 |  |
2014/10/12
Ďakovná slávnosť za kanonizáciu dvoch misionárov Kanady
Vatikán 12. októbra – Hlavnou udalosťou vo Vatikáne dnes bola slávnosť v Bazilike sv. Petra na poďakovanie za kanonizáciu dvoch veľkých misionárov Kanady zo 17. storočia, ktorými sú biskup Québecu sv. František de Laval (1623-1708) a vdova, rehoľníčka a zakladateľka uršulínskeho kláštora v Québecu sv. Mária od Vtelenia, rodným menom Marie Guyartová (1599-1672). Pri tlačovej konferencii v Ríme v predchádzajúci deň sa kardinál Gérald Cyprien Lacroix, arcibiskup Quebecu a prímas Kanady vyjadril o nových svätých, že sú to „dvaja giganti prvej evanjelizácie Quebecu“. Oboch vyhlásil za svätých pápež František 3. apríla tohto roku podpísaním dekrétu bez slávnostného aktu kanonizácie, teda tzv. ekvipolentnou alebo ekvivalentnou formou svätorečenia.
Slávnosť osobitne prežívali najmä veriaci z Kanady a tiež z krajiny ich pôvodu, Francúzska. Úcta k zakladateľke kanadskej vetvy uršulínok, mystičky nazývanej aj „Teréziou Nového sveta” či „Matkou kanadskej cirkvi“, priviedla na ďakovnú slávnosť do Ríma členky rehoľnej rodiny uršulínok z viacerých krajín, aj zo Slovenska.
Svätej omši v Bazilike sv. Petra so začiatkom o 10. hodine predsedal Svätý Otec František za koncelebrácie arcibiskupa Quebecu kardinála Géralda Cypriena Lacroix, predsedu Konferencie biskupov Kanady Mons. Paul-André Durochera, Mons. Denisa Grondina, pomocného biskupa Quebecu a ďalších kanadských kardinálov, biskupov a kňazov, z ktorých viacerí prišli do Ríma sprevádzajúc 450-člennú púť z Kanady do Ríma cez Francúzsko. Prítomná bola aj generálna predstavená sestier uršulínok z Kanady, predstavený seminára v Quebecu a ďalší zahraniční hostia, taktiež aj viacerí kardináli a biskupi, ktorí sa v Ríme v týchto dňoch zúčastňujú na synode.
Svätý Otec si incenzáciou uctil relikvie vystavené v dvoch relikviároch. V homílii poukázal na povolanie misionárov, ktorí s Božou posilou „mali odvahu ‚vyjsť‛ do ulíc sveta, dôverujúc v Pána, ktorý ich volá“. Pripomenul, že misionári neraz toto svoje rozhodnutie zaplatia vlastným životom, ako sa to deje aj v dnešnej dobe. Podstata misie Cirkvi pritom spočíva „v ohlasovaní Božej lásky, milosrdenstva a odpustenia“, darov, ktoré „vychádzajú zo Spasiteľovho srdca“, povedal pápež František. Sv. Františka de Laval a sv. Máriu od Vtelenia dal kanadským veriacim za vzor v dobe, keď ich krajina zápasí s nedostatkom povolaní. Kanada pritom v minulosti oplývala misionármi, ktorými obohatila celý svet, pripomenul Svätý Otec a kanadských veriacich vyzval, aby zo spomienky na svojich misionárov načerpali odvahu, vzopreli sa pokušeniu diabla a vyprosovali od Pána nové povolania pre quebeckú cirkev.
Homília pápeža Františka v plnom znení
„Počúvali sme proroctvo Izaiáša: «Pán Boh zotrie slzy z každej tváre...» (Iz 25,8). Tieto slová, plné Božej nádeje, poukazujú na cieľ, predstavujú budúcnosť, ku ktorej smerujeme na našej ceste. Na tejto ceste nás svätí predchádzajú a vedú nás. Tieto slová tiež naznačujú povolanie mužov a žien – misionárov.
Misionári sú tí, ktorí v poslušnosti Duchu Svätému majú odvahu žiť evanjelium. Aj toto evanjelium, ktoré sme práve počuli: «Choďte preto na rázcestia» – povedal kráľ svojim sluhom (Mt 22,9). Sluhovia idú a zhromažďujú všetkých, ktorých našli, «zlých aj dobrých», aby ich doviedli na svadobnú hostinu kráľa (porov. v. 10).
Misionári prijali túto výzvu: vyšli na križovatky sveta, aby pozvali všetkých, a urobil tak veľa dobrého pre Cirkev, pretože, ak sa Cirkev zastaví a uzavrie, ochorie, môže sa pokaziť, či pre hriechy alebo falošnú vedu, vzdialenú od Boha, ktorou je svetský sekularizmus.
Misionári sa obrátili svoj pohľad na ukrižovaného Krista, prijali jeho milosť a nenechali si ju pre seba. Rovnako ako svätý Pavol sa stali všetkým pre všetkých, boli schopní žiť v chudobe a bohatstve, sýtosti a hlade, všetko mohli v tom, ktorý ich posilňoval (porov. Fil 4,12-13). A s touto Božou mocou mali odvahu „vyjsť” na cesty celého sveta s dôverou v Pána, ktorý volá. Taký je život misionára, misionárky... Aby potom skončili ďaleko od domova, ďaleko od svojej vlasti, mnohokrát zabití, zavraždeníl! Ako sa to stalo v týchto dňoch mnohým našim bratom a sestrám.
Evanjelizačné poslanie Cirkvi je v podstate ohlasovaním lásky, milosrdenstva a odpustenia Boha, v ich zjavovaní ľudstvu skrze život, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Misionári slúžili poslaniu Cirkvi tým, že lámali chlieb Slova tým najmenším a najvzdialenejším a prinášali všetkým dar nevyčerpateľnej lásky, ktorá prúdi od samotného Spasiteľa.
Takými boli sv. František de Laval a sv. Mária od Vtelenia. Chcem vám, drahí kanadskí pútnici, v tento deň dať dve rady: sú prevzaté z Listu Hebrejom, ale mysliac na misionárov, veľmi osožia vašim komunitám.
Prvou je toto: Božie slovo hovorí: «Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru» (Hebr. 13,7). Pamäť na misionárov je nám oporou vo chvíľach, keď pociťujeme nedostatok pracovníkov evanjelia. Ich príklady nás priťahujú, povzbudzujú nás napodobňovať ich vieru. Sú plodným svedectvom, ktoré rozmnožuje život!
Druhá rada je toto: «Rozpomeňte sa na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť...» (porov.10,32.35-36). Uctievať si tých, ktorí trpeli pre evanjelium, znamená, že tiež máme viesť ten dobrý boj viery, pokory, miernosti a milosrdenstva, v každodennom živote. A to prináša ovocie.
Spomienka na tých, ktorí nás predišli, na tých, ktorí založili našu cirkev, plodnú cirkev v Quebecu! Plodnú v mnohých misionároch, ktorí šli všetkými smermi. Svet bol plný kanadských misionárov, akými boli títo dvaja. Teraz táto rada: aby sme pre túto pamäť nezanechali otvorenosť, nevzdali sa odvahy! Možno... Nie, nie možno, je pravda, že diabol je závistlivý a neznesie, že jedna krajina je tak úrodná na misionárov. Preto modlitba k Pánovi, aby sa Quebec vrátil na túto cestu plodnosti, aby dal svetu mnohých misionárov. A títo dvaja, ktorí takpovediac založili cirkev v Quebecu, nech nám pomáhajú ako zástancovia, aby semeno, ktoré zasiali, rástlo a prinášalo ovocie v nových odvážnych mužoch a ženách s prezieravosťou, s otvoreným srdcom na Pánovu výzvu. V súčasnosti musíme toto prosiť pre vašu krajinu – oni budú v nebi našimi zástancami – aby bol Quebec opäť žriedlom dobrých a svätých misionárov.
Toto je radosť a odkaz tejto vašej púte: byť pamäťou svedkov, misionárov viery vo vašej krajine. Táto pamäť nás neustále bude podporovať na ceste k budúcnosti, k cieľu, keď «Pán Boh zotrie slzy z každej tváre ...» «Radujme sa, radujme sa z jeho spásy» (Iz 25,9).“
(Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ)
Stručne si pripomeňme životné osudy nových kanadských svätých. Sv. Mária od Vtelenia, vlastným menom Mária Guyartová sa narodila v roku 1599 vo francúzskom Tours. V 17 rokoch sa vydala za priemyselníka a spracovateľa hodvábu. Po dvoch rokoch manželského života zostala vdovou so šesťmesačným synčekom, ktorého neskôr ako dvanásťročného zverila do výchovy svojej rodnej sestre. V roku 1631 vstúpila k uršulínkam v rodnom Tours. Vo svojich štyridsiatich rokoch sa s ďalšími sestrami presunula do Kanady, kde vybudovala rehoľný dom a založila školu pre indiánske dievčatá z kmeňov Hurónov a Algonkínov. Keď sa k nej pridávali ďalšie rehoľníčky, dosiahla schválenie rehoľného spoločenstva Kanadskej únie rádu sv. Uršule od biskupa, ktorým bol práve sv. František de Laval. Ten tiež prišiel do Kanady ako misionár z Francúzska. Narodil sa v roku 1623 v šľachtickom sídle svojho rodu v diecéze Chartres. Po kňazskej vysviacke sa pripravoval na misiu v Tonkine, dnešnom Vietname, tá sa však nakoniec neuskutočnila a v roku 1658 bol vymenovaný za apoštolského vikára francúzskych kolónií nazývaných Nové Francúzsko. O desať rokov neskôr sa stal biskupom Quebecu. Bol horlivým duchovným pastierom a založil tu vôbec prvý kanadský seminár. Mnohé pramene dosvedčujú jeho vyčerpávajúce cesty po rozsiahlej diecéze a starostlivosť o domorodé obyvateľstvo i kolonizátorov. Veľký rozruch vzbudilo jeho rozhodnutie exkomunikovať bielych kresťanov, ktorí indiánom predávali alkohol. Dokonca vymohol u kráľa Ľudovíta XIV. dekrét, ktorý zakazoval predaj alkoholu domorodcom. Biskup de Laval v dvoch volebných obdobiach zastával aj úrad guvernéra Nového Francúzska.
Sestra Mária od Vtelenia zomrela v roku 1672 v Québecu, o 36 rokov neskôr v tom istom meste zomrel aj biskup de Laval. Oboch spoločne blahorečil 22. júna 1980 pápež Ján Pavol II. Svätorečil ich 3. apríla 2014 pápež František. -jb-
Pápež František: Nezužujme Božie kráľovstvo do hraníc malej „cirkvičky“
Pri stretnutí s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 12. októbra 2014 na Námestí sv. Petra sa pápež František prihovoril z okna Apoštolského paláca týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V evanjeliu tejto nedele Ježiš hovorí o odpovedi, aká prichádza na pozvanie dané zo strany Boha – predstaveného v podobe kráľa – zúčastniť sa na svadobnej hostine (porov. Mt 22,1-14). Pozvanie má tri charakteristiky: je nezištné, je široké a je univerzálne. Pozvaných je veľký počet, no udeje sa niečo prekvapivé: nikto z vopred vybraných sa na hostine nechce zúčastniť. Vravia, že sú zaneprázdnení inými vecami, ba niektorí prejavujú ľahostajnosť, cudzosť, dokonca otrávenosť. Boh je voči nám dobrý, ponúka nám nezištne, zdarma, svoje priateľstvo, zdarma nám ponúka svoju radosť, spásu, no toľkokrát jeho dary neprijímame, dávame na prvé miesto naše materiálne starosti, naše záujmy, a aj keď nás Pán volá, hovorí nám do srdca, veľa krát sa zdá, že je nám na obtiaž.
Niektorí pozvaní priamo znevážia a zabijú sluhov, ktorí im prinášajú pozvanie. No napriek neúčasti pozvaných sa Boží plán neprerušuje. Odmietnutím zo strany tých, čo boli ako prví pozvaní sa nenechá odradiť, nezruší oslavu, ale znovu ponúka pozvanie tak, že ho rozširuje poza všetky logické ohraničenia a posiela svojich sluhov na námestia a križovatky ciest, aby zhromaždili všetkých, ktorých nájdu. Ide tu o ľudí všetkého druhu, chudobných, opustených a vydedených, a dokonca dobrých i zlých – aj zlí sú pozvaní – bez rozdielu. A sieň sa napĺňa „vylúčenými“. Evanjelium, aj keď ho niekto odmietne, nachádza neočakávané prijatie v mnohých iných srdciach.
Božia dobrota nemá hranice a nikoho nediskriminuje. Preto je hostina Božích darov univerzálna, je pre všetkých. Všetkým je daná možnosť odpovedať na jeho pozvanie, na jeho volanie; nikto nemá právo cítiť sa privilegovaným alebo sa dožadovať exkluzívnosti. Toto všetko nás vedie k prekonaniu návyku uvelebiť sa pohodlne v strede, ako to robievali veľkňazi a farizeji. Toto nemáme robiť. Máme sa otvoriť voči perifériám a uznať, že aj tí, čo sa nachádzajú na okrajoch, a dokonca tí, čo sú odmietnutí a opovrhovaní spoločnosťou, sú adresátmi Božej štedrosti. Všetci sme pozvaní nie zužovať Božie kráľovstvo do hraníc malej „cirkvičky“ – našej maličkej „cirkvičky“, to je neužitočné! –, ale rozširovať Cirkev na rozmery Božieho kráľovstva. Len s jednou podmienkou: byť oblečení vo svadobnom odeve, čiže dosvedčovať konkrétnu lásku k Bohu a blížnemu.
Zverme do príhovoru Presvätej Panny Márie drámy i nádeje toľkých našich bratov a sestier, vylúčených, slabých, odvrhnutých, znevážených, aj tých, ktorí sú prenasledovaní pre vieru, a vzývajme jej ochranu aj pre práce Biskupskej synody, ktorá sa stretáva v týchto dňoch vo Vatikáne.“
(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána s veriacimi na Námestí sv. Petra pápež Frnatišek pripomenul osobnosť nového blahoslaveného mučeníka z františkánskej rehole minoritov (konventuálov) pátra Francesca Zirana, ktorý bol blahorečený dnes dopoludnia v Sassari na Sardínii. Vyjadril tiež podporu obyvateľom Janova, postihnutým záplavami. Ďalej pozdravil pútnikov, ktorí prišli na ďakovnú slávnosť za blahorečenie dvoch kanadských svätých, sv. Františka de Laval a sv. Márie od Vtelenia, a rovnako aj pútnikov z Európskeho združenia priateľov sv. Kolumbána, ktorí prišli do Ríma na otvorenie osláv 1400. výročia smrti veľkého evanjelizátora Európy, írskeho mnícha sv. Kolumbána (543-615). -jb-
Keď duchovné spoločenstvo podopiera tých, čo nesú kríže a choroby...
V rubrike Vatikánskeho rozhlasu pre chorých jej autorka Andrea Eliášová zachytáva svedectvá širšej duchovnej rodiny Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. Zrodili sa na stretnutí bratislavskej komunity sestier Božského Vykupiteľa s jej terciárkami, dobrodincami, spolupracovníkmi, priateľmi, ktorí prišli osláviť 200. výročie narodenia zakladateľky rehole, Matky Alfonzy Márie Eppingerovej. Bola to aj príležitosť zdieľať sa, aká je dôležitá duchovná podpora a pomoc takéhoto spoločenstva – najmä v čase skúšok a choroby. O svoje skúsenosti podelili najmä ľudia, ktorí inak nezvyknú na verejnosti hovoriť o tom, čo prežívajú. Okrem terciárok pani Melánie a pani Márie sa so svedectvom podelila aj rehoľná sestra Pia. O vklade v prístupe k chorým, akým sú sestry Božského Vykupiteľa pre nemocnicu Milosrdných bratov v Bratislave hovoria jej riaditeľ JUDr. Michal Tinák a prior komunity Milosrdných bratov brat Joachim.
Týždenný spravodajský prehľad z 12. októbra
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie z 12. októbra 2014
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved