Európskeho univerzitného inštitútu (Fiesole) a Ludmila a Stanislaw Grygielovci z Inštitútu Jána Pavla II. (Rím).
Len dva mesiace pred návštevou Svätého Otca Františka v Rade Európy a Európskom parlamente (Štrasburg, 25. novembra 2014) sa budú európski biskupi zaoberať niektorými otázkami európskej politiky. Prednesú ich apoštolský nuncius v Bruseli, generálny sekretár COMECE a po prvý raz aj novomenovaný stály pozorovateľ Svätej stolice pri Rade Európy Mons. Paolo Rudelli.
Na Plenárnom zhromaždení CCEE vystúpia aj kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, kardinál Oswald Gracias, predseda Federácie biskupských konferencií Ázie (FABC), Mons. Gabriel Mbilingi, predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) a Mons. Fouad Twal, latinský patriarcha Jeruzalema.
Zdroj: TK KBS
Vysielanie z 1. októbra 2014
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved