 |  |
2014/10/16
Synoda o rodine: pracovné skupiny predložili pripomienky k textu relácie
Vatikán 16. októbra – Na Synode biskupov dnes uzavreli svoju prácu jazykové skupiny, tzv. „circuli minores“. Predpoludním v synodálnej aule desiati relátori predstavili výsledky práce jednotlivých krúžkov a zároveň boli sekretariátu synody odovzdané návrhy na obmenu, doplnenie, či skompletizovanie textu „Relácie po diskusii“. Ako na novinárskom brífingu informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi, synodálni otcovia odhlasovali, že kompletné texty relácií odprezentovaných v synodálnej aule majú byť zverejnené. Texty boli dané k dispozícii novinárom s vysvetlením, že ich treba naďalej považovať za pracovné dokumenty, čiže za medzištádium v postupnosti prác a nie za definitívne výsledky synody. Týmto sa ukončila druhá etapa práce synody, diskusia v menších krúžkoch.
Ťažisko ďalšej práce teraz spočíva vo vypracovaní záverečného „Posolstva“ synody, určeného veriacim na celom svete a všetkým ľuďom dobrej vôle. Po hlasovaní o jeho znení, ktoré je naplánované na sobotu ráno, bude Posolstvo predstavené verejnosti na tlačovej konferencii v sobotu o 13. hodine vo vatikánskom
Tlačovom stredisku.
Druhou úlohou, ktorou sa synoda bude intenzívne zaoberať počas soboty, bude schválenie textu záverečnej „Relácie synody“. Táto relácia, tzv. Relatio Synodi, bude výsledným dokumentom synody určeným Svätému Otcovi, aby ho použil pri príprave budúcoročného riadneho synodálneho zasadnutia. Dnes publikované výstupy z menších krúžkov predstavujú materiál pre prípravu výslednej podoby tohto dokumentu. Relácia synody by mohla byť publikovaná v sobotu večer.
Páter Lombardi pri dnešnom stretnutí s novinármi tiež uviedol na správnu mieru záležitosť údajného tvrdého vyjadrenia prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Müllera k textu „Relácie po diskusii“, ako to prezentovali niektoré médiá. Tieto informácie sa nezakladajú na pravde. Údajné citované vyjadrenia kardinál nemá vo svojom slovníku a nástojí na tom, že nevyšli z jeho úst, uviedol páter Lombardi, pričom vysvetlil, že o toto oficiálne vyjadrenie ho požiadal samotný kardinál Müller. -jb-
Mons. Zvolenský o priebehu synody: Stabilné rodiny sú pokladom Cirkvi
Vatikán 16. októbra 2014 - Bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý sa zúčastňuje na III. mimoriadnom generálnom zhromaždení Synody biskupov ako predseda Konferencie biskupov Slovenska, pre Vatikánsky rozhlas odpovedal na otázku, čo považuje za najdôležitejšie v tejto fáze synody:
„Momentálne pracujeme v tzv. jazykových skupinách, kde debatujeme o správe, ktorá bola urobená po rozprave, teraz v jazykových skupinách sa o tom hovorí a dolaďujú sa formulácie. Čo je však najdôležitejšie, je možno to, že celá synoda je v duchu veľkej starostlivosti alebo takého vedomia, že treba ísť ako Dobrý pastier hľadať každého veriaceho, každú osobu, lebo Božia láska sa rozprestiera na všetkých a biskupi z celého sveta si uvedomujú, že toto je naše poslanie, že v tom nasledujeme Ježiša Krista: hľadať každého. Na druhej strane, samozrejme, je dôležité, a aj to zaznieva na synode, že v tej pokore hľadania nemôžeme zabudnúť na to, že evanjelium má svoju radikalitu, že jestvujú v evanjeliových výzvach aj určité zásadné požiadavky.“
Diskusia na synode upozornila aj na významnú úlohu stabilných rodín pri evanjelizácii. V tejto súvislosti Mons. Zvolenský povedal: „Na synode sa veľa hovorí o tom, čo je tzv. výzvou (...), aké ťažkosti má Cirkev v oblasti stretania sa a služby pre rodiny. Ale zároveň si aj uvedomuje, akým veľkým darom sú pre Cirkev rodiny, kde sa otcovia a mamy, manželia, snažia o vzájomnú vernosť, o výchovu detí. Nakoniec, tieto spoločenstvá, najzákladnejšie spoločenstvá, rodiny, ktoré žijú stabilným životom veriacich rodín, sú aj východiskom, o ktoré sa môžu ostatné rodiny, ktoré sú v ťažkostiach, oprieť. A vlastne aj synoda prináša vedomie, že vo farnostiach si kňaz sám neporadí, ak nepozve k pomoci tie rodiny, ktoré sú stabilné (...) - a to je veľká apoštolská výzva pre rodiny, ktoré žijú dobre. Ony sú najzákladnejším pokladom Cirkvi.“
Predseda KBS spomenul aj pozornosť synody voči predpokladom pre vytvorenie dobrej kresťanskej rodiny: „Na synode bolo spomenuté, že dobrá rodina zvyčajne – teda isteže milosť Božia je veľká – , ale dobrá rodina práve vtedy môže byť založená, keď aj v období pred manželstvom mladí ľudia žijú čistým životom, aj keď nesú veľké ťažkosti v tejto oblasti. Veľmi sa ocenilo u všetkých tých chlapcov a dievčat, ktorí sa snažia o predmanželskú čistotu, že v tom vytvárajú – môžeme povedať – snahu o pravú lásku, ktorá zodpovedá dôstojnosti človeka. Vytvárajú predpoklady, aby aj ich láska v manželstve mohla byť realizovaná podľa Božej vôle. A z tohto vychádza, že aj keď máme nejaké ťažkosti v rodinách, Boží Duch chce pôsobiť a pomáhať rodinám v ťažkostiach cez rodiny, ktoré môžu byť vzorom.“ -jb-
Svätý Otec v rannej homílii: Modlitba chvály je náročná, ale dáva radosť
Vatikán 16. októbra 2014 - Je ľahké modliť sa, keď prosíme o milosti, ale náročnejšia je modlitba chvály, práve to však je modlitba pravej radosti – povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Zameral sa v nej na List Efezanom (Ef 1,1-10), kde sv. Pavol s radosťou vznáša svoje dobrorečenie k Bohu. Je to modlitba chvály, ktorú my bežne nemáme zaužívanú. Chváliť Boha je čistou veľkodušnosťou a znamená vstúpiť do veľkej radosti.
„Vieme sa veľmi modliť, keď prosíme o niečo, aj keď ďakujeme Pánovi, ale modlitba chvály je pre nás trochu náročnejšia, nie je tak obvyklé chváliť Pána. A môžeme si to lepšie uvedomiť, keď si spomenieme na to, čo učinil Pán v našom živote: ‚V ňom – v Kristovi – si nás vyvolil pred stvorením sveta.‘ Požehnaný si, Pane, že si ma vyvolil! Je to radosť z otcovskej láskavej blízkosti.“
„Modlitba chvály nám prináša túto radosť, že sme šťastní pred Pánom. Snažme sa, aby sme ju našli!“ – povzbudzuje Svätý Otec a dodáva, že východiskovým bodom je pamätať na toto vyvolenie: „Boh si ma vyvolil pred stvorením sveta. Ale toto sa nedá pochopiť!“
„Nemožno to pochopiť a nedá sa to ani predstaviť, že Pán ma poznal pred stvorením sveta, že moje meno bolo v Pánovom srdci. Takáto je pravda! Takéto je zjavenie! Ak tomu neveríme, nie sme kresťania! Možno budeme preniknutí deistickou religiozitou, ale nebudeme kresťanmi! Kresťan je ten, kto je vyvolený, kresťan bol vyvolený v Božom srdci pred stvorením sveta. Aj táto myšlienka napĺňa radosťou naše srdcia: Som vyvolený! A dáva nám to istotu.“
„Naše meno je v srdci Boha, priamo v útrobách Boha, ako dieťa v lone svojej matky. To je naša radosť, že sme vyvolení.“ To je niečo, čo nemožno pochopiť len hlavou, ani len samotným srdcom. Aby sme tomu porozumeli, musíme vstúpiť do tajomstva Ježiša Krista. Tajomstvo milovaného Syna: ‚On v hojnosti vylial svoju krv za nás, so všetkou múdrosťou a rozumnosťou, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle.‘ A toto je tretí postoj: vstúpiť do mystéria.
„Keď slávime Eucharistiu, vstupujeme do tohto mystéria, ktoré nemožno plne pochopiť: Pán je živý, je tu s nami, vo svojej sláve, vo svojej plnosti a opäť dáva svoj život za nás. Tomuto postoju vstúpenia do mystéria sa musíme učiť každý deň. Kresťan, to je taká žena či muž, čo sa usiluje vstúpiť do mystéria. Tajomstvo nemožno ovládnuť: Je to mystérium! Vstúpim doň.“
Modlitba chvály je teda v prvom rade „modlitbou radosti“, a potom „modlitbou pamäti: ‚Koľko toho Pán pre mňa urobil! S akou veľkou nehou ma sprevádzal, ako sa znížil. Sklonil sa ako sa otec zohýna k dieťaťu, aby mohlo kráčať.‘“ Svätý Otec ukončil dnešnú homíliu modlitbou k Duchu Svätému, ktorý nám dáva „milosť vstúpiť do tajomstva, zvlášť keď slávime Eucharistiu“. -jk-
Posolstvo pápeža katolíckym študentom pred blahorečením Pavla VI.
Taliansko 16. októbra – Svätý Otec zaslal posolstvo účastníkom Mimoriadneho kongresu Talianskej katolíckej univerzitnej federácie (FUCI), ktorý sa koná v dňoch od 16. do 19. októbra v toskánskom meste Arezzo pri príležitosti blahorečenia Pavla VI. Giovanni Battista Montini, ktorého beatifikačná slávnosť sa uskutoční 19. októbra, pôsobil v období od 1925 do 1933 ako hlavný ekleziálny asistent spomínanej univerzitnej federácie. Vo svojom posolstve Pápež František zdôraznil študentom tri slová: štúdium, výskum a hranica.
„Štúdium je vložením sa do konkrétneho povolania. Preto je univerzitný život dynamizmom, ktorý má svoj smer a charakterizuje ho hľadanie a bratské delenie sa“, píše Svätý Otec a vyzýva mladých, aby sa pri štúdiu „neuspokojovali s čiastočnými pravdami či ilúziami vzbudzujúcimi dôveru, ale prijali vždy hlbšie chápanie skutočnosti“. K tomu sú podľa pápeža Františka potrebné „pokora počúvať a prezieravosť pohľadu“. „Študovať neznamená zmocniť sa reality, aby sme s ňou mohli manipulovať, ale nechať ju, aby nám rozprávala a zjavovala veci...“ „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách a stávať sa prijímajúcimi a vnímavými na pravdu, ktorá nie je naša, ale ktorú sme dostali vždy s istou mierou nezištnosti.“
Druhým slovom bolo bádanie. „Metódou vášho štúdia nech je bádanie, dialóg a konfrontácia“, píše Svätý Otec a zdôrazňuje vlastnosti ako pokora, otvorenosť a disponibilita. „Bádanie umožňuje stretnutie viery, rozumu a vedy a dovoľuje, aby medzi nimi vznikol harmonický dialóg.“ Podľa slov pápeža Františka sú mladí študenti povolaní čeliť výzve, ktorou je kultúra „hladná po ohlasovaní evanjelia“. Tá potrebuje byť znovuoživená ich silným a odhodlaným svedectvom. Svätý Otec tiež v posolstve pripomína Montiniho slová: «Je to myšlienka, ktorá vedie človeka, ktorá plodí silu človeka. Človek bez myšlienky je človekom bez osobnosti».
Tretím slovom z posolstva je hranica. Podľa pápeža Františka univerzita predstavuje hranicu, je perifériou, kde sa majú študenti „ujímať existenciálnej chudoby človeka a liečiť ju“. Ide o chudobu vo vzťahoch, v oblasti ľudského rastu. „Starajte sa vždy o to, aby ste stretli človeka“, ... „buďte vždy otvorení deleniu sa, dialógu“, povzbudzuje ďalej mladých Svätý Otec a pripomína im tak dôležitosť šírenia kultúry stretnutia a bratstva.
Nakoniec pápež František adresoval univerzitným študentom niekoľko výziev: „Vyzývam vás, aby ste pokračovali v prinášaní evanjelia na univerzity a v prinášaní kultúry do Cirkvi!“ „Buďte obnovou v kultúre, v spoločnosti a v Cirkvi. Na to, aby ste dali výraz obnove, je potrebná odvaha, pokora a počúvanie.“ -zk-
Nové publikácie k blahorečeniu pápeža Pavla VI.
V súvislosti s blahorečením Božieho služobníka pápeža Pavla VI., ktoré sa uskutoční 19. októbra 2014 vo Vatikáne, vychádza v týchto dňoch niekoľko nových kníh.
„Neznámy pápež? Pavol VI. očami svedka“ – to je názov novej publikácie, ktorej autorom je dlhoročný novinár a bývalý zástupca šéfredaktora denníka L'Osservatore Romano Gian Franco Svidercoschi. Na margo blížiacej sa beatifikácie pápeža Montiniho hovorí, že beatifikácia je príležitosťou znovuobjaviť neraz nepochopeného pápeža, ktorý „ako prvý nastúpil na lietadlo, prešiel vyše 135-tisíc km a dorazil až k bránam Číny. Pápeža, ktorý bojoval na všetkých diplomatických frontoch za zachovávanie mieru, za ochranu ľudských práv tam, kde boli pošliapavané. Pápeža, ktorý doslova zmenil tvár starej Rímskej kúrie. Pápeža encykliky Populorum progressio“. Nová kniha s originálnym názvom «Un Papa “sconosciuto”? Paolo VI raccontato da un testimone» vychádza vo vydavateľstve Tau v rozsahu 84 strán.
Pätnástim rokom čoskoro blahoslaveného pápeža Pavla VI. v Petrovej službe je venovaná ďalšia kniha: „Videl som, uveril som. Roky pontifikátu (1963-1978)“. Jej autorom je františkán Gianfranco Grieco, z Pápežskej rady pre rodinu, ktorý bol tridsaťsedem rokov redaktorom a korešpondentom denníka L'Osservatore Romano. V úvode 272-stranovej publikácie, ktorá vyšla v nakladateľstve Libreria Editrice Vaticana, kardinál Paul Poupard píše: „Pavol VI. porastie, porastie v pamäti Cirkvi“, pričom cituje z komentára francúzskeho kardinála Congara, ktorý sa ukázal byť prorockým.
Do tretice je to kniha z pera predsedu Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rina Fisichellu „Stretol som sa s Pavlom VI.“ „Hovorilo sa, že Montini nevedel komunikovať, no v skutočnosti niektoré z jeho vyjadrení sa stali povestnými a dnes by boli ideálnymi tvítmi“, píše arcibiskup Rino Fisichella v 123-stranovej publikácii, ktorá vyšla vo vydavateľstvo San Paolo.
V slovenčine vychádza pri príležitosti blahorečenia Pavla VI. nové vydanie rozhovorov francúzskeho katolíckeho filozofa Jeana Guittona a pápeža Pavla VI. s názvom „Dialógy s Pavlom VI.“ Knihu, ktorá vyšla po prvý raz v roku 1969 v v Ríme, aktuálne vydal Spolok sv. Vojtecha. Dvaja veľkí intelektuáli 20. storočia odkrývajú v rozhovoroch svoje hlboké vnútro, pričom sa odvážne dotýkajú problémov pokoncilovej doby. Analyzujú na ten čas nezvyčajné cesty Pavla VI. do Indie, do sídla OSN v New Yorku a do Jeruzalema. Poukazujú na jeho mimoriadnu úctu voči členom iných náboženstiev a na úsilie o obnovu Katolíckej cirkvi. -jk-
Sixtínska kaplnka má nové klimatizačné zariadenie
Vatikán 16. októbra - Sixtínska kaplnka má nové klimatizačné zariadenie a osvetlenie. Ako dnes na brífingu povedal riaditeľ Vatikánskych múzeí prof. Antonio Paolucci, výsledok trojročnej usilovnej práce bude predstavený 30. a 31. októbra na medzinárodnej konferencii s názvom „Sixtínska kaplnka po 20 rokoch“. Prof. Paolucci upozornil, že tento dátum nie je náhodný: „Bolo to 31. októbra roku 1512, keď veľký pápež Július II. slávnostne inauguroval Sixtínsku kaplnku, práve ukončenú Michelangelom. A bolo to 31. októbra v roku 1541, keď pápež Pavol III. odhalil nástennú fresku Posledného súdu.“
Ako riaditeľ múzeí dodal, doterajší klimatizačný systém z roku 1994 bol kalibrovaný na počet návštevníkov, ktorý vtedy predstavoval 3 milióny ročne. Dnes dosahuje takmer 6 miliónov. Moderný systém klimatickej ochrany bude slúžiť pre lepšiu preventívnu údržbu a konzerváciu predmetov kultúrneho dedičstva a pamiatok, ktoré Sixtínska kaplnka uchováva. Ide o projekt ochranného systému ventilácie, regulácie teploty a vlhkosti, a tiež zamedzenia kontaktu s poškodzujúcimi látkami. -jk-
Svätý Otec na Twitteri: Prirodzenosťou kresťana je milosrdenstvo
Kresťan je nevyhnutne milosrdný, toto je centrom evanjelia. (Tvít pápeža Františka zo 16. októbra 2014) -zk-
Súd v Lahore potvrdil rozsudok smrti pre Asiu Bibiovú
Pakistan 16. októbra - Vyšší súd v Lahore potvrdil trest smrti pre Asiu Bibiovú, kresťanskú ženu, obvinenú z rúhania a odsúdenú v roku 2010. Agentúru Fides o tom informoval advokát Asie Bibiovej. Súd potvrdil ako platné a dôveryhodné obvinenia zo strany dvoch moslimských sestier, ktoré svedčili proti nej. Teraz zostáva apelovať na Najvyšší súd.
Prípad sa stal medzinárodným problémom a mnoho krajín sa snaží zmeniť zákon o blasfémii. „Oslobodenie od všetkých bodov obžaloby, pretože zločin neexistuje“ – toto žiadajú obhajcovia, ktorí aj dnes opakovali: Justícia v Pakistane je stále viac v rukách extrémistov. Hovorí minister pakistanskej vlády Paul Bhatti, obhajca náboženských menšín:
„Je to veľmi smutná a bolestná správa. Je to príbeh, ktorý nás núti uvažovať nad tým, že spravodlivosť pre tých najzraniteľnejších nie je, neexistuje. Mimochodom táto správa bola tak trochu očakávaná, keďže všetky pojednávania boli odročené, potom všetok ten tlak zo strany extrémistov... Každopádne však stále mám nádej, pretože to nie je konečná fáza, existujú ďalšie fázy, v ktorých možno podať odvolanie.“ -jk-
Foto: Asia Bibiová na zábere z roku 2010
Pavol VI. – kormidelník Koncilu a priekopník civilizácie lásky
Boží služobník a kandidát blahorečenia pápež Pavol VI., rodným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini, sa narodil 26. septembra 1897 v Concesiu neďaleko Brescie na severe Talianska. Zomrel 80-ročný 6. augusta 1978 v Castel Gandolfe, v šestnástom roku pontifikátu. Pri ostatnom výročí smrti Pavla VI. priniesol vatikánsky denník L´Osservatore Romano jeho životný profil v článku s titulom „V kostolných laviciach za spevu mníchov“. Jeho autorom je kardinál Giovanni Battista Re, emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov, ktorý ho aj verejne predniesol, keď v spomenutý deň výročia 6. augusta 2014 v Bazilike sv. Petra predsedal svätej omši za zosnulého Pavla VI. Prinášame ho v plnom znení v súvislosti s blížiacou sa beatifikáciou, ktorú vykoná pápež František 19. októbra na Námestí sv. Petra:
V kostolných laviciach za spevu mníchov
Pápež Pavol VI. zostane zapísaný v histórii za úlohu, ktorú zohral počas II. vatikánskeho koncilu. Ak je zásluhou pápeža sv. Jána XXIII. jeho vyhlásenie a otvorenie, Pavol VI. ju má v tom, že koncil viedol vpred s istou rukou, rešpektujúc vo všetkom plnú slobodu koncilových otcov, no zároveň ako pápež vhodne zasahoval tam, kde bolo nevyhnutné zasiahnuť. Bol skutočným kormidelníkom koncilu.
Aj keď nie vždy bol pochopený, Pavol VI. zostane aj pápežom, ktorý miloval moderný svet, obdivoval jeho kultúrne a vedecké bohatstvo a konal tak, aby svet otvoril srdce Kristovi, Spasiteľovi človeka. Pavol VI. dychtil po službe dnešnému človeku, po tom, aby ho podporil na pozemskej ceste, no zároveň mu ukázal večný cieľ. Jedine v ňom môže nájsť významovú a hodnotovú plnosť snaha, ktorú človek každodenne vynakladá tu na zemi. Vnímavosť na očakávania a starosti moderného človeka viedla pápeža Pavla VI. k hľadaniu dialógu so všetkými, nikdy neuzatváral dvere stretnutiu.
Pre Pavla VI. bol dialóg výrazom evanjeliového ducha, ktorý sa snaží priblížiť sa ku všetkým, ktorý sa snaží všetkých pochopiť a nechať sa pochopiť druhými a tak zaviesť istý štýl ľudského spolužitia charakterizovaný vzájomnou otvorenosťou a plným rešpektom v spravodlivosti, v solidarite a v láske. Viedol dialóg aj s tým, kto blúdi, aby nakoniec dospel k pokániu.
Pri tomto modlitebnom stretnutí je mi vzácne zdôrazniť, že nebol len veľkým pápežom, ktorý vedel robiť odvážne rozhodnutia, aj keď nepopulárne, ale bol aj človekom pravdivej a hlbokej spirituality, ktorá zostane príkladom hodným nasledovania. Základy myslenia a konania Pavla VI. predstavuje pravá spiritualita pozostávajúca z modlitby, meditácie, z bezhraničnej lásky ku Kristovi, k Pane Márii a k Cirkvi. Príťažlivosť, ktorú prechovával k liturgickej modlitbe, ho priviedla k starostlivosti o ňu a k uľahčeniu účasti veriacich na nej, tým, že sa zaslúžil o liturgickú reformu, ktorá nesie jeho meno. Bol zdanlivo krehkou osobou, fyzicky útlou s neustálymi zdravotnými problémami, ale obdarený nezvyčajnou inteligenciou, jedinečnou silou vôle a vysokým duchovným rozmachom, charakterizovaným inklináciou k uzobranosti, k vnútornému životu a k reflexii. Mal v sebe tendenciu k mysticizmu, ktorá ho viedla k zahlbovaniu sa do Božieho tajomstva, ktoré kontemploval a vychutnával. Prejavila sa u neho už v rokoch adolescencie, keď počas pobytu v Chiari prichádzal do benediktínskeho kláštora, kde dlho zotrvával, fascinovaný bohoslužbami mníchov. Niekedy bol jedinou osobou sediacou v lavici kostola, počas spevu chorálov benediktínskych mníchov.
Už od prvých rokov kňazstva sa Mons. Montini preukázal ako oduševnený pedagóg, ktorý prechovával nadšenie pre prácu vo formácii a dozrievaní študentov. Počas rokov, keď bol okrem práce na vatikánskom Štátnom sekretariáte ekleziálnym asistentom Talianskej katolíckej univerzitnej federácie (FUCI - Federazione Universitaria Cattolica Italiana), zacielil sa na formovanie svedomia mladých. Viedol ich k tomu, aby boli neskôr schopní vydať silné kresťanské svedectvo, ktoré pomôže modernému človeku priblížiť sa ku Kristovmu posolstvu. Snažil sa podnietiť mladých k hľadaniu pravdy, k odvahe podstupovať námahu myslenia, k samostatnému úsudku a k zmyslu pre zodpovednosť. Snažil sa formovať laikov, ktorí by boli protagonistami evanjelizácie spoločnosti aktivitou v apoštoláte ako aj svedomitosťou v konaní rozhodnutí v súlade s vlastnou kresťanskou príslušnosťou. Aj potom, ako po približne desiatich rokoch zanechal funkciu generálneho asistenta FUCI, pokračoval v osobných kontaktoch s členmi federácie a vysokoškolsky vzdelanými katolíkmi. Takto významne prispel k formácii tých, ktorí sa neskôr na konci Druhej svetovej vojny stali vodcovskou skupinou talianskych katolíkov.
Mons. Montini tiež pracoval na uzdravení narušeného vzťahu medzi vierou a kultúrou, ako aj na novom vybudovaní mosta medzi Cirkvou a moderným svetom. Toto úsilie ho sprevádzalo celým jeho životom.
Vo svete chudobnom na lásku a rozjatrenom problémami a násilím každého druhu pracoval na vytváraní civilizácie inšpirovanej láskou, v ktorej by sa solidaritou a spoluprácou dospelo tam, kam sa sociálnej spravodlivosti nepodarilo dostať napriek veľkej naliehavosti.
„Civilizácia lásky“, ktorú bolo treba budovať v srdciach a vo svedomí ľudí, bola pre pápeža Montiniho viac než len ideou či plánom: bola jeho celoživotným sprievodcom a úsilím. Na pozadí civilizácie lásky sa musí chápať aj vysoká úroveň jeho sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého sa ujal úlohy advokáta chudobných a odsudzoval situácie nespravodlivosti. Bol nablízku robotníkom a bol veľmi citlivý na problém hladu vo svete, na úzkostné výkriky chudobných, na veľkú sociálnu nerovnosť, ako aj na nerovnosť v prístupe k bohatstvám zeme.
Pontifikát Pavla VI. charakterizovalo aj niekoľko iniciatív a gest, ktoré si tiež zasluhujú pozornosť. Bol prvým pápežom, ktorý letel lietadlom a zároveň aj prvým pápežom, ktorý sa vrátil do Palestíny, odkiaľ prišiel sv. Peter. Bola to cesta veľkého symbolického významu, ktorá vyjadrovala jeho vnútorný život, jeho spiritualitu a jeho teológiu. Tým, že ju uskutočnil len šesť mesiacov po svojom zvolení na Pápežský stolec a v priebehu II. vatikánskeho koncilu, chcel Cirkvi naznačiť cestu ako nájsť seba samu a orientovať sa v prebiehajúcich veľkých spoločenských zmenách. Cirkev totiž môže byť hodnoverná a môže plniť svoju misiu jedine vtedy, keď pôjde v Kristových šľapajach.
Bol prvým pápežom, ktorý sa rozhodol pre významné gesto zriecť sa pápežskej tiary, keď si ju 13. novembra 1964 verejne zložil z hlavy a daroval ju chudobným. Týmto gestom chcel naznačiť, že pápežova autorita sa nesmie zamieňať s ľudským a politickým typom moci.
O niekoľko týždňov neskôr podnikol apoštolskú cestu do Indie, ktorá veľmi ovplyvnila jeho sociálnu náuku. Zrieknutie sa tiary získalo hodnotu programového gesta pokory a vzájomného delenia sa, bolo symbolom Cirkvi, ktorá kladie chudobných do stredu svojej pozornosti a pristupuje k nim s rešpektom a láskou, vidiac v nich Krista.
Bol prvým pápežom, ktorý navštívil OSN. Predstavil sa tam ako pútnik, ktorý nesie dvetisíc rokov starý odkaz určený všetkým národom, evanjelium lásky a pokoja, a konečne sa môže stretnúť so zástupcami všetkých národov a odovzdať im ho. Bol to prvý pápež, ktorý navštívil Afriku, Latinskú Ameriku a Ďaleký východ.
Pavol VI. je tiež pápežom, ktorý zrušil pápežský dvor a želal si, aby Vatikán a Rímska kúria viedli skromnejší spôsob života. Chcel, aby boli viac zamerané na pastoráciu a boli aj viac medzinárodne orientované, aby tak Cirkev viac než kedykoľvek predtým slúžila celému ľudstvu.
(Preklad: Zuzana Klimanová)
Vysielanie zo 16. októbra 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved