 |  |
2014/10/14
Z reakcií na Reláciu po diskusii: Viac hovoriť o rodinách, ktoré sú svedectvom
Vatikán 14. októbra – Synodálni otcovia dnes diskutovali v desiatich jazykových skupinách, pričom vychádzali zo včera publikovaného textu „Relácie po diskusii“. Na poludňajšom novinárskom brífingu hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi pripomenul, že text predstavuje pracovné medzištádium v činnosti synody:
„Sekretariát synody, v nadväznosti na reakcie a diskusie, ktoré nasledovali po publikovaní „Relácie po diskusii“ (Relatio post disceptationem) a vzhľadom na skutočnosť, že sa jej často pripísuje váha, aká nezodpovedá jej charakteru, zdôrazňuje, že tento text je pracovným dokumentom, ktorý zhŕňa vystúpenia a diskusiu prvého týždňa, a teraz je predložený na prediskutovanie členmi Synody zoskupenými do menších krúžkov, ako to predpokladá samotný Štatút synody. Práca menších krúžkov bude predstavená zhromaždeniu pri generálnej kongregácii tento štvrtok 16. októbra dopoludnia.“
Páter Lombardi dodal, že vo štvrtok sa počíta s publikovaním syntézy relácií, ktoré vzídu z jednotlivých krúžkov, aby sa tak dobre pochopila dynamika postupnosti dokumentov: „Relácia pred diskusiou“, následne „Relácia po diskusii“, ďalej jej prediskutovanie v menších krúžkoch a napokon výsledná „Relácia synody“.
Na brífingu prehovorili aj dvaja z moderátorov menších krúžkov: kardinál Napier ako moderátor krúžku s anglickým pracovným jazykom a kardinál Filoni z krúžku v taliančine.
Priblížme si teraz priebeh včerajšieho dopoludnia. Na 11. generálnej kongregácii za účasti Svätého Otca a 184 synodálnych otcov po odznení „Relácie po diskusii“, ktorú predniesol hlavný relátor kardinál Péter Erdő, odznelo v Synodálnej aule 41 príspevkov. Voľná diskusia celkovo ocenila „fotografické zmapovanie“ toho, o čom sa hovorilo v zhromaždení v uplynulých dňoch, vrátane ducha zasadnutia a označenia „ústretovosti“ za hlavnú tému prác.
Bolo konštatované, že z dokumentu vyplýva láska Cirkvi k rodine vernej Kristovi, ale aj jej schopnosť byť nablízku človeku v každom okamihu jeho života, schopnosť pochopiť, že za pastoračnými výzvami stojí množstvo ľudí, ktorí trpia. Pohľad synody by mal byť pohľadom pastiera, ktorý dáva život za svoje ovce, nie ktorý a priori súdi.
Keďže „Relácia po diskusii“ zozbierala rozličné uhly pohľadu, aby poskytla pracovný základ pre prácu v malých jazykových skupinách, boli navrhnuté niektoré ďalšie doplňujúce úvahy. Napríklad to, že, zároveň s pevným postojom v tom, že Cirkev sa musí ujímať tých, ktorí sú v
ťažkostiach, by bolo dobré hovoriť obšírnejšie aj o rodinách, ktoré zostávajú verné učeniu evanjelia, povzbudiť ich a poďakovať im za svedectvo, ktoré ponúkajú. Zo synody by malo jasnejšie vyplynúť, že nerozlučiteľné manželstvo, šťastné a trvalo verné, je krásne, je možné a je prítomné v spoločnosti, vyhnúc sa tak prvoradému sústreďovaniu na nedokonalé rodinné situácie.
Ďalšie predložené úvahy navrhli dať väčší dôraz na tému ženy, jej starostlivosti a jej významu pre odovzdávanie života a viery; zapracovať do textu aj úlohu starých rodičov v rodine, konkrétnejšie sa zmieniť o rodine ako „domácej cirkvi“ a o farnosti ako „rodine rodín“, rovnako aj o Svätej rodine, základnom vzore pre rodiny. V tejto súvislosti bolo tiež navrhnuté viac si povšimnúť misijnú perspektívu rodiny, jej ohlasovanie evanjelia v súčasnom svete.
Bolo poukázané, že je nevyhnutné prehĺbiť a objasniť tému „graduality“, ktorá môže spôsobiť sériu zmätkov. Čo sa týka prístupu k sviatostiam rozvedenými a znovu zosobášenými, bolo poznamenané, že ťažko možno akceptovať výnimky bez toho, aby sa tým v skutočnosti stali všeobecným pravidlom. Bolo tiež konštatované, že v texte takmer nie je prítomné slovo „hriech“. Podobne bol pripomenutý prorocký tón Ježišových slov, aby sa zabránilo riziku prispôsobenia sa mentalite tohto sveta.
Vo vzťahu k homosexuálom voľná diskusia zdôraznila potrebu ich prijatia, ale so správnou rozvážnosťou, aby nedošlo k vytvoreniu dojmu kladného hodnotenia takejto orientácie zo strany Cirkvi. Rovnaká obozretnosť sa žiada vo vzťahu k nesviatostným spolužitiam. Ďalšie reflexie poukázali na potrebu opätovne zdôrazniť význam sviatosti krstu, ako základu pre plné pochopenie sviatostnosti manželstva a aj toho, že manželstvo je „službou“ v ohlasovaní evanjelia.
Pokiaľ ide o zrýchlenie postupov káuz nulity manželstva, ohľadne návrhu zveriť viac právomocí diecéznemu biskupovi boli vyslovené určité obavy z nadmerného zaťaženia biskupa. Hovorilo sa aj o potrebe hlbšej analýzy problému polygamie a tiež problému šírenia pornografie, najmä na internete, ktoré predstavuje skutočné riziko pre rodiny. Napokon pri téme otvorenosti párov voči životu bola zdôraznená potreba zaoberať sa zásadnejším spôsobom nielen otázkou potratov, ale aj otázkou náhradného materstva. -jk, jb-
Utorková homília: Pravá viera nie je na efekt, dáva nielen z nadbytku
Vatikán 14. októbra - Aký je náš kresťanský život? Je iba „kozmetickým vonkajším zjavom, alebo je to kresťanský život činný v láske k blížnemu?“ Tieto otázky dnes kládol pápež František vo svojej kázni z rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Viera „neznamená len recitovať Krédo“, ale vyžaduje si odpútať sa od chamtivosti a žiadostivosti, aby sme vedeli obdarovávať druhých, najmä chudobných.
Viera sa nepotrebuje ukazovať, ale potrebuje byť. Nepotrebuje byť zahalená do zdvorilostí, najmä nie pokryteckých, ale skôr potrebuje srdce schopné opravdivo milovať. Svätý Otec vychádzal z dnešného evanjelia (Lk 11,37-41), v ktorom sa farizej udivuje nad tým, že Učiteľ sa pred jedením neumyl, ako to bolo predpísané. Podľa slov pápeža Františka Ježiš odsudzuje tento typ istoty zameranej na „plnenie zákona“:
„Ježiš odsudzuje túto ‚kozmetickú spiritualitu‛, pôsobenie dobrým, pekným dojmom, aj keď pravda vo vnútri je úplne iná! Ježiš odsudzuje takých, čo majú uhladené spôsoby a pritom majú necnosti, ktoré navonok nevidieť, no dejú sa v skrytosti. No je to zdanie. Majú pravdu títo ľudia, ktorí sa radi prechádzali po námestiach, vystavovali sa, aby bolo vidieť ako sa modlia, a predstierali trošku slabosti vtedy, keď sa postili? Prečo je Pán na nich taký? Vidíte, že tu používa dva prívlastky, ktoré spolu súvisia: chamtivosť a neprávosť.“
„Obielené hroby“, tak ich nazýva Ježiš v analogickom úryvku z Evanjelia podľa Matúša, pranierujúc isté postoje, ktoré tvrdo nazýva „odpadom“, hnilobou“. „Radšej dajte ako almužnu všetko to, čo máte vo vnútri“, znie jeho rada. Ako pripomína Svätý Otec, „almužna bola vždy, podľa biblickej tradície, ako v Starom, tak aj v Novom zákone, mierkou spravodlivosti“. Aj Pavol v dnešnom čítaní (Gal 5,1-6) diskutuje s Galaťanmi kvôli tomu istému, kvôli ich pripútanosti k zákonu. Rovnaké je aj východisko, lebo, ako upozorňuje pápež František, „Zákon sám o sebe neprináša spásu“:
„To, čo zaváži, je viera. Aká viera? Tá, ktorá sa ‚stáva činnou skrze lásku k blížnemu‛. Rovnako ako hovoril Ježiš farizejovi. Je to viera, ktorá nie je len recitovaním Kréda: my všetci veríme v Otca, Syna a Ducha Svätého, vo večný život... My všetci veríme! No je to viera nehybná, nečinná. To, čo má hodnotu v Ježišovi Kristovi, je činnosť, ktorá pochádza z viery alebo lepšie, viera sa uskutočňuje v láske k blížnemu, čiže stáva sa almužnou. Almužnou v tom najširšom zmysle slova: ako vymanenie sa z diktatúry peňazí, z klaňania sa peniazom. Každá žiadostivosť nás vzďaľuje od Ježiša Krista.“
Pápež František spomenul epizódu zo života pátra Arrupeho, generálneho prestaveného jezuitov v 60. až 80. rokoch 20. storočia. Jedného dňa ho bohatá pani pozvala na isté miesto, aby mu darovala peniaze pre misie v Japonsku, v ktorých páter Arrupe pracoval. Odovzdanie obálky s peniazmi sa udialo priamo vo dverách a pred očami novinárov a fotografov. Páter Arrupe spomínal, že prežíval „veľké poníženie“, no peniaze prijal kvôli „chudobným z Japonska“. Keď však nakoniec obálku otvoril, bolo tam desať dolárov. Svätý Otec nás vyzýva položiť si dnes otázku, či je náš kresťanský život „len kozmetický, kvôli zovňajšku, alebo či je to kresťanský život s vierou činnou skrze lásku k blížnemu“:
„Ježiš nám radí takto: ‚Nevytrubuj svoje skutky‛. Druhá rada znie: ‚Nedávaj len z nadbytku‛. A hovorí nám o tej starenke z evanjelia, ktorá darovala všetko, čo mala pre živobytie. Chváli ju za to, čo urobila. Urobila to tak trochu v skrytosti - možno preto, že sa hanbila, že nemohla dať viac.“ -zk-
Svätý Otec vyprosuje v tvíte útechu trpiacim
Pane, daj svoju útechu všetkým, ktorí trpia, najmä chorým, núdznym, nezamestnaným. (Tvít pápeža Františka zo 14. októbra 2014) -jk-
Vatikánsky zástupca v OSN: Právny štát sa opiera o rodinu a mravnú výchovu
USA/OSN 14. októbra - „Rodina, náboženské komunity a občianska spoločnosť zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní takej spoločnosti, ktorá dokáže podporovať bezúhonnosť vo verejnom živote a právny štát“, povedal arcibiskup Bernardito Auza, stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa koná v New Yorku a je venované téme „právneho štátu“. V tomto zmysle poukázal zástupca Vatikánu najmä na náboženské a etnické menšiny na Blízkom východe, ktoré urgentne čakajú na účinnú ochranu zo strany medzinárodného spoločenstva pred agresiou terorizmu.
Svätá stolica pripisuje „právnemu štátu“ zásadný význam pre politický dialóg a spoluprácu medzi všetkými členskými krajinami a pre posilnenie troch základných pilierov OSN: medzinárodného mieru a bezpečnosti, ľudských práv a rozvoja. V prípade, že štáty nie sú schopné splniť primárnu povinnosť chrániť vlastné obyvateľstvo pred ťažkým a pretrvávajúcim násilím a pred dôsledkami humanitárnej krízy, je na mieste zásah medzinárodného spoločenstva prostredníctvom právnických prostriedkov, ktoré predkladá Charta OSN a ďalšie medzinárodné nástroje, pripomenul Mons. Auza.
Ako ďalej povedal, hoci nepanuje jednota v otázke definície „právneho štátu“, z pohľadu Cirkvi sa tento zakladá „ako racionálne, tak i morálne na podstatných princípoch spravodlivosti, vrátane neodňateľnej dôstojnosti a hodnoty každej ľudskej osoby, ktorá má prednosť pred každým zákonom a sociálnym konsenzom“, a v dôsledku toho na „rešpektovaní princípu legality, prezumpcie neviny a práva na spravodlivý proces“. Pokiaľ ide o vzťahy medzi štátmi, pokračoval Mons. Auza, „právny štát znamená najvyššiu mieru dodržiavania ľudských práv, rovnosť práv národov, dodržiavanie medzinárodného zvykového práva, zmlúv a iných zdrojov medzinárodného práva.“
Vatikánsky zástupca pre fórom OSN vysvetlil, že z tohto dôvodu Svätá stolica žiada sústrediť väčšiu pozornosť „na ľudskú osobu a spoločnosť, v ktorej žije“, pretože aj pri fungovaní polície, súdnictva a ostatnej právnej infraštruktúry, „právny štát je nedosiahnuteľný bez sociálnej dôvery, solidarity, dobrej verejnej správy a mravnej výchovy“.
Pokiaľ ide o naliehavosť súčasnej situácie na Blízkom východe, Svätá stolica dúfa, že alarmujúci a rastúci fenomén medzinárodného terorizmu, „v niektorých svojich prejavoch absolútne bezprecedentný a bez akýchkoľvek zábran vo svojom barbarstve, bude príležitosťou pre naliehavé a prehĺbené uvažovanie nad tým, ako posilniť medzinárodné nástroje pre multilaterálne uplatnenie našej spoločnej zodpovednosti za ochranu osôb pred všetkými formami bezdôvodnej agresie“ – povedal na záver svojho prejavu na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku Mons. Bernardino Auza. -jk, jb-
Britskí katolíci a anglikáni k uznaniu Palestíny ako štátu
Veľká Británia 14. októbra - Katolícka cirkev a Anglikánske spoločenstvo Spojeného kráľovstva s uspokojením schvaľujú návrh, ktorý prešiel včera v dolnej komore Britského parlamentu, a ktorý podporuje uznanie Palestíny ako štátu. Návrh bol prijatý veľkou väčšinou 274 hlasov, pričom premiér David Cameron sa hlasovania zdržal.
Uznanie práva Palestínčanov mať svoj vlastný štát, ktorý by mohli volať vlasťou, „nemožno ďalej odkladať,“ zdôrazňuje spoločné vyhlásenie, podpísané anglikánskym biskupom Coventry Christopherom Cocksworthom a Mons. Declanom Lanfom, biskupom Cliftonu, ktorý je predsedom Oddelenia pre medzinárodné záležitosti Katolíckej biskupskej konferencie Anglicka a Walesu.
„Toto uznanie nebude prekážkou, naopak uľahčí rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, aby sa dohodli na detailoch tohto nového suverénneho štátu,“ zdôrazňuje nóta a pripomína, že „mier si vyžaduje schopnosť mať víziu“.
Rozhodnutie britského parlamentu nemá vplyv na politiku vlády, ktorá aj naďalej podporuje mierový proces medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou, ale je dôležitým krokom symbolického významu, pretože je to prvýkrát, že jedna z najväčších európskych krajín hlasovala o uznaní „Palestínskeho štátu“. Riešenie dvoch štátov s návratom k hraniciam z roku 1967 bolo opätovne zdôrazňované aj generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom počas včerajšej návštevy v Ramalláhu a v Jeruzaleme. -jk-
Vysielanie zo 14. októbra 2014
Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved