 |  |
2014/10/05
Slávnosť v Bazilike sv. Petra otvorila synodu o rodine
Vatikán 5. októbra - Svätá omša v Bazilike sv. Petra koncelebrovaná pápežom Františkom spolu so synodálnymi otcami dnes slávnostne otvorila III. mimoriadne generálne zasadnutie Biskupskej synody na tému „Pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte evanjelizácie“. V chráme zaplnenom veriacimi boli prítomní okrem 191 koncelebrujúcich synodálnych biskupov aj ďalší z celkového počtu 253 účastníkov synody: 16 expertov, 38 audítorov a 8 bratských delegátov z iných cirkví.
Slávenie sa začalo o 10. hodine, keď aklamácia „Christus vincit“ uviedla vstup liturgického sprievodu. Za spevu litánií ku všetkým svätým, v ktorých zazneli aj mená sv. Rity, sv. Terézie z Lisieux, sv. Moniky či sv. Gianny Berrettovej-Mollovej, si Svätý Otec uctil relikvie blahoslavených manželov Zélie a Louisy Martinových, rodičov sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša, ako aj relikvie blahoslaveného manželského páru Luigiho a Marie Beltrame-Quattrocchiových.
Hlavnými koncelebrantmi Svätého Otca pri oltári boli: generálny relátor synody kardinál Péter Erdö z Maďarska, ďalej traja predsedajúci delegáti - kardinál André Vingt-Trois z Francúzska, kardinál Raymundo Damasceno Assis z Brazílie a kardinál Luis Antonio Tagle z Filipín - a tiež hlavní predstavitelia sekretariátu Biskupskej synody: kardinál Lorenzo Baldisseri a Mons. Bruno Forte. Eucharistia sa slávila v zelenej liturgickej farbe, s formulárom a biblickými čítaniami 27. cezročnej nedele.
Pápež František v homílii nadviazal na Izaiášov obraz Božej vinice s vysvetlením, že vinica, označujúca Boží ľud, predstavuje Pánov „sen“ - jeho plán, ktorý s láskou uskutočňuje, keď vinicu ako starostlivý vinohradník zveľaďuje, aby prinášala ovocie. Proroctvo Izaiáša i Ježišovo podobenstvo o zlých vinohradníkoch však hovoria o tom, že tento Boží sen nie je naplnený, je „frustrovaný“. Vodcovia ľudu, ktorým Ježiš v Matúšovom evanjeliu adresuje výčitku vo forme podobenstva sú tí, ktorým Boh zveril svoj sen, no oni sa tejto úlohe spreneverili a pre svoju chamtivosť a pýchu upreli Bohu uskutočnenie jeho sna s vyvoleným ľudom. Svätý Otec v tejto súvislosti upozornil na nebezpečné pokušenie chamtivosti po peniazoch a moci, ktoré je prítomné v každej dobe. Ďalej povedal:
„Aj my, na biskupskej synode, sme povolaní pracovať v Pánovej vinici. Synodálne zasadnutia neslúžia na diskutovanie o krásnych či originálnych ideách, alebo na to, aby sa videlo, kto je inteligentnejší... Slúžia na lepšie zušľachtenie a udržiavanie Pánovej vinice, na spoluprácu na jeho sne, na jeho pláne lásky, ktorý má so svojím ľudom. V tomto prípade nás Pán žiada, aby sme sa ujali starostlivosti o rodinu, ktorá je od samotných počiatkov integrálnou súčasťou jeho plánu lásky voči človeku.
My všetci sme hriešnikmi, aj my môžeme byť v pokušení „zmocniť sa“ vinice, z dôvodu žiadostivosti, ktorá v nás, ľudských bytostiach, nikdy nechýba. Boží sen sa vždy potýka s pokrytectvom niektorých jeho služobníkov. Môžeme „frustrovať“ Boží sen, ak sa nenecháme viesť Duchom Svätým. Duch nám darúva múdrosť siahajúcu ďalej než vedomosti, aby sme veľkodušne pracovali v pravej slobode a s pokornou tvorivosťou.“
(Plné znenie homílie je publikované samostatne)
V spoločných modlitbách prítomní prosili na prvom mieste za synodálnych otcov, „aby Boh pokoja, ktorý presahuje každú chápavosť, udržiaval ich srdcia a mysle v Ježišovi Kristovi, ktorý je Cesta, Pravda a Život.“ Po tejto prosbe prednesenej v čínskom jazyku nasledovala ďalšia v španielčine o dar múdrosti pre zákonodarcov a tých, ktorí vládnu národom. Vo filipínčine zaznela modlitba za tých, ktorí sú zranení pohoršením, „aby jas Pánovej tváre uzdravil ich zranenia a znovu ich otvoril pre radosť a nádej“. Po portugalsky zaznela prosba za národy, ktoré sú vo vojnách, „aby Pán svojou pravicou ochránil to, čo sám zasadil, aby nanovo oživil túžbu po dobre, aby na zemi zavládla spravodlivosť a pokoj“. Nakoniec to bola prosba za všetky rodiny prednesená po swahilsky, „aby ich Duch Svätý podopieral svojou útechou v námahách každodenného života a chránil ich pred zbytočným strachom.“
Liturgický priestor dotvárala byzantská ikona Svätej rodiny. Svätý Otec si ju osobitne uctil na konci svätej omše.
Na poludnie pápež František v príhovore z okna Apoštolského paláca opäť vyzval veriacich k modlitbe za synodu, zameranú na rodinu ako výzvu z hľadiska evanjelizácie. Modlitbou Anjel Pána spolu s veriacimi na námestí potom zveril prácu synody pod ochranu Panny Márie. Ďalej vo svojom príhovore poďakoval Bohu za dar, ktorý pre Cirkev predstavuje nová blahoslavená Miriam Terézia Demjanovičová, rehoľná sestra slovenského pôvodu ktorá bola včera blahorečená v USA. Pápež využil túto príležitosť aj na povzbudenie rodín k čítaniu a meditovaniu Svätého písma. S čerstvým výtlačkom talianskej Biblie v ruke predstavil projekt „Biblia do každej rodiny“, v rámci ktorého bolo potom na Námestí sv. Petra rozdaných niekoľko tisíc Biblií určených rodinám. -jb-
Homília pápeža Františka pri otvorení synody: Boh sníva o svojom ľude
Pri slávnostnej svätej omši otvorenia III. mimoriadneho generálneho zasadnutia Biskupskej synody v nedeľu 5. októbra 2014 v Bazilike sv. Petra predniesol Svätý Otec František nasledovnú homíliu:
„Dnes prorok Izaiáš i Evanjelium používajú obraz Pánovej vinice. Pánova vinica je jeho „snom“, plánom, ktorý rozvíja s celou svojou láskou, ako vinohradník sa stará o svoju vinicu. Vinič je rastlina, ktorá si vyžaduje veľkú starostlivosť!
Božím „snom“ je jeho ľud: on ho zasadil a udržiava ho s trpezlivou a vernou láskou, aby sa stal svätým ľudom, ľudom, ktorý bude prinášať veľa dobrého ovocia spravodlivosti.
No ako v dávnom proroctve, tak aj v Ježišovom podobenstve Boží sen zostáva nenaplnený. Izaiáš hovorí, že vinica, s takou láskou opatrovaná, «zarodila iba plánky» (Iz 5,2.4), zatiaľ čo Boh «čakal na právo a hľa, bezprávie, čakal na spravodlivosť a hľa, kvílenie» (v. 7). V Evanjeliu zase vinohradníci ničia Pánov plán: nekonajú si svoju prácu, ale myslia na vlastné záujmy.
Ježiš sa so svojím podobenstvom obracia na veľkňazov a starších ľudu, čiže na „múdrych“, na vedúcu vrstvu. Týmto Boh osobitným spôsobom zveril svoj sen, čiže svoj ľud, aby ho zveľaďovali, starali sa oň, chránili ho pred divou zverou. Toto je úloha vodcov ľudu: zveľaďovať vinicu so slobodou, tvorivosťou a pracovitosťou. Ježiš však hovorí, že vinohradníci sa vinice zmocnili. Pre svoju chamtivosť a pýchu chcú s ňou robiť to, čo sami chcú, a tak uprú Bohu možnosť uskutočniť jeho sen s ľudom, ktorý si vyvolil.
Pokušenie žiadostivosti je vždy prítomné. Nachádzame ho aj vo veľkom Ezechielovom proroctve o pastieroch (porov. 34. kapitola), komentovanom sv. Augustínom v jeho slávnej reči, ktorú sme práve čítali v Liturgii hodín. Žiadostivosť po peniazoch a moci. A na zasýtenie tejto žiadostivosti zlí pastieri kladú ľuďom na plecia neúnosné bremená, ktoré oni sami ani len prstom nepohnú. (porov. Mt 23,4).
Aj my, na biskupskej synode, sme povolaní pracovať v Pánovej vinici. Synodálne zasadnutia neslúžia na diskutovanie o krásnych či originálnych ideách, alebo na to, aby sa videlo, kto je inteligentnejší... Slúžia na lepšie zušľachtenie a udržiavanie Pánovej vinice, na spoluprácu na jeho sne, na jeho pláne lásky, ktorý má so svojím ľudom. V tomto prípade nás Pán žiada, aby sme sa ujali starostlivosti o rodinu, ktorá je od samotných počiatkov integrálnou súčasťou jeho plánu lásky voči človeku.
My všetci sme hriešnikmi, aj my môžeme byť v pokušení „zmocniť sa“ vinice, z dôvodu žiadostivosti, ktorá v nás, ľudských bytostiach, nikdy nechýba. Boží sen sa vždy potýka s pokrytectvom niektorých jeho služobníkov. Môžeme „frustrovať“ Boží sen, ak sa nenecháme viesť Duchom Svätým. Duch nám darúva múdrosť siahajúcu ďalej než vedomosti, aby sme veľkodušne pracovali v pravej slobode a s pokornou tvorivosťou.
Synodálni bratia, pre zveľaďovanie a dobré udržiavanie vinice je potrebné, aby naše srdcia a mysle zachovával v Ježišovi Kristovi «Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť», ako hovorí sv. Pavol (Flp 4,7). Takto budú naše myšlienky a naše plány v súlade s Božím snom: vyformovať si svätý ľud, ktorý mu bude patriť a ktorý bude prinášať ovocie Božieho kráľovstva (porov. Mt 21,43).“
Preklad: Jozef Bartkovjak SJ
Tvít pápeža Františka: Prosme Pána, aby synode ukazoval cestu
Keď začíname synodu o rodine, prosme Pána, aby nám ukazoval cestu. (#prayforsynod - tvít pápeža Františka 5. októbra 2014) -jb-
Príhovor pápeža Františka pri modlitbovej vigílii v predvečer synody
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka, ktorý predniesol pri modlitbovej vigílii organizovanej Konferenciou biskupov Talianska na Námestí sv. Petra v sobotu 4. októbra 2014, v predvečer otvorenia III. mimoriadneho generálneho zasadnutia Biskupskej synody venovaného problematike rodiny.
„Drahé rodiny, dobrý večer!
Zvečerieva sa už nad týmto našim zhromaždením. Je to hodina, v ktorej sa radi vraciame domov, aby sme sa zišli pri jednom stole, s hĺbkou pocitov z vykonaného i prijatého dobra, stretnutí, ktoré zohrievajú srdce a umožňujú mu rásť, dobrého vína, ktoré v živote človeka už vopred umožňuje okúsiť sviatok bez konca.
Je to však i hodina veľmi ťaživá pre toho, ktorý sa nachádza tvárou v tvár vlastnej osamotenosti, v horkom prítmí snov a rozbitých plánov. Koľkí ľudia sa vlečú dňami v slepej uličke rezignácie, opustenosti, ak nie až nevraživosti; v koľkých domácnostiach sa minulo víno radosti a teda aj chuť – čiže samotná múdrosť – života. Staňme sa v dnešný večer prostredníctvom našej modlitby hlasom jedných i druhých, modlitbou za všetkých.
Je význačné ako – aj v kultúre individualizmu, ktorá degraduje a naštrbuje vzťahy – v každom, ktorý sa narodil zo ženy, prebýva živá existenčná potreba stability, tých otvorených dverí, niekoho, s kým môže plánovať a deliť sa o príbeh svojho života, o dejiny, ktorých je súčasťou. Spoločenstvo života, ktoré na seba prevzali manželia, ich otvorenosť pre dar života, vzájomná opatera, stretnutie a pamäť generácií, výchovné sprevádzanie, odovzdávanie kresťanskej viery svojim deťom...: s týmto všetkým je rodina i naďalej s ničím neporovnateľnou školou ľudskosti, nepostrádateľným príspevkom k spravodlivej a solidárnej spoločnosti (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 66-68). A čím hlbšie sú jej korene, tým viac je v živote možné vychádzať a kráčať do diaľky, bez toho, aby človek zablúdil alebo sa cítil cudzo v inej krajine.
Tento horizont nám pomáha pochopiť dôležitosť synodálneho zhromaždenia, ktoré sa zajtra otvára. Už convenire in unum - stretnutie biskupského kolégia okolo biskupa Ríma je udalosťou milosti, v ktorej sa biskupská kolegialita navonok prejavuje v procese duchovného a pastorálneho rozlišovania. Aby sme skúmali, čo Pán dnes žiada od svojej Cirkvi, treba nám načúvať rytmu tejto doby a vnímať «vôňu» dnešných ľudí, až kým nenasiakneme ich radosťami a nádejami, ich smútkami a úzkosťami (porov. Pastorálna konštitúcia II. vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 1): vtedy budeme vedieť dôveryhodne predložiť dobrú zvesť o rodine.
Dobre poznáme, ako sú v evanjeliu prítomné sila a nežnosť, ktoré majú schopnosť premôcť to, čo spôsobuje nešťastie a násilie. Áno, v evanjeliu je spása, ktorá vrchovato napĺňa najhlbšie potreby človeka! Ako Cirkev sme znamením a nástrojom, živou a účinnou sviatosťou tejto spásy – diela Božieho milosrdenstva a jeho milosti (porov. Evangelii gaudium, 112). Ak by to tak nebolo, naša stavba by bola iba domčekom z karát a pastieri by sa zdegradovali na klerikov ako štátnych úradníkov, z úst ktorých by Boží ľud darmo očakával sviežosť a «vôňu evanjelia» (tamže, 39).
V tomto rámci vychádzajú na povrch úmysly našej modlitby. Od Ducha Svätého vyprosujeme pre synodálnych otcov predovšetkým dar načúvania: načúvania Bohu, až tak, že budú spolu s ním počuť výkriky ľudu; načúvania ľudu, až tak, že sa nadýchnu tej vôle, ku ktorej nás Boh povoláva.
Popri načúvaní vyprosujeme ochotu k úprimnej, otvorenej a bratskej konfrontácii, ktorá nás privedie k tomu, aby sme sa s pastoračnou zodpovednosťou postavili pred otázniky, ktoré táto zmena čias so sebou nesie. Dovoľme, aby sa preliali do nášho srdca bez toho, aby sme niekedy strácali pokoj, ale s pokojnou dôverou, že Pán v pravom čase uvedie vec do jednoty. Nehovoria nám azda dejiny Cirkvi, ako dobre vieme, o toľkých podobných situáciách, ktoré naši predkovia dokázali prekonať s húževnatou trpezlivosťou a kreativitou?
Tajomstvo spočíva v jednom pohľade: a to je tretí dar, ktorý vyprosujme našou modlitbou. Pretože, ak naozaj zamýšľame preveriť našu chôdzu v teréne dnešných výziev, rozhodujúcou podmienkou je, aby bol náš zrak uprený na Ježiša Krista, aby sme zotrvávali v kontemplácii a adorácii jeho tváre. Ak si osvojíme jeho spôsob myslenia, žitia i nadväzovania vzťahov, nepadne nám zaťažko pretaviť prácu synody do usmernení a návodov pre pastoráciu jednotlivcov a rodín. Vskutku, zakaždým, keď sa vraciame k prameňu kresťanskej skúsenosti, otvárajú sa nové cesty a netušené možnosti. Takto to možno vycítiť z evanjeliového usmernenia: «Urobte všetko, čo vám povie» (Jn 2,5). Tieto slová obsahujú duchovný testament Márie, «vždy pozornej priateľky, ktorá sa stará, aby v našom živote nechýbalo víno» (Evangelii gaudium, 286). Osvojme si ich!
V tejto súvislosti sa tieto tri veci: naše načúvanie a naša konfrontácia o rodine, milovanej s Kristovým pohľadom, stanú prozreteľnostnou príležitosťou obnoviť – podľa príkladu sv. Františka – Cirkev a spoločnosť. S evanjeliovou radosťou znovu objavíme krok Cirkvi zmierenej a milosrdnej, chudobnej a priateľky chudobných; Cirkvi schopnej «s trpezlivosťou a láskou premáhať svoje vnútorné i vonkajšie trápenia a ťažkosti» (Dogmatická konštitúcia II. vatikánskeho koncilu o Cirkvi Lumen gentium, 8).
Nech zavanie vietor Turíc nad synodálnymi prácami, nad Cirkvou, nad celým ľudstvom. Nech rozpletie uzly, ktoré bránia ľuďom, aby sa stretli, nech uzdraví zranenia, ktoré tak veľmi krvácajú, nech znovu zažne nádej, pretože toľkým ľuďom chýba. Nech nám udelí tú tvorivú lásku, ktorá nám dovolí milovať tak, ako miloval Ježiš. A naše ohlasovanie získa živosť a dynamiku prvých misionárov evanjelia.“
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Idea univerzity - sympózium o univerzitnej pastorácii v Európe
Rím 5. októbra - V dňoch 1. - 4. októbra sa konal na Lateránskej univerzite v Ríme 11. ročník medzinárodného sympózia univerzitných učiteľov a pastoračných pracovníkov v univerzitných pastoračných centrách, na ktorom sa zúčastnila aj slovenská delegácia pod vedením Mons. Tomáša Galisa, predsedu Rady pre mládež a univerzity pri KBS. Účastníkov sympózia organizovaného Oddelením pre univerzitnú pastoráciu Rímskeho vikariátu pozdravil aj Svätý Otec telegramom s podpisom štátneho sekretára kardinála Parolina.
Téma tohtoročného sympózia znela „Idea univerzity - investujme do poznania v Európe a pre Európu“. Viac ako 300 účastníkov privítal Mons. Vincenzo Zani, sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu. Kardinál Zenon Grocholewski priblížil históriu pastoračnej služby na univerzitách, kardinál Gianfranco Ravasi vystúpil so zásadným príhovorom o kultúrnom kontexte univerzít a novej evanjelizácii. Kardinál Stanislav Ryłko povzbudil k neúnavnej práci na odovzdávaní bohatstva vedy a kultivovaní ducha mladej generácie.
V piatich sekciách profesori z katolíckych univerzít a odborníci z rozličných oblastí diskutovali o aktuálnych problémoch odovzdávania poznania súčasnej generácii a potrebe transcendentna pre život. Medzinárodné sympózium si kládlo za cieľ objasniť pôvodnú úlohu univerzity spočívajúcu v komplexnom formovaní jednotlivca a posúvaní súčasného myslenia vpred. (Zdroj: TK KBS, RV)
Peter Dufka SJ: Chudoba a bohatstvo v našom duchovnom živote
Včera sme si liturgickou spomienkou pripomenuli sv. Františka Assiského, ktorý sa svojím jednoduchým životným štýlom významne zapísal do dejín duchovného života. Často používané slovo „chudoba“ v súvislosti s týmto svätcom má svoje duchovné opodstatnenie a jej správne pochopenie môže byť veľmi užitočné i pre dnešného človeka.
Podstatou jednoduchého životného štýlu, ku ktorému tento svätec vyzýva, je vedomie totálnej závislosti na Bohu. V dejinách kresťanskej spirituality je františkánska chudoba iná ako chudoba benediktínov či jezuitov. V benediktínskej tradícii má charakter zaostrenia, koncentrácie na to, čo je v našom živote podstatné: nenechať sa rozptýliť tým, čo nás odvádza z cesty, ktorá vedie k Bohu. Je to usmernenie celej našej vnútornej energie na Boha.
V jezuitskej spiritualite má chudoba charakter nenaviazanosti, indiferencie a slobody od vlastnenia vecí. Znamená to mať odstup od vecí, ktoré dokážu priťahovať a fascinovať falošným spôsobom, ale byť dotknutý a fascinovaný hodnotami ducha.
Vo františkánskej tradícii chudoba nie je len vyjadrením nasmerovania na Boha alebo slobody od vecí, ktoré k Bohu nevedú. Tu ide o radikálnu dôveru v Boha. O istotu, že On sa postará. Vstúpiť do sveta sv. Františka z Assisi znamená vstúpiť do sveta, kde Boh je zdrojom všetkého.
Františkánsky páter Albert Haase hovorí o jednej udalosti z detstva. Keď mal 13 rokov, stratil za tragických okolností otca. Jeho matka mala vtedy len 42 rokov. Tri z jej piatich detí boli nezabezpečené a okrem toho mala po manželovi dlh 60 tisíc dolárov, ktorý jeho smrťou nezanikol. Mala len stredoškolské vzdelanie a minimálne skúsenosti so zamestnaním. Po svadbe totiž zostala doma s deťmi. Táto nová situácia ju donútila hľadať si zamestnanie. Každé ráno čakala na autobus, ktorý ju odviezol do centra mesta New Orleans, kde hľadala prácu. Bola to však neúspešná námaha. Jedno ráno počas čakania na autobus si zrazu všimla, ako jej holub prešiel cez nohu. Nebolo to nič zvláštne, pretože toto mesto je plné holubov, ktoré sa vôbec neboja. Ale v úzkostlivej atmosfére neúspešného hľadania zamestnania táto ustarostená matka v srdci pocítila, ako sa jej Boh prihovára slovami evanjelia: „Rita, pozri sa na nebeských vtákov: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony“ (porov. Mt 6, 26). Zrazu ju zalial úžasný pokoj a istota, že všetko sa dobre skončí. Večer sa podelila so svojimi deťmi o tento neobyčajný zážitok. Páter Haase hovorí, že počas celého svojho života v obdobiach kríz a ťažkostí počul tieto slová svojej matky. Prekvapujúce bolo i pokračovanie tohto zážitku. Nielen že matka našla dobrú prácu, ale zvládla sa postarať o tri nezabezpečené deti a zaplatiť i dlh 60 tisíc dolárov po manželovi.
V júni 2005 sa páter Albert vrátil z misie v Číne a ako prvú navštívil svoju matku, ktorá mala Alzheimerovu chorobu. Prišiel do miestnosti zdravotníckeho zariadenia, ktorá vyzerala podobne ako jej izbička v rodnom dome. Jeho sestra sa totiž rozhodla veľkú časť interiéru a všetky jej modlitebné knižky premiestniť do zdravotníckeho zariadenia tak, aby sa mama cítila ako doma. Páter Albert o tomto stretnutí hovorí: „Po krátkom zvítaní mi padol pohľad na Bibliu, ktorú som často vídaval v rukách mojej matky. Zvláštne na nej bolo to, že niektoré strany boli takmer nedotknuté a veľmi zachovalé. Avšak jedna strana bola úplne zošúchaná. Ihneď mi padol zrak na vety podčiarknuté ceruzkou: «Pozrite sa na nebeských vtákov: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?» (Mt 6, 26). Povedal som mame: «Mami, tá Biblia vyzerá tak, akoby si celý život nečítala nič iné, iba jednu jedinú stranu.» Ona mi s pokojom odpovedala: «Ty si venoval veľa času štúdiu teológie, ale je len jedna vec, o ktorej musíš vedieť a je len jedno miesto, ktoré si skutočne musíš zapamätať z Biblie.» Vtedy som si spomenul na jej zážitok spred tridsiatich rokov, kedy čakala na autobus a po jej nohe prešiel holub. Celý tento čas moja matka žila z tejto vety evanjelia. To bola najväčšia lekcia v mojom živote o dôvere v Boha, ktorú som kedy dostal. Bola to lekcia o tom, že Boh sa o nás stará, a o tom, že všetko je jeden obrovský dar.“
Thomas Merton raz povedal: „Rast v duchovnom živote je mierou tvojej absolútnej závislosti na Bohu.“ Toto je kritériom dospelosti v duchovnom živote a k tomuto má priviesť striedmosť a františkánska chudoba, ktorým sa niektoré duchovné osoby dobrovoľne podriaďujú.
Celý duchovný rozmer istého nedostatku a závislosti na Bohu možno zostručniť do piatich bodov:
1. Chudoba a striedmosť je jeden zo spôsobov nasledovania Krista, ktorý tiež zažíval chudobu či nedostatok. Nedostatok, strata i akákoľvek bolesť nás tajomne zjednocuje s Kristom.
2. Základom chudoby je silná dôvera v Boha. Je to existenciálne presvedčenie, že Boh sa postará. Tu nejde o pohodlné spoliehanie sa na Božiu starostlivosť, ale o istotu, že Boh nás neopustí a nenechá nás v biede. Dospelosť v duchovnom živote znamená spoznať vlastnú chudobu, vlastnú závislosť na Bohu.
3. Striedmosť a skromnosť napomáha k tomu, aby sa človek sústredil na to, čo je podstatné. V tejto súvislosti je dobre pripomenúť i psychologické hľadisko, ktoré podčiarkuje potrebu zbavovať sa nepotrebných vecí. Podľa istej zásady veci, ktoré nepoužívame niekoľko rokov, nepotrebujeme. Ak sa nimi napriek tomu zaoberáme, zbytočne nás oberajú o čas a energiu, ktorú sme mohli venovať duchovným veciam.
4. Striedmosť a nenáročný životný štýl vydávajú pred svetom svedectvo o tom, že nie je veľa toho, čo človek skutočne potrebuje. Sv. Bazil pri pozorovaní prírody hovorí, že Boh stvoril všetko tak, aby to slúžilo istému cieľu. Tento princíp aplikuje i na striedmosť a chudobu. Netreba mať zbytočné veci.
Už Gregor Nisský hovorí o tom, ako ľahko človek zamieňa potrebné za to, čo sa páči očiam, za vášnivú túžbu a Teofán Zatvorník vysvetľuje že takýto zmätok má svoj základ v našich zlých návykoch.
Milí priatelia, jednoduchý životný štýl, ba dokonca istý nedostatok či straty, majú v našom duchovnom živote svoj zmysel. Usmerňujú totiž našu pozornosť na Boha a vedú nás k pravde o nás samých: že totiž úplne závisíme od Neho a že On sa o nás postará.
Týždenný spravodajský prehľad z 5. októbra
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie z 5. októbra 2014
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved