 |  |
2014/10/09
Siedme pokračovanie synody: Dar života a zodpovedné rodičovstvo
Siedma generálna kongregácia, ktorá sa konala v synodálnej aule vo štvrtok 9. októbra dopoludnia, bola rozdelená do dvoch častí: najprv pokračovala všeobecná rozprava na tému z predchádzajúceho popoludnia, druhou témou boli „Pastoračné výzvy v súvislosti s otvorenosťou k životu“. Predsedajúci delegát, francúzsky kardinál Vingt-Trois dal slovo manželskému páru z Brazílie, Arturovi a Hermelinde As Zamberlineovým z hnutia Équipe Notre-Dame, ktorého charizmou je manželská spiritualita a od roku 1938 sa rozšírilo do 70 krajín. Manželia, ktorí spolu žijú už 41 rokov a majú tri deti, vo svedectve priblížili zásady, ktoré dal hnutiu jeho zakladateľ P. Henri Caffarel. Patrí medzi ne vyváženosť troch funkcií sexuality: vzťahu, pôžitku a plodnosti. Metodika hnutia vychádza z katechéz Jána Pavla II. o teológii tela.
Synodálni otcovia v počte 184, za účasti Svätého Otca, sa najprv vrátili k otázke o prístupe rozvedených a znovu zosobášených k sviatosti Eucharistie. Bola pri tom potvrdená nerozlučiteľnosť manželstva, ktorá je bez kompromisov, a to na základe skutočnosti, že sviatostné puto je objektívna skutočnosť, dielo Krista v Cirkvi. Táto hodnota musí byť obhajovaná a chránená dostatočnou katechézou pred sobášom, aby si pár bol plne vedomý sviatostného charakteru zväzku a povahy svojho povolania. Navyše bola pripomenutá dôležitosť pastoračného sprevádzania manželov po svadbe. Súčasne sa musia brať do úvahy osobitosti jednotlivých prípadov, konkrétnych situácií veľkého utrpenia a rozlišovať napríklad medzi tými, ktorí opustili svojich manželov, manželky a tými, ktorí boli opustení. Pastorácia nemá byť exkluzívna, „všetko alebo nič“, ale milosrdná, pretože mystériom Cirkvi je mystérium útechy.
Ohľadom konkubinátov bolo v niektorých regiónoch zistené, že ich dôvody sú často ekonomické a sociálne, a nie odmietnutie samotného učenia Cirkvi. Často tieto páry majú túžbu po kresťanskom živote, a preto si vyžadujú primeranú pastoračnú starostlivosť. Podobne, napriek potvrdeniu nemožnosti uznať za manželstvo vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia, bolo zdôraznené zachovanie úcty v postoji k homosexuálom.
Ďalšie úvahy sa zameriavali na otázku zmiešaných manželstiev, s poukázaním na to, že okrem problémov ponúkajú aj príležitosť k svedectvu, dialógu a budovaniu porozumenia medzi náboženstvami. Jeden z návrhov odporúčal používať v pastorácii, keď je reč o rodine, „gramatiku jednoduchosti“, ktorá sa dotýka sŕdc ľudí.
Druhá časť kongregácie sa dnes dopoludnia zaoberala otázkou zodpovedného rodičovstva a pripomenula, že dar života (rovnako ako cnosť čistoty) sú hodnotami, v ktorých spočíva základ kresťanského manželstva, s poukázaním na veľkú závažnosť zločinu, akým je potrat. Súčasne boli spomenuté tragédie vrážd detí, násilia na ženách a obchodovania s ľuďmi, ktoré prežívajú mnohé rodiny napríklad v niektorých oblastiach Ázie. Preto bol zdôraznené, že súčasťou základu rodiny je aj cnosť spravodlivosti.
Pripomínaná bola tiež zodpovednosť rodičov za výchovu ich detí vo viere a boli spomenuté prípady, keď pastorácia detí umožnila kontakt s rodinami v kríze. Hovorilo sa aj o negatívnom vplyve antikoncepcie na spoločnosť, ktorý sa prejavil v znížení pôrodnosti. Ako bolo povedané, tvárou v tvár tejto situácii katolíci nesmú mlčať, ale musia priniesť posolstvo nádeje, že deti sú dôležité, dávajú život a radosť svojim rodičom a posilňujú ich vieru. Nakoniec sa hovorilo o nezastupiteľnej úlohe, ktorú v apoštoláte rodín a ich evanjelizácii zohrávajú laici a boli naznačené perspektívy pomoci laických hnutí rodinám v ťažkých situáciách. -jk-
Synoda na 6. zasadnutí zvažovala urýchlenie procesov nulity
V stredu 8. októbra popoludní sa konala 6. generálna kongregácia synody o rodine, na ktorej sa zúčastnilo 180 synodálnych otcov i pápež František. Bola venovaná zložitým pastoračným situáciám. V jej úvode zaznelo svedectvo z Afriky. Koordinátori organizácie Retrouvaille Stephen a Sandra Conwayoví z Durbanu v Juhoafrickej republike hovorili o skúsenostiach s trojmesačným programom pomoci párom v kríze pre ich záchranu pred separáciou či rozvodom. Medzi častými príčinami kríz menovali život v štýle individualistov („the singles married lifestyle”), ktorí sú síce zosobášení, ale každý z nich sa venuje celkom inej činnosti, čo po čase vyústi do krízy vzťahu. Všeobecná rozprava pokračovala na tému druhej časti Instrumentum laboris „Rodinné situácie, ohľadom zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia“ (kap. 3).
Ako prvá vec bolo zdôraznené, že Cirkev nie je colnica, ale otcovský dom, a teda musí ponúknuť zázemie trpezlivého sprevádzania všetkým ľuďom, aj tým, ktorí sa ocitli v ťažkých pastoračných situáciách. Pravá Katolícka cirkev zahŕňa zdravé rodiny aj rodiny v kríze, a tak každodenné úsilie o svätosť nemôže byť voči slabosti druhých ľahostajné, pretože trpezlivosť znamená aktívne pomáhať slabšiemu.
Pokiaľ ide o proces vyhlásenia neplatnosti (nulity) manželstva, vo všeobecnosti bol vyjadrený súhlas s potrebou zrýchliť procedúry a tiež zapojiť viacerých kompetentných laikov do cirkevných tribunálov, bolo však tiež konštatované nebezpečenstvo povrchnosti a zdôraznená potreba vždy zaistiť rešpektovanie pravdy a práv každej zo stránok, a to aj preto, že proces nie je v rozpore s pastoračnou láskou a súdna pastorácia má bez vytvárania vinníkov podporovať pokojné pojednávanie prípadov. V otázke nulity manželstva sa uvažovalo nad hypotézou zavedenia mimosúdnej administratívnej cesty, ktorá by nenahradila súdnu cestu, ale by bola k nej komplementárna. Bolo navrhnuté, aby v kompetencii biskupa bolo rozhodovanie o tom, ktoré žiadosti o potvrdenie nulity môžu byť vybavené administratívnou cestou.
Bolo tiež silne zdôraznené, že je potrebný postoj úcty k rozvedeným a znovu zosobášeným, pretože neraz žijú aj v situáciách núdze alebo sociálnej nespravodlivosti, ticho trpia a v mnohých prípadoch sa postupne usilujú plnšie zapojiť do cirkevného života. Pastorácia musí byť preto nie represívna, ale plná milosrdenstva.
Pokiaľ ide o polygamiu, na jednej strane bolo zdôraznené, že ide o skutočnosť postupne klesajúcu, na druhej strane boli spomenuté prípady v polygamii žijúcich konvertitov na katolícku vieru, ktorí chcú prijať sviatosti kresťanskej iniciácie, a v tejto súvislosti padla otázka o možných osobitných pastoračných opatreniach, ktoré by pri vhodnom rozlišovaní umožnili vyjsť v ústrety takýmto situáciám.
Rozprava v synodálnej aule sa včera popoludní opäť vrátila k potrebe väčšej prípravy na manželstvo, a to najmä medzi mladými ľuďmi, ktorým má byť predstavená krása sviatostného zväzku, spolu s adekvátnou citovou výchovou. Táto príprava teda nesmie byť iba morálnym povzbudzovaním, ktoré však nechá bez povšimnutia náboženskú a ľudskú negramotnosť. Pre manželstvo je nevyhnutný skutočný, reálny rast osoby.
Počas hodiny pre otvorenú diskusiu – medzi 18.00 a 19.00 hod. – boli prezentované skúsenosti a konkrétne modely pastorácie pre rozvedených a znovu zosobášených, prostredníctvom tzv. skupín načúvania, ktoré poskytujú priestor pre vyrozprávanie a delenie sa s problémami. Je dôležité, ako bolo povedané, pozorne sa vyvarovať vynášania morálneho rozsudku, rečí o „permanentnom stave hriechu“, ale naopak, je potrebné napomôcť pochopeniu toho, že nepripustenie k prijímaniu Eucharistie neznamená úplné zamedzenie prístupu k milostiam v Kristovi, ale že je dôsledkom objektívnej situácie, keď stále trvá predchádzajúci nerozlučiteľný sviatostný zväzok. V tejto súvislosti bol zdôraznený význam duchovného svätého prijímania. Bolo však poukázané, že aj tieto návrhy majú svoje hranice a neexistujú žiadne „ľahké“ riešenia na túto problematiku.
Aj v otázke pastorácie homosexuálnych osôb bola zdôraznená dôležitosť načúvania, a to aj v podobe skupín načúvania. Ďalšie vstupy sa zameriavali na otázku katolíkov, ktorí prejdú k inému kresťanskému vyznaniu i opačne, a na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre posúdenie platnosti zmiešaných manželstiev, vzhľadom na možnosť rozvodu v pravoslávnych cirkvách.
Spomenutá bola riadna synoda z roku 1980 na tému „kresťanskej rodiny“ a v tejto súvislosti sa konštatoval obrovský vývoj, ktorý od tej doby prebehol v medzinárodnej právnickej kultúre. Ako bolo poznamenané, je potrebné, aby si Cirkev bola toho vedomá a aby sa kultúrne inštitúcie – ako sú katolícke univerzity – s touto situáciou konfrontovali, aby naďalej zavážila ich úloha v prebiehajúcej diskusii. -jk, jb-
Mons. Zvolenský na synode: Šaštín je milostivým miestom pre zmierenie v rodinách
Vatikán 9. októbra - Predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský na prebiehajúcom III. mimoriadnom generálnom zhromaždení Synody biskupov o rodine vyzdvihol výnimočnosť pútnického miesta Šaštín a národnej svätyne, ktorá sa tam nachádza. Pri svojom vystúpení v synodálnej aule arcibiskup Zvolenský povedal, že mariánsku svätyňu v Šaštíne vnímame ako dar Boží pre naše rodiny, pretože má vo svojom základe obnovu manželského a rodinného spolužitia. Šaštínsku baziliku, ktorá bola prednedávnom svedkom vyvrcholenia slovenského Jubilejného roka Sedembolestnej Panny Márie, označil za miesto otvárania sa ľudských sŕdc pre potrebu odpustenia a obrátenia.
Predseda KBS tak okrem iného nadviazal na príhovor generálneho relátora synody Pétra Erdő. Maďarský kardinál v ňom zdôraznil, že hľadanie pastoračných riešení sa uskutočňuje v kultúrnom kontexte našich dní: „Žijeme kultúru audiovizuality, pocitov, emočných skúseností, symbolov. Pútne miesta v mnohých krajinách, dokonca i v tých najsekularizovanejších, sú stále viac navštevované. Desiatky tisíc manželov idú napríklad do mariánskej svätyne v Šaštíne, na Slovensku, aby si žiadali pomoc od Panny Márie v ich manželských problémoch.“
Arcibiskup Zvolenský skonštatoval, že v rámci príprav na synodu mali slovenskí biskupi príležitosť zaoberať sa aktuálnou situáciou v slovenských rodinách. S bolesťou si overili, že medzi rozšírené problémy patria ťažkosti vo vzťahoch a komunikácii v rodinách, ktoré popisuje aj bod 64 Instrumentum laboris. Mariánsky Šaštín preto vyzdvihol ako významné miesto, na ktorom sa slovenské rodiny otvárajú pre odpustenie a obrátenie - miesto, kam prichádzajú prosiť o Božiu pomoc a milosrdenstvo na príhovor Božej Matky - Sedembolestnej Panny Márie. (Zdroj: TK KBS)
Svätý Otec v rannej homílii: Duch Svätý je najväčším darom
Vatikán 9. októbra 2014 - V modlitbe si prosíme veľa vecí, ale najväčším darom, ktorý nám Boh môže dať, je Duch Svätý, povedal pápež František počas dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. V homílii komentoval evanjelium dňa (Lk 11,5-13), ktoré predstavuje podobenstvo o mužovi, ktorý sa neodbytne domáha u priateľa toho, čo potrebuje. Boh „má veľa zľutovania,“ povedal Svätý Otec, dáva nám aj to, o čo sa v modlitbe neodvažujeme prosiť:
„Toto ma núti uvažovať: Božie milosrdenstvo v skutočnosti neznamená len odpustenie – to všetci vieme –, ale byť veľkorysí a dať viac a viac... Prosili sme: ‚A daj nám aj to, o čo v sa modlitbe neodvažujeme prosiť.‘ My azda prosíme v modlitbe to a ono, a on nám dá stále viac! Vždy, stále viac.“
Svätý Otec potom upozornil na tri kľúčové slová z evanjelia: priateľ, Otec, dar. Ježiš učeníkom ukázal, čo je modlitba. Je to ako keď človek ide o polnoci k priateľovi, aby ho o niečo poprosil. V živote, ako poznamenal, existujú priatelia ako zo zlata, ktorí naozaj dajú všetko. Existujú aj iní, viac či menej dobrí, ale Biblia nám hovorí, že sú „jeden, dvaja, alebo traja, viac nie!“ Potom aj ostatní sú priatelia, ale nie ako títo. A aj keď sme neodbytní a dotieraví, „puto priateľstva spôsobí, že nám bude dané to, čo žiadame.“
„Ježiš ide ešte o krok ďalej a hovorí o Otcovi: ‚Ktorý otec spomedzi vás, keď jeho syn prosí o rybu, dá mu hada namiesto ryby? Alebo keď pýta vajce, mu podá mu škorpióna?‘ Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec!‘ Takže nielen priateľ, ktorý nás sprevádza na našej ceste života nám pomáha a dáva nám to, o čo prosíme. Aj nebeský Otec, ktorý „nás tak veľmi miluje a o ktorom Ježiš povedal, že sa stará o kŕmenie poľných vtákov. Ježiš chce prebudiť vieru v modlitbu a hovorí: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Pretože každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, bude mu otvorené. Toto je modlitba: prosiť, hľadať a klopať na srdce Boha. A Otec „dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia“:
„Toto je dar, to je to viac od Boha. Boh nikdy nedáva dar, niečo, o čo ho prosíš, len tak, žeby to dobre nezabalil, bez toho, žeby nedal niečo viac, čo to urobí krajším. A to, čo nám Pán, Otec, dáva navyše, je Duch: pravým darom Otca je to, o čo sa v modlitbe neodvažujeme prosiť. ‚Prosím túto milosť; prosím si toto, klopem a prosím veľa... Len dúfam, že mi to dá.‘ A on, ktorý je Otcom, mi to dá, a ešte oveľa viac: dar Ducha Svätého.“
Modlitba je rozhovorom s priateľom, ktorý je spoločníkom životnej cesty, s Otcom a v Duchu Svätom. Priateľom je Ježiš:
„Je to on, ktorý je s nami a učí nás modliť sa. A naša modlitba by mala byť taká: trojičná. Toľkokrát počuť: ‚A vy veríte?‘ ‚Áno! Áno!‘ ‚V koho veríte?‘ ‚V Boha!‘ ‚A čo je «Boh» pre teba?‘ ‚Boh, Boh!‘ Ale «Boh» neexistuje: Nepohoršite sa! Boh takto neexistuje! Existuje Otec, Syn a Duch Svätý, sú to osoby, nie sú nejakou myšlienkou vo vzduchu... Tento hmlistý «Boh» neexistuje! Existujú osoby! Ježiš je spoločníkom na ceste, ktorý nám dáva to, o čo prosíme; Otec, ktorý sa o nás stará a nás miluje; a Duch Svätý je dar, on je tým, čo nám dáva Otec navyše, v čo sa ani neodvažujeme dúfať.“ -jk-
Svätý Otec tvítuje mladým: Kristus s vami ráta
Drahí mladí, Kristus sa spolieha na vás, aby ste boli jeho priateľmi a svedkami jeho nekonečnej lásky. (Tvít pápeža Františka z 9. októbra 2014) -jk-
Foto: Otvorenie SDM 2013 v Riu de Janeiro
Schönstattské hnutie a úloha ľudovej nábožnosti pri upevňovaní rodín
Synoda o rodine, ktorá práve prebieha vo Vatikáne, sa zaoberá rodinou z pohľadu evanjelizácie, pričom skúma viacero aspektov. Jeden z nich spomenul v úvodnom prejave synody generálny relátor kardinál Péter Erdő. Ide o potrebu zážitku, zapojenia očí aj uší, potrebu vnímania symbolov, emocionálneho zakusovania viery uprostred reality života. Sem patria aj praktické prejavy prežívania viery v podobe pútí, ktoré nestrácajú na svojej obľúbenosti, naopak na mnohých miestach stále rastú. Maďarský kardinál konkrétne spomenul slovenský Šaštín, čo neskôr vo svojom príspevku v synodálnej aule bližšie vysvetlil predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Zvolenský, keď hovoril v súvislosti s problémami slovenských rodín aj o tohtoročnom jubileu 450-ročnej úcty k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne.
Na význam nábožnosti spojenej s pútnickými miestami ako dôležitého prostriedku pre upevnenie rodín poukázali aj výsledky celosvetovo dotazníka distribuovaného v prípravnej fáze synody o rodine. Konštatuje to prípravný dokument synody Instrumentum laboris vo svojom 57. bode: „Zo získaných odpovedí vyplýva nevyhnutnosť chrániť a rozvíjať pre podporu rodiny rozličné formy ľudovej nábožnosti, rozšírené na rôznych kontinentoch. Napriek istému uvoľneniu rodinných väzieb stále zostávajú významnými mariánska zbožnosť a ľudové sviatky miestnych patrónov ako momenty zjednocujúce rodinu. Popri modlitbe ruženca je na niektorých miestach zaužívaná modlitba Anjel Pána. Svoju hodnotu si udržiava „peregrinatio Mariae“, putovanie ikony alebo sochy Panny Márie z rodiny do rodiny, z domu do domu. Pripomína sa aj hodnota „putovania evanjelia“, ktoré spočíva vo vystavení ikony a Svätého písma v rodinách, so záväzkom pravidelného čítania Biblie a spoločnej modlitby na určitú dobu. Konštatuje sa, že medzi rodinami, ktoré pestujú tieto formy nábožnosti ako „putovanie rodín“, rastú silné vzťahy priateľstva a spoločenstva. Mnohí signalizujú aj dôležitosť podporovania spoločnej liturgie hodín, čítanie Žalmov a iných textov Svätého písma. Často sa odporúča aj spontánna modlitba vlastnými slovami, ako poďakovanie a prosba o odpustenie. V niektorých národoch sa kladie dôraz na modlitbu pri rozličných životných príležitostiach: pri výročiach krstu, manželstva a smrti. Niektorí oznamujú, že rodinná modlitba sa často praktizuje pri cestovaní, pri práci a v škole, v niektorých krajinách sa na to využíva aj rozhlas a televízia. Hlásený je tiež blahodarný vplyv, aký rodiny čerpajú z kláštorov vo svojom okolí, vďaka čomu sa vytvára vzťah komplementárnosti medzi povolaniami k manželstvu a zasvätenému životu. Podobne sa spomína aj obohacujúci vzťah medzi manželmi a kňazom v ich špecifických úlohách.“
V súvislosti so spomenutými formami nábožnosti možno na ukážku aktuálne spomenúť putovný obraz Panny Márie zo Schönstattu v Nemecku, ktorý práve v tomto období pri príležitosti 100. výročia založenia Schönstattského hnutia pátrom Josefom Kentenichom (1885 - 1968) putoval aj po Slovensku. Obraz „Panny Márie - Kráľovnej novej evanjelizácie Európy“ cez celý mesiac september navštevoval jednotlivé farnosti a kostoly v košickej arcidiecéze a 3. októbra sa vrátil späť do Schönstattu neďaleko Koblenzu v Nemecku.
V Schönstattskom hnutí je silno rozvinutý tzv. apoštolát putovnej kaplnky. Túto kaplnku predstavuje obraz Panny Márie, ktorý putuje z domu do domu. Každý mesiac, teda 12-krát v roku, je po tri dni prítomný v jednotlivej rodine, ktorá takto Pannu Máriu prijíma ako vychovávateľku a učiteľku života podľa evanjelia. Jej prítomnosť vytvára v rodine atmosféru domova a napomáha formovať jej členov podľa vzoru Ježiša, aby napĺňali zmluvu lásky, ktorú človek uzatvoril s Bohom vo sviatosti krstu.
Hnutie sa pripravuje na oslavy svojej storočnice, ktoré sa budú konať 16. – 19. októbra v jeho hlavnom cente v nemeckom Vallendare, kde sa očakáva okolo desaťtisíc pútnikov z celého sveta. Hlavnej slávnosti v sobotu 18. októbra bude predsedať osobitný vyslanec Svätého Otca kardinál Giovanni Lajolo, emeritný predseda Governatorátu Mestského štátu Vatikán. Dňa 25. októbra prijme členov hnutia na audiencii v Aule Pavla VI. vo Vatikáne Svätý Otec František. -jb-
Komentár Mons. Mariána Gavendu
Ani čierny, ani biely - je názov štvrtkového komentára, ktorého autorom je Mons. Marián Gavenda
Vysielanie z 10. októbra 2014
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved